Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. máj 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/295/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215210528
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2215210528.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcov : 1) W. H., R.. XX.XX.XXXX, D. I. H. XXX/XX, XXX XX A. I., X) S. H., R.. XX.XX.XXXX, D.
I. H. XXX/XX, XXX XX A. I., proti žalovaným: X) I. C. D. I. H. XXX XXX XX A. I. I. X., X.V.: XXX XXX
XX, I. I. I. H. XXX, XXX XX A. I., X) N.Q. A. I., I..W..V.., X.: XXX XXX XX, I. I. K. XX, XXX XX J., zast.
Advokátskou kanceláriou Nagy&Zachveja, s.r.o., so sídlom Štúrova č. 11, 811 02 Bratislava, 3) P. O. P.
I..W..V.., X.: XXX XXX XX, I. I. B. Z. I. XXXX/XXA, XXX XX A. I., žalovaní v 1. a v 3. rade zastúpení
advokátkou: JUDr. Evou Mészárosovou, AK Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda, o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným v 1. až v 3. rade
trovy konania v plnej výške.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2015 domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej

dražby vykonanej dražobníkom N. A. I. ,I. W..V.., I. I. C. J., keď v čase vyhlásenia dražby pohľadávka
žalobcov splnením zanikla dňom, 07.08.2013, považoval za neúmerné vydraženie nehnuteľnosti
v hodnote 33.380,-€ oproti pohľadávke 2.435,21€ a priznať náhradu trov konania, pre porušenie
ustanovení § 2 písm. a/ a § 20 ods. 1 Zákona o verejných dražbách, dodržaním prístupnosti priestorov
pre verejnosť, keď bez uvedenia dôvodov bolo odopreté synovi žalobcov U. H., žalovaným v 2. rade
vstup do priestorov konania dražby. Rovnako namietli bezodkladné a bez zodpovedného prístupu znížiť
najnižšie podanie v samotnom konaní dobrovoľnej dražby o sumu 3.000,-€, keď po takom znížení mal

byť ihneď udelený príklep. Ako dôkaz na svoje tvrdenia doložil znalecký posudok číslo XX/XXXX U.
XX.XX.XXXX, Q. Č.. XXXX, kat. územia A. I., pokladničné doklady o úhrade nájomného za rok 2013,
oznámenie dražobníka zo dňa 02.03.2015 o výške pohľadávky, Oznámenie o výsledku dobrovoľnej
dražby zo dňa 24.03.2015, Potvrdenia o splatní ceny dosiahnutej vydražením, Zápisu vydražiteľa ako
vlastníka predmetu dražby na Q. Č..XXXX, Písomnej správy dražobníka adresované Spoločenstvu
vlastníkov bytov o výkone záložného práva, Výzvy na odovzdanie predmetu dražby zo dňa 19.05.2015,
R. U.Á. S.. A. R., R. Ú. C. Š. Č.. R., R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX.

2.Žalovanáv1.radežiadalažalobuzamietnuťakoneodôvodnenú,považujúcpostupveriteľavsúladeso
zákonom o dobrovoľných dražbách. Pohľadávka do fondu opráv voči žalobcom v roku 2009 bola 5000,-
€. Napriek dohode o splátkach na úhradu nedoplatkov, žalobcovia nedoplatok neuhrádzali. Vzhľadomna výšku nedoplatku prevyšujúca 2000,-€ si uplatnili vymoženie pohľadávky vydražením nehnuteľnosti
žalobcov

