Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206342
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817206342.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a
členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnej: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXX/XX, XXX XX X. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 1Er/465/2017 - 15 zo dňa 14.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nevylúčil súdneho exekútora L.. E. M., P.. z vykonávania
exekučného konania a zamietol jeho žiadosť súdneho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V
odôvodnení uviedol, že súdny exekútor požiadal udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

návrhu oprávneného na vymoženie sumy 16,- eur istiny s príslušenstvom a exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom konaní sp. zn. F. XXXXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX. Následne rozhodol o zaujatosti súdneho exekútora podľa ust. § 30 ods. 1, 3, 7, 9, 10,
11 zákona č. 233/1955 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov
(ďalej len Exekučný poriadok). Dospel k záveru, že tu nie sú dôvody na vylúčenie exekútora z exekúcie.
Skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v pracovnom pomere u oprávneného a poberal od neho

pôžitky zo závislej činnosti sama o sebe nemôže vzbudzovať pochybnosti o tom, či súdny exekútor vo
veci postupuje nestranne a nezaujato a preto to nemôže byť dôvodom na jeho vylúčenie z exekúcie.
Výber exekútora je na vôli oprávneného. Ak súdny exekútor postupuje v zmysle právnych predpisov,
nemá možnosť ísť nad rámec exekúcie a nemá možnosť ovplyvňovať exekúciu vo výhodnejšom
smere k oprávnenému. Rozhodcovský rozsudok priznáva nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 23.04.2014 medzi oprávneným a povinným. V rovnaký deň uzatvorili

Zmluvu o rozhodcovskom konaní, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc.
Na predmetný právny vzťah aplikoval ust. § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len Exekučný poriadok), §52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4, 5, §
54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), ust. § 2 ods.
1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a článok 6, 3 ods. 3
Smernice č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica),

na základe ktorých uviedol nasledovné: Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou
zmluvou. Dospel k záveru, že ide o formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený používa v rámci svojej
podnikateľskej činnosti pre zmluvy rovnakého druhu a neurčitého počtu, predkladá ju spotrebiteľovi
na podpis bez náležitého vysvetlenia. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou podmienkou. Z rozhodcovskej zmluvy čl. II bod 2 vyplýva rozväzovacia podmienka
rozhodcovskej zmluvy, ak ktorákoľvek zo strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu na

rozhodcovský súd. Spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní, ale takto definované poučenie o
dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie je kvalifikované vysvetlenie o vážnych dôsledkochrozhodcovského konania. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy predložiť vec na
prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak inak príslušný súd. Spotrebiteľ tak
ešte pred vznikom sporu stráca právo brániť sa voči nárokom oprávneného na súde v mieste svojho

bydliska a je povinný sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľnosť videl aj vo vzdialenosti
rozhodcovského konania od bydliska spotrebiteľa cca 500 km. Okrem toho sa rozhodcovský súd
pri rozhodovaní nevysporiadal s inštitútmi zameraných na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľovi tak
bola odopretá ochrana v zmysle ust. Občianskeho zákonníka a Smernice. Nedostatok právomocí
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ma za následok

materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora
zamietol v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku.

2.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotiuzneseniuodvolanieoprávnený.Namietalnesprávneprávne
posúdenie veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie
poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného
titulu. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať

samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený
namietal tiež nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného

právneho úkonu na samostatnej listine. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V prípade konania o sťažnosti navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a
poveriť súdneho exekútora.

3. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, v znení neskorších
predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané
odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

6. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

8. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

9. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. F. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, vydaný

Stálym rozhodcovským súdom pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2016 a vykonateľnosť dňa 01.12.2016. Rozhodcovský súd priznal
oprávnenému sumu 16,- eur, úrok v sume 6,53,- eura, poplatok v sume 48,42,- eura, úrok vo výške
39,15 % ročne zo sumy 16,- eur ods. 19.07.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročnezo sumy 16,- eur od 24.10.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33,- eur, poplatok za upomienku 10,- eur
ako aj náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 80,24,- eura. Nároky povolil splácať mesačne vo
výške 40,- eur pod následkom straty výhody splátok.

10. Vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, je súd počas celého
konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (uznesenie
Ústavného súdu SR z 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15).

11. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve

alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom

formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto
dojednania. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací
súdnepopiera,žerozhodovaniesporovvrozhodcovskomkonaníjealternatívnoumožnosťouksúdnemu
konaniu, avšak, ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa, v zmysle rozhodcovskej zmluvy, rozhodnutiu,

veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za
neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy), a preto neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. O neprijateľnú
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ síce má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
všeobecným súdom, ale ak by sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol

nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

12. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa
aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou. Vnútroštátnemu súdu

prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v
zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08
Pannon). Uplatnená odvolacia námietka oprávneného preto nebola dôvodná.

13. Odvolací súd uvádza, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný

a vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozhodcovský rozsudok nemá právne
účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred
nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, pričom na splnenie
tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

14. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a

rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS
209/04).Odvolacísúdsozreteľomnaneplatnúrozhodcovskúzmluvunepovažovalzapotrebnézaoberať
sa ostatnými odvolacími námietkam, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil

v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).