Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010511
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716010511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného W. F., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.,
prejednal na verejnom zasadnutí dňa 21. február 2018 odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku
Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 27.09.2017 sp.zn. 3T/130/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného W. F. o d s u d z u j e podľa § 207
ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jedného) roka.
Podľa § 48 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 27.09.2017 sp.zn. 3T/130/2016 bol obžalovaný W.
F. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
od 01.11.2014 do 27.09.2017 napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn.
5P/342/2014 zo dňa 09.02.2015, právoplatným dňa 27.02.2015 zaviazaný prispievať na výživu svojho
syna O. S., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, vždy do 20-teho
dňa v mesiaci k rukám matky E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.C. XXXX/X, U., prechodne bytom D. XX,
U., si takto určenú povinnosť v meste U. a na iných miestach, kde sa zdržiaval riadne a včas neplní,
pričom v uvedenom období nepoberal žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou, bol zamestnaný
u viacerých zamestnávateľov na dohodu o vykonaní práce, nebol vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a od marca 2016 je poberateľom dávky
v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur a za uvedené obdobie uhradil na výživnom sumu 135,65 Eur, pričom

za uvedené obdobie mu vznikol dlh na výživnom voči E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. XXXX/X, U.,
prechodne bytom D. XX, U., vo výške 814,47 Eur.
Za to mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. trest
odňatiaslobodyvovýmere18mesiacov,výkonktoréhomubolpodľa§49ods.1písm.a)a§50ods.1Tr.
zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák.
súd uložil obžalovanému povinnosť - príkaz zaplatiť zameškané výživné počas plynutia skúšobnej doby.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor.
V písomných dôvodoch uviedol, že jeho odvolanie smeruje len do výroku o treste. Zdôraznil, že podľa
jeho názoru samosudca Okresného súdu vo Zvolene mal postupovať pri ukladaní trestu odňatia slobodyobžalovanému tak, že mu mal uložiť trest odňatia slobody nepodmienečne, nakoľko tento bol rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp.zn. 30PP/25/2013 zo dňa 17.04.2013 podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody, uloženého mu Okresným súdom vo Zvolene sp.zn. 3T/118/08, pričom mu bola

určená skúšobná doba v trvaní dva roky, z ktorého sa osvedčil dňa 01.03.2016. Poukázal tiež na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.11.2011 sp.zn. 2Tdo/54/2011 a poznamenal, že páchateľ skutku
kladenému za vinu v predmetnom konaní sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
prepustenia takého istého trestného činu, ako v predchádzajúcom období, za ktorý bol podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a keďže ide o trestný čin spáchaný úmyselným konaním,

nie je možné ukladať trest odňatia slobody s podmienečným odkladom s poukazom na § 49 ods. 2 Tr.
zák., pretože trest uložený obžalovanému W. F. v konaní 3T/118/08 nebol s poukazom na ust. § 92 ods.
4 Tr. zák. zahladený.
Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v
časti, v ktorej bolo rozhodnuté o treste a obžalovanému W. F. uložil trest odňatia slobody nepodmienečne
so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí predniesol návrh v súlade s písomným vyhotovením
odvolania, pričom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody.
Tak obhajkyňa obžalovaného, ako aj obžalovaný navrhli odvolanie okresného prokurátora zamietnuť,
pričom sa stotožnili s výrokom prvostupňového súdu ohľadne uloženia podmienečného trestu odňatia

slobody.
Krajský súd v Banskej Bystrici po primárnom zistení, že v posudzovanej trestnej veci nie je daný
dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por. (odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, osobou na to
oprávnenou), na základe § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.
Keďževdanomprípadeodvolanieokresnéhoprokurátorasmerovalolendovýrokuotresteaobžalovaný
prvostupňový rozsudok nenapadol opravným prostriedkom, odvolací súd sa zaoberal len skutočnosťou,
či postup prvostupňového súdu bol v súlade s ust. § 34 a nasl. Tr. zák.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu

odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. l) Tr. zák., poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. m) Tr. zák., priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený;
súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa§49ods.1Tr.zák.,súdmôžepodmienečneodložiťvýkontrestuodňatiaslobodyneprevyšujúceho
dva roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Tr. zák., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.Podľa § 92 ods. 1 Tr. zák., súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení
trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej
a) desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,

b) päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok,
c) tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok.
Podľa § 92 ods. 4 Tr. zák., doba uvedená v odseku 1 sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného
a podmienečne prepusteného s dohľadom má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdený
bol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou skutočného výkonu trestu. Ak bol trest zmiernený

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného.
Tak, ako súd prvostupňový, aj odvolací súd zistil, že u obžalovaného existuje jedna poľahčujúca okolnosť
v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že obžalovaný sa k protiprávnemu konaniu priznal a skutok
oľutoval a jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol v minulosti odsúdený
za úmyselný trestný čin. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doteraz dvakrát súdom
trestaný, a to jednak trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/44/08, právoplatným dňom

30.04.2008 na trest odňatia slobody podmienečne na jeden rok so skúšobnou dobou v trvaní jedného
roka do 30.04.2009, ako aj rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/118/08 zo dňa 03.12.2008,
právoplatným dňom 03.12.2008, okrem iného aj pre prečin podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., ďalej pre zločin v
zmysle§222ods.1,3Tr.zák.ainénatrestodňatiaslobodynepodmienečnena5rokovvústavenavýkon
trestusminimálnymstupňomstráženiastým,žetrestnýrozkazOkresnéhosúduvoZvolene3T/44/08bol

zrušenýanásledneuznesenímOkresnéhosúduTrnavasp.zn.PP/25/2013bolpodmienečneprepustený
z výkonu trestu odňatia slobody a bola mu určená skúšobná doba vo výmere dvoch rokov do 17.04.2015,
pričom z predmetného trestu sa osvedčil 01.03.2016. Z vyššie uvedeného vyplynulo, že tejto trestnej
činnosti, pre ktorú bol trestne stíhaný, sa dopustil v dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody, na čo poukázal aj okresný prokurátor v písomnom vyhotovení odvolania. Vzhľadom na

skutočnosť, že tento trest nebol v súlade s ust. § 92 ods. 4 Tr. zák. obžalovanému zahladený, nemožno
konštatovať, že by počas plynutia skúšobnej doby sa nedopustil žiadnej úmyselnej trestnej činnosti.
Na základe vyššie uvedeného potom v danom prípade nebolo možné v súlade s ust. § 49 ods. 2 Tr.
zák. obžalovanému ukladať podmienečný trest odňatia slobody, ale prichádzalo v úvahu mu ukladať
iba nepodmienečný trest odňatia slobody a keďže trestná sadzba za prečin zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák. je stanovená od jedného do piatich rokov, odvolaciemu súdu
neostávalo nič iné, ako pri ukladaní trestu v súlade s ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl. obžalovanému uložiť
trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Odvolací súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadal aj na to, že v predchádzajúcom
období bol za taký istý trestný čin právoplatne uznaný za vinného a bol mu uložený aj trest, pričom

obžalovaný sa z predchádzajúceho uloženia trestu nepoučil a ihneď, ako bol podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody, pokračoval v protispoločenskej činnosti. Na základe týchto skutočností
potom vzhľadom na individuálnu, ako aj generálnu prevenciu nebolo možné obžalovanému uložiť iný
trest, ako trest spojený s výkonom trestu odňatia slobody.
Keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre

úmyselný trestný čin v súlade s ust. § 48 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Keďže odvolanie okresného prokurátora bolo dôvodné, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.