3. Žalovaný v 2/ žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, keď predmetná dražba prebehla zákonným
spôsobom, bez porušenia ustanovení o dobrovoľných dražbách. Tvrdenia žalobcov považoval za
nepodložené a účelové. Poukázal na obsah notárskej zápisnice, ktorým bola osvedčený priebeh dražby.
Zo zápisnice vyplýva, že okrem štyroch účastníkov dražby žiadny iní účastníci ako ani verejnosť
neboli prítomní. Priestory konania dražby, boli riadne sprístupnené. V súvislosti s námietkou promtného

vydraženia nehnuteľnosti po znížení podania o 3.000,-€, konštatovali riadnu pripravenosť dražiteľa s
realizáciou dražby. S poukazom na § 20 ods.10 Zákona č. 527/2005Z.z. ak nebolo urobené najnižšie
podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby. Konštatoval
tým dodržanie zákonného postupu, keď postupne znížil najnižšie podanie o sumu v celkovej výške
3380 euro, tak, ako bolo stanovené zmluvou o výkone dražby uzatvorenou medzi žalovaným 2/ako
dražobníkovi a žalovaným 1. rade, ako navrhovateľom dražby. Najnižšie podanie licitátor znížil postupne

a po 200 euro a raz po 180 euro, pričom najnižšie podanie bolo vo výške 33.800 euro, čo predstavovalo
100% ceny predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, keď v čase začatia dražobného konania
výška pohľadávky voči žalobcom predstavovala sumu 3987,70 eura ku dňu 21.12.2014, podľa
vyhlásenia navrhovateľa dražby ktorá prevyšovala sumu 2.000 euro a umožnila realizovať záložné právo
formou dobrovoľnej dražby.

4. Právny zástupca žalovaného v 3. rade žiadal žalobu zamietnuť, keď vydražiteľ splnil všetky povinnosti
požadované zákonom. V snahe dosiahnuť mimosúdne riešenie sporu, vyzval žalobcov na vypratanie
nehnuteľnosti, prípadne k úhrade aspoň nákladov na bývanie, neúspešne.

5. Rozsudkom tunajšieho súdu z 25.11.2016 bola žaloba zamietnutá a 1/ a 2/ žalovaným priznal voči
žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keď s odkazom na ust. § 3 ods. 6, § 20 ods.
1, 10, 12, 13, § 21 ods. 2 až 4, § 27 ods. 1 a § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách dospel najskôr k záveru, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote. Zistil, že žalobcovia sa
zmluvou Č.. XX so žalovaným v 1. rade zaviazali k úhradám do fondu opráv, ako aj príspevku na

správu a preddavkové platby za služby. Tieto povinnosti neplnili, takže ich dlh voči žalovanému v 1.
rade k 31.10.2014 predstavoval 3.987,70 € a do 2.3.2015 narástol na 6.821,76 €. Úhrady, na ktoré
poukazovali žalobcovia, sa týkali skorších období (roku 2013) a na výšku dlhu ku dňu konania dražby
nemali vplyv. Pohľadávka žalovaného presahovala 2.000 €, takže bola splnená podmienka § 3 ods. 6
zákona č. 527/2002 Z. z. Rovnako súd nezistil ani druhé namietané porušenie zákona - nepripustenie

syna žalobcov do dražobnej siene. Z obsahu notárskej zápisnice o dražbe takéto porušenie nevyplynulo,
takže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na jeho preukázanie. Za nedôvodnú považoval súd prvej
inštancie aj námietku, že k zníženiu najnižšieho podania došlo v rozpore so zákonom. Najnižšie podanie
bolo určené podľa znaleckého posudku, bolo znižované postupne po 200,- €, pretože nikto neponúkol
minimálne prihodenie. Takýto postup bol v súlade s § 20 ods. 10 zákona č. 527/2002 Z. z., takže

žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tohto porušenia.

6.Uznesením odvolacieho súdu zo dňa 29.05.2018 č.k. XXCob/XXX/XXXX-XXX, keď dospel k záveru,
že súd prvej inštancie nevykonal jeden z navrhovaných dôkazov, posúdenia neplatnosti konkrétnej
dobrovoľnej dražby z dôvodu, že na dražbu nebol umožnený prístup verejnosti - synovi žalobkyne U. H.,

v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z., ktorý mal už z povahy veci podstatný význam pre zistenie
skutočnosti, či naozaj synovi žalobcov niekto bránil vstúpiť do dražobnej miestnosti alebo nie, a jeho
nevykonanie nijako neodôvodnil a tento dôkaz nezamietol. Žalobcovia preto opodstatnene v odvolaní
vytkli nevykonanie tohto dôkazu.

7. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím žalobkyne v 1.rade a žalovaných v 1. až 3. rade,
svedkov U. H., S.. A. R., V. I. I. Q. A. U. N. Č. XX/XXXX U. X.. K. T., R. U. Č. Č.. R. XX/XXXX, R. XXXX/
XXXX, R. XXXXX/XXXX R. Ú. S.. A. R.W. so sídlom v Šamoríne, listu vlastníctva číslo 3871, kat územia
Dunajská Streda, V. V. A. A. Č.. N. Č..XXX/X-XXXX.

8. Vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 2 až 4 Zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení v
prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby, pričom má právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby do troch mesiacov odo dňa príklepuokrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o
dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby

aj po uplynutí tejto lehoty, zaniká, ak sa neuplatní . V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa
odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. Účastníkmi
súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúcivlastníkadotknutáosobapodľaodseku2.Prístupdopriestorov,vktorýchbudeprebiehať

dražba, musí byť účastníkom dražby umožnený najmenej 30 minút pred začatím dražby (§ 20 ods.1).
Ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o
vykonaní dražby( § 20 ods.10/. Ak nebolo pri dražbe urobené ani najnižšie podanie alebo ak nebolo
urobené najnižšie podanie ani po jeho znížení, licitátor dražbu ukončí (§20 ods.12). Podľa § 20 ods.13
citovaného zákona o dobrovoľných dražbách, ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku
alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne

sumu 33.193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie
aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety. Ak uhradil vydražiteľ cenu
dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo
k predmetu dražby udelením príklepu. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom
zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby ( § 27 ods.1 zákona

o dobrovoľných dražbách). Z ustanovenia § 3 ods.6 citovaného zákona, v prípade, že predmetom
dražby je nehnuteľnosť, nemožno nehnuteľné veci dražiť, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva
zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000
eur.

9. Primárnym predpokladom včasného podania žaloby na určenie neplatnosti dražby je dodržanie
trojmesačnej prekluzívnej, prepadnej lehoty ktorá plynie odo dňa udelenia príklepu, ktorou je dražbe
ukončená (§ 20 ods.11 zákona o dobrovoľných dražbách). K vydraženiu nehnuteľnosti došlo dňa
24.03.2015 v prospech žalovaného v 3.rade a lehota troch mesiacov by uplynula ku dňu 24.06.2015.
Žalobcovia si nárok uplatnil na súde podaním 02.06.2015. Tým bola zachovaná lehota troch mesiacov.

10. Zákon o dobrovoľných dražbách neobsahuje špecifikáciu ustanovení, pri porušení, ktorých by sa
mohlo jednať o neplatnú dražbu. Riešenie tejto otázky ponechal zákonodarca na súdnu prax. Podľa
dôvodovej správy k zákonu o dobrovoľných dražbách „... nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia
zákona, ale len také, ktorými je zároveň osoba aj dotknutá na svojich práva. Je vždy na súde,

aby zvážil intenzitu porušenia zákona v konkrétnom prípade.. Súd musí vždy spravodlivo (článok 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) rozhodnúť každý jeden prípad, berúc zreteľ
na všetkých, ktorých sa dražba týka. Nepochybne bude mať význam otázka, či existovalo záložné
právo musí brať zreteľ na zmysel a účel zákona, ktorými je - racio legis - privodiť uhradzovaciu funkciu
výkonom zabezpečovacieho prostriedku. Na základe zmluvy o dobrovoľnej dražbe uzavretej podľa

zákona č.527/2002Z.z.o dobrovoľných dražbách medzi žalovaným v 1. ako veriteľom a vydražiteľom,
žalovaným v 2.rade, pri uplatnení nároku na úhradu nedoplatkov do fondu údržby a opráv nehnuteľnosti,
k úhrade ktorým sa zaviazali zmluvou č.25 o poskytovaní služieb uzavretej Spoločenstvom vlastníkov
bytov a nebytových priestorov Smetanovo háj číslo 288/18 Dunajská Streda, predmetom, ktorej bolo
poskytovanieslužiebspoločenstvavlastníkovbytuanebytovýchpriestorov,kdepodľabodIVsazaviazali

uhrádzať na účet spoločenstva do fondu opráv 500,-Sk na byt mesačne, príspevok na spravovanie
spoločenstvom 150,-Sk najneskôr 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, súčasne podľa článku
III. za služby boli považované osvetlenie spoločných priestorov, používanie výťahu dodávka tepla a
teplej vody, vodné a stočné, poistenie domu a splátka kotolne. Z vyhlásenia navrhovateľa dražby zo
dňa 21.12.2014, výška pohľadávky ku dňa 31.10.2014 činila 3987,70 eura .Žalobcovia doložili doklad,

ktorý obdržali od žalovaného 2/ o oznámení výšky pohľadávky dňa 2.3.2015, ktorá vrátane nákladov
predstavovala sumu 6821,76 euro. Uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nerozporovali. Žalobkyňa
na pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdila, že aj v roku 2013 mali nedoplatky do fondu keď podľa
dohody tieto mal platiť žalobca 2/ a namiesto toho, aby ich zaplatil vyhlásil, že pôjdu všetci bývať
pod most. Proti ocenením nehnuteľnosti žiadne námietky. Žalovaný v 1. rade vydokladoval nedoplatok

žalobcov za služby spojené s užívaním bytu, keď z predpísaných záloh za rok 2014 bol nedoplatok vo
výške 1.980 eura, keď ani jedna záloha vo výške 165 eura v uvedenom roku nebola zaplatená. Rovnako
neboli platené zálohy ani do marca 2015, kde vznikol nedoplatok vo výške 495,-€. Úhrada dokladovaná
žalobcami vo výške 1323,09 eura a 676,91 euro bola úhrada za nedoplatky za rok 2013. Žalobkyňa v 1.rade tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nenamietla .Tým bola splnená podmienka prípustnosti dražby
v zmysle § 3 ods.6 zákona o dobrovoľných dražbách, bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti.

11. K námietke žalobcov o nepripustení verejnosti do priestorov konania dražby, žalovaný poprel svoju
prítomnosť v čase konania dražby, preto nemohol nikoho obmedziť k prístupu do priestorov. Podľa čl. X..
R.U.N.Č.Č..R.XX/XXXX,R.XXXX/XXXX,R.XXXXX/XXXXR.Ú.S..A.R.I.I.C.Š.,dobrovoľnúdražbu
otvoril licitátor o 14,00hod, vyhlásil štyroch prítomných účastníkov dražby, uviedol poradové čísla, s
tým že verejnosť ani iný účastníci na dražbe neboli prítomní. Uvedené skutočnosti potvrdila svedkyňa

vo svojej výpovedi, odvolávajúc sa na obsah zápisnice o osvedčení priebehu dražby. Vzhľadom na
odstup času si na konkrétne okolnosti prípadu, samotného priebehu dražby nepamätala. So žalovaným
v 2.rade absolvovala niekoľko dražieb a spoločnosť považovala za veľmi serióznu a dôslednú, tak pri
presnosti začatia samotnej dražby, účastníci dražby riadne pripustený, zložená zábezpeka, pričom na
žiadnykonfliktvsúvislostistýmitodražbamineevidovala.Obvyklesadostavilanamiestokonaniadražby
20 až 30 minút pred začatím, na prípravu.

12. Z výpovede svedka U. H., syna žalobcov, vyplynulo, že v deň konania dražby mal byť splnomocnený
žalobcami vyplatiť nedoplatok dražobníkovi, za tým účelom mal hotovosť 6 600,00€ od brata, aby sa
tým upustilo od dražby nehnuteľnosti rodičov. Za tým účelom išiel do budovy oproti hotelu D. C. A. I.
v doobedňajších hodinách o pol desiatej alebo okolo obeda, kde sa mala uskutočniť dražba, vyšiel na

prvé poschodie, hneď vľavo po schodoch, kde boli kancelárie notára a advokátov a na konci chodby
stretol pána, ktorého sa pýtal, či sa koná dražba. Ten mu mal odvetiť, že sa dražba nekoná. Nebolo
mu bránené týmto mužom v jeho pohybe. Túto osobu nevedel bližšie identifikovať. Rovnako ani ženu,
blondínku, ktorá mala výjsť z dverí a konštatovať, že dražba sa nekoná. Ani ona mu nebránila vojsť do
miestnosti Mal sa orientovať podľa oznámenia o dražbe, ktorú obdržali žalobcovia. Žalovaný v 3. rade,

účastný na dražbe, tohto svedka si nepamätal, keď tvrdil, že samotná dražba sa konala v poobedňajších
hodinách o jednej alebo o druhej hodine.

13.V zmysle § 11 ods.1, 6 a 7 zákona č.,527/2002 Z.z. - o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
o notároch - stav k 31.10.2015, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po

dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

14. Účastníci dražby a ostatní prítomní na dražbe sú v priebehu jej konania povinní nerušiť priebeh
dražby správaním odporujúcim dobrým mravom.

15. Dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné.
Vstupné na jeden dražobný deň je najviac 3,32 eura na osobu a deň. Vybrané vstupné je súčasťou
výťažku dražby.

16. Súd po doplnení dokazovania, vychádzajúc z obsahu Notárskej zápisnice o priebehu dražby č. R.

XX/XXXX,R.XXXX/XXXX,R.XXXXX/XXXX,zistil,žedražbasamalakonaťdňa24.03.2015vZrkadlovej
miestnosti nachádzajúcej sa na prvom poschodí v časti D. D. V.-X. P. R. O. A. I., O. R..Č..XXXX, so
začiatkom o 14,00hod. Svedok tvrdil, že miesto konania dražby mu bolo známe z oznámenia , ktoré
obdržali od dražobníka žalobcovia, teda musel vedieť miesto i čas konania dražby. Budova Obchodno-
informačného centra sa nachádza v Dunajskej Strede oproti hotelu D., ako uviedol svedok H., keď on

tým, že vyšiel na prvé poschodie, hneď vľavo po vstupe do budovy, nachádzal sa v časti „. O. R. C. Č.
„.. V tejto časti na poschodí, sa nachádzajú len kancelárie notára a advokátov, prípadne iných firiem. V
časti B, ktorá sa nachádza na poschodí, kde je prístup po schodoch na konci vstupnej haly v budove,
je zrejmé, že svedok sa vôbec nepohyboval v priestoroch, kde mala prebehnúť dražba. Hoc aj by sa
bol pohyboval, bol tam v čase, keď ešte dražba ani nezačala, nemohol mu nikto zabrániť vstupu do

miestnosti. Dražba začala o 14,00hod, svedok mal byť v budove v čase 10,30hod až 12,00hod. Svedok
tvrdil, že bol informovaný o mieste konania dražby, z toho si pamätal prvé poschodie v bude V.-X. P..
Súdu je známe, že v uvedenej budove prebiehajú dražby, pokiaľ sa informoval na chodbe na 1.poschodí,
mohol sa spýtať či nevedia, kde dražby prebiehajú. Čo on neurobil. Svedok vedel, kde sa koná dražba
a kedy, napriek tomu išiel na nesprávne miesto a v nesprávnom čase, preto mu nemohol nikto zo

žalovaných zabrániť vo vstupe do miestnosti konania dražby. Každá osoba má právo ako verejnosť
vstúpiť do miestnosti, kde sa koná dražba 10minúpt pred začiatkom dražby, teda neskôr ako účastníci
dražby, ktorým je umožnený vstup už 30 minút pred začiatkom dražby. Jedinou podmienkou je , aby táto
osoba vstupujúca ako verejnosť zaplatila dražobníkom požadované vstupné. To platí, ak by účastníkadražbysprevádzaliajinéosoby,napríklad rodinnýpríslušníci.Osoba,ktoráchcebyťprítomnýnadražbe,
nemá oprávnenie požadovať skorší vstup do dražobnej miestnosti, na druhej strane , ak to priebeh
dražby umožňuje, tak dražobník môže umožniť vstup do priestorov, aj pred týmto časovým limitom.

Domáhanie sa vstupu spôsobujúce narušovanie v priebehu dražby a úkonov jej predchádzajúcich,
umožňuje dražobníkovi urobiť účinné opatrenia, na základe ktorých neumožní skorší vstup do dražobnej
miestnosti iným osobám.

17. Súd po doplnení dokazovania v uvedenom smere, naďalej mal za to, že žalobcovia svoje tvrdenia

o nezabezpečení prístupu verejnosti na konanie dražby neosvedčili. Súd hodnotiac vykonané dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného
dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. (§191 ods.1 a 2 Civilného sporového
poriadku). Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo
zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany,

výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob
vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd ( § 187 ods1 a 2 C.s.p. ). Žalobcovia v tomto smere neuniesli
dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o vylúčení verejnosti.

18. Námietka žalobcov o vydraženie nehnuteľnosti po znížení najvyššieho podania o 3.000,-€ sa

nehnuteľnosť predala v cene 30.420,-€. V súlade s ustanovením § 16 ods.1 a 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie
navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán
štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento
územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. Zmluva o vykonaní dražby

musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie,
predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu
o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa
dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Najnižším podaním bola znaleckým
posudkom stanovená cena nehnuteľnosti 33.800,-€. Minimálne prihodenie bolo stanovené dohodou

medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby 200,-€. Podľa bodu. II. notárskej zápisnice, ktorou
bola osvedčený priebeh dražby, keď najnižšie podanie s prihodením 200,-€ nebolo urobené, ani po
zopakovaní po druhý ani po tretíkrát. Takto došlo k opakovanému zníženiu najnižšieho podania o
sumy 200,-€, keď pri hodnote 30.420,-€ bola nehnuteľnosť priklepnutá účastníkovi dražby č. 1 v
hodnote 30.420,-€. Žalobcovia žiadnym spôsobom nevysvetlili svoju argumentáciu tvrdeného prístupu

žalovaného v 2.rade o bezodkladnom znížení najnižšieho podania o sumu 3.000,-€, hoci zo zápisnice,
ktorú obdržali je zrejmé, že išlo o postupné zníženie najnižšieho podania. Žalovaný postupujúc v súlade
s dojednaním v zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby, ktorú uzavrel so žalovaným v 1.rade, znižoval
najnižšie podanie o sumu 200,-€ až do vydraženia nehnuteľnosti. V žiadnom prípade sa nepreukázalo
tvrdenie žalobcov, že išlo o jednorázové zníženie najnižšieho podania o 3000,- €. Žalovaný v 2. rade

tým dodržal postup podľa § 20 ods.10 citovaného zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia ani v
tomto smere dôkazné bremeno neuniesli. Súd v danom prípade poukazuje aj na rozsudok J. I. C. N.
Č.. XCo/XXX/XXXX zo dňa 15.10.2004 z ktorého vyplýva, že nestačí, aby pred uplynutím lehoty bola
daná na súd žaloba obsahujúca síce petit na určenie neplatnosti dražby v ktorej je však uvedená časť
rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa neskoršieho tvrdenia žalobcov boli dôvodom tvrdené neplatnosti

dražby. Súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až po uplynutí prekluzívnej doby, hoci by
mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie skutkový dôvodov neplatnosti dražby je
v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť za sankciu, za včasné uplatnenie
práva. Takéto dodatočne uvádzané dôvody v prípade ich opodstatnenosti môžu byť len dôvodom na
podanie žaloby na náhradu škody podľa § 33 ZDD, prípadne novej určovacej žaloby podľa § 80 písm.

c) O.s.p., ktorej by však nebolo by možné vyhovieť pre obchádzanie zákona. Súd preskúmal všetky
dôvody, ktoré uvádzali žalobcovia v návrhu a dospel k názoru, že v danom prípade neboli porušené
zákonné ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a žalobu zamietol.

19. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.21.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Súd priznal žalovaným v 1./ až 3./ rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)