Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118200687
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118200687.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcov: X. K. O., J..

XX.X.XXXX, G. I. XXX, XXX XX Ž., X. Ľ. O., J.. XX.X.XXXX, G. I. XXX, XXX XX Ž., X. S.. L. Č., J..
XX.X.XXXX, Y. XX, XXX XX S., X. K. O., J.. X.X.XXXX, G. I. XXX, XXX XX Ž., X. V. O., J.. XX.X.XXXX,
G. P. H. XXX/XX, XXX XX Ž., všetci žalobcovia zastúpení: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka so sídlom
SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovaným: 1. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group,Štefanovičova4,Bratislava81623,IČO:00585441,zastúpený:JUDr.BaltazárMucska,advokát
so sídlom Vajnorská 55, 831 04 Bratislava, 2. Z. G., J.. XX.XX.XXXX, G. X. XXX, XXX XX X. K. J.,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Nám. M.R. Štefánika 3, Topoľčany 955

01, 3. TRANSEXPRES s.r.o., so sídlom Štúrova 140, Nitra 949 01, IČO: 36 551 163, o náhradu škody,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 4.434,63 eur, do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

II. Žalovaní v 1. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy v sume

20.000,-eur, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedným zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

III. Žalovaní v 1. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy v sume
20.000,-eur, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedným zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

IV. Žalovaní v 1. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni v 3. rade náhradu nemajetkovej ujmy v sume

15.000,-eur, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedným zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

V. Žalovaní v 1. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 4. rade náhradu nemajetkovej ujmy v sume
15.000,-eur, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedným zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

VI. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni v 5. rade náhradu nemajetkovej ujmy v sume
5.000,-eur, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedným zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

VII. Žaloba žalobcov v 1. až 5. rade voči žalovaným v 1. a 3. rade sa vo zvyšku zamieta.

VIII. Žaloba žalobcov v 1. až 5. rade voči žalovanému v 2. rade sa zamieta.IX. Žalobca v 1. rade má v časti nároku na zaplatenie majetkovej škody voči žalovaným v 1. a 3. rade
spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

X. Žalobcovia v 1. až 5. rade majú v časti nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy nárok spoločne a
nerozdielne voči žalovaným v 1. a 3. rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

XI. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcom v 1. až 5. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%.

XII. Žalovaní v 1. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny
poplatok vo výške 2.582,- eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.1.2018 sa žalobca v 1. domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd

uloží žalovaným v 1.,2.,3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 4.434,63 eur.
Zároveň sa žalobcovia v 1. až 5. rade domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným v
1.,2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 25.000,- eur, žalobcovi v 2.
rade sumu 25.000,- eur, žalobcovi v 3. rade sumu 20.000,- eur, žalobcovi v 4. rade sumu 20.000,- eur
a žalobcovi v 5. rade sumu 15.000,- eur.

2.Žalobcoviažalobuodôvodnilitým,žežalovanýv2.radeZ.G.dňa11.2.2015viedolnákladnémotorové
vozidlo pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a prešiel do protismeru a čelne sa zrazil s vozidlom
ktoré v tom čase viedol K. O. ktorý v dôsledku viacnásobných poranení tela pri dopravnej nehode
zahynul. Žalovaný v 2. rade bol v tom čase zamestnancom žalovaného v rade 3, ktorý bol i vlastníkom

nákladného motorového vozidla ako i návesu, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť o.i. aj v oblasti
nákladnej cestnej dopravy. Žalovaný 1 povinne zmluvne poistil nákladné motorové vozidlo ako i náves,
na ktorom došlo k dopravnej nehode.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava v konaní 24T/18/2017 zo dňa 25.4.2017 bol žalovaný v 2. rade
uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia, súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov,

ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 roky. Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť
motorovévozidloakéhokoľvekdruhuvtrvaní5rokov.Poškodenýchodkázalsnárokminanáhraduškody
na civilný proces.
V rámci trestného konania žalobca v rade 1 ako poškodený si uplatnil o.i. majetkovú škodu, nakoľko
však boli poškodení odkázaní na civilný proces s nárokmi na náhradu škody, domáha sa žalobca v 1.

rade nároku na náhradu majetkovej škody v celkovej výške 4.434,63 eur cestou súdu z titulu nákladov
pri usmrtení nasledovne:
- poplatky pohrebnej služby 487,-eur + 416,-eur = 903,-eur
- poplatok obci za prenájom sály a domu smútku v súvislosti s karom a pohrebom vo výške 100,20 eur
- náklady na kar týkajúce sa nápojov a občerstvenia v celkovej výške 423,71 eur/ t.j. 252,- eur guláš,

liehoviny, nápoje, ovocie vo výške 46,24 eur, nápoje vo výške 25,04 eur, nápoje vo výške 11,85 eur,
nápoje vo výške 22,73 eur, nápoje vo výške 47,47 eur, nápoje vo výške 13,58 eur, chlieb vo výške 4,80
eur
- náklady na pomník vo výške 2.987,72 eur
- náklady dedičského konania 20,- eur.

Okrem tzv. majetkovej ujmy sa žalobcovia domáhajú aj tzv. nemajetkovej ujmy. Žalobcovia 1,2 sú rodičmi
zomrelého K. O., žalobcovia 3,4 sú jeho súrodencami a žalobca 5 bola jeho družkou.
Medzi žalobcami 1-4 a nebohým K. existovali od narodenia veľmi silné sociálne, morálne, citové putá,
ktoré sa tvorili v rámci súkromného a rodinného života, so žalovanou 5 sa citové putá vytvorili na základe
partnerského vzťahu, posledné 2 roky bývali spoločne v prenajatom byte v Bratislave, kde pracovali a

plánovali uzavretie manželstva a založenie si rodiny.
Z nečakanej smrti syna, brata, druha utrpeli žalobcovia vážnu traumu, prejavujúcu sa pocitmi úzkosti,
smútku a zúfalstva. Predčasným tragickým skonom navždy stratili možnosť viesť s nám súkromný a
rodinný život a odo dňa jeho smrti sú ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších
rodinných príslušníkov, o stratu lásky a radosti s ním prežívaných.Je nesporné, že žalovaný v 2. rade svojou nedbanlivosťou spôsobil žalobcom nenapraviteľnú citovú
ujmu spočívajúcu v pretrvávajúcom pocite úzkosti, smútku, zúfalstva ako aj v ochudobnení o možnosť
ďalšieho vzťahu, čím došlo nenávratne k deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec

súkromného života, v dôsledku čoho došlo k intenzívnemu zásahu do osobnostných práv a práv na
súkromie, rodinný život a zdravie žalobcov. Vzájomné rodinné vzťahy , ktoré sa vytvorili medzi žalobcami
a ich nebohým synom, bratom, druhom, mali vysokú pozitívnu intenzitu a ich násilnou deštrukciou prišlo
k nereparovateľnému zásahu do práva na ochranu súkromia navrhovateľov. Protiprávnym konaním
žalovaného v 2. rade došlo i k strate možnosti osobného a finančného zabezpečenia žalobcov 1,2 v

budúcnosti zo strany syna, najmä v starobe.
Smrť syna, brata, druha zasiahla do života žalobcov nečakane a tým najhorším tragicky zásadným
spôsobom, nenávratne pretrhla dovtedajšie silné citové väzby. Hoci uplynuli od tragickej nehody takmer
3 roky, žalobcovia sa nevedia so smrťou K. do dnešného dňa zmieriť a to ani do budúcnosti. Sú uzavretí
vo svojej bolesti, hoci sú veriaci, čiastočne im pomáha viera, ktorá však nevie úplne zmierniť bolesť,
ktorú prežívajú. Neustále sa vracajú k osudnému dňu, trpia fyzicky aj duševne.

Žalobcovia sa snažia so smrťou blízkej osoby vysporiadať prácou a vierou, avšak neustále sa k tragickej
nehode vracajú v myšlienkach a to denne. Veľmi silné emócie sú najmä počas sviatkov alebo rodinných
osláv kde neb. K. veľmi chýba, pretože vzťahy boli udržiavané takmer denne, či už osobne, alebo formou
telefonátov alebo správ. Spoločne trávili sviatky, rodinné oslavy, dovolenky.
Smrťou K. došlo aj k značnému zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Konaním obvineného

tak došlo k neoprávnenému zásahu do práva poškodeného na ochranu osobnosti, konkrétne k zásahu
do práva na súkromie, ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby, ktorému poskytuje
ochranu § 11 OZ. Treba zdôrazniť, že rodinný život zahrňuje okrem iného vzťahy medzi najbližšími
rodinnými príslušníkmi (deťmi, rodičmi, prarodičmi) bez ohľadu na skutočnosť, či spolu trvale žijú alebo
nie, a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na

súkromný a rodinný život. Tento zásah predstavovaný smrťou dieťaťa, brata, druha je mimoriadne
významným, veľmi hlbokým a nereparovateľným zásahom.
Tvorili plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami, bez akýchkoľvek
patologických čŕt. Nebohý K. mal s nimi dobrý vzťah, žil dlhodobo v spoločnej domácnosti so žalobcami
1,2, keď ho potrebovali, bol vždy poruke, pravidelne sa stretávali aj s ostatnou rodinou, keď nebol doma

často boli v telefonickom kontakte. Mal veľmi dobrý vzťah aj k súrodencom, t.j. žalobcom 2,3, často
všetkým pomáhal. V starobe žalobcom 1,2 bol nápomocný, vedel by sa o nich postarať. Jeho smrťou
stratili oporu v starobe.
Nakoľko žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa ust. § 13 ods. 1 OZ nepostačuje k tomu, aby
bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma, uplatňujú si žalobcovia nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 19.7.2018 prostredníctvom
splnomocneného zástupcu uviedol, že vo vzťahu k nemajetkovej ujme, resp. k jej náhrade absentuje
pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa. V praxi často aplikovaný

eurokonformný výklad tohto inštitútu je nesprávny a v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej
republiky.
Uplatňované nároky žalobcov považuje za premlčané v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe voči
žalovanému 1/, a to najmä preto, že vo vzťahu k nemu, ak pripustí existenciu pasívnej vecnej legitimácie
môže ísť len o uplatnenie nároku na náhradu škody. Zákon o PZP síce v ustanovení § 15 ods. 2

ustanovuje, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako
na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Primárne toto ustanovenie hovorí škode a
nie o náhrade nemajetkovej ujmy a preto nemožno aplikovať inštitút premlčania nemajetkovej ujmy
na premlčanie nemajetkovej ujmy ktorá je pri takomto posúdení vyhodnotená ako škoda na účely
Zákona o PZP. Zákon o PZP nepozná náhradu nemajetkovej ujmy ale len inštitút náhrady škody a

presne ustanovuje v § 4 čo sa nahrádza prostredníctvom jeho ustanovení. Ak súd prijme záver, že
nemajetkovú ujmu, resp. jej náhradu je možné subsumovať pod túto škodu, tak je jediný možný a logický
záver, že premlčanie bude v intenciách ostatných škôd nahrádzaných z povinného zmluvného poistenia
motorového vozidla a to ako dvojročná doba subjektívna, tak aj trojročná doba objektívna.
Zjudikatúryvyplýva,žepoškodenýsadozvieotom,ktozaškoduzodpovedávokamihupreukázateľného

získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o
tom, konkrétne ktorá fyzická osoba alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu
nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom
subjekte a o jeho zodpovednosti (R16/2014).Žalovaný v 1. rade nijako nezasiahol do práv žalobcov na rozdiel od žalovaného v 2. rade a jeho
zodpovednosť tak môže byť teoreticky súdom priznaná len cez ustanovenia Zákona o PZP, je preto
nespochybniteľné že i uplatňovaný inštitút premlčania musí byť v súlade s týmto záverom.

Vo vzťahu k uvedenému je uplatňovaný nárok žalobcov voči žalovanému 1/ premlčaný. K dopravnej
nehode došlo dňa 11.2.2015, žaloba bola konajúcemu súdu doručená až dňa 23.01.2018 dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby - tá začala plynúť v súlade s ustanovením § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v deň nehody/Úmrtia 11.2.2015 a uplynula dňa 11.2.2017.
Vzhľadom na uvedené vznáša námietku premlčania voči nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej

ujmy voči žalovanému 1.
Rovnako považuje za premlčaný nárok na náhradu škody uplatnenú v tomto konaní. Z predložených
dôkazných prostriedkov nie je zrejmé, akú náhradu škody si žalobcovia uplatnili v trestnom konaní, a ako
tento svoj nárok zdôvodnili. K nehode a úmrtiu poškodeného došlo dňa 11.2.2015, žaloba bola podaná
konajúcemu súdu dňa 23.1.2018, a teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby. Preto vznáša voči
uplatnenému nároku na náhradu škody taktiež námietku premlčania.

Napriek predchádzajúcim skutočnostiam uvedeným v tomto vyjadrení sa vyjadrí aj k odôvodneniu
jeho výšky. Má za to, že z podanej žaloby nebola dostatočne preukázaná citová väzba vo vzťahu k
uplatňovanému nároku, resp., že žalobcovia nedokázali preukázať taký zásah do práv na súkromie
ktorý by odôvodňoval poskytnutie satisfakcie vo forme peňažnej náhrady. Je nesporné, že súd pri
náhradenemajetkovejujmyprihliadaajnato,čipozostalínebolimorálneuspokojenívpodobeodsúdenia

páchateľa za trestný čin alebo poskytnutím ospravedlnenia. Základným princípom nemajetkovej ujmy
a jej odškodnenia v peniazoch je princíp primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je spôsobilá
aspoň sčasti zmierniť dôsledky neoprávneného zásahu a umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane
nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie
pozostalých.

Finančná náhrada je až posledným spôsobom náhrady v prípadoch, ak nepostačuje morálne
zadosťučinenie, ktorým je najmä ospravedlnenie alebo samotné prejednanie veci a odsúdenie osoby,
ktorá zásah spôsobila. Predmetom konania je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, kedy podľa
ustálenej praxe je formou zadosťučinenia aj prejednanie veci, ospravedlnenie sa a nie len získanie
majetkového prospechu. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy nie je zábezpeka pre pozostalých, ani

zdroj obživy alebo náhrada príjmu, či toho, čo do finančnej stránky, pozostalí stratili v dôsledku straty
rodinného príslušníka.
Zdôrazňuje, že citová väzba, jej intenzita ako aj jej pretrhnutie je v konaní nepreukázané, a tak nie je
preukázaný nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ako doplnok k iným/základným
inštitútom náhrady zásahu do ich osobnosti. Poškodený bol dospelým človekom, ktorý si budoval

svoj vlastný život a je zrejmé, že sa už od svojej rodiny osamostatnil a budoval si svoj vlastný život.
Spolu s priateľkou od 1.3.2013 žil v Bratislave t.j. opustil rodičovský dom čím zjavne došlo k pretrhnutiu
citových väzieb. Je prirodzené, že sa s rodinou stretával a bol s nimi v kontakte ale pre priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy je rozhodné a rozhodujúce najmä to, že aká bola intenzita tohto vzťahu
a ako ho narušil zásah vykonaný neoprávnene treťou osobou. To je rozhodujúce pre samotnú výšku

nemajetkovej ujmy. Z predložených dôkazných prostriedkov je zrejmé, že dlhšie časové obdobie pred
tragickou nehodou a úmrtím poškodeného poškodený nežil v spoločnej domácnosti so žalobcom 1/,
žalobcom 2/, žalobcom 3/ a žalobcom 4/. Súrodenci, sú dospelými osobami, kedy je nesporné, že väzby
medzi súrodencami sú slabšie ako pri súrodencoch nižšieho veku a žijúcich v spoločnej domácnosti.
Rovnako sestra poškodeného, a to žalobca 3/ má svoju vlastnú rodinu, čo je tiež potrebné zohľadniť

pri skúmaní intenzity väzieb.
V súlade s teóriou práva a judikatúrou, za nemajetkovú ujmu možno vo všeobecnom chápaní považovať
akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku, čiže nie je vyjadriteľná v
peniazoch. Postihuje teda inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne
patrí aj citová (emocionálna) ujma. Je zrejmé, že poslaním inštitútu nemajetkovej ujmy, resp. jej náhrady

nie je nahrádzať materiálne veci, ako je byt, auto a podobne. Jej základným účelom je kompenzácia
zásahu do
osobnostnej sféry.
Je nepochybné, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov, najmä práva na rodinný život. Na
tomto mieste považuje za nevyhnutné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že nie je možné zamieňať náhradu

nemajetkovej ujmy za kompenzáciu pokrytia následných aktivít a nákladov žalobcov alebo kompenzovať
to o čo prišli, čo do finančnej stránky smrťou syna/brata. Je nepochybné, že došlo k zásahu do
osobnostných práv žalobcov, najmä práva na rodinný život.
Vzhľadom na uvedené žiada žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietnuť.4. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 3.8.2018 a uviedol,
že skutkovo je pravdou, že dňa 11.2.2015 viedol nákladné motorové vozidlo a za situácie v žalobe

opisovanej došlo k dopravnej nehode. Je tiež pravdou, že bol uznaný vinným za tento skutok. Za
právneho stavu, založeného uvedeným rozsudkom, je zrejme nadbytočné opisovať okolnosti, ktoré
bezprostredne tejto dopravnej nehode predchádzali, keďže na veci nič nemenia. Aj tak však považuje
za potrebné uviesť tú skutočnosť, ktorú uvádzal aj v trestnom konaní, že bezprostredne pred touto
dopravnou nehodou došlo u neho k strate vedomia, v dôsledku čoho s vozidlom vybočil z jazdného

pásu a došlo k havárii. Pokiaľ ide o skutočnú škodu, domnieva sa, že u jej náhrady by nemal vznikať
žiaden problém, keďže motorové vozidlo, ktorým jazdil, vrátane návesu, mali uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Základný problém tohto
sporu je evidentne v uplatňovaní si náhrady nemajetkovej ujmy žalobcami. Pokiaľ ide o jeho základný
postoj k tomuto nároku, aj keď ho nekonečne mrzí, čo sa stalo a že následky nie je možné zvrátiť späť,
musí uviesť, že tento nárok neuznáva a je na žalobcoch, aby skutkové predpoklady pre tento nárok,

vrátane jeho výšky, preukazovali. Bez toho, aby týmto prejavom akceptoval alebo uznával nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, považuje zároveň za potrebné namietnuť aj jej výšku, ktorú si žalobcovia v
žalobe uplatňujú. Je toho názoru, že v takom prípade, ak by súd vyvodil dôvodnosť nároku, potom by v
rámci svojej úvahy o výške náhrady nemajetkovej ujmy mal uvažovať o sume celkovo, ktorú následne
rozdelí medzi žalobcov, ktorí svoj nárok osvedčia. Nakoniec považuje za potrebné uviesť, keďže jedným

zo žalovaných je aj poisťovňa, že v prípade, ak by súd prišiel k záveru, že žalobcom alebo niektorým
z nich patrí určitá náhrada nemajetkovej ujmy, považuje za dôvodné zaviazať aj žalovaného v 1. rade
na jej náhradu, keďže je toho názoru, že v takomto prípade takéto plnenie patrí pod povinné zmluvné
poistenie.

5.Žalovanýv3.radesakžalobevyjadrilpodanímdoručenýmsúdudňa27.7.2018auviedol,žežalovaný
v 2. rade Z. G. bol v čase spáchanie prečinu usmrtenia zamestnancom ich spoločnosti. V čase spáchania
prečinu viedol motorové vozidlo - jazdnú súpravu - ťahač. Spoločnosť TRANSEXPRES s.r.o., mala v
čase spáchania prečinu riadnym spôsobom uzatvorenú poistnú zmluvu v zmysle zákona č. 381/2001
Z.z.. V zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
Zároveň chce súd požiadať aj na dôkladné posúdenie nárokov v žalobe uvedených, na tzv. nemajetkovú
ujmu žalobcov, ktorá sa viaže na morálne a citové putá poškodených. V žalobe sa žalovaní domáhajú
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Aj keď sa bezpochyby jednalo o tragickú a smutnú udalosť, ktorá

ho mrzí, nebola znížená dôstojnosť žiadnej fyzickej osoby, žiadneho žalobcu, alebo ich vážnosť v
spoločnosti, na ktorú sa náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 3 OZ viaže.
Zároveň poukazuje na skutočnosť, že nebohý K. O. bol slobodný a bezdetný. Nie je im známe a zo
žaloby ani nie je zrejmé, že by sa na neho viazala vyživovacia povinnosť na maloleté deti a ani na žiadne
iné osoby. Žalobcovia sú dospelé, usudzuje, že ekonomicky aktívne osoby schopné zabezpečovať si

svoje životné potreby vlastnou činnosťou (zamestnanie, podnikateľská činnosť a pod.). Tak, ako je to aj
v bežnom živote. Súrodencov, priateľov a rodičov pokiaľ sú ekonomicky činní a aktívni, ich súrodenci,
priatelia a deti neživia. Je predpoklad že uvedené platilo aj v príbuzenských a priateľských vzťahoch
nebohého K. O..

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu
Trnava č.k. 24T/18/2017-387 zo dňa 25.4.2017, keď konal v neprítomnosti žalovaného v 3. rade, ktorý
sa na pojednávanie nedostavil a zistil nasledovné:

7. Zástupkyňa žalobcov uviedla, že sa pridržiava žaloby, pokiaľ žalovaný v rade 2. Z. G. uvádza, že

bezprostredne pred dopravnou nehodou došlo u neho k strate vedomia, v dôsledku čoho vybočil z
jazdného pásu, toto v trestnom konaní nebolo preukázané, navyše uzavrel dohodu o vine a treste a teda
svoju vinu priznal. K náhrade škody ani nemajetkovej ujmy do dnešného dňa nedošlo. Pokiaľ namieta
výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy, toto je otázka, ktorú má posúdiť súd, avšak s ohľadom na všetky
skutočnosti a silné citové väzby žalobcov voči nebohému má za to, že táto je adekvátna aj keď nikdy

nenahradí stratu ich syna, brata, priateľa.
V tomto konaní ide aj o to, aby si najmä žalovaný v rade 2. uvedomil, akú nenapraviteľnú stratu a ujmu
spôsobil. Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovaného v rade 3., nesúhlasí s tým, že je potrebné poukazovať na
ekonomickú schopnosť zabezpečovať si svoje životné potreby vlastnou činnosťou, pretože nebohý K. O.bol slobodný a bezdetný. Tak ako uviedli, smrťou nebohého došlo k neobnoviteľnej strate, ktorá mala za
následok pretrhnutie dobre vyvinutých sociálnych a citových väzieb v rámci rodiny, a preto nie je možné
prihliadať len na ekonomický zásah, ktorý žalobcovia utrpeli smrťou nebohého, i keď do budúcnosti je

potrebné prihliadať i na to, že by im bol v budúcnosti určite aj ekonomicky pomohol či už v starobe
alebo chorobe. Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovaného v rade 1., trvá na tom že z dôvodov uvedených
v žalobe je žalovaný 1. pasívne legitimovaný v tomto konaní a nemajetková ujma je krytá z povinného
zmluvného poistenia.
Pokiaľ sa týka námietky premlčania, má za to že je potrebné vychádzať z objektívneho preukázania

viny v trestnom konaní, pretože k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej v trestnom konaní došlo až
25.4.2017 a teda od tohto dátumu je potrebné posudzovať uplatnené nároky.
Pokiaľ žalovaný v rade 1. poukazuje na to že žalobcovia nepreukázali citovú väzbu v takom smere,
že by malo dôjsť do takého zásahu práv vo forme peňažnej náhrady s týmto sa nestotožňuje. Už i z
predložených listinných dokladov je zrejmé, že medzi nebohým a žalobcami boli silné citové väzby a
tieto žalobcovia vedia preukázať aj pri svojom výsluchu.

V žiadnom prípade žalobu nepodávali za účelom získania majetkového prospechu. Napriek tomu že
nebohý K. sa osamostatnil a budoval si svoj vlastný život so svojou priateľkou žalobkyňou v rade 5.
s ktorou plánovali založiť si rodinu, napriek tomu bol v neustálom kontakte s rodičmi a súrodencami,
pravidelne sa stretávali, spoločne zdieľali svoje radosti i starosti a jednoznačne jeho usmrtením teda
došlo k narušeniu týchto väzieb ktoré preukázateľne existovali. Žalobkyňa v rade 3 by ešte rada dodala,

že medzi ňou a nebohým bol vyšší vekový rozdiel a väzby sa zosilnili práve v dospelom veku, o to
viac, že má syna N., ku ktorému mal K. veľmi blízko - plno spoločných aktivít. Keďže nebohý býval v
Bratislave, často k nej chodil do S.. Pomáhal aj pri stavbe domu. V čase smrti nebohého bola práve v
7. mesiaci tehotenstva, a celá udalosť mala veľký vplyv na jej psychiku, udalosť sa stala dva dni pred
jej 33 narodeninami a preto dosmrti deň jej narodenín nebude pre ňu oslavou, ale spomienkou na smrť

jej brata.
Z dôvodu právnej istoty, keďže názory súdnej praxe sa rôznia žalovali všetkých troch žalovaných.
Čo sa týka preukazovania oprávnenosti nárokov, poukazuje na to, že sú preukázané všetky zákonné
podmienky pre ich priznanie a to znamená pri majetkovej škode - vecnej škode, jej výška, vznik
protiprávnej udalosti i príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jej výškou. Čo sa týka výšky

uplatňovanej nemajetkovej ujmy, výška závisí na posúdení a rozhodnutí súdom, je toho názoru, že
jednoznačne došlo k nenapraviteľnému stavu, k pretrhnutiu citových väzieb.

8. Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Pre nás je to obrovská tragédia. My ako rodina už nikdy nebudeme
fungovať po K. smrti tak ako sme fungovali. Jednoducho nám chýba každý deň, s tým žijeme a to, že

dotyčný nemal ani ten charakter sa omluviť, je to omrvinka aby prispel aspoň na sviečku na hrob nášmu
synovi. Chcel by som ešte na vyjadrenie pána doktora, že tie vzťahy sa otupili tým , že syn odišiel do
Bratislavy, je to práve naopak, vzťahy sa nie že oslabili, ale zostali ešte pevnejšie, lebo vzťah aký medzi
nami bol, stal sa ešte vzácnejší, boli sme si bližší.“
Na otázku zástupcu žalobcov, vaša manželka vypovedala, že aj keď sa syn odsťahoval, chodil k vám

často, ako ste trávili čas spolu so synom? Žalobca v I. rade uviedol: ,,Sedávali sme na terase, pomáhal
nám v záhrade, spolu sme sa tam stretávali všetci ako sme tu.“
Na otázku zástupcu žalobcov, vás osobne sa dotklo tak, že sa zmenilo niečo vo vašich citoch po smrti
syna? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Jazdím veľa v aute, ja som dva roky nemal vôbec zapnuté rádio,
teraz keď ho aj zapnem, prepínam to na správy, človek každý deň s tým žije, keď sadám do auta, keď

odchádzam z domu, keď prichádzam domov.“
Na otázku zástupcu žalobcov u manželky došlo k nejakým zmenám? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Ako
rodičia to nemáme ľahké v tomto smere, tá prítomnosť jeho nám stále chýba.“
Na otázku zástupcu žalobcov ako často chodíte na cintorín? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Manželka skoro
každý deň, ja keď som doma chodíme tam aj spolu.“

Na otázku zástupcu žalobcov aký mal vzťah so súrodencami? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Vychádzali
si veľmi dobre, sám K. povedal, že keď to porovnáva jeho vzťah so súrodencami je veľmi dobrý oproti
tomu ako to majú jeho kamaráti so súrodencami. Ich vzťah bol dobrý, chodievali spolu s bratom K. a
s priateľkou na dovolenky, na lyžovačky, na športové udalosti, s dcérou takisto, stavali dom, chodil im
pomáhať. Vzťah so súrodencami bol na takej úrovni čo má málo súrodencov.“

Na otázku zástupcu žalobcov aký mal váš syn vzťah s jeho priateľkou? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Bol
veľmi dobrý, chodili k nám často, aj s rodičmi, boli u nás opakovane, navštevovali sme sa navzájom, aj
s rodičmi K. priateľky. Namiesto svadby sme robili pohreb presne na Valentína.“Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade považujete odsúdenie za dostatočnú satisfakciu pre vás?
Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Absolútne nie.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade ospravedlnil sa vám? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Nikto z nich

sa mi neospravedlnil a asi po dvoch rokoch mi prišla nejaká SMS-ka, že sa omlúva, vyplývalo z nej, že
ju píše ten vodič, ale či to tak skutočne bolo, to neviem, takáto omluva je bezpredmetná.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade tlmočili ste to aj rodine? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Áno
povedal som, že prišla táto SMS-ka neviem či tam bol podpísaný pán G. alebo vodič kamiónu.“

9. Žalobkyňa v 2. rade uviedla: ,,Neviem čo môže byť ťažšie ako pochovať syna, jeho smrťou, vlastne
tým, že sa odsťahoval do Bratislavy sa nič nezmenilo na našich vzťahoch, každú voľnú chvíľu ktorú mal
prišiel k nám, chodieval na víkendy, na všetky sviatky. I keď od udalosti uplynuli 4 roky nedá sa s tým
zmieriť. Ja si uvedomujem, že žiadne peniaze nám ho nenahradia, keby sa mi mohol vrátiť ja tie peniaze
aj dám hocikomu len keby mohol byť s nami. Vďaka tomu, že sme veriaci fungujeme tak ako fungujeme.“
Na otázku zástupcu žalobcov, ako často ste boli s neb. K. v kontakte, býval s vami v spoločnej

domácnosti, pokiaľ nebýval ako často ste boli v kontakte, ako často telefonoval, ako často bol v kontakte
so svojimi súrodencami? Žalobkyňa v 2. rade uviedla: ,,Každú voľnú chvíľu sa kontaktoval aj so svojou
sestrou, takisto ju navštevoval aj brata veľmi často, keď nie, každý deň si telefonovali, aj s nami skoro
každýdeňtelefonoval,ajpotomakoužbývalvBratislave,domamalvlastnúizbu,vracalsakaždývíkend,
v Bratislave žili len v podnájme, pretože musel odcestovať za prácou, bol rád doma.“

Na otázku zástupcu žalobcov ako ste slávili predtým ako sa stala nehoda rodinné udalosti, sviatky?
Žalobkyňa v 2. rade uviedla: ,,Všetky oslavy, sviatky sme trávili spolu, vracal sa domov.“
Na otázku zástupcu žalobcov koho myslíte všetci spolu? Žalobkyňa v 2. rade uviedla: ,,Všetci a to my
rodičia, súrodenci, stará mama, keď boli sviatky. Chodieval aj so svojou priateľkou.“
Na otázku zástupcu žalobcov zmenili sa u vás doma nejaké zvyky po jeho smrti? Žalobkyňa v 2. rade

uviedla: ,,Pri každej príležitosti keď máme oslavu už to nie je tak ako predtým, stále nám chýba, to sa
nedá povedať. Máme aj spoločné fotografie.“
Na otázku zástupcu žalobcov, viem že ste spievali vo folklórnom súbore, mala smrť syna na to nejaký
vplyv? Žalobkyňa v 2. rade uviedla: ,,Áno, už som s tým skončila, lebo už nie je nič ako predtým, máme
dve vnúčatká, takže tie nás držia a rodinné puto, a jeho priateľka je s nami v kontakte.“

Na otázku zástupcu žalobcov vinník pán G. sa vám niekedy ospravedlnil? Žalobkyňa v 2. rade
uviedla: ,,Nikdy.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade, kedy sa neb. syn odsťahoval do Bratislavy? Žalobkyňa v 2.
rade uviedla: ,,Ja to presne už povedať neviem, bolo to asi v roku 2013, ale nebol načisto odsťahovaný,
on mal trvalý pobyt doma, bol s nami, odišiel len za prácou.“

Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade akú prácu vykonával? Žalobkyňa v 2. rade uviedla: ,,Vykonával
prácu ohľadom elektroniky, bol obchodný zástupca, mal normálny pracovný čas, nerobil na smeny.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade chodil každý víkend domov? Žalobkyňa v 2. rade uviedla: ,,Áno
chodil každý víkend, pokiaľ nemali nejaký program v BA, aj keď mal cestu okolo počas týždňa sa zastavil
doma. Aj k dcére, ktorá býva v Č., vtedy bývala ešte v S., chodieval aj s priateľkou k nim.“

Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade chodil teda každý víkend alebo nie každý víkend? Žalobkyňa
v 2. rade uviedla: ,,Možno za mesiac keď dvakrát neprišiel domov ale nebolo to takto pravidelne, neviem
s ak tomu presne vyjadriť.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade sledovali ste priebeh trestného konania s vodičom? Žalobkyňa
v 2. rade uviedla: ,,Ja veľmi nie lebo to veľmi ťažko znášam ale viem ako to prebiehalo.“

Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade viete aký trest dostal? Žalobkyňa v 2. rade uviedla: ,,Viem.“
Naotázkuzástupcužalovanéhojeuloženýtrestvtrestnomkonanípodľavásurčitýmstupňomsatisfakcie
pre vás? Žalobkyňa v 2. rade uviedla: ,,Ja si myslím, že nie keď ten pán nevie čo sa dialo, čo robil, či
mu bolo zle pred cestou, alebo čo.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade, bol sa vám niekto ospravedlniť, alebo sa zúčastnil pohrebu

zo žalovaných v 2. a 3. rade? Žalobkyňa v 2. rade uviedla: ,,Nie nikto sa z nich nebol ospravedlniť. A
či sa zúčastnili pohrebu to neviem.“

10.Žalobkyňav3.radeuviedla:,,Keďsmebolidetitoakonásrodičiavychovalisapremietlovdospelosti,
keďužkaždýsámzasebavedelrozhodovať,konaťapretotienaševzťahyhlavnevdospelostinadobudli

tú intenzitu, tým som chcela povedať to, že sme boli v neustálom kontakte s K., že sme sa neustále
stretávali, napriek tomu, že býval v Bratislave počas dní kedy pracoval, rodičovský dom bol stále našim
domom aj je, na jeho soc. sieti prezentoval aký vzťah má k rodičovskému domu, k rodičom. Vždy keď mal
voľnú chvíľu a mal cestu okolo S., kde som vtedy bývala, mi zavolal, že sa zastaví na kávu, telefonovalisme si, komunikovali sme cez soc. siete, niekedy to bolo 5 krát do dňa keď sme niečo intenzívne riešili,
niekedy to bolo raz za týždeň, ale vždy sme o sebe vedeli, čo sa deje, aké máme zmeny v živote, čo
sa deje v našom súkromnom živote, vymieňali sme si názory, spoločne sme ich zdieľali. Sám si budoval

úžasný vzťah s mojim starším synom Š., mám veľa fotiek , z ktorých je zrejmé, aký bol medzi nimi vzťah,
zároveň v dobe, keď sa táto udalosť stala som bola tehotná v 7. mesiaci tehotenstva s druhým synom,
ktorého žiaľ už spoznať nemohol. Pre mňa osobne to má ďalší dopad tým, že celá udalosť sa stala dva
dni pred mojimi narodeninami, aj keby som chcela zabudnúť, nezabudnem, lebo pre mňa to už oslava
nikdy nebude ani v tej chvíli nebola. Takisto keď bol v Anglicku, vzťahy sa tiež nepretrhli, komunikovali

sme stále spolu, hovoril mi o svojich plánoch s priateľkou, všetko sme spolu zdieľali. Myslím si, že s
bratom mal ten vzťah ešte intenzívnejší, bol to jeho brat a bol medzi nimi menší vekový rozdiel ako medzi
nami. Medzi nami je vekový rozdiel 7 rokov.“
Na otázku zástupcu žalobcov aký bol vzťah vášho brata neb. K. k vašim rodičom, aký bol vzťah k jeho
priateľke, ako vy vidíte ten dopad na tie vzťahy v rodine? Žalobkyňa v 3. rade uviedla: ,,Ja vidím veľkú
ranu, to čo prežili moji rodičia, ja vidím aj ako to prežívajú moje deti napríklad syn mi povie, že nemá rád

červené kamióny, lebo ujo telefonoval, zaspal a zabil K.. Myslím si, že ono to je nechtiac, ale mamina
určitereagujenačokoľvekpodráždenejšie,apodľamňajetopretolebostratilasyna.Čosatýkapriateľky
môjho neb. brata všetko robili spolu, to znamená spoločné aktivity, keď sa to týkalo K. vždy bola pri ňom
jeho priateľka V.. Keď ona práve nepracovala a mala voľný čas prišli spolu k nám, sám prišiel vtedy keď
bola pracovne odcestovaná v zahraničí aby si vyplnil čas.“

Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade, sledovali ste priebeh trestného konania, viete jeho výsledok
považujete to za dostatočnú satisfakciu pre vás? Žalobkyňa v 3. rade uviedla: ,,Áno sledovala, viem jeho
výsledok, nepovažujem to za dostatočnú satisfakciu, výsledok trestného konania pre mňa znamenal to,
že naša kvalita života sa zmenila, naša rodina nie je celá, chcela som tým poukázať na to, že pánovi bol
odňatý vodičský preukaz na 5 rokov a jeho kvalita života sa zmenila na 5 rokov, ja ten jeho trest vnímam

iba takto, keďže sa mi nikto do dnešného dňa neospravedlnil.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade máte vedomosť o tom, že bol podmienečne odsúdený?
Žalobkyňa v 3. rade uviedla: ,,Áno, to znamená, že je doma, pre mňa ako laika.“

Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade ako vnímate SMS-ku ktorá bola doručená vášmu otcovi?

Žalobkyňa v 3. rade uviedla: ,,Ja som ju nevidela, pre mňa to nemá význam. Význam by to malo, keby
tu ten človek sedel a ospravedlnil sa mi a videla by som pokoru a ľútosť.“

11. Žalobca v 4. rade uviedol: ,,S bratom som vychádzal veľmi dobre ako každý s mladším bratom,
navštevovali sme sa aj keď už býval v BA, keďže pracoval ako obchodný zástupca cestoval po SR, keď

mal čas zastavil sa, aj za mnou v práci, boli sme na spoločných dovolenkách, chodili sme na spoločné
akcie, kultúrne podujatia spoločné vždy keď sa dalo stretávali sme sa u rodičov a na akciách, ako sa
stala nehoda, je to také, že človek ostane tak trošku iný, zmení to život celej rodiny, môj, rodičov, sestrin.“
Naotázkuzástupcužalobcov,čistespolutrávievalisviatky,čistetobolilenvydvajaalebovkruhurodiny,
akotoprebiehaterazvporovnanípredtým,akotovidíte,akozmenilanehodavašichrodičov,súrodencov,

jeho partnerku, či ste sa vzájomne navštevovali? Žalobca v 4. rade uviedol: ,,Sviatky, Vianoce sme každé
u rodičov strávili, po nehode ich trávime stále spolu, ale brat má len tanier prestretý, ostatné sviatky,
ktoré sa trávia s rodinou, sme spolu stále trávili, navštevovali sme sa aj keď bývali s priateľkou v BA,
spoločne akcie doma na dedine sme trávili vždy keď to bolo možné, snažili sme sa udržiavať blízke
rodinné vzťahy. Zmenilo sa, ja nemám brata, sestra nemá brata, jeho priateľka nemá nastávajúceho

manžela, myslím si, že je to podstatná zmena v živote, sú tam následky do konca života.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade, máte priateľku a žijete spolu s rodičmi? Žalobca v 4. rade
uviedol: ,,Žijem samostatne, z rodičovského domu som odišiel asi pred polrokom.“

12. Žalobkyňa v 5. rade uviedla: ,,Ja som bola priateľka zosnulého K., s ktorým sme tvorili pár 6 rokov,

v januári pred nehodou sme slávili 6 rokov čo sme boli spolu, začali sme tvoriť pár keď som mala 17
rokov, odvtedy sme si budovali všetko spolu, pre toto ma to zasiahlo natoľko lebo sme si všetko tvorili
spoločne. Všetok čas sme trávili spolu, buď samostatne alebo spolu s rodinou, nakoľko K. bol zvyknutý
čas tráviť s rodinou. To, že oni trávili všetky sviatky spolu bolo vzorom i pre mňa, že to chcem takto i
ja, keď budeme mať rodinu, aby sme sviatky trávili spolu. Aj v deň nehody, ešte ráno som mu pripravila

jedlo, rozlúčili sme sa a potom mi už bolo len oznámené, že sa stala nehoda. Do dnešného dňa sa mi
pán vodič neospravedlnil, ani rodine, neprejavil žiadny záujem. S K. sme plánovali spoločnú budúcnosť,
keďže sme začali v mojich 17-tich, začalo sa nám potom dariť, v tom roku sme sa začali rozprávať o tom,
že by sme mohli začať riešiť svadbu, prípadne rodinu, keďže sme si tvorili vlastné zázemie. To je všetko.“Na otázku zástupcu žalobcov ako konkrétne vás zmenila smrť K., vás osobne, citovo, v spôsobe vášho
živote, čo to znamenalo následne vo vašom živote, či ste sa museli presťahovať? Žalobkyňa v 5. rade
uviedla: ,,Mne sa zmenil komplet život, keďže sme budovali od 17tich všetko spoločne, prišla som o

najbližšiu osobu, zostala som vlastne sama, zmenil sa môj pohľad na život, bolo pre mňa ťažké sa z
toho dostať, a poznačilo ma to do konca života, musela som sa naučiť žiť v novej situácii ale poznačená
som na celý život. Aj čo sa týka citovej stránky aj samotného životného štýlu aj pohľadu na život.“
Na otázku zástupcu žalobcov, z doterajších výpovedi vyplynulo, že ste v neustálom kontakte s
rodinou O., môžete popísať ako zasiahla nehoda do života rodičov, súrodencov? Žalobkyňa v 5. rade

uviedla: ,,Nevedia sa s tým zžiť, poznačilo ich to aj v súčasnosti je to stále pre nich ťažké, myslím si,
že dosť na tom robí aj prístup toho vodiča“
Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade, ako dlho ste žili spolu v Bratislave? Žalobkyňa v 5. rade
uviedla: ,,Asi rok a pol. Momentálne žijem s otcom tam kde mám trvalé bydlisko.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade či má priateľa a či s ním plánuje spoločný život? Žalobkyňa
v 5. rade uviedla: ,,Áno.“

Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade nikdy sa vám neospravedlnil vodič? Žalobkyňa v 5. rade
uviedla: ,,Viem, že písal nejakú SMS alebo mail alebo správu na sociálnej sieti, viem, že sa riešilo, či to
vôbec písal on. Mne sa nikdy nijako neospravedlnil.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade považujete odsúdenie vodiča za dostatočné čo sa týka
satisfakcie? Žalobkyňa v 5. rade uviedla: ,,Nie.“

Na otázku zástupcu žalovaného v 2. rade s priateľom, o ktorom ste sa zmienila, odkedy ste priatelia?
Žalobkyňa v 5. rade uviedla: ,,Rok. Od mája 2018.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 2. rade od smrti K. O. až dosiaľ nemali ste priateľa? ,,Mala som
známosť, bola to krátka známosť. Trvala približne 8 mesiacov, bolo to približne po dvoch rokoch od
nehody.“

Na otázku zástupcu žalovaného v 2. rade vo vzťahu s terajším vašim priateľom ste už tak hlboko alebo
nie, že už uvažujete o faktickom založení rodiny? Žalobkyňa v 5. rade uviedla: ,,Áno.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 2. rade ste tehotná? V ktorom ste mesiaci? Žalobkyňa v 5. rade
uviedla: ,,Áno som tehotná, som na konci 6-teho mesiaca.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 2. rade akú ste mali predstavu o spôsobe ospravedlnenia vodiča vám?

Žalobkyňa v 5. rade uviedla: ,,Aby mi to napísal, alebo mal záujem sa stretnúť, niečo podobné.“
Na otázku zástupcu žalovaného v 2. rade bola vám cez Facebook doručená správa zo dňa 13.2.2015?
Žalobkyňa v 5. rade uviedla: ,,Áno, takáto správa mi bola doručená, spomínala som ju aj v rámci mojej
výpovede, nie je z nej zrejmé, či to písal dotyčný vodič, je to sociálna sieť, bolo to bezprostredne po
nehode, kedy som ja nevnímala čo sa deje, je zrejmé, že tam nie je ani žiadna moja reakcia.“

13. Zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že sa pridržiava písomných podaní, odkazuje pri tom
na skutočnosti uvádzané ohľadom pasívnej legitimácie, teda je toho názoru, že pasívna legitimácia
žalovaného v 1. rade nie je daná z dôvodov ako uvádzal vo svojich vyjadreniach. Ak by aj súd dospel
k záveru, že je daná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade, poukazuje na skutočnosti uvádzané

ohľadom vznesenej námietky premlčania, keď poukazuje na to, že nie je možné sa tváriť, že v danej
veci je nárok uplatňovaný z povinného zmluvného poistenia a plynutie premlčacej doby sa má riadiť
ustanoveniami z PZP a na druhej strane si zvoliť premlčaciu dobu aká mi vyhovuje. V danej veci sa
uplatňuje premlčacia doba dvojročná subjektívna a trojročná objektívna a z dôvodov, ktoré sú uvádzané
vo vyjadrení má za to, že nároky sú premlčané. Čo sa týka názoru na začiatok plynutia premlčacej

doby rovnako odkazuje na písomné vyjadrenia. Čo sa týka poukazovania na dôvody žalobcov pre
priznanie nemajetkovej ujmy a to ich citovej straty poukazuje na to, že vzhľadom na vek nebohého K.,
na skutočnosť, že pred vznikom udalosti už nežil so žalobcami v 1. a 2. rade v spoločnej domácnosti, má
za to, že prišlo k určitej zmene citových vzťahov, je toho názoru, že pri posudzovaní výšky nemajetkovej
ujmy je potrebné prihliadnuť aj na správanie sa vodiča následne po tejto udalosti teda či sa ospravedlnil

a podobne, je potrebné prihliadnuť na status a majetkové pomery osoby, ktorá spôsobila nehodu
teda vodiča, keďže on je zodpovedným subjektom. Poukazuje ďalej na to, že uplatňovaný nárok -
nemajetková ujma je nárokom s poukazom na stratu citových väzieb, preto nárok na jeho priznanie
nemožno odôvodňovať tým, že stratou tejto osoby došlo aj k strate možnosti finančného zabezpečenia
žalobcov do budúcna.

Čo sa týka uplatnenej vecnej škody má za to, že tieto náklady nie sú primerané a poisťovňa nemá
povinnosť nahrádzať iné ako primerané náklady v súvislosti s pohrebom, nevie sa k tomu vyjadriť
konkrétne aké nároky a v akom rozsahu neuznáva, z praxe poisťovne vyplýva, že sa uhrádzajú len
štandardné náklady, vecné náklady ktoré si uplatňujú žalobcovia nie sú štandardné.Žiada teda súd, aby sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou premlčania a vzhľadom na nimi uvedené
skutočnosti má za to, že žaloba je voči žalovanému v 1. rade nedôvodná, preto ju žiada zamietnuť a
priznať žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania.

14. Zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe. Takisto
vznáša v predmetnej veci námietku premlčania a to oboch nárokov z dôvodov ako uvádza žalovaný v
1. rade. Pokiaľ ide o skutočnú škodu nemá vedomosť ako a v akom rozsahu bola uplatnená v trestnom
konaní, čo sa týka nemajetkovej ujmy má vedomosť, že táto v trestnom konaní isto nebola uplatnená.

Pokiaľ ide o výšku škody, čo sa týka vecnej škody, namieta jej výšku a to s poukazom na to, čo uvádzal
žalovaný v 1. rade. Čo sa týka výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy je toho názoru, že také úvahy, ktoré
priraďujú určitú stabilnú výšku nemajetkovej ujmy tak ako to požadujú i žalobcovia, považuje v princípe
za nesprávnu, pretože nemožno pri každom poškodenom priznať rovnakú výšku škody, je toho názoru,
že výška nemajetkovej ujmy by mala byť súdom ustálená a následne by sa mala rozdeliť podľa ujmy,
ktorú ten ktorý poškodený utrpel.

Žalovaný v 2. rade v súčasnosti pracuje vo firme HSH, s.r.o. Veľké Zálužie, v robotníckej profesii a mzdou
vo výške cca 680,- eur v čistom. Je rozvedený, bez vyživovacej povinnosti, vlastní rodinný dom v X.Q.Y.,
na ktorý spláca úvery v OTP banke, a.s., ktorých zostatok aktuálne činí 60.000,- eur, spláca ich mesačne
po 514,- eur, so splátkami mu pomáha aj priateľka.
Vzhľadom na uvedené žiada žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietnuť a priznať mu náhradu trov

konania.

15. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 24T/18/2017-387 zo dňa 25.4.2017 súd zistil, že Z. G. bol
uznaný vinným, že dňa 11.2.2015 viedol v úseku cesty medzi obcami Hlohovec a Kľačany, nákladné
motorové vozidlo pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dôsledne nesledoval situáciu v cestnej

premávke a na rovnom úseku cesty plynule prešiel do protismernej časti vozovky, na čo žiadnym
spôsobom nereagoval, čelne sa zrazil s vozidlom zn. Škoda Octavia, ktoré v tom čase viedol K. O., čím
spôsobil viaceré poranenia K. O., ktoré bezprostredne viedli k mozgovej (cerebrálnej) smrti K. O..
Uvedeným konaním Z. G. inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa

§ 149 ods. I, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za uvedený skutok bol Z. G. uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky podmienečne so skúšobnou
dobou 4 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 5 rokov.
Poškodený K. O. (žalobca v 1. rade v predmetnom konaní) bol s nárok na náhradu škody odkázaný
na civilný proces.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.4.2017.

16. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 24T/18/2017 bolo zistené, že K. O. (žalobca v 1. rade v predmetnom
konaní) si dňa 27.4.2016 uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu majetkovej škody vo výške
4.434,63 eur a nemajetkovej škody vo výške 20.000,- eur.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1,2,3, Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.(ods. 1)
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.(ods. 2)
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.(ods. 3)

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola

škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníka,fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 11.2.2015 Z. G. (žalovaný v 2. rade v
predmetnom konaní) viedol nákladné motorové vozidlo pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla
a dôsledne nesledoval situáciu v cestnej premávke a na rovnom úseku cesty plynule prešiel do

protismernej časti vozovky kde sa čelne zrazil s vozidlom ktoré v tom čase viedol K. O., ktorý následkom
zranení podľahol. Za prečin usmrtenia bol Z. G. uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky
podmienečne so skúšobnou dobou 4 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 5 rokov.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.4.2017.
Z. G. bol v čase spáchania skutku zamestnancom žalovaného v 3. rade, ktorý bol vlastníkom a

prevádzkovateľom predmetného nákladného motorového vozidla a v čase dopravnej nehody mal
žalovaný v 3. rade uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu so žalovaným v 1. rade.
Nebohý K. O. v čase kedy došlo k nehode žil s priateľkou - žalobkyňou v 5. rade v Bratislave, kde
pracoval, z rodičovského domu sa odsťahoval niekedy v roku 2013, s rodičmi sa pravidelne stretával,
pomáhal im, trávili spolu všetky sviatky. Jeho vzťah s priateľkou - žalobkyňou v 5. rade trval 6 rokov,

začali uvažovať o svadbe a založení rodiny.
Žalobkyňa v 3. rade v čase nehody žila so svojou rodinou - manželom a synom v S., bola v 7. mesiaci
tehotenstva. S nebohým bratom si telefonovali, komunikovali cez sociálne siete, navštevovali sa.
Žalobca v 4. rade - brat nebohého K. v čase nehody žil s rodičmi, s nebohým K. sa navštevovali, chodili
na spoločné dovolenky, akcie, stretávali sa.

Priateľka nebohého K. O. - žalobkyňa v 5. rade v súčasnosti žije s otcom, približne dva roky po nehode
mala asi 8-mesačnú známosť, v súčasnosti má priateľa od mája 2018, očakáva narodenie dieťatka. S
nebohým K. tvorili pár od jej 17 rokov.
Žalovaný v 2. rade zaslal žalobkyni v 5. rade cez Facebook dňa 13.2.2015 správu ktorou žiadal o
odpustenie a prejavil sústrasť. Približne po dvoch rokoch bola doručená SMS správa i žalobcovi v 1.

rade, vyplývalo z nej, že ju píše vodič - žalovaný v 2. rade, ospravedlňoval sa.
Žalovaný v 2. rade v súčasnosti pracuje so mzdou vo výške cca 680,- eur v čistom. Je rozvedený, bez
vyživovacej povinnosti, vlastní rodinný dom, na ktorý spláca úvery v OTP banke, a.s., ktorých zostatok
aktuálne činí 60.000,- eur, spláca ich mesačne po 514,- eur, so splátkami mu pomáha priateľka.

19.Skutkovýstavuvedenývbode18rozsudkunebolmedzistranamisporný,žalovanýv1.radenamietal
nedostatok vecnej legitimácie a vzniesol tiež námietku premlčania oboch nárokov.20. Súd dospel k záveru, že vecná legitimácia žalovaného v 1. rade v predmetnom konaní je daná,
keď žalovaný v 1. rade nedostatok svojej vecnej legitimácie odôvodňoval tým, že predmetom súdneho
konania nie je nárok na náhradu škody ale nárok vyplývajúci z ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl.

OZ , na ktorý sa nevzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, keď zákon č. 381/2001 Z.z. jednoznačne taxatívne uvádza, ktoré nároky poistením
kryté sú, pričom nemajetkové ujmy nie je možné priradiť pod žiadny zo zákonodarcom takto jednoznačne
určených nárokov. Obdobne Občiansky zákonník rozlišuje medzi kategóriami ako náhrada škody a
nemajetková ujma a je zrejmé, že každá z týchto kategórií požíva vlastnú právnu úpravu. To, že o „škodu“

v danom prípade nejde je zrejmé o.i. z toho, že § 16 OZ priamo hovorí o tom, že ak bola neoprávneným
zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobená aj škoda, zodpovedá za ňu vinník podľa ustanovení
o zodpovednosti za škodu.
Súd sa v otázke vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade stotožňuje s právnym názorom vysloveným v
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 MCdo 1/2016 zo dňa 31.7.2017 podľa ktorého: ,,Pre
posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba rozumieť pod

pojmom škoda (použitým v ZoPZP). Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne
v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým (po
blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z
titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich
práva na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových

vozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej
správy k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto
udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu
zodpovednosťzaškodu,aleajobčianskoprávnuzodpovednosť zaneoprávnenýzásahdoosobnostných
práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia.

Ak by mal platiť výklad pojmu škoda vychádzajúci z textu ZoPZP (gramatický výklad), resp. výklad
vychádzajúci výlučne z ustanovení O. z. o zodpovednosti za škodu, teda ak by náhrada nemajetkovej
ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, prinášalo by to značné majetkové riziko
subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo
viesť aj k ich bankrotu. Zároveň by to však mohlo znamenať aj neistotu pozostalých v tom smere,

či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že v prípadoch insolvencie
(platobnej neschopnosti) zodpovedného subjektu táto nebude vymožiteľná. Neprijateľnosť týchto
dôsledkov vyžaduje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre účely ZoPZP tak, že doň patrí aj náhrada
nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a teda že aj táto náhrada je predmetom
poistného krytia. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov totiž nemožno opomínať ich účel a zmysel,

pričom platí, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho smie (a dokonca
musí) odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť a pod.
Rozširujúci výklad pojmu škoda pre účely zodpovednostného zákona je pritom aj ústavne konformným,
pretože zmierňuje, resp. odstraňuje disproporciu medzi zákonným úrazovým poistením, t. j. poistením pri
pracovných úrazoch, a povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou

motorovéhovozidla.Aktotiždôjdepridopravnejnehodekúmrtiuzamestnanca,ustanovenie§94zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení neskorších zmien a doplnení) zakladá pozostalým,
ktorými sú manžel alebo manželka a nezaopatrené dieťa, nárok na jednorazové odškodnenie vo výške
730-násobku denného vymeriavacieho základu, najviac však vo výške 46 485,40 € (u
manžela alebo manželky). Toto odškodnenie, i keď je limitované, nie je nič iné ako náhrada nemajetkovej

ujmy, poskytovaná z úrazového poistenia. Niet žiadneho rozumného dôvodu, pre ktorý by náhrada
nemajetkovej ujmy pozostalých pri usmrtení ich blízkeho ako zamestnanca pri dopravnej nehode mala
byť predmetom poistného krytia (aj keď podľa iného zákona), zatiaľ čo v prípadoch, ak by nešlo o
zamestnanca, by to tak byť nemalo.
Pri výklade pojmu škoda pre účely ZoPZP treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom

práve. Zodpovednostný zákon bol totiž výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli
nahradené t. č. platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra
2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole
plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale
z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa

slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo
„akákoľvek škoda“. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu
považuje škodu majetkovú aj nemajetkovú (tu por. napr. rozsudok SD EÚ zo 6. mája 2010
vo veci C-63/09 Axel Walz proti Clickair SA).Napokon bez významu tu podľa dovolacieho súdu nemôže byť ani to, že k správnemu chápaniu
pojmu škoda aj súvislostí zodpovednosti za ňu v komunitárnom práve nemožno dospieť izolovane od
základov, na ktorých bolo komunitárne právo budované, teda na jednej strane od právnych poriadkov

tých členských štátov Európskej únie, ktorých demokratické fungovanie nebolo (na rozdiel od situácie
v dnešných tzv. postsocialistických štátoch) prerušené, na druhej strane potom aj od tých historických
prameňov práva na území dnešnej Slovenskej republiky (niekdajšieho Československa), o ktorých
demokratickom pôvode (charaktere) nevznikol dôvod pochybovať.
Pri nazeraní na problém aj z tohto uhla pohľadu potom nemožno nevidieť to, že slovenský Občiansky

zákonník (zákon prijatý ešte v prostredí unitárnej Československej socialistickej republiky v roku
1964)jenapriekjehopočetnýmnovelizáciám(vrátanetých poroku1989)stálepredpisommajúcim
pôvod v dobe neslobody (tu pre prípad záujmu por. zákon č. 480/1991 Zb.). Podstatnejšie tu však je,
že základom úpravy občianskeho práva tzv. prvej republiky (Československej republiky v rokoch 1918 -
1938) sa stal dodnes v Rakúsku platný Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811 (cisársky patent č.
946), medzi pojmami škoda a ujma nerozlišujúci (v tejto súv. por. najmä Komentář k Obecnému

zákonníku občanskému, František Rouček - Jaromír Sedláček, CODEX Bohemia 1998, V. díl, § 1293,
str. 672) a takýto nedostatok rozlišovania sa týkal i niekdajšieho uhorského práva, platného v rovnakom
čase na Slovensku (tu por. najmä výklad o ujme utrpenej na osobnom záujme, resp. nemateriálnej
škode v publikácii Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, Doc.
Dr. Vladimír Fajnor a Dr. Adolf Záturecký, HEURÉKA 1998, str. 363).

Okrem uvedeného vyššie však už súčasťou spoločne budovaného právneho poriadku Československej
republiky po roku 1918 sa stal o. i. aj zákon č. 81/1935 Sb. z. a n. o jazde motorovými vozidlami,
ktorý (v rámci oddielu VIII. nazvaného Zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou
motorových vozidiel) ustanovil zodpovednosť (prevádzkovateľa a vodiča) za škodu aj vtedy, „ak bol
niekto na tele alebo na zdraví poškodený alebo usmrtený“ (§ 45 ods. 1 zákona) i následok neúčinnosti

akýchkoľvek dohovorov, ktorými by sa na ujmu poškodeného vylúčili alebo obmedzili predpisy o povinnej
zodpovednosti(§55zákona).Prvéztakýchtoustanoveníevidentnenešlochápaťinak,nežakozahrnutie
do pojmu škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla i dnešnej náhrady nemajetkovej ujmy
pozostalých po obeti dopravnej nehody (keďže usmrtenie znamená a vždy znamenalo zánik právnej
subjektivity primárne poškodeného a takto i možnosti uplatňovania akejkoľvek náhrady ním samotným -

čo neplatí a ani nemôže platiť o pozostalých). Druhé sa síce týkalo len vylúčenia prípadných dohovorov
medzi škodcom a poškodeným na ujmu druhej z takých osôb, popri ňom tu však bola už v roku 1935
(v rámci oddielu IX. zákona, nazvaného Zaistenie nárokov tretích osôb na náhradu škôd spôsobených
prevádzkou motorových vozidiel) taktiež uzákonená povinnosť držiteľa registrovaného motorového
vozidla poistiť sa proti následkom zodpovednosti u niektorej z komerčných poisťovní (§ 56 ods. 1

zákona). Takéto poistenie sa čo do rozsahu muselo týkať celého rozsahu pojmu škoda podľa takéhoto
zákona, teda i dnešnej nemajetkovej ujmy pozostalých.
Stotožniť sa nešlo ani s námietkou, že nižšie súdy dospeli k názoru o pasívnej legitimácii žalovanej
2/ nesprávnou priamou aplikáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.
septembra 2009. V tomto prípade totiž ako súd prvej inštancie, tak i odvolací súd sa v odôvodneniach

svojich rozsudkov venovali problému priamej aplikovateľnosti (resp. presnejšie nedostatku priamej
záväznosti) smerníc, žiaden z nich však svoje rozhodnutie vyhovujúce žalobe nezaložil na priamej
aplikácii smernice, ale na eurokonformnom výklade vnútroštátnej právnej úpravy
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
a závere, že takýto výklad je možný a tiež namieste (správnosť ktorého záveru napokon potvrdil i

ústavný súd, nech aj i on za cenu poisťovňami neprijímaného extenzívneho výkladu pojmu škoda).
I výhrada viazanosťou pasívnej legitimácie poisťovne na úprave náhrady nemajetkovej ujmy na základe
zodpovednosti poisteného vnútroštátnym právom bola pritom zjavným výsledkom neochoty rešpektovať
tú skutočnosť, že komunitárne právo medzi pojmami „škoda“ a „ujma“, resp. medzi „materiálnymi
škodami“ a „nemajetkovými ujmami“ nerozlišuje, resp. aj súvisiacej neochoty nadradiť eurokonformnú

interpretáciu zažitej systematike vnútroštátneho práva.“
21. V danej veci však nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade ako vodiča, keď je
nepochybné, že v čase dopravnej nehody bol vlastníkom a prevádzkovateľom predmetného motorového
vozidla žalovaný v 3. rade a z tohto dôvodu je zodpovedný za škodu s poukazom na ustanovenie § 427
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných

prostriedkov je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe
objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To
však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená.
Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejtozodpovednosti, pričom podľa odseku 1 je tento subjekt určený bez ohľadu na to, prevádzkou akého
dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Subjektom tejto zodpovednosti môže byť však aj osoba
odlišná od osôb uvedených v § 427, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 430. Aj pre prípady

zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnýchprostriedkovplatízásadavyjadrenáv§420
ods. 2, podľa ktorej škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich
činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. To znamená, že vodič prevádzkovateľa dopravného
prostriedku spravidla nebude zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku,
ak dopravný prostriedok, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, použil v rámci svojej činnosti pre

prevádzkovateľa. Samostatne by bol voči poškodenému zodpovedný len vtedy, keď by bola splnená
podmienka ustanovená v § 430, t.j. v prípade, keď namiesto alebo okrem prevádzkovateľa zodpovedá
aj iná osoba. (Prof. JUDr. Karol Plank a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami, IURA EDITION)
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo
228/2012z26.septembra2013,,Priurčeníosobyzodpovednejzanemajetkovúujmujedanáanalogická
aplikácia ustanovenia § 420 ods. 2 O. z.. Znamená to, že zásah spôsobený zamestnancom, ktorý

bol použitý na realizáciu jej činností, sa považuje za zásah spôsobený priamo právnickou osobou.
Pokiaľ je namieste analogické použitie ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení,
či zodpovednosť za zásah do osobnostných práv nesie fyzická osoba bezprostredne konajúca alebo
právnická osoba, za ktorú fyzická osoba konala v rámci výkonu činností, ktorými bola poverená touto
právnickouosobou,jerovnakonamiesteanalogicképoužitieustanovenia§427Občianskehozákonníka

pri určení subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený prevádzkou
dopravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že tak ako podľa okolností
konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ
vozidla poškodenému, zodpovedá tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na
chránených osobnostných právach fyzickej osobe.“

Vzhľadom na uvedené, keďže v danom prípade vodič Z. G. použil motorové vozidlo prevádzkovateľa,
ktorým bol žalovaný v 3. rade v rámci svojej činnosti ako zamestnanec žalovaného v 3. rade, teda
pre prevádzkovateľa, zodpovedným subjektom za vzniknutú škodu je žalovaný v 3. rade, keď neboli
preukázané a nikto ani netvrdil v konaní, že by boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 430
Občianskeho zákonníka (§ 430 OZ ,,Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný

prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak
takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.“) V danom prípade je nepochybná
i príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody.
Preto súd žalobu voči vodičovi - žalovanému v 2. rade zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie.

22. Súd sa ďalej zaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatnených nárokov žalovaným v 1. rade
a dospel k záveru, že tak nárok na náhradu vecnej škody ako ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
nie sú premlčané a to vzhľadom na nasledovné:

Podľa 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba
za rok po poistnej udalosti.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u

iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

V danej veci si žalobca v 1. rade uplatnil nárok na náhradu vecnej škody a žalobcovia v 1. až 5. rade
si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
Čosatýkanárokunanáhraduvecnejškody,preňuplatíkombinovanápremlčaciadobaatotak trojročná

objektívna ako i dvojročná subjektívna. Pri práve na nemajetkovú ujmu platí iba trojročná objektívna
doba.
V danej veci začala všeobecná trojročná premlčacia doba plynúť voči žalovanému v 1. rade v zmysle
citovaného ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka rok po poistnej udalosti, keďže oba uplatnenénároky sú nárokmi z poistenia, teda premlčacia doba začala plynúť dňa 11.2.2016. Nárok bol uplatnený
dňa 23.1.2018 podaním predmetnej žaloby, teda počas plynutia trojročnej premlčacej doby.
Čo sa týka plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pri nároku žalobcu v 1. rade na náhradu

vecnej škody, k nehode došlo dňa 11.2.2015, odkedy začala podľa názoru súdu žalobcovi v 1. rade
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu vecnej škody, keďže v
tento deň bolo známe kto škodu spôsobil. Žalobca v 1. rade si uplatnil nárok na náhradu tejto škody v
adhéznom konaní dňa 27.4.2016 v rovnakej výške ako v predmetnom konaní (4.434,63 eur). Konanie
v trestnej veci bolo právoplatne ukončené dňa 25.4.2017, žalobca v 1. rade bol s nárokom na náhradu

škody odkázaný na civilný proces.
V zmysle citovaného ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, uplatnením náhrady vecnej škody v
adhéznom konaní, subjektívna premlčacia doba prestala plynúť, spočívala, a to až do právoplatného
skončenia konania v trestnej veci dňa 25.4.2017. Od začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
žalobcovi v 1. rade uplynul od 11.2.2015 do 27.4.2016 jeden rok 2 mesiace a 16 dní. Následne od
právoplatnosti rozhodnutia v trestnej veci dňa 25.4.2017 do podania predmetnej žaloby dňa 23.1.2018

uplynula doba 8 mesiacov a 22 dní.
Z uvedeného vyplýva, že nárok na náhradu vecnej škody žalobcom v 1. rade bol uplatnený v rámci
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

23. Čo sa týka nároku na zaplatenie majetkovej škody, ktorú si uplatnil žalobca v 1. rade vo výške

4.434,63 eur, súd vyhovel žalobe v tejto časti v plnom rozsahu, keď žalobca v 1. rade špecifikoval z
čoho vecná škoda pozostáva, jej výška nebola v konaní žiadnym relevantným spôsobom spochybnená.
Žalovaný v 1. rade síce poukazoval na to, že tieto náklady nie sú primerané, avšak toto svoje tvrdenie
vôbec nekonkretizoval ani nepreukázal.

24. Čo sa týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, v danej veci mal súd za preukázané, že
nečakaným šokujúcim úmrtím najbližšieho príbuzného žalobcov v 1. až 4. rade (syna a brata) došlo
k závažnému zásahu do ich osobnostných práv (práva na súkromie a rodinný život), pričom následok
tohto zásahu je nereparovateľný. Zákonom stanovené predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti
za protiprávny zásah do osobnostných práv žalobcov, ako aj pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch, boli naplnené (neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý
je objektívne spôsobilý porušiť osobnosť fyzickej osoby, nemajetková ujma v jej osobnostnej integrite a
príčinná súvislosť medzi nimi).
Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, keďže zákon nestanovuje ani rámcové
čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy. Základnými kritériami určenia výšky nemajetkovej ujmy v

peniazoch v dôsledku neoprávneného zásadu do práva na ochranu osobnosti sú závažnosť vzniknutej
ujmy, ako i okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (ktoré môžu byť významné tak u osoby
postihnutej ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila).

25. V danej veci, v dôsledku neoprávneného zásahu žalovaného v 3. rade (prostredníctvom svojho

zamestnanca - vodiča) došlo k násilnému pretrhnutiu rodinných a citových väzieb, vyplývajúcich
predovšetkým z intenzity vzťahu so zomrelým. Táto intenzita bola daná už tým, že išlo o mladého
človeka, ktorý mal celý život pred sebou. Pre rodičov - žalobcov v 1. a 2. rade bol nebohý K. osobou,
s ktorej pomocou a podporou počítali do budúcnosti, najmä v starobe. Súrodenci - žalobcovia v 3. a 4.
rade si s bratom vychádzali veľmi dobre, podľa ich vyjadrenia mali nadštandardné vzťahy. Jeho náhle

úmrtie je pre žalobcov v 1. až 4. rade nepochybne mimoriadne traumatizujúce, keďže boli na seba citovo
naviazaní, žalobcovia stratou syna a brata utrpeli ťažkú citovú ujmu, spočívajúcu v pocitoch úzkosti,
smútku, straty radosti zo života. Citová ujma u nich stále pretrváva, stratili navždy možnosť rozvíjať vzťah
so synom a bratom, čím je rodina ochudobnená a ide o nezvratný a nenapraviteľný stav. S úmrtím syna
a brata sa žalobcovia v 1. až 4. rade doposiaľ nevyrovnali, stále im veľmi chýba.

Súd chápe a plne akceptuje, že so stratou syna a brata je takmer nemožné sa vyrovnať a žiadna forma
zadosťučinenia nie je dostatočná a nenahradí stratu blízkej osoby, bolo však potrebné pri komplexnom
vyhodnotení všetkých skutočností prihliadnuť i na to, že žalobcovia v 1. až 4. rade v čase keď došlo
k tragickej udalosti - nehode, už spolu nežili v spoločnej domácnosti, keď nebohý K. sa v roku 2013
odsťahoval a žil so svojou priateľkou a tiež na skutočnosť, že nebohý K. nebol jediným dieťaťom svojich

rodičov (súd túto skutočnosť uvádza v súvislosti s poukazovaním žalobcov v 1. a 2. rade na to, že jeho
smrťou stratili oporu v starobe.)
Prisúdenie nemajetkovej ujmy v požadovanej výške 25.000,- eur každému z rodičov a 20.000,- eur
každému zo súrodencov súd považoval za neprimerane vysoké, keď po zvážení všetkých skutočnostísúd dospel k záveru, že nie je namieste poskytnutie nemajetkovej ujmy vo výške tak, ako to požadujú
žalobcovia v 1. až 4. rade, nakoľko neboli preukázané žiadne mimoriadne zvýšené nepriaznivé následky
smrti K. O. na žalobcov v 1. až 4. rade.

Čo sa týka žalobkyne v 5. rade, súd rovnako ako u žalobcov v 1. až 4. rade ako najbližších príbuzných
konštatuje, že došlo k závažnému zásahu do jej osobnostných práv (práva na súkromie a spoločný
život), pričom následok tohto zásahu je nereparovateľný. Zákonom stanovené predpoklady pre vznik
objektívnej zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv žalobkyne v 5. rade, ako aj pre
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, boli naplnené.

Požadovanú výšku nemajetkovej ujmy žalobkyňou v 5. rade však súd považoval za neprimerane vysokú.
Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy žalobkyni v 5. rade súd zohľadnil tak skutočnosť, že v čase,
kedydošloktragickejudalostižalobkyňaanebohýK.spolužilibezmáladvarokyvspoločnejdomácnosti,
priateľmi boli 6 rokov. Na druhej strane však súd, plne akceptujúc fakt, že stratou takejto blízkej osoby
došlo u žalobkyne v 5. rade k nenapraviteľnej strate, zohľadnil i skutočnosť, že v čase nehody boli
žalobkyňa v 5. rade a nebohý K. ,,len“ priatelia. Nemožno s istotou tvrdiť, že ich vzťah by pokračoval,

že by uzavreli manželstvo a založili si rodinu. Súd zohľadnil i skutočnosť, že žalobkyňa v 5. rade s
odstupom času dokázala nadviazať známosť s iným mužom a očakáva narodenie dieťatka. Preto možno
konštatovať, že neboli u nej preukázané mimoriadne zvýšené následky smrti K. O..

Súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy vzal tiež do úvahy okolnosti na základe ktorých došlo k

dopravnej nehode, keď s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o zlyhanie ľudského faktora - vodiča
dopravného prostriedku, keď podľa dokazovania vykonaného v trestnom konaní k dopravnej nehode
došlo v dôsledku nedostatočnej pozornosti pri vedení vozidla, na ktoré žalovaný v 3. rade nemal priamy
dosah, a čiastočne tiež na príjmové a majetkové pomery žalovaného v 2. rade, ktorý je zamestnaný s
príjmom 680,- eur, vlastní rodinný dom, spláca úver na dom so zostatkom 60.000,- eur.

Čo sa týka prejavu ľútosti formou sms správy, správy cez Facebook vodičom, resp. listom v priebehu
konania, táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď v
danom prípade šokujúca (navyše zbytočná) smrť syna, brata, priateľa, predstavuje udalosť mimoriadnu
s nenapraviteľným následkom, v ktorom prípade možno posúdiť vyslovenie ľútosti v akejkoľvek forme

len za elementárny prejav slušnosti bez adekvátneho vplyvu na výšku priznanej peňažnej náhrady
nemajetkovej ujmy (Rozhodnutie NSSR sp. zn. 5Cdo 265/2009).

Vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré súd zohľadnil pri posúdení výšky nemajetkovej ujmy, súd
považoval priznanie nemajetkovej ujmy vo výške tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, za

primerané, i keď ako už súd uviedol, smrť blízkej osoby nemožno nahradiť a oceniť žiadnym finančným
plnením.

Vo zvyšku uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd žalobu zamietol.

26. Nakoľko aj po znížení požadovanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy sa rozhodne nejedená o
zanedbateľnúčiastku,súdvsúladesustanovením§232ods.3vetadruháCivilnéhosporovéhoporiadku
určil dlhšiu lehotu na plnenie a to v rozsahu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.(ods. 2)

28. V danej veci v časti nároku žalobcu v 1. rade na zaplatenie majetkovej škody bol žalobca v 1. rade
plneúspešný,pretomusúdpriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalovanýmv1.a3.radespoločne
a nerozdielne v rozsahu 100%.

29. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy, výška plnenia závisela od úvahy súdu. Z komentára k
ustanoveniu § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že zásadu úspechu vo veci treba
uplatniť aj na konania v ktorých výška planenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Vtýchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie
výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. (Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív

autorov, Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C.H.BECK, str. 926)
Vzhľadom na uvedené, keďže žalobe žalobcov v 1. až 5. rade bolo čiastočne vyhovené, patrí im nárok
na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 3. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.

30. Žalovanému v 2. rade, voči ktorému súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku

vecnej legitimácie, súd priznal ako plne úspešnému v konaní vo vzťahu k žalobcom v 1. až 5. Rade
spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

31. Zároveň súd uložil žalovaným v 1. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo
výške 2.582,- eur nakoľko žalobcovia v 1. až 5. rade boli v tomto konaní oslobodení od platenia súdneho
poplatku (§ 4 ods. 2 písm. i), j) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). V zmysle ustanovenia §

2 ods. 2 veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, poplatková povinnosť prechádza v rozsahu prisúdenej sumy na žalovaných
v 1. a 3. rade. Poplatok z oboch nárokov bol vyrúbený v súlade s § 6 ods. 1 veta prvá, § 7 ods. 1 veta prvá
citovaného zákona. Z nároku na náhradu vecnej škody bol poplatok vyrúbený podľa Položky 1 písm. a)
Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu citovaného zákona t.j. 6% zo sumy po zaokrúhlení

4.434,- eur = 266,- eur a z nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z prisúdenej sumy, t.j. z celkovej sumy
75.000,- eur podľa Položky 7b Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu citovaného zákona
(66,-eur a 3% z výšky priznanej nemajetkovej ujmy, t.j. v danom prípade 66,- eur + 3% zo
sumy 75.000,- eur = 2.316,- eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.