Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/17/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200100
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200100.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: LANDIS SK, s.r.o., so sídlom
Bancíkovej 1/A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 115 092, zastúpený: Nagy & Partners,
s.r.o., so sídlom Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102640467/2018 zo dňa 19.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného v administratívnom
konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh
administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:

2. Daňový úrad Nitra ako správca dane a prvostupňový správny orgán na základe oznámenia o daňovej
kontrole z 09.01.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi ako daňovému subjektu dňa 20.01.2015, vykonal
daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie október 2014. Daňová kontrola sa začala dňa 20.01.2015.

3. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vypracoval protokol č. 103406324/2016 z 27.06.2016.
Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa
20.07.2016. Deň nasledujúci po dni doručenia protokolu (t. j. dňa 21.07.2016) začalo v danej veci podľa
§ 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“)
vyrubovacie konanie.

4. Správca dane vo veci rozhodol v poradí prvým rozhodnutím číslo 101874744/2017 z 05.09.2017,
ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie
obdobie október 2014 rozdiel dane v sume 26.080,- eur.

4.1. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

4.2. Žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní rozhodol rozhodnutím č. 102582569/2017 zo 14.12.2017,
ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku zrušil rozhodnutie správcu dane číslo 101874744/2017

z 05.09.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Okrem iného žalovaný uložil správcovi
dane opätovne vykonať výsluch svedka A. A..

5. Po zopakovaní výsluchu svedka A. A. a umožnení žalobcovi vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným
v rámci vyrubovacieho konania, predložiť nové dôkazy či vyjadrenia správca dane vo veci rozhodol v
poradí druhým rozhodnutím číslo 100769019/2018 z 19.04.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového
poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie október 2014 rozdiel dane v
sume 26.080,- eur, splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

5.1. Správca dane na základe preverovania celého obchodného reťazca (podrobne opísaného a
vyhodnoteného v odôvodnení rozhodnutia) spoločností AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o. - žalobca
- WORLD FLESH s.r.o. (CZ) - FUTURUM LABOR Kft. (HU) - AXINET s.r.o. zistil, že žalobca bol zapojený
do reťazca spoločností zaoberajúcich sa obchodovaním s husacím perím, pričom správca dane zistil,
že zdaniteľné obchody celého reťazca majú čisto umelý charakter a ich cieľom je získať daňovú výhodu.
Správca dane dospel na základe vykonaného dokazovania preto k záveru, že žalobca porušil § 51 ods.
1 písm. a) v nadväznosti § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), v dôsledku čoho mu neuznal uplatnené právo
na odpočítanie dane vo výške 26.080,- eur a znížil hodnotu dodania tovarov s oslobodením od dane
vo výške 143.440,- eur.

6. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane (bod 5. odôvodnenia) odvolanie.

II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

7. Žalovaný o odvolaní (bod 6. odôvodnenia) rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím číslo
102640467/2018 z 19.12.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie
správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 02.01.2019, ktorým dňom
nadobudlo aj právoplatnosť. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutkové zistenia, z nich
vyplývajúce skutkové závery, ich právne posúdenie a vyporiadanie sa s odvolacími dôvodmi žalobcu,
a to v podstate nasledovne:

7.1. Žalobca ako daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval predloženými
dokladmi dodanie tovarov na základe faktúr č. 1002014 z 21.10.2014, č. 0972014 zo 14.10.2014, č.
0962014 z 09.10.2014 a č. 0952014 zo 07.10.2014, za husacie perie od dodávateľa HELEX HOLDING
s.r.o., Baštova 28, Komárno, IČO: 45 865 574, DIČ: 2023125731, IČ DPH SK2023125731 (ďalej len
„HELEX HOLDING s.r.o.“).

7.2. Žalobca ďalej predložil odberateľské faktúry č. 20140059 zo 07.10.2014, č. 20140064 zo 14.10.2014
a č. 20140065 z 21.10.2014 za perie pre odberateľa WORLD FLESH s.r.o., Rybná 716/24, Praha 1 Staré
Mesto, Česká republika (ďalej len „WORLD FLESH s.r.o.“).

7.3. Žalovaný vec právne posudzoval podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá, § 43 ods. 1 a ods. 5, § 49
ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

7.4. Žalovaný konštatoval, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH, keď si uplatnil právo na odpočítanie dane z uvedených dodávateľských faktúr. Predloženie
faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania DPH, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť
a realizácia obchodnej transakcie. Akékoľvek doklady bez preukázania zdaniteľného plnenia nie sú
dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Žalovaný sa stotožnil so správcom
dane, ktorý spochybňoval reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov tak, ako to bolo uvedené
na predložených faktúrach, na CMR, keďže ich reálnosť nebola v priebehu daňovej kontroly a ani
vyrubovacieho konania preukázaná. Zainteresované spoločnosti deklarovali nákup a predaj husacieho
peria za účelom vytvorenia reťazca, z ktorého nie je zrejmá krajina pôvodu a ani krajina konečnej
spotreby. Tovar - husacie perie, vo vreciach bez označenia, bol v neustálom kolobehu medzi SR, ČR
a Maďarskom.

7.5. Žalovaný poukázal na závery správcu dane (s ktorými sa stotožnil) o tom, že žalobca bol či už
úmyselne alebo neúmyselne zapojený do reťazca spoločností, zaoberajúcich sa obchodovaním s husací
perím, pričom možno z vykonaného dokazovania vyplynul čisto umelý charakter zdaniteľných obchodov
celého reťazca s cieľom získať daňovú výhodu. Cieľom celého reťazca obchodníkov s husacím perím
bolo vylákanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu uplatňovaním nadmerných odpočtov, čo
potvrdzuje aj fakt, že tieto spoločnosti medzi sebou obchodovali viac zdaňovacích období, pričom si
medzi sebou predávali ten istý tovar. Pohyb tovaru v reťazci tuzemských či zahraničných spoločností
sa uskutočnil len s cieľom uplatniť právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi
v reťazci. Súčasťou tohto reťazca sú tiež spoločnosti AXINET s.r.o., HELEX HOLDING s.r.o., WORLD
FLESH s.r.o. a FUTURUM LABOR Kft. Jeden zo subjektov je „živý“, a to žalobca. V uvedenom
prípade nákupu a predaja tovaru - husacie peria sa u žalobcu nejedná o ekonomickú činnosť reálne
vykonávanú podnikateľským subjektom. Medzi niektorými spoločnosťami v reťazci existujú vzájomné
väzby. Tovar bol uskladňovaný v skladoch v B., ktoré mala spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. prenajaté
od spoločnosti D.A.M.M. Group s.r.o., ktorá je súčasne prepravcom tovaru. Konateľom spoločnosti
HELEX HOLDING s.r.o. a českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. sú občania Maďarskej republiky a v
slovenskej spoločnosti AXINET s.r.o. je konateľom občan Rumunskej republiky.

7.6. Správca dane viedol rozsiahle dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných
faktúrami, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový
stav veci tým, že si zaobstaral nevyhnutné podklady a dôkazy.

7.7. K žalobcom deklarovanému splneniu zákonných podmienok pre odpočítanie dane žalovaný uviedol,
že reťazové, prípadne karuselové obchody sú postavené na formálnom splnení zákonných podmienok
pre uplatnenie nadmerného odpočtu (§ 49 a § 51 zákona o DPH), a to aj u dodávateľov a odberateľov
daňového subjektu. Dokonca aj deklarované obchody s tovarom nie je možné jednoznačne označiť
za fiktívne, keďže daňové subjekty preukazujú existenciu určitého množstva tovaru, jeho dopravu,
skladovanie a pod. Až preverovaním ďalších článkov reťazca sa objavujú pochybnosti a podozrenie
z podvodu. Ekonomická existencia spoločností zapojených do preverovaných reťazcov je plne závislá
na ich vzájomných obchodoch a predovšetkým nadmerných odpočtoch, vyplácaných zo štátneho
rozpočtu. Tým je spochybnená samotná ekonomická nezávislosť týchto spoločností, ako aj ekonomické
opodstatnenie deklarovaných obchodných transakcií. Boj proti daňovým podvodom je uznaným cieľom
smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, ktorú zákon o DPH transponuje. Preto, ak finančné
orgány v daňovom konaní zistia objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva (umelý
charakter transakcií, nekontaktnosť platiteľa dane, nepodávanie daňových priznaní, neplatenie vlastnej
daňovej povinnosti a pod.), sú oprávnené tieto skutočnosti uviesť vo svojich rozhodnutiach ako dôkazy
nasvedčujúce zneužitiu práva, ktoré vedú k záveru, že zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie.

7.8. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, čo zo strany spoločnosti AXINET
s.r.o. ani HELEX HOLDING s.r.o. preukázané vierohodným spôsobom nebolo, a to ani dôkazmi
predloženými žalobcom. Keďže spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. nepreukázala pôvod tovaru a
spôsob nadobudnutia tvaru od spoločnosti AXINET s.r.o., potom nemohlo dôjsť ani k reálnej dodávke
husacieho peria od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. žalobcovi. Žiadna zo spoločností neuviedla
krajinu pôvodu tovaru, tovar nebol nikde vyrobený. Pôvod tovaru, ktorý bol skladovaný v Chotíne,
nepreukazuje reálne nadobudnutie zo strany jednotlivých dodávateľov. Nie je známa ani krajina a
spoločnosť konečnej spotreby, pretože tovar sa nespotrebúval, ale bol v neustálom kolobehu. Žalovaný
poukázal na reťaze spoločností obchodujúcich s husacím perím: WORLD FLESH s.r.o. (CZ) - FUTURUM
LABOR Kft. (HU) - AXINET s.r.o. (SR) - HELEX HOLDING s.r.o. (SR) - žalobca - WORLD FLESH s.r.o.
(CZ).

7.9. Reálne dodanie tovaru žalobcovi bolo spochybnené už od dodávateľa - spoločnosti HELEX
HOLDING s.r.o., a preto správca dane podľa žalovaného správne preveroval pôvod tovaru, konečného
odberateľa a tiež konečnú spotrebu tovaru.

7.9.1. Jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. bol S. J. (v Obchodnom
registri so zapísanou adresou pobytu v Maďarsku). Táto spoločnosť bola zrušená bez likvidácie, a to
zlúčením s nástupníckou spoločnosťou FATIMKA s.r.o., T. Ružička 2184/11, Žilina, IČO: 44 123 540
(ďalej len „FATIMKA s.r.o.) a dňom 18.05.2016 bola dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra.

7.9.2. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií s českými finančnými orgánmi vo veci
spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. správca dane zistil, že prepravcom tovaru bola spoločnosť D.A.M.M.
Group s. r. o., Vinohradská 315, Chotín (ďalej len „D.A.M.M. Group s.r.o.), spoločnosť WORLD FLESH
s.r.o. objednala prepravu tovaru a taktiež ju aj zaplatila, pričom vlastníkom použitých dopravných
prostriedkov bola spoločnosť FILAD s.r.o., Strekov 1301, Strekov, DIČ 2022626100 (ďalej len „FILAD
s.r.o.“). Ďalej bolo zistené, že spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. sídli na virtuálnej adrese a nevykonáva
ekonomickú činnosť. Perie nakúpené od žalobcu bolo podľa prepravných dokladov CMR prevážané z
B. do prenajatého skladu v U. slovenským prepravcom D.A.M.M. Group s. r. o. a taktiež spoločnosťou
FILAD s.r.o. Tovar sa ďalej (od spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., ktorej dodávateľom mal byť žalobca)
predával maďarskej spoločnosti FUTURUM LABOR Kft., pričom v októbri 2014 bolo predané v množstve
6 520 kg s jednotkou cenou 26,- eur. V rámci miestneho zisťovania české finančné orgány zistili, že v U.
sa nachádzajú skladové priestory využívané spoločnosťou WORLD FLESH s.r.o. a podľa predložených
záznamov o prejazde vozidiel do areálu skladu prešlo dňa 07.10.2014 vozidlo s EČV P a dňa 09.10.2014
a 14.10.2014 vozidlo s EČV F Aký tovar, ako bol balený a v akom množstve uskladnený nebolo možné
zistiť. Spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. mala prenajatý sklad v U.. České finančné orgány uviedli, že
napriek tomu, že boli predložené správne vyplnené doklady o nákupe a predaji tovaru, majú pochybnosti
o reálnej existencii tovaru na území ČR, keďže logike tohto obchodu odporuje to, že tovar mal byť
vyvezený zo Slovenska do Česka a ďalej z Česka do Maďarska bez akejkoľvek pridanej hodnoty. V
konečnej odpovedi české finančné orgány uviedli, že z odpovedi na dožiadanie, ktoré bolo poslané do
Maďarska, bolo zistené, že spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. predala tovar odberateľovi FUTURUM
LABOR Kft. v celkovej hodnote 169.520,- eur.

7.9.3. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť AXINET s.r.o. bola k 01.06.2014 zrušená a od 31.05.2014
jej bola zrušená registrácia pre DPH, pričom rozhodnutie o zrušení registrácie zo dňa 07.05.2014 sa
vrátilo správcovi dane nedoručené s poznámkou „adresát neznámy“.

7.9.4. Zástupca spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. E. J., ktorý je bratom S. J., uviedol, že udržiaval
kontakt s konateľom spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., ktorým bol B. U.. Tovar bol skontrolovaný v W.
a v U. a pri preberaní tovaru boli obidvaja konatelia prítomní. Perie bolo prepravované do Maďarska,
do Gyomaendrödu, pričom tovar prepravil sám konateľ E. J. na nákladnom vozidle P.-XXX, vlastníkom
ktorého bola spoločnosť Erkálos-Trade Kft.

7.9.5. Z informácií získaných od maďarskej finančnej správy ďalej vyplynulo, že táto vykonala v
spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. daňovú kontrolu za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2015, ktorá
bola ukončená dňa 30.03.2017. V rámci nej bolo zistené, že táto spoločnosť dodala tovar pre spoločnosť
AXINET s.r.o. v roku 2014. Tovar prepravila do B. kamiónom Mercedes Vito 190 CDI s EČV P.-
XXX, ktorá nakúpila tovar v jednotkovej cene 54,- eur/kg. Spoločnosť FUTURUM LABOR Kft. nakúpila
tovar od českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. v jednotkovej cene 52,- eur/kg. Právnym zástupcom
spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. počas daňovej kontroly bol B. U.. Šofér kamióna s EČV P.-XXX, ktorý
mala spoločnosť v októbri 2014 prenajatý od spoločnosti Erkálos Trade Kft., uvedený na nákladných
listoch, bol zástupca spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. bol E. J.. Z účtovných dokladov spoločnosti
FUTURUM LABOR Kft. a Erkálos-Trade Kft. bolo zistené, že spoločnosť nerealizovala žiaden príjem
z prepravných služieb a operačné náklady (PHM, mýtne a pod.) nepotvrdzujú vykonanie trasy medzi
dedinami, uvedenými na CMR a náklady na vozidlo (kamión) sa neuskutočnili. E. J. uviedol, že on pokryl
vzdialenosť podľa CMR, čo však nebolo počas kontroly preukázané. Maďarská finančná správa uviedla,
že refakturácie sa uskutočňovali nasledovne: žalobca - WORLD FLESH s.r.o. (CZ) - FUTURUM LABOR
Kft. (HU) - a slovenskí daňovníci - AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o.

7.9.6. Počas miestneho zisťovania v spoločnosti Shadow Art s. r. o., Záhradnícka 10, Komárno, IČO: 45
673 683 (ďalej len „Shadow Art s.r.o.“), ktorá bola účtovníckou kanceláriou spoločnosti HELEX HOLDING
s.r.o. vo veci preverenia zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie október 2014 bolo zistené, že
účtovníčka P. B. sa nevedela vyjadriť k obchodom medzi žalobcom a spoločnosťou HELEX HOLDING
s.r.o. či AXINET s.r.o. Správca dane si zaobstaral kópie z predložených dokladov.

7.9.7. Konateľ žalobcu sa dňa 21.09.2016 nevedel vyjadriť ku kladeným otázkam - napr. nevedel uviesť,
akým spôsobom získal čestné prehlásenie od S. J. (konateľa spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.) a

uviedol, že odpovede na otázky pošle neskôr. Dňa 29.09.2016 bolo vyjadrenie k otázkam doručené
správcovi dane.

7.9.8. Spoločnosť FILAD s.r.o. na výzvu správcu dane na predloženie dokladov preukazujúcich
vykonanie prepravy tovaru v októbri 2014 (evidencie jázd, miesta nákladky a vykládky a pod.) doručila
odpoveď, v ktorej boli prílohy - faktúry pre odberateľa Attila Mihalics - CSIGA MA, Kolárovo č. 1266/6,
IČO 34 693 912, DIČ 1020361254 (ďalej len „Attila Mihalics“) a CMR k jednotlivým faktúram a záznamy
o prevádzke vozidla. Správca dane vykonal následne miestne zisťovanie v prevádzkových priestoroch
Attila Mihalics, ktorý sa k predmetným prepravám vyjadril tak, že fakturovanú dopravu zo strany
dodávateľa FILAD s.r.o. pre odberateľa WORLD FLESH s.r.o. nerealizoval osobne, ale vystupoval iba
ako sprostredkovateľ. Prepravu si objednal jeho známy z B., pán R. I.. Jednu prepravu zrealizoval
osobne, vozidlom s EČV P Uviedol, že osobne perie nakladal do vozidla v B., ale prepravu do U. vykonal
zamestnanec, ktorého meno neuviedol. K spolupráci so spoločnosťou FILAD s.r.o. uviedol, že preprava
bola realizovaná iba raz, v októbri 2014. Žalobcu nepozná a nepozná ani konateľov spoločnosti WORLD
FLESH s.r.o.

7.9.9. Správca dane pre porovnanie údajov z predložených faktúr a CMR spoločnosťou FILAD s.r.o.
vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. na zistenie trás a časov jednotlivých trás u prepravcov FILAD
s.r.o. a D.A.M.M. Group s.r.o. u vozidiel s EČV F a P Správca dane porovnaním prejazdov vozidiel,
získaných od Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorých podrobný výpis bol obsiahnutý na CD nosiči so
záznamom o prevádzke vozidiel zistil nezrovnalosti, ktoré podrobne žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
(str. 6) uviedol.

7.9.10. Správca dane vypočul dňa 16.02.2017 svedka A. A., ktorý bol bývalým zamestnancom
spoločnosti FILAD s.r.o. Svedok uviedol, že žalobcu, spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. a ani Attilu
Mihálicsa nepozná. V spoločnosti FILAD s.r.o. pracoval ako vodič viac ako 10 rokov, vlastníkom
motorových vozidiel, na ktorých jazdil, bola spoločnosť FILAD s.r.o. Okrem vozidla Renault s EČV F s
nosnosťou 3 tony jazdil tiež na vozidle Avia. K preprave tovaru z B. do ČR vozidlom EČV F v mesiaci
október uviedol, že vozil perie, ale nevie uviesť, pre akú spoločnosť. Tovar nakladali v B. 3 alebo 4
ľudia, pričom dvaja boli z Maďarska a títo vypisovali CMR. Tovar bol zabalený vo veľkých vreciach, na
ktorých bola uvedená hmotnosť. Vozidlo išlo do Českej republiky trasou z B., F. W., R., R., Q., J., hranicu
prešlo v U. - U.. Tovar bol vždy vyložený v U., pričom presnú adresu zadával pri nákladke S. J.. Tovar
vykladali v ČR tí istí ľudia, čo ho nakladali v B., keďže išli za dodávkou na vozidle Mercedes. Záznam
o prevádzke vozidla vypisoval svedok A. A.. Ďalej uviedol, že CMR priložené k faktúram vypisoval pri
nakladaní tovaru nejaký Maďar, pričom vodič A. A. ich pečiatkoval a podpísal ešte predtým, ako boli
vyplnené. Na faktúrach od spoločnosti AXINET s.r.o., vystavených pre spoločnosť HELEX HOLDING
s.r.o. bolo taktiež uvedené, že preprava bola vykonaná vozidlom EČV F Tovar viezol iba z B. do U.,
nevedel uviesť, ako sa perie dostalo do skladu v B., pretože ho neviezol. Potom, ako dal správca dane
svedkovi k nahliadnutiu detailný výpis z mýtneho systému a požiadal ho, aby sa vyjadril k preprave
v dňoch 09.10.2014, 14.10.2014 a 21.10.2014 (t. j. v dňoch, v ktorých mala byť preprava peria od
žalobcu spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. realizovaná vozidlom EČV F.) uviedol, že dňa 14.10.2014
začínal prepravu zo J., kde má trvalý pobyt a kam mu tovar doniesol S. J. (konateľ dodávateľa žalobcu
- spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.) spolu s ľuďmi, ktorí uvedený tovar naložili. Tovar bol dovezený
na dodávke do J. na jedenkrát a tento ďalej naložili do vozidla F.. K preprave tovaru dňa 21.10.2014
po predložení detailného výpisu z mýtneho systému už uviedol, že tovar neviezol z B., ale z P. alebo z
H., kde vyložili tovar pre inú spoločnosť (neuviedol akú) a išiel do R., kde prespal. Následne mu volal
šéf, že má ísť do U. niečo prebrať, avšak nakoniec nič nedoviezol. Pri opätovnom výsluchu svedka (na
základe rozhodnutia žalovaného, ktorým zrušil v poradí prvé vo veci vydané rozhodnutie správcu dane)
potvrdil svoju výpoveď zo dňa 16.02.2017 a okrem iného uviedol, že vozidlo s EČV F (Furgon Renault)
nemalo mýtnu jednotku; ľudia, ktorí nakladali tovar v B. a vykladali v U. boli na vozidle mercedes (čierny);
nevedel, či mali so sebou dodacie listy, resp. vážne listy prepravovaného tovaru; títo ľudia po vyložení
tovaru potvrdili CMR, ktoré odovzdal svojmu šéfovi. S vozidlom EČV F mohol jazdiť jedine šéf.

7.9.11. Spoločnosť D.A.M.M. Group s.r.o. na výzvu správcu dane na predloženie dokladov
preukazujúcich vykonanie prepravy tovaru v októbri 2014 napriek doručeniu nereagovala.

7.9.12. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil, že konateľ
spoločnosti AXINET s.r.o. T. G. E., ktorého chcel správca dane vypočuť, správca dane od rumunskej

finančnej správy zistil, že táto nemohla identifikovať reálne bydlisko tejto osoby. Od skutočného majiteľa
bytu v Q. zistili, že rodina E. sa dávno odsťahovala. Uvedený konateľ nemal v Rumunsku žiaden príjem,
v roku 2012 mal rumunskou finančnou správou evidovaný dlh v sume XXX lei, ktorý nezaplatil, a preto
ho súd odsúdil na komunitné služby v rozsahu XXX hodín. Konateľ E. nemal žiadnu kvalifikáciu, žiadne
finančné zdroje, a preto bol rumunskou finančnou správou považovaný za bieleho koňa.

7.9.13. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bol maďarskou finančnou správou
vypočutý svedok S. J., konateľ spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., ktorý uviedol, že bol riaditeľom tejto
spoločnosti, ktorá obchodovala s husími výrobkami na území EÚ a aj SR, pričom nemala zamestnancov,
nespomínal si kto bol účtovníkom a uviedol, že účtovné doklady spoločnosti odovzdal v čase, keď bola
predaná, novému majiteľovi, na ktorého meno si nespomínal. Uviedol, že spoločnosť mala prenajatý
sklad v B., obchodovala so žalobcom a spoločnosťou AXINET s.r.o., od ktorej nakúpila tovar. Svedok J.
poznal T. G. E., ktorý zastupoval spoločnosť AXINET s.r.o. Poznal aj H. a H. E., ktorí obaja zastupovali
žalobcu. Tovar bol dodaný spoločnosťou AXINET s.r.o. Prevzatie tovaru sa uskutočnilo v sklade v B.,
preprava nebola objednaná svedkom a svedok nevedel ani uviesť, kto prepravu objednal a kto ju zaplatil.
Uviedol, že za spoločnosť AXINET s.r.o. rokoval aj s S. Z.. Svedok si nespomínal na cenu, v akej nakúpil
tovar, ktorý už bol zabalený. Tovar bol dodaný, vyložený v sklade B. a neskôr prevezený zo skladu,
pričom neuviedol kde. Svedok nevedel uviesť žiadne meno zúčastnenej osoby.

7.10. Podľa Daňového poriadku primárne dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 24 ods. 1
Daňového poriadku) , ktorý musí vedieť preukázať, že mu vznikol nárok na odpočet DPH. Správca
dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane,
pre správne uplatnenie odpočítania dane, resp. zisťuje opodstatnenosť uplatneného nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu. Odpočítanie DPH upravuje § 49 až § 51 zákona o DPH, pričom ide o podmienky
hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nemožno odpustiť. Pokiaľ správca dane zistí, že predložené
doklady sa nezhodujú s účtovníctvom dodávateľa a ich správnosť nepotvrdili ani relevantní svedkovia,
je to dostatočný dôkaz na neuznanie odpočítania DPH na vstupe. Správca dane viedol dokazovanie
s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady
objektívnej pravdy, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone
daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Povinnosť správcu dane zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane nemožno chápať tak, že správca dane je povinný obstarávať vlastnou
činnosťou dôkazy týkajúce sa daňovým subjektom tvrdených skutočností.

7.11. Žalovaný v ďalšej časti rozhodnutia opätovne zopakoval, že správca dane podľa § 24 ods. 2 a
4 Daňového poriadku, za účelom zistenia objektívnej pravdy prešetroval vzhľadom na skutočnosť, že
u priameho dodávateľa žalobcu sa vierohodne nepotvrdilo dodanie tovaru, preveroval celý obchodný
reťazec dodávateľov ako aj zahraničných odberateľov. Správca dane preveroval personálne prepojenie
preverovaných spoločností, ich správanie počas daňovej kontroly, porovnával obsah podaných priznaní
DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie a dospel k záveru, že ide o typický obchodný reťazec, ktorý
má všetky znaky karuselového obchodu.

7.12. Zhrnul, že prvý zistený dodávateľ, pôvodca tovaru, spoločnosť AXINET s.r.o. daňové priznanie
za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodala a daň neodviedla. V reťazci vystupuje ako „fiktívny“
dodávateľ, nekontaktný od decembra 2013, daňové priznania k DPH nepodával. V októbri 2014
„fiktívne“ (bez pečiatky a bez podpisu) vystavila táto spoločnosť faktúry za dodanie husacieho peria,
na ktorých bola vyčíslená DPH v celkovej sume 28.180,80 eura. Správca dane z úradnej moci v máji
2014 spoločnosti AXINET s.r.o. zrušil registráciu k DPH. Z uvedeného vyplýva, že táto spoločnosť
ako „pôvodca“ tovaru nemohla v zdaňovacom období október 2014 dodať tovar - husacie perie,
ktorý bol uvedený na „ňou“ vystavených faktúrach (interné čísla faktúr AX086/2014, AX087/2014,
AX088/2014 a AX092/2014) pre odberateľa HELEX HOLDING s.r.o., keďže už nevykonávala žiadne
podnikateľské aktivity. Za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodala žiadne daňové priznanie DPH,
teda nedeklarovala žiaden nákup a predaj tovaru. Ostatné spoločnosti v reťazci (napr. HELEX HOLDING
s.r.o.) daňové priznania podali, pričom v nich vykázali vysoké vstupy, vysoké výstupy a vo vzťahu k
štátnemu rozpočtu tak vznikla nízka daňová povinnosť, prípadne nízky nadmerný odpočet DPH. Podľa
predloženej evidencie DPH za obdobie október 2014 spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. deklaruje
za kontrolované zdaňovacie obdobie DPH na výstupe 98.286,- eur a takmer rovnakú DPH na vstupe
98.292,20 eura. Podľa evidencie DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2014 uplatnila
odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa AXINET s.r.o. v celkovej sume 28.180,80 eura.

Spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. si tak uplatnila odpočítanie DPH z faktúr od odberateľa, ktorý nebol
platca DPH. Správca dane neuznal v zdaňovacom období október 2014 spoločnosti HELEX HOLDING
s.r.o. nadobudnutie tovaru od dodávateľa AXINET s.r.o., keďže toto deklaroval iba po formálnej stránke,
na základe faktúr. Faktúra je síce doklad, ktorým platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie
dane, avšak, aby k odpočítaniu mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, ale v prvom rade musí prísť k
dodaniu tovaru a z tohto titulu k vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej
podstaty veci, čiže k dodaniu tovaru a až následne k vystaveniu faktúry (§ 71 až § 73 zákona o DPH). Len
v takomto prípade si môže daňový subjekt odpočítať daň. Tretím článkom v reťazci bol žalobca - konečný
subjekt na území SR, ktorý si uplatňuje a odpočítava DPH z nadobudnutého tovaru (pričom v podaných
daňových priznaniach aj za iné zdaňovacie obdobia vykazuje nadmerné odpočty). Nadobudnutý tovar
mal následne dodávať do iného členského štátu Európskej únie, a to do ČR. Zahraničný článok, ktorý
tovar kupoval, aby tak bol deklarovaný jeho vývoz mimo územia SR je česká spoločnosť WORLD FLESH
s.r.o. Vývozom tovaru do zahraničia vznikol nárok na vrátenie DPH, spoločnosť však vyvezený tovar
predávala ďalej do Maďarska, spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. a táto späť na územie SR (spoločnosti
AXINET s.r.o.). Žalovaný zopakoval, že žiadna zo spoločností neuviedla krajinu pôvodu tovaru. Pôvod
tovaru, ktorý bol skladovaný v B., ako dôkaz reálneho nadobudnutia zo strany dodávateľa nie je známy.
Nie je známa ani krajina a spoločnosť konečnej spotreby, pretože tovar sa nespotrebovával, ale bol v
neustálom kolobehu.

7.13. Žalovaný uviedol, že správca dane hodnotil dôkazy v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku,
pričom vyhodnotenie dôkazov zodpovedá zásade logického myslenia. Správca dane vyhodnotil zistené
skutočnosti, získané dôkazy a všetko, čo pri daňovej kontrole vyšlo najavo, a to nielen u samotného
kontrolovaného žalobcu, ale aj u jeho dodávateľov a odberateľov. Takýto postup považoval za
odôvodnený a nevyhnutný z dôvodu preukázania toku tovaru a reality plnenia. Doklady musia byť
vystavené na materiálnom podklade a musia byť aj preukázané. Existencia priameho a bezprostredného
spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe, ktoré sú dôvodom
pre vznik nároku na odpočet dane, je nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená
na odpočet DPH na vstupe.

7.14. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal priame a bezprostredné spojenie prijatých
zdaniteľných plnení s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 2 písm.
a) zákona o DPH. Správca dane odôvodnil záver, že žalobca nepreukázal pravdivosť údajov uvedených
v daňovom priznaní, a jeho rozhodnutie, ktorým mu určil rozdiel v sume 26.080,- eura je preto správny.

III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného

8. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky odoslanou dňa 01.03.2019, doručenou správnemu súdu
dňa 03.03.2019, domáhal vo veci samej zrušenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom
súčasne navrhol aj zrušenie jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa,
ktorým bolo rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 100769019/2018 zo dňa 19.04.2018, a vrátenia
veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

9. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, založil v podstate na týchto skutkových a právnych
okolnostiach:

9.1. V prvej časti vymedzil žalobca žalobné dôvody týkajúce sa obstarania tovaru od spoločnosti HELEX
HOLDING s.r.o.

9.2. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že rozhodnutie správcu dane je zmätočné, a teda
nepreskúmateľné, keďže okrem predložených dokladov o zrealizovaní daného obchodu preukázal aj
jeho skutočnú existenciu, a to výpoveďou štatutárnych orgánov žalobcu aj jeho dodávateľa či vodiča
vozidla A. A., ktorý uskutočňoval prepravu. Žalobca v rámci daňovej kontroly a daňového konania
predložil podstatne viac dokladov, než ktoré má podnikateľ k dispozícii v rámci svojej podnikateľskej
činnosti (doklady, písomnosti, fotodokumentácia). Žalobca má dokumentáciu týkajúcu sa kontrolovaných
obchodov úplnú a vedenú v súlade so zákonom. Žalovaný aj správca dane v rozhodnutiach uvádzali,

že žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, avšak nie je zrejmé, aké ešte mal a mohol predložiť, keď
v zmysle zákona nemal povinnosť mať žiadne doklady k dispozícii.

9.3. Žalovaný ako aj správca dane dokazovanie aj kontrolu zameriavali evidentne nie na žalobcu, ale
na subjekty, s ktorými nebol žalobca v žiadnom obchodnom vzťahu a o ktorých existencii sa dozvedel
až v rámci daňového konania. Žalovaný sa snaží preukázať nereálnosť obchodu medzi inými subjektmi
ako je žalobca a jeho dodávateľ a odberateľ. Žalovaný aj správca dane sa odvolávajú na nekontaktnosť
dodávateľa a odberateľa žalobcu, ako aj iných subjektov, ktoré so žalobcom v obchodnom vzťahu neboli.
Zo skutočnosti, že dodávateľ alebo odberateľ neboli v čase daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
kontaktní, nie je možné vyvodiť záver, že sa dodania tovaru neuskutočnili. Žalobca za nekontaktnosť
týchto subjektov počas výkonu daňovej kontroly, uskutočňovanej s časovým odstupom, nemôže niesť
zodpovednosť. Rovnako nemožnosť pripísať na ťarchu žalobcu to, že správca dane nevykonal všetky
úkony a dokazovanie ktoré mal v prípade, ak nejaký subjekt kontaktný bol.

9.4. U dodávateľa žalobcu - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. správca dane nezabezpečil žiadne
dôkazy, teda ani dôkazy, ktoré by mohli preukazovať, že dodanie tovaru žalobcovi sa neuskutočnilo.
Správca dane nesprávne vyhodnotil existujúce dôkazy, resp. v dôkaznej núdzi rozhodol v rozpore so
zákonom v neprospech žalobcu. Dôkazné bremeno žalobcu nie je možné rozširovať na preukazovanie
všetkých skutočností, teda i tých, ktoré sa týkajú iného subjektu. Žalobca postupoval v súlade s Daňovým
poriadkom (§ 24 ods. 1 a ods. 2) a zákona o DPH, ktoré upravujú rozsah jeho dôkazného bremena, ako
aj v súlade s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti daní a účtovníctva a aj so
zaužívanými hospodárskymi zvyklosťami, keď k predmetným dodávkam tovaru od spoločnosti HELEX
HOLDING s.r.o. zaevidoval príslušné podklady, ako dodávateľskú faktúru, potvrdenia o úhrade a pod.

9.5. Nákupy uskutočnené od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. zodpovedali množstvám tovaru,
ktoré žalobca ďalej dodával na výstupe svojmu odberateľovi. Svedecká výpoveď S. J., ktorý bol
konateľom dodávateľa žalobcu - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. v čase realizácie obchodu,
potvrdila vystavenie faktúr, dodanie tovaru, ako aj to, že bol prítomný pri nakládke tovaru, pri ktorej
bol zvyčajne rovnako aj štatutár žalobcu. Spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. predmetné obchody so
žalobcom a DPH v rámci svojho daňového priznania za október 2014 priznala.

9.6. Správca dane žalobcom predložené dôkazy označil za nedostatočné. Správca dane počas
vyrubovacieho konania síce doplnil dokazovanie, avšak nedostačujúcim spôsobom pre dostatočné
zistenie skutkového stavu. Žalovaný ako aj správca dane žalobcom predložené dôkazy nebrali pri
rozhodovaní do úvahy, považovali ich za účelové, nedôveryhodné alebo na ne ani neprihliadali, a to
podľa svojej ľubovôle.

9.7. Ak žalobca dodávky sám vecne a dokladovo preukázal, realizácia nákupov vyplýva z uskutočnených
úhrad, z účtovnej a daňovej evidencie a dodanie tovaru potvrdil aj bývalý konateľ dodávateľa, tak správca
dane nemôže žalobcovi uprieť právo na odpočítanie dane.

9.8. Správca dane mal v súvislosti s predmetnými plneniami viesť konanie predovšetkým voči subjektu,
ktorý so správcom dane nespolupracuje, a ktorý pravdepodobne neodviedol daň, a to aj vzhľadom na
zásadu rovnosti daňových subjektov pred správcom dane, zakotvenú v § 3 ods. 7 Daňového poriadku.

9.9. Správca dane vyžadoval od žalobcu dôkazné prostriedky, ktoré od neho nemožno spravodlivo a v
súlade so zákonom požadovať, čím porušil § 24 ods. 1 a § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, pretože pri
správe daní nedbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu
a nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

9.10. Vo vzťahu k časti rozhodnutia žalovaného, v ktorej žalovaný poukázal na postavenie správcu
dane pri dokazovaní, na to, že v konaní sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, na rozdelenie dôkazného
bremena medzi správcu dane a daňový subjekt, žalobca uviedol, že žalovaný vôbec nepochopil
argumentáciu žalobcu v rámci daňového konania, a teda sa s ňou ani nevysporiadal. Pri argumentácii,
akú zvolil žalovaný a správca dane je možné vyvodiť záver, že je bezvýznamné, či má spoločnosť v
poriadku svoju obchodnú a účtovnú evidenciu, ktorú žalobca aj predložil, pretože podľa žalovaného ako
aj správcu dane platí prezumpcia viny a od daňového subjektu vyžadujú predloženie ďalších dôkazov,
ktoré daňový subjekt nemôže mať, a ktoré nevie žalovaný ani správca dane ani uviesť, hoci všetky

vykonané dôkazy preukazujú, že k zdaniteľnému plneniu došlo. Žalobca opakovane v žalobe poukazoval
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 ako aj na rozsudok sp. zn. 5Sžf/49/2010 či rozsudok sp. zn.
6Sžf/10/2012.

9.11. Žalobca nemal možnosť ani povinnosť vedieť, overovať a zisťovať, akým spôsobom nadobudol
tovar jeho dodávateľ a nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Za týmto účelom ani
nedisponuje právnymi, technickými či inými prostriedkami. Zodpovednosť za prípadné nedostatky na
predchádzajúcom stupni obchodu nemožno automaticky ťaživo prenášať na žalobcu. Správca dane a
žalovaný nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu preniesli na ťarchu
žalobcu a zaťažili ho nad rámec zákona dokazovaním, ktoré sa týka jeho dodávateľa. V záujme právnej
istoty by mal byť rozsah dôkazov pre daňový subjekt vopred známy, lebo požadovaním dôkazov, ktoré
mu nie sú vopred známe - teda ich neprodukuje a nearchivuje - je daňový subjekt zbavený právnej istoty
a stupňovaním vopred neznámych požiadaviek na dokazovanie môže byť vždy dotlačený do dôkaznej
núdze.

9.12. Dokazovanie má podľa Daňového poriadku viesť správca dane, ktorý však tvrdí, že dôkazné
bremeno je na strane žalobcu. Možnosti žalobcu predložiť ďalšie dôkazy, tých, ktoré predložil počas
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, sú výrazne obmedzené vzhľadom na okolnosti obchodného
vzťahu s dodávateľom a skutočnosť, že dodávateľ je v súčasnosti nekontaktný. Správca dane disponuje
zákonnými oprávneniami, ktoré mu umožňujú získať a preveriť skutočnosti, ktoré môžu prispieť k
objektívnemu zisteniu skutkového stavu.

9.13. Žalobca v žalobe opakoval, že záver o tom, že tovar nebol žalobcovi dodávateľom dodaný sa
vymyká vzhľadom na vykonané dokazovanie zásade voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3
Daňového poriadku. Poukázal na to, že správca dane ani žalovaný nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali, že dodávateľ žalobcovi príslušný tovar nedodal alebo nemohol dodať.

9.14. Žalovaný ani správca dane, hoci mali pochybnosti o realizácii obchodu, nevyužili relevantné
dostupné dôkazné prostriedky a nezistili riadne stav veci. Žalobca už vo vyjadrení k protokolu navrhoval
vykonanie viacerých ďalších dôkazov a očakával, že žalovaný odstráni nedostatky v dokazovaní
vedenom správcom dane. Namiesto toho žalovaný len zopakoval tvrdenia správcu dane, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie.

9.15. Žalovaný v rozhodnutí neuviedol žiadne konkrétne objektívne skutočnosti, ktoré by správca dane
zistilm, a ktoré by nasvedčovali zneužitiu práva v oblasti DPH a umožňovali by vyvodiť záver, že žalobca
vedel alebo musel vedieť o prípadnom podvodnom konaní svojho dodávateľa.

9.16. Správca dane nepreukázal, že dodávateľ HELEX HOLDING s.r.o. bol v čase dodania tovaru
nekontaktný. Žalobca prijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho v čase realizácie dodávok
tovaru rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvodnom konaní, keď si preveril existenciu dodávateľa - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.
v príslušných verejne dostupných registroch - obchodnom registri, registri platiteľov DPH a tiež preveril,
že dodávateľ nie je evidovaný v zoznamoch vedených finančnou správou alebo inými inštitúciami, ktoré
by indikovali nespoľahlivosť. Naviac, ak by aj k podvodnému konaniu na predchádzajúcich stupňoch
obchodného reťazca došlo, nemôže to mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcu,
keďže ten o takomto konaní nevedel a nemohol vedieť, čo podporujú aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
C-642/11, C-78/12.

9.17. Ak teda žalovaný a správca dane disponujú informáciami o skutočnostiach svedčiacich o tom,
že žalobca vedel alebo mal vedieť, že spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. sa zúčastňuje daňového
podvodného konania, mali vo svojich rozhodnutiach uviesť konkrétne informácie, aby sa k nim žalobca
mohol vyjadriť. Pri absencii týchto informácií sú rozhodnutia zmätočné a nepreskúmateľné.

9.18. V druhej časti žaloby vymedzil žalobca žalobné dôvody týkajúce sa dodania tovaru spoločnosti
WORLD FLESH s.r.o. do iného členského štátu.

9.19. Žalobca nadobudnutý tovar od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. následne predal spoločnosti
WORLD FLESH s.r.o., ktorá za dodaný tovar riadne žalobcovi zaplatila kúpnu cenu.

9.20. Žalobca uplatnil oslobodenie dodávok tovaru uskutočnených pre spoločnosť WORLD FLESH s.r.o.
od DPH, pretože podľa dokladov predložených týmto odberateľom boli podmienky oslobodenia podľa §
43 zákona o DPH účinného v čase uskutočnenia dodávok splnené.

9.21. Žalovaný spochybnil, resp. nebral do úvahy existujúce doklady žalobcu k dodaniu tovaru do iného
členského štátu. Žalobca predložil dôkazy, ktorými preukázal dodanie tovaru do iného členského štátu.
Žalovaný interpretuje ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH extenzívne, keď vyžaduje preukázanie
splnenia podmienok pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu nad rámec vymedzený
v zákone o DPH účinného v čase uskutočnenia jednotlivých dodávok. Správca dane odmietol vykonať
dôkazy navrhnuté žalobcom.

9.22. Správca dane a žalovaný v rozhodnutiach naznačujú pochybnosť o spoľahlivosti spoločnosti
WORLD FLESH s.r.o. ako obchodného partnera žalobcu. Ak žalovaný disponuje informáciami o
skutočnostiach svedčiacich o tom, že žalobca vedel alebo musel vedieť, že spoločnosť WORLD
FLESH s.r.o. sa zúčastňuje podvodného konania, mal tieto v rozhodnutí uviesť a vedomosť žalobcu o
podvodnom konaní preukázať. Žalovaný mal rovnako uviesť, aké opatrenia mal žalobca vykonať okrem
tých, ktoré vykonal. Dôkazné bremeno žalobcu nie je bezbrehé, ale obmedzené princípmi fungovania
jednotného trhu EÚ. Prijatie „všetkých“ opatrení preto môže byť štátom vynucované len s rešpektom k
základným slobodám zavedeným Zmluvou o fungovaní EÚ, ako je najmä voľný pohyb tovaru a služieb.

9.23. Podľa ustálenej judikatúry SD EÚ (judikát C-354/03 Optigen, C-353/03 Fulcrum, C-484/03 Bond)
potvrdzuje, že správca dane mal znášať dôkazné bremeno ohľadne preukázania samotného nedodania
tovaru do zahraničia, resp. ohľadne preukázania prípadnej účasti daňového subjektu na zneužívajúcom
konaní. Po unesení dôkazného bremena daňovým subjektom sa toto dôkazné bremeno prenáša na
správcu dane. Správca dane nepreukázal, že k nejakému podvodu došlo (teda, že by dodanie nebolo
uskutočnené) a že žalobca o tomto podvode vedel alebo mal vedieť.

9.24. Žalobca preverovaním v rámci odbornej starostlivosti zistil, že spoločnosť WORLD FLESH s.r.o.
je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte - Českej republike.

9.25. Správca dane sa obmedzil len na všeobecné konštatovania bez toho, aby ich podporil konkrétnymi
skutočnosťami preukazujúcimi vedomosť žalobcu o prípadnom zneužívajúcom konaní. Žalovaný sa s
nimi stotožnil a s námietkami žalobcu sa nevysporiadal, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie.

9.26. Správca dane viedol dokazovanie nedôsledne, keďže v opačnom prípade by nemohol dospieť k
záverom uvedeným v rozhodnutí, s ktorými sa žalovaný bez prihliadnutia na výhrady žalobcu stotožnil.
9.27. V zmysle všeobecných zásad má byť daň z pridanej hodnoty principiálne odvedená v štáte
spotreby. Pokiaľ bol tovar prepravený z územia SR na územie iného členského štátu a tovar bol
spotrebovaný mimo územia SR, v konečnom dôsledku DPH neprislúchala Slovenskej republike ako
členskému štátu, v ktorom sa tovar spotreboval. Žalovaný pri formulácii svojich záverov postupoval
v rozpore so zásadami, na ktorých je postavený systém DPH v EÚ, a to zásade neutrality a zásady
výberu dane v členskom štáte konečnej spotreby, tak ako vyplývajú zo Smernice Rady 2006/112/ES o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Ak mala byť preto daň vybraná v inom členskom štáte,
Slovenskej republike nevznikla žiadna strata na daňových príjmoch.

9.28. Ak by sa česká spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. podvodu dopustila, nemožno činiť za toto konanie
zodpovedným žalobcu, a teda upierať mu právo na oslobodenie dodávok od DPH. Žalobca podporne
poukázal na judikatúru ESD - rozsudok v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta
Recykling.

9.29. Žalovaný a pred ním správca dane mal v rámci medzinárodnej výmeny informácií dotazovať
príslušný orgán finančnej správy Českej republiky, či DPH bola spoločnosťou WORLD FLESH s.r.o.
priznaná a odvedená, a ak nie, tak či príslušný orgán finančnej správy Českej republiky DPH spoločnosti
WORLD FLESH s.r.o. vyrubil. To správca dane neurobil, resp. nebola v daňovom konaní o tom zmienka.

10. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uviedol v podstate nasledovné:

10.1. Žalovaný zotrval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal
na odôvodnenie tohto rozhodnutia a dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Uviedol, že žalobca v žalobe
neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie správneho súdu.

10.2. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že dôkazná povinnosť je na žalobcovi ako
daňovom subjekte. Je tiež na žalobcovi, akých obchodných partnerov si vyberá. Daň z pridanej hodnoty
je daňou reťazového charakteru, a preto na každom článku obchodného reťazca musí byť preukázaná
reálna existencia tovaru a jeho dodanie v súlade so zákonom o DPH. Dodávateľ, ktorý tvrdí, že tovar
nadobudol od spoločnosti AXINET s.r.o. z faktúr, z ktorých si odpočítal daň z pridanej hodnoty, musí byť
tiež schopný preukázať dodanie tovaru, a to najmä z dôvodu, že tovar bol dodávaný v danom obchodnom
reťazci.

10.3. Obchodné transakcie boli zdokumentované v účtovníctve dodávateľa žalobcu - spoločnosti HELEX
HOLDING s.r.o. ako aj žalobcu a po formálnej stránke spĺňali všetky náležitosti daňových dokladov.
Dodávka tovaru od HELEX HOLDING s.r.o. pre žalobcu bola realizovaná zo skladu v B., ktorý mala
spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. prenajatý od spoločnosti D.A.M.M. Group, s.r.o. Podľa vyjadrenia
konateľa spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. S. J. prepravu tovaru od spoločnosti AXINET s.r.o.
zabezpečovala spoločnosť D.A.M.M. Group s.r.o. Správca dane však zistil nesúlad medzi údajmi v
elektronickom mýtnom systéme a údajmi v knihách jázd predložených spoločnosťou D.A.M.M. Group
s.r.o. V dňoch, kedy mal byť tovar prepravený, vozidlo jazdilo buď na území SR alebo nejazdilo vôbec.

10.4. Spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. nepreukázala pôvod tovaru a spôsob nadobudnutia tovaru od
spoločnosti AXINET s.r.o., preto ani nemohlo dôjsť k reálnej dodávke husacieho peria od spoločnosti
HELEX HOLDING s.r.o. žalobcovi. Uvedené nebolo zistené ani z výpovede svedka S. J., konateľa
spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. Spoločnosť AXINET s.r.o. bola nekontaktná, nehlásiaca sa k
uskutočneniu zdaniteľných plnení.

10.5. Správca dane nezistil v identifikovanom kolobehu firiem žiadne iné operácie s husacím perím,
okrem skladovania a prevozu. Správca dane preverovaním zistil, že žalobca bol súčasťou tohto reťazca
(AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o. - WORLD FLESH s.r.o. (CZ) - FUTURUM LABOR Kft. (HU),
ktorá tovar opäť mala dodať spoločnosti AXINET s.r.o.

10.6. Správca dane na základe pohybu dopravných prostriedkov v elektronickom mýtnom systéme zistil,
že k dodaniu do Českej republiky nedošlo tak, ako to bolo uvedené na CMR, resp. faktúrach a dodacích
listoch.

10.7. Žiadna zo spoločností neuviedla krajinu pôvodu tovaru, nie je známa ani krajina konečnej spotreby,
pretože tovar sa nespotrebovával, ale bol v neustálom pohybe a skončil v spoločnosti AXINET s.r.o.,
ktorá je strateným obchodníkom. Dohodnutá cena tovaru bola neobvyklá na trhu a vzhľadom k tomu, že
sa jedná o nedriapané perie, bolo uskladnené v nevhodnom prostredí skladu (špinavé priestory), tovar
nebol uložený v pôvodných vreciach, nebol riadne označený, nedala sa určiť ani krajina pôvodu a ani
jeho kvalitatívne vlastnosti.

10.8. Žalobca iné dôkazy ako daňové a účtovné doklady nepredložil. Žalobcom predložená
fotodokumentácia nijakým spôsobom nepreukazuje, že sa jedná o prepravu tovaru žalobcovi, keď nebol
z nej zrejmý dátum a čas vyhotovenia, kto a kde fotodokumentáciu vyhotovil a pod. Žalovaný teda
postupoval hmotnoprávne aj procesnoprávne správne, keď na základe uvedených skutočností neuznal
žalobcovi nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty.

10.9. Žalovaný uviedol, že nebola preukázaná reálna existencia tovaru v takom množstve, ako bolo
deklarované na jednotlivých faktúrach. Tovar nebol nikde vyrobený a nikde sa nespotrebúval. Nebola
preukázaná ani jeho preprava, ktorá je z časového hľadiska v jeden deň nereálna. Dodávateľom HELEX
HOLDING s.r.o. nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, a preto žalobcovi nevzniklo
právo odpočítať daň z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V daňovom konaní pri
dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia (vyšetrovacia).
Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť
podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť nárok na odpočítanie dane. Správca

dane nie je súčasťou obchodných vzťahov medzi žalobcom a jeho dodávateľmi a odberateľmi a sám
má vedomosť o tom, aké písomnosti by v tejto súvislosti mohli byť relevantnými dôkazmi, spôsobilými
zvrátiť závery správcu dane. Tieto však žalobca nepredložil.

10.10. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti, získané dôkazy a všetko, čo pri daňovej kontrole a
vo vyrubovacom konaní u žalobcu vyšlo najavo, a to nielen u samotného žalobcu, ale aj u dodávateľov a
odberateľov, pretože takýto postup považoval za odôvodnený a nevyhnutný z dôvodu preukázania toku
tovaru a reality plnenia. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového
poriadku).
10.11. Dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom
stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a ktorý si tento nárok
aj uplatnil, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje odôvodnene a za zákonom
stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a
dokladov predkladaných žalobcom. Správca dane vykonal daňovú kontrolu štandardným spôsobom,
postupoval pritom podľa Daňového poriadku. Účelom daňovej kontroly je zistenie, či daňové subjekty v
súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi plnia svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Správca
dane preto skúmal, či sa deklarované zdaniteľné obchody reálne uskutočnili, pretože predmetom dane
bolo dodanie tovaru - peria, deklarovaného na faktúrach.

10.12. Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre konštatuje aj to, že vnútroštátnemu súdu prináleží
odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ
dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy,
ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru, dodávka
služby platiteľom dane a tiež hospodárska činnosť (Kittel a Recolta Recycling, C-439/04, C-440/04).
Súdny dvor Európskej únie taktiež vo svojej judikatúre konštatoval, že nie je v rozpore s právom EÚ
požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence) , ktoré možno od neho rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno
v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby, uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany obchodného partnera
závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (spojené veci Mahagében kft.
a Péter Dávid, C-80/11 a C-142/11). Správca danie v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho
konania nekonal v rozpore s Daňovým poriadkom, zákonom o DPH či judikátmi NS SR a ESD.

10.13. Vykonané dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov zodpovedá zásade logického myslenia. Žalobca
nesplnil druhú zákonnú podmienku vzniku práva na odpočítanie dane, ustanovenú v § 49 ods. 1
zákona o DPH, keď nepreukázal, že dodávateľovi - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. vznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania tovaru žalobcovi, čím nebola naplnená
ani podstata - predmet dane z pridanej hodnoty. Správca dane sa v priebehu daňovej kontroly ako aj
vyrubovacieho konania snažil získať dôkazy a informácie, ktoré by potvrdili uskutočnenie zdaniteľných
plnení z predložených faktúr, pričom postupoval podľa § 45, § 46, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6
Daňového poriadku.

10.14. Boj proti daňovým podvodom je uznaným cieľom smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme
DPH, ktorú zákon o DPH transponuje. Ak preto finančné orgány zistia v daňovom konaní objektívne
skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva, sú oprávnené tieto skutočnosti uviesť vo svojich
rozhodnutiach ako dôkazy nasvedčujúce zneužitiu práva, ktoré vedú k záveru, že zneužitie práva bolo
hlavným cieľom transakcie.

10.15. Správca dane sa riadil úvahou skutočného obsahu právneho úkonu. Osoba, ktorá je uvedená na
faktúrach ako dodávateľ musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala služby odberateľovi. Správca
dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj
súlad skutočného stavu s formálnym. Žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia
osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty z dodávateľských faktúr. Právo na odpočítanie je možné uplatniť len vo vzťahu k skutočne
splatnej dani, t. j. dani zodpovedajúcej reálnemu plneniu. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na
daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, v ich formálnej deklarácií, t. j. predložení

dokladov s predpísaným obsahom alebo verbálnym či písomným prehlásením. Ak správca nadobudne
pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predloženého dokladu, nemusí tento uznať ako relevantný,
ak žalobca jeho hodnovernosť nepreukáže alebo neodstráni pochybnosti. Správca dane dbal, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, a preto vykonal rozsiahle
dokazovanie, o čom bol žalobca informovaný zasielanými upovedomeniami.

10.16. Daňové zákony neukladajú daňovým subjektom akým spôsobom majú preverovať subjekty s
ktorými obchodujú a či osoba, s ktorou obchodujú, je tá, za ktorú sa vydáva. Daňový subjekt nemusí
dôveryhodnosť a ani identitu preverovať žiadnym spôsobom, avšak v takom prípade sa vystavuje riziku,
že nesplní zákonné podmienky pre uplatnenie oslobodenia od DPH.

10.17. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuvádza žiadne
konkrétne objektívne skutočnosti, ktoré by správca dane zistil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
uviedol všetky konkrétne kroky, ktoré vykonal správca dane a zaujal k nim stanovisko, na ktorom
zotrváva. V odôvodnení rozhodnutia sú aj uvedené jednotlivé odpovede svedkov. Žalovaný potvrdzuje
správnosť uvažovania správcu dane pri hodnotení dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti, keď
jednotlivé získané dôkazy pokladal za významné dôkazy pri preukázaní porušenia zákona o DPH zo
strany žalobcu. Správca dane v procese dokazovania skúmal, či sa deklarované zdaniteľné obchody
reálne uskutočnili v súlade so zákonom o DPH, pretože predmetom dane bolo nadobudnutie tovaru
a taktiež dodanie tovaru s oslobodením. Správca dane sa pri výkone daňovej kontroly zameral na
preverenie všetkých dôkazov, ktoré zistil, zaoberal sa každou skutočnosťou, ktorá bola predmetom
správy daní. Vyhodnotil jednotlivé výpovede konateľov spoločností, svedkov, odpovede od mieste
príslušných správcov dane, vykonal preverovanie aj v Národnej diaľničnej spoločnosti, v mýtnom
systéme a zaslal niekoľko medzinárodných dožiadaní. Správca dane bol v prípade pochybností, ktoré
mu vznikli už u dodávateľa žalobcu, oprávnený preveriť celý obchodný reťazec. Postup správcu dane
i žalovaného bol zákonný.

10.18. Základný princíp fungovania dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z jedného členského
štátu do iného členského štátu, ak sú na obchode zúčastnení podnikatelia, z ktorých dodávateľ je
identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty v štáte dodania tovaru a odberateľ je identifikovaný pre daň
z pridanej hodnoty v štáte nadobudnutia tovaru, určuje zákon o DPH v § 43 ods. 1. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že pri cezhraničných dodaniach tovarov (intrakomunitárnych) platí princíp krajiny
určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, a preto dodávateľ, ktorý dodá
tovar od iného členského štátu, uplatní oslobodenie od dane. Za intrakomunitárnu dodávku tovaru však
možno označiť len takú, ktorá je spojená s prepravou, čo znamená, že tovar bol fyzicky prepravený z
tuzemska do iného členského štátu. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH,
ktoré kogentne upravuje, kto preukazuje splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až
4 a akými dokladmi v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou -
čo je prípad žalobcu. Pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ak ide o dodanie tovaru,
ktoré je oslobodené od dane, ak sú splnené podmienky pre toto oslobodenie, vzniká daňová povinnosť
odberateľovi v inom členskom štáte (nadobúdateľovi).
10.19. Rozhodujúce v danej veci bolo, či žalobca splnil podmienky na oslobodenie od dane z pridanej
hodnoty, uplatnené v zdaňovacom období október 2014 pri tovare, ktorý mal podľa ním predložených
dokladov dodať osobe identifikovanej pre daň v Českej republike a následne do Maďarska a či dodanie
tohto tovaru do iného členského štátu preukázal právne relevantnými dokladmi, ktoré majú povahu faktu,
a ktoré boli vyhotovené na materiálnom základe. Správca dane pri rozhodovaní postupoval dôsledne v
intenciách príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a vychádzal zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď
uplatnil oslobodenie od dane pri tovare, ktorého dodanie a prepravu z tuzemska do iného členského
štátu dostatočne nepreukázal, resp. ju správca dane spochybnil. Správca dane ako aj žalovaný v
rozhodnutí uviedol, aké doklady žalobca predložil k preukázaniu oprávnenosti uplatnenia § 43 zákona
o DPH pri dodaní tovaru do ČR. Uviedol tiež zistenia maďarskej daňovej správy v rámci medzinárodnej
výmeny informácií, vyjadrenia zástupcu prepravcu, odberateľa a aj Národnej diaľničnej spoločnosti
pri posúdení reálnosti prepravy tovaru v rámci intrakomunitárneho dodania do iného členského štátu.
Správca dane tieto dôkazy a zistenia v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil. Primárne dôkazné bremeno
bolo aj v tomto podľa § 24 Daňového poriadku na žalobcovi, keďže žalobca disponuje právom uplatniť
pri intrakomunitárnom dodaní tovaru postup podľa § 43 zákona o DPH, a tento aj uplatnil. Pri verifikácií
skutočností a dokladov predkladaných žalobcom vznikli správcovi dane pochybnosti o pravdivosti údajov

uvedených na predložených faktúrach, ktoré žalobca neodstránil, a ktoré pri vyhodnotení dôkazov
samostatne a v súvislostiach mali za následok vyčíslenie rozdielu dane. Žalovaný nevzhliadol v konaní
správcu dane konanie, ktorým by porušil § 24 ods. 2 Daňového poriadku.

10.20. Žalobca pri uskutočnení intrakomunitárneho obchodu sám nepodnikol také kroky, ktorými by
preveril skutočnosť, že tovar opustil územie členského štátu dodania. Zodpovednosť za konanie
obchodného partnera nemožno pričítať na ťarchu daňového subjektu, avšak pod podmienkou, že
tento prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne očakávať. V danej veci nebolo
vykonanými dôkazmi preukázané, že žalobca dodal tovar do iného členského štátu subjektu uvedenému
na faktúrach. Pokiaľ si žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na oslobodenie od DPH
z vystavených faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak,
ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo predložených dokladoch a pri splnení zákonom určených
podmienok. Žalobca toto nepreukázal.

11. Žalobca procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobnou republikou nevyužil.

IV. Zhrnutie priebehu konania

12. Žalobca v správnej žalobe označil ako účastníka konania aj Daňový úrad Nitra ako prvostupňový
správny orgán, ktorý v preskúmavanej veci vydal rozhodnutie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
žalovaného. Správny súd s týmto správnym orgánom v správnom súdnom konaní nekonal, a to
v žiadnom procesnom postavení, keďže toto procesné postavenie mu zo žiadneho ustanovenia
Správneho súdneho poriadku nevyplýva. K tomuto procesnému postupu správny súd pre úplnosť
dopĺňa, že v správnom súdnictve správny súd nie je v súlade so zásadou iura novit curia viazaný
označením žalovaného ani ďalších účastníkov konania žalobcom v správnej žalobe, ale týchto je
povinný sám určiť. V správnom súdnictve (na rozdiel napr. od civilného procesu) účastníctvo jednotlivým
subjektom vyplýva totiž priamo zo zákona. Ak teda žalobca v žalobe napr. uvedie ako ďalšieho účastníka
subjekt, ktorému toto procesné postavenie zo zákona nevyplýva, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci,
správny súd žalobcu nevyzýva na odstránenie vád podania v zmysle § 59, ale po zistení, že mu dané
procesné postavenie zo zákona nevyplýva, s ním ďalej nekoná, a to bez toho, že by napr. uznesením
vo vzťahu k nemu zastavil konanie.

13. Žalobca ani žalovaný v konaní nepožiadali o prejednanie veci samej na pojednávaní.

13.1. Keďže v prejednávanej veci neboli naplnené dôvody prejednania veci na pojednávaní, rozhodol
správny súd podľa § 107 ods. 2 SSP bez pojednávania.

13.2. Správny súd dňa 30.01.2020 verejne vyhlásil tento rozsudok podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP
vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu
14 dní s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol podľa § 137 ods. 4 SSP zverejnený
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke krajského súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho
vyhlásením.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich
vyhodnotenie, právne posúdenie veci

14. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“),
konajúc v senáte o všeobecnej správnej žalobe žalobcu (§ 6 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 177 a nasl.
SSP), nezistiac naplnenie dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 a contrario SSP), nezistiac existenciu dôvodov na postup podľa §
119 veta druhá SSP a nezistiac naplnenie dôvodov podľa § 120 SSP vychádzajúc zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 veta prvá SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods.
2 SSP) preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom vychádzajúc zo
stavu daného v čase právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods.
1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju týmto rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.

15. Správny súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 veta prvá
SSP), a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je podrobne opísaný už v odôvodnení rozhodnutia
žalovaného (aj v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím správcu dane) a v
podstatných častiach aj v II. časti odôvodnenia tohto rozsudku, popisujúceho napadnuté rozhodnutie,
vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:

15.1. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15.2. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15.3. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci
voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

15.4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon
o DPH“), predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

15.5. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) časť vety pred bodkočiarkou zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod
práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

15.6. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

15.7. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2019 (t. j. v čase kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia októbra 2014), oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

15.8. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak
prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o
preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru
v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako
poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom
členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) (časť pred bodkočiarkou) potvrdením o prijatí
tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ;
inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

15.9. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

15.10. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

15.11. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

15.12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový
poriadok“), na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane
a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

15.13. Podľa § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku, (ods. 1) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (ods. 2) Správca dane postupuje pri
správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich
procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať
sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov
a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (ods. 3) Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

15.14. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, (ods. 1) daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (ods. 2) Správca
dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (ods. 3) Správca dane preukazuje
skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie
dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho
činnosti. (ods. 4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

15.15. Podľa § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, (ods. 2) rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci
zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané
príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (ods. 5) Rozhodnutie
obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

15.16. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom
konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku v
znení účinnom do 31.12.2019, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel
v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov.

15.17. Podľa § 74 ods. 4 veta prvá a druhá Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie
v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán
rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.

16. Správny súd posúdil dôvodnosť jednotlivých žalobných dôvodov, vymedzených žalobcom v žalobe,
nasledovne:

17. Žalobca v žalobe rozdelil žalobné dôvody do dvoch skupín. V prvej skupine žalobných dôvodov
žalobca namietal proti záveru žalovaného a správcu dane o tom, že v konaní nebolo preukázané
dodanie tovaru žalobcovi od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. a z toho vyplývajúcemu právnemu
záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok stanovených zákonom o DPH na uplatnenie práva
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V druhej skupine žalobných dôvodov žalobca namietal proti
záveru žalovaného a správcu dane o tom, že v konaní nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcom
spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. do iného členského štátu Európskej únie, a to Českej republiky, a z
toho vyplývajúcemu právnemu záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok stanovených zákonom
o DPH na oslobodenie od dane pri dodaní tohto tovaru. Správny súd obidve skupiny žalobných
dôvodov posudzoval spoločne, a to z dôvodu, že tak dodanie tovaru dodávateľom HELEX HOLDING
s.r.o. žalobcovi a následné dodanie tohto tovaru žalobcom do iného členského štátu - Česka -
spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. boli súčasťou jedného reťazca obchodných prípadov s rovnakým
tovarom a aj z dôvodu, že žalobcom vymedzené obe skupiny žalobných dôvodov boli založené na

obdobnej argumentácii (napr. rozsahu dôkazného bremena žalobcu, nemožnosť zodpovedať za konanie
dodávateľa, resp. odberateľa, namietanie nesprávneho vyhodnotenia dokazovania a pod.).

18. Správny súd úvodom tejto časti uvádza, že k právnym otázkam týkajúcim sa zásadám dokazovania
a hodnotenia dôkazov, dôkazného bremena daňového subjektu v daňovom konaní, jeho rozsahu,
jeho rozloženiu medzi správcu dane a daňový subjekt a podmienkam, kedy nie je vyčerpané len
predložením faktúry (resp. iných účtovných alebo daňových dokladov) - teda právnym otázkam, ktoré
sú z hľadiska oboch skupín vymedzených žalobných dôvodov relevantné aj v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného - v súčasnosti existuje rozsiahla konštantná judikatúra (konštantná
tak z časového hľadiska - keď ide o rozhodnutia vydané v priebehu dlhšieho časového obdobia, a
to posledných niekoľko rokov, ako aj z kvantitatívneho hľadiska - keď ide o veľký počet vydaných
rozhodnutí s totožnými právnymi závermi) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“)
ako kasačného súdu (a predtým za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ako odvolacieho súdu
v správnom súdnictve, ktorá judikatúra je rovnako použiteľná aj po zmene procesnoprávnej úpravy
správneho súdneho konania), ale i Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“).

19. Správny súd súčasne nezistil žiadny dôvod na to, aby sa v tomto správnom súdnom konaní odchýlil
od týchto záverov (napríklad v dôsledku vývoja právnej vedy v tejto oblasti), a preto z nich aj pri svojom
rozhodovaní vychádzal a právne normy, podľa ktorých vec právne posudzoval, vykladal tak, ako sú tieto
vykladané v už spomenutej konštantnej judikatúre NS SR (príkladmo rozhodnutia NS SR vo veciach
sp. zn. 10Sžfk/3/2019, 10Sžfk/43/2018, 3Sžfk/12/2017, 3Sžfk/10/2017, 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017,
1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/30/2017 - ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2018 pod číslom R 39/2018, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016,
1Sžfk/52/2017, 4Sžf/30/2014, 8Sžf/36/2010, 2Sžf/52/2010, 2Sžf/4/2009), ako aj ÚS SR (napr. vo veciach
sp. zn. II. ÚS 705/2017, v ktorej bolo rozhodnuté uznesením z 15. novembra 2017 a ktoré rozhodnutie
bolo publikované v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR ako judikát č. 71/2017; sp. zn. III. ÚS 78/2011).

20. Vychádzajúc preto z právnych záverov NS SR a ÚS SR, uvedených v rozhodnutiach, ktoré správny
súd uviedol v predchádzajúcom bode odôvodnenia, správny súd uvádza tieto závery, z ktorých následne
aj v preskúmavanej veci pri posudzovaní predmetnej skupiny žalobných dôvodov žalobcu vychádzal:
20.1. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

20.2. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to
predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane
získal v rámci správy daní a v priebehu konania.

20.3. Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby
subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil,
že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - k tomu rozsudky ESD
vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Možno preto
určiť opatrenia, ktoré možno, v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok
na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom.

20.4. Správca dane má právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru alebo služby, ako aj
doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Je na daňovom subjekte, aby predložil
dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho
prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných
obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom
preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania dodávky, jej súlad s požiadavkou uvedenou
v objednávke a pod.

20.5. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si
aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

20.6. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový
subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už
samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne
možnosti na realizáciu dodávky (ale napr. aj ak pohyb finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho
daňových výstupoch a účtoch), jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho
dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania
z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť
dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať
všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený.

20.7. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca
z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje
preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané, a to práve osobou uvedenou na účtovnom doklade
(§ 8, § 9 zákona o DPH).

20.8. S poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie
zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom
uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (k tomu najmä
rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod
76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V zmysle § 19 ods. 1,
ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, nadväzujúc na § 24 ods. 1 Daňového poriadku je jednou
zo skutočností, ktoré je daňový subjekt povinný preukázať, aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom,
ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

20.9. Potrebné je v týchto veciach poukázať aj na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu
poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne
fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť
nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu
podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.
Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom
prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka
právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú
oprávnené.

20.10. Faktúra, doklad o jej zaplatení a iné doklady vystavené deklarovaným dodávateľom nepochybne
sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu obsiahnuté v daňovom
priznaní, že práve tento dodávateľ mu naozaj tovar alebo službu dodal. Ich vierohodnosť môže byť
podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a
minulosťou dodávateľa a okrem iného aj jeho daňovou disciplínou. V prípade, že zistené okolnosti
nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné
plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Ak však
správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo

popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto
tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Takým dôkazom
môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 prvá
veta Daňového poriadku). Nie je presne predpísané, aké dôkazy je potrebné predložiť, vždy to závisí od
konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností.

20.11. Ak preto správca dane spochybní reálnosť dodania tovaru alebo služby deklarovaným
dodávateľom zdaniteľných plnení, javí sa dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v
predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. V
takýchto prípadoch je potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné
opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu
jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia
zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nezodpovedá zásade zodpovedného
a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z
hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nevykoná všetky opatrenia na to, aby ako zodpovedný odberateľ
reálne prevzal dodaný tovar alebo službu od dodávateľa (alebo v jeho mene) a zadovážil si dostatok
dôveryhodných podkladov, aby v prípade skúmania reálnosti obchodnej transakcie vedel dodanie tovaru
alebo služby práve od osoby uvedenej na faktúre riadne preukázať. Ak si daňový subjekt nezaobstará
dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou
faktúrou, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre a takéto dôkazy následne v
daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za
následok neuznanie práva na odpočítanie DPH.

20.12. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že
podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na
uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty
vzniká vtedy, ak je preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu zdaniteľnou osobou - že došlo k
dodaniu tovaru podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH alebo dodaniu služby podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, v
kontexte s príslušnými ustanoveniami a definíciami Obchodného zákonníka. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona
o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná
podmienka je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH.
Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je
preto vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny podklad.

20.13. Vychádzajúc zo zásad daňového konania a zo znenia ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s
§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je nutné uzavrieť, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho
zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň, či nárok na
odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, pretože
zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia, a preto dôkaz
pozostávajúci len z daňového dokladu, je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty
skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné
predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie
nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim
zdaniteľným plnením.

20.14. Správny súd záverom zdôrazňuje, že uvedené právne závery mutatis mutandis platia primerane
aj vo vzťahu k inštitútu oslobodenia od dane, hmotnoprávne upravenom v § 43 zákona o DPH. Uvedené
potvrdzuje napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/66/2016, podľa ktorého napr. z ustanovenia § 43 ods. 5
zákona o DPH vyplýva, že splnenie podmienok pre oslobodenie od dane je (rovnako) povinný preukázať
platiteľ, ktorý si oslobodenie od dane uplatňuje. Je nesporne povinnosťou daňového subjektu - žalobcu
predložiť dôkazy preukazujúce splnenie rozhodujúcej podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43
zákona o DPH, a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom
deklarovaného dodania sporného tovaru je práve tá spoločnosť, ktorá je deklarovaná na sporných
odberateľských faktúrach ako odberateľ a že táto spoločnosť je osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte tak, ako je to uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH. Oslobodenie od DPH pri dodaní
tovaru platiteľovi do iného členského štátu sa nevzťahuje na tovar ako taký, t. j. na predmet predaja,

ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu medzi týmito subjektmi aj s preukázaním dodania tovaru
nadobúdateľovi v inom členskom štáte.

21. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že samotný NS SR vo svojich niekoľkých posledných
rozhodnutiach (napr. aktuálny rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 10Sžfk/43/2018 z 19. júna 2019) zdôraznil,
že judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ
ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia (a to nielen pri uplatnení nároku na odpočet
dane ale primerane aj pri uplatnení nároku na oslobodenie od dane - napr. už spomenutý rozsudok NS
SR sp. zn. 4Sžf/66/2016), je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila
v intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov. V tejto súvislosti príkladmo možno poukázať na rozhodnutia
NS SR vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016,
3Sžfk/12/2018, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017. NS SR v
rozsudku sp. zn. 10Sžfk/43/2018 z 19. júna 2019 výslovne uviedol, že rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn.
3Sžf/1/2011 (na ktoré v žalobe opakovane poukazuje žalobca) sa viac-menej obmedzuje na formálne
požiadavky na predkladané doklady, v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej
situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej.
Teda, samotný kasačný súd konštatuje, že došlo k určitému judikatórnemu vývoju v danej oblasti.

22. Správny súd preskúmaním správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný, ako aj
správca dane, pri svojom rozhodovaní vychádzali z právnych záverov, ku ktorým v početnej konštantnej
rozhodovacej činnosti dospel aj NS SR a ÚS SR, a ktorá je konštantná (a hoc žalovaný v rozhodnutí
na ňu výslovne nepoukázal, tak obsahovo boli žalovaným a správcom dane formulované právne závery
v súlade s danou ustálenou rozhodovacou činnosťou). Vychádzajúc z právnych záverov podrobne
rozvedených najmä v bode 21. odôvodnenia, reagujúc na jednotlivé konkrétne žalobné dôvody žalobcu
uvedené v správnej žalobe, správny súd potom uzatvára, že:

23. Správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly a aj v na ňu nadväzujúcom vyrubovacom
konaní rozsiahle dokazovanie (ktorého opis a z neho vyplývajúce závery tak správca dane ako aj
žalovaný podrobne uviedli v odôvodneniach svojich rozhodnutí), predmetom ktorého bolo preverenie
tak reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov, deklarovaných na faktúrach od dodávateľa HELEX
HOLDING s.r.o. a rovnako tak reálne uskutočnenie obchodov, deklarovaných na odberateľských
faktúrach predložených žalobcom (teda preverenia dodania tovaru nadobudnutého od dodávateľa
HELEX HOLDING s.r.o. českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o.).
24. Správny súd sa stotožňuje so závermi správcu dane a žalovaného (zdôrazňujúc, že prvostupňové
rozhodnutie správcu dane spolu s rozhodnutím žalovaného, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené, tvoria jednotu, a to vzhľadom na zásadu jednotnosti, ktorá ovláda správne, v danom prípade
daňové - vyrubovacie konanie) o tom, že v preskúmavanej veci vznikli pochybnosti o reálnom dodaní
deklarovaného tovaru - husacieho peria žalobcovi od deklarovaného dodávateľa, uvedeného na faktúre
- a to spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.

24.1. Podľa výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., ktorým
bol maďarský občan S. J., zabezpečenej v rámci medzinárodnej výmeny informácií, spoločnosť HELEX
HOLDING s.r.o., ktorej bol riaditeľom, nemala zamestnancov, nevedel uviesť, kto bol účtovníkom
spoločnosti, nedisponoval žiadnymi účtovnými dokladmi, keď tvrdil, že tieto odovzdal novému majiteľovi
spoločnosti, ktorého údaje taktiež nevedel ani uviesť. Svedok J. v rámci svedeckej výpovede uviedol,
že spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. obchodovala tak so žalobcom (ktorý bol podľa preverovaných
dodávateľských faktúr odberateľom spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.) a aj so spoločnosťou AXINET
s.r.o., od ktorej nakupoval tovar. Nevedel uviesť, kto objednal prepravu tovaru, kto ju zaplatil, ani cenu,
za akú tovar nakúpil. Tovar bol dodaný, vyložený v sklade B. a následne prevezený, pričom neuviedol
kam. Svedok neuviedol žiadne meno akejkoľvek zúčastnenej osoby.

24.2. K uvedenej výpovedi svedka S. J., zabezpečenej v rámci medzinárodnej výmeny informácií s
maďarskou finančnou správou, ktorú žalobca v žalobe označuje ako dôkaz, ktorý preukazuje, že tovar
mu spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. dodala tak, ako je uvedené v preverovaných dodávateľských
faktúrach, správny súd uvádza, že s poukazom na súdnu prax NS SR sa nestotožňuje s tým, že
by samotná takáto svedecká výpoveď, v rámci ktorej svedok len všeobecne potvrdí dodanie tovaru

kontrolovanému daňovému subjektu, bola dostatočným dôkazom (príp. aj v spojení s účtovnými
dokladmi - faktúrami) o dodávke tovaru. Naopak, vzhľadom na osobitný charakter daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania, z judikatúry NS SR (m. m. rozsudok sp. zn. 5Sžfk/55/2017 z 11. septembra
2018, rozsudok sp. zn. 1Sžf/36/206 z 12. decembra 2017) vyplýva, že „aj keď v ustanovení § 29
ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. (teraz § 24 ods. 4 Daňového poriadku) ide o demonštratívny výpočet
dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o ... výpovede
svedkov založené na overiteľných skutočnostiach“. Obdobne komparatívne česká súdna prax dospela
v oblasti daňového práva k záveru, že nie je vierohodná taká výpoveď svedka, ktorá je ako celok
všeobecná, neurčitá a ak svedok nie je schopný ohľadom sporných obchodných prípadov uviesť žiadne
konkrétne okolnosti a ani predložiť dokumenty podporujúce jeho výpoveď a takáto výpoveď nie je preto
dostatočným dôkazom toho, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako tvrdí kontrolovaný
daňový subjekt (m. m. rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR, č. k. 4 Afs 14/2016-68, publikovaný v
Zbierke rozhodnutí Nejvyššího správního soudu ČR ako judikát pod č. 2944/2016).

24.3. Výpoveď svedka S. J., ktorý nevedel uviesť akékoľvek podrobnosti nielen o preverovaných
dodávkach ale aj o veciach týkajúcich sa samotnej činnosti spoločnosti (napr. kto bol účtovníkom,
komu spoločnosť predal, s akými osobami pri výkone podnikateľskej činnosti komunikoval a pod.), a
to obzvlášť v prípade, keď spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, čo potvrdil aj tento svedok a
teda nemala akýkoľvek iný personálny substrát, ktorým by vykonávala podnikateľskú činnosť, no pritom
dodávala len žalobcovi v októbri 2014 tovar v hodnote 156.480,- eur, nielenže nie je dostatočným
vierohodným dôkazom o tom, že by dodávky tovaru boli žalobcovi dodané tak, ako to bolo deklarované
na preverovaných faktúrach, ale naopak, podľa správneho súdu takáto výpoveď ešte viac zväčšuje
pochybnosti o reálnom uskutočnení deklarovaných dodávok.

24.4. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti sa potom správny súd stotožňuje s tým, že v preskúmavanej
veci vznikli dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení deklarovaných dodávok žalobcovi, ktoré si
vyžadovali, aby správca dane preveroval celý obchodný reťazec a v rámci toho teda aj zisťoval
skutočnosti týkajúce sa nielen existencie tovaru, ale aj jeho pôvodu. Správca dane má totiž právo preveriť
pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti (obdobne III. právna veta
judikátu R 39/2018).

25. Preverením celého obchodného reťazca dodávateľov ako aj zahraničných odberateľov správca dane
a žalovaný zistili, že reťazec pozostával z kolotoča spoločností AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o.
- žalobca - WORLD FLESH s.r.o. (CZ) - FUTURUM LABOR Kft. (HU) - AXINET s.r.o. Správca dane
ako aj žalovaný zistili, a v rozhodnutiach aj uviedli, že spoločnosť AXINET s.r.o., ktorá mala predmetný
tovar dodať spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. (teda dodávateľovi žalobcu), daňové priznanie za
kontrolované zdaňovacie obdobie nepodala a daň neodviedla. V reťazci vystupovala ako fiktívny
dodávateľ, nekontaktný už od decembra 2013, ktorý daňové priznania k DPH nepodával. V období
október 2014 fiktívne, bez pečiatky a bez podpisu vystavila faktúry za dodanie husacieho peria, kde
bola vyčíslená DPH v sume 28.180,80 eura. Už v máji 2014 bola tejto spoločnosti zrušená registrácia
k DPH. Na základe týchto zistení správne žalovaný uviedol, že táto spoločnosť AXINET s.r.o. nemohla
v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 dodať tovar - husacie perie, ktorý bol uvedený
na faktúrach, pre odberateľa HELEX HOLDING s.r.o. Spoločnosť AXINET s.r.o. v danom období totiž
nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. Za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodala daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty, teda nedeklarovala žiaden nákup ani predaj tovaru. Spoločnosť
HELEX HOLDING s.r.o. si uplatnila v zdaňovacom období október 2014 odpočítanie dane z uvedených
fiktívnych faktúr od dodávateľa AXINET s.r.o. v celkovej sume 28.180,80 eura, teda uplatnila si
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od odberateľa, ktorý nebol platcom DPH.

25.1. Uvedené zistenia podľa správneho súdu jednak robia výpoveď svedka S. J. - bývalého konateľa
dodávateľa žalobcu - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. úplne nevierohodnou, keď svedok uvádzal,
ako nakupoval tovar, ktorý následne dodal žalobcovi, práve od spoločnosti AXINET s.r.o., ktorá bola už
počas preverovaného zdaňovacieho obdobia nekontaktná, nevykonávajúca akúkoľvek podnikateľskú
činnosť a jej registrácia k dani z pridanej hodnoty bola zrušená.

26. Správca dane vykonaným dokazovaním jednoznačne spochybnil samotnú existenciu a pôvod tovaru,
ktorý mal byť predmetom obchodovania, čím spochybnil aj žalobcom predložené dodávateľské faktúry,
podľa ktorých mu mal predmetný tovar - husacie perie dodať dodávateľ uvedený na faktúre - spoločnosť

HELEX HOLDING s.r.o. Tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo vyvrátiť, a teda neuniesol dôkazné
bremeno preukázania naplnenia hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z § 49 ods. 1, ods. 2 písm.
a), § 51 ods. 1 zákona o DPH, výlučne za naplnenia ktorých si žalobca mohol uplatniť nárok na
odpočítanie dane. Bolo povinnosťou žalobcu vzniknuté dôvodné pