Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/192/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419201882
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1419201882.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: K.. U. V., W..
XX.XX.XXXX, F. Q. XX, F., proti žalovanej: U. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. XX, F., zast. SOUKENÍK
- ŠTRPKA s.r.o, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO; 36 862 711, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa

22. júla 2019 č.k. 8C 34/2019-11 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej
povinnosť umožniť žalobcovi užívať jedáleň a kuchyňu o výmere 21,95 m2, špajzu o výmere 1,89 m2
a spálňu o výmere 18,54 m2 v byte číslo XX na X T.. nachádzajúcom sa v bytovom dome so súpisným
číslom XXXX postavenom na pozemku CKN č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a evidovanom na LV č. XXXX

pre katastrálne územie V. U., obec Bratislava - m.č. Karlova Ves, okres Bratislava IV. V prevyšujúcej
časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia podať voči žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať zrušenia spoločného
nájmu bytu a určenia, že žalobca je oprávnený byt ďalej ako nájomca užívať.
Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia.

2. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca odôvodnil
tým, že strany sporu ako bývalí manželia na základe zmluvy o nájme bytu s prenajímateľom Stavebné
bytové družstvo Bratislava IV uzavretej počas manželstva (súčasne im vzniklo aj spoločné členstvo v
družstve), užívajú spoločne byt číslo XX na X T.. vo vchode Q. XX v bytovom dome so súpisným číslom

XXXX postaveného na pozemku CKN č. XXXX/XXX a evidované na LV č. XXXX pre katastrálne územie
V. U., obec Bratislava - m.č. Karlova Ves, okres Bratislava IV (ďalej len „byt“). Po rozvode nedošlo
k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spoločný nájom bytu doposiaľ trvá, nebol
zrušený dohodou, ani rozhodnutím súdu. Žalobca má možnosť užívať 1-izbu - pracovňu o výmere 23,15
m2, WC o výmere 3,74 m2. Okrem toho ešte sprchu o výmere 4,89 m2, ktorú užíva aj žalovaná (nakoľko
sú tam umiestnené práčky) a do uvedených priestorov sa vie žalobca dostať cez chodbu a halu. Zvyšné

priestory - spálňu o výmere 18,54 m2, obývaciu izbu o výmere 36,66 m2, jedáleň s kuchyňou, špajzu,
šatňu o výmere 7,47 m2, spálňu o výmere 16, m2, izbu o výmere 16 m2, a tiež kúpeľňu o výmere 11,53m2 užíva len žalovaná, ktorá pozamykala dvere do týchto ostatných miestností a kuchyne. Urobila tak
bez dohody so žalobcom, a bez jeho súhlasu. Na základe uvedeného, užíva prevažnú časť bytu výlučne
žalovaná, a to napriek ústnym aj písomným žiadostiam žalobcu o sprístupnenie. Z dôvodu výlučného

užívania kuchyne žalovanou, žalobca nemá možnosť skladovať potraviny, ani si pripraviť teplé jedlo.
Naliehavosť potreby úpravy pomerov strán sporu žalobca odôvodnil neakceptovateľnosťou existujúceho
stavuužívaniabytu,ktorýjevspoločnomnájme.Vdôsledkukonaniažalovanejnemôžežalobcavyužívať
základné funkcie bytu. Primeranosť navrhovanej úpravy je podľa žalobcu daná aj tým, že žalovaná
nebude vylúčená z užívania bytu, a ani z užívania jeho spoločných priestorov.

3. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. §
324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1, § 336 ods. 1,2,3
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Považoval nárok žalobcu za osvedčený pričom vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia a konštatoval, že v predmetnej veci boli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného
opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku I uznesenia. Uviedol, že žalobca preukázal, že stranám sporu
nazákladeZmluvyonájmebytuzodňa30.10.1996akomanželomvznikolspoločnýnájomdružstevného
bytu č. XX na Q. G. v F.. Bývalí manželia ako spoloční nájomcovia užívajú byt aj po rozvode (v roku
2006), k zrušeniu spoločného nájmu bytu doposiaľ nedošlo, čo považoval za preukázané potvrdením

prenajímateľa na č.l. 3 spisu. Poukázal na § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
spoloční nájomcovia bytu majú rovnaké práva a povinnosti a sú okrem iného oprávnení spoločne celý
byt užívať. Mal za to, že žalobca v návrhu osvedčil, že žalovaná mu neumožňuje užívať všetky časti bytu,
keďže v prevažnom rozsahu užíva byt výlučne ona (uzamknutím niektorých izieb), čo je podľa súdu prvej
inštancie v rozpore s právom žalobcu byt užívať v rovnakom rozsahu ako ho užíva žalovaná. Dospel k

záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu nariadením neodkladného opatrenia,
ktorým uložil žalovanej povinnosť umožniť žalobcovi ako spoločnému nájomcovi užívať byt v rozsahu
uvedenom vo výroku rozhodnutia. Vychádzal z toho, že bývalí manželia ako spoloční nájomcovia bytu
majú rovnaké právo užívať celý byt. Súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti, ktorou žalobca žiadal
uložiť žalovanej povinnosť umožniť mu nerušene užívať pracovňu o výmere 23,15 m2, WC o výmere

3,74 m2, sprchu o výmere 4,89 m2, halu o výmere 21,20 m2 a chodbu o výmere 8,60 m2, návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že sám žalobca v návrhu tvrdil, že tieto časti
bytu užíva, a preto nie je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Súd prvej inštancie neuložil
žalovanej povinnosť zdržať sa konania obmedzujúceho alebo znemožňujúceho byt v navrhovanom
rozsahu žalobcovi užívať (výrok II. návrhu žalobcu), nakoľko ide o totožnú povinnosť s povinnosťou

umožniť byt žalobcovi užívať nariadenou neodkladným opatrením vo výroku I a preto aj v tejto časti
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP s odôvodnením, že obidve strany sporu boli úspešné v rovnakom rozsahu.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a žiadala ho
zrušiť a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť, resp. ako nespĺňajúci zákonom stanovené náležitosti
odmietnuť.

7. Namietala dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia, pričom vychádzala z pojmových a
definičnýchznakovprávnehoinštitútu„predbežnéopatrenie“,„neodkladnéopatrenie“,„dočasnáúprava“,
ako aj zákonom stanovených náležitosti návrhu, z ktorých vyplýva, že predbežným opatrením sa má
určitému nároku dotknutej osoby poskytnúť predbežná ochrana, pokiaľ je jej nárok/právo bezprostredne
ohrozené. Má sa teda jednať o predbežnú ochranu poskytnutú súdom pred tým, ako súd rozhodne vo

veci samej a natrvalo o nároku rozhodne. Súd vydáva dočasné (predbežné) rozhodnutie za účelom,
aby dočasne ochránil/zabezpečil nárok dotknutej osoby do času vydania rozhodnutia vo veci samej.
Návrh na vydanie predbežného opatrenia, rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia - predbežné
zabezpečenie nároku, a žaloba vo veci samej - trvalé (konečné) rozhodnutie o nároku musia mať svoju
skutkovú a právnu spojiť. Podľa názoru žalovanej v danom prípade:

- medzi vydaným rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia - uložením povinnosti žalovanej
umožniť užívanie vymedzených miestností v byte, nie je žiaden súvis s konaním vo veci samej, k
vyvolaniu ktorého súd zaviazal žalobcu - o zrušenie spoločného nájmu bytu,- zrušenie spoločného nájmu bytu je právom oboch účastníkov konania, a nie je nárokom žalobcu,
ktorému je nevyhnutné poskytnúť neodkladnú predbežnú ochranu súdom,
- uznesenie súdu nemá charakter dočasnej predbežnej ochrany nároku žalobcu, ktorou by mal byť nárok

žalobcu dočasne ochránený/zabezpečený pred tým, než súd rozhodne vo veci samej,
- uznesenie súdu nie je po právnej stránke vymožiteľné.
Na základe týchto skutočností považovala žalovaná uznesenie súdu prvej inštancie za vydané v rozpore
so zákonom a nezmyselné.

8. Žalovaná namietala aj tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o porušení
jeho práva na užívanie spoločnej veci, o uzamknutí určitých miestnosti v byte, ako aj tvrdenie o výzvach
žalovanej na ich odomknutie, ktoré žalobca v návrhu podľa jej názoru ničím neosvedčil, nedoložil
súdu žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje jediné (pre účel posúdenia jeho návrhu) významnejšie
tvrdenie o obmedzení užívania bytu žalovanou. Uviedla, že o písomnej výzve, ktorou ju mal vyzývať k
umožneniu užívania bytu nebola nikdy upovedomená, resp. o uložení písomnej zásielky na pošte od

žalobcu ako odosielateľa nemala nikdy informáciu a ústne ju nikdy nevyzýval k umožneniu užívania
bytu, nakoľko na to nemal dôvod. V užívaní spoločnej prenajatej veci ho nikdy neobmedzovala a
túto nepravdivú skutočnosť žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal a ostatné právne významné
skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti návrhu žiadnym spôsobom neosvedčil. Podľa názoru žalovanej
súd prvej inštancie vydal rozhodnutie bez toho, aby žalobca osvedčil a preukázal svoj nárok, resp.

tvrdenia uvedené v návrhu, a preto považovala uznesenie súdu prvej inštancie z týchto dôvodov v
rozpore so zákonom a za nepreskúmateľné.
Žalovaná poukázala na to, že spolu so žalobcom užívajú predmetný byt ako bývalí manželia bez
prerušenia od roku 2006, a pokiaľ je tak nemorálna a šikanujúca osoba, obmedzujúca žalobcu v užívaní
spoločného bytu, z akého dôvodu sa dožaduje nápravy svojich tvrdených porušených práv až v roku

2019 po 13 rokoch od rozvodu manželstva.
Podľa tvrdenia žalovanej má žalobca prístup do všetkých miestností v byte s výnimkou spálne o výmere
16m2, spálne o výmere 16m2, ktoré sú dlhodobo uzamknutými miestnosťami, v ktorých sa nachádzajú
osobné veci ich 2 spoločných detí a ktoré nevyužíva ani ona, obývacej miestnosti o výmere 36,66m2,
ktorú ona využíva ako svoju miestnosť a spálňu, rovnako ako využíva žalobca spálňu o výmere 18,54

m2 a pracovňu o výmere 23,15 m2.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p), bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1C.s.p.acontrarioadospelkzáveru,žeodvolaniežalovanej

je dôvodné.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenia.

11. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby

bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností,
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov

medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

15. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov prenariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je
potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

16. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať
oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od
dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality,
ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému
účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu,
že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca
povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia

sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť
inak.

17. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a

dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych
skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti,
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda

predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného
významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy
na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

18. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje

zákonnýdôvodprevydanieneodkladnéhoopatrenia.Ažjehoohrozeniedovoľujesúdupredrozhodnutím
vo veci neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť
oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci
samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené z obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť,
či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladne
opatrenie, navrhované žalobcom.

20.Akoužodvolacísúduviedol,neodkladnéopatreniejemožnénariadiťvprípadepotrebybezodkladnej
úpravy pomerov strán sporu. Z opisu skutkového stavu súdom prvej inštancie ako aj z obsahu spisu
odvolací súd ustálil, že skutkové okolnosti nespĺňajú podmienku bezodkladnej potreby upraviť pomery
strán. Medzi stranami nie je sporné, že predmetný byt majú v spoločnom nájme od roku 1996 a užívajú

ho spoločne aj ako rozvedení manželia od roku 2006. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia tvrdí, že mu žalovaná znemožňuje užívať podstatnú časť bytu, ktorý majú v spoločnom nájme,
čo je v rozpore s jeho právom byt užívať v rovnakom rozsahu ako ho užíva žalovaná. Okrem tohto
všeobecného tvrdenia žalobcu, nie je z návrhu zrejmé, odkedy takýto ním tvrdený stav trvá, nakoľko
k rozvodu manželstva došlo v roku 2006, prípadne či ide o terajší stav užívania bytu a kedy k takejto

zmene došlo vzhľadom na samotný atribút bezodkladnosti.

21. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažoval na základe tvrdení žalobcu
obsiahnutýchvnávrhu,predloženýchlistinnýchdôkazov,zadostatočneosvedčenú,preúčelynariadenia
neodkladného opatrenia nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko na

ich základe nebolo možné vyhodnotiť návrh z objektívneho hľadiska za presvedčivý, a taktiež žalobca
neosvedčil všetky skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade
podmienené.22. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že žalobca dostatočne
neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietol (§ 388 C.s.p.).

23. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2
C.s.p v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., a úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania
nakoľko jej v prvoinštančnom konaní žiadne trovy nevznikli.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP a žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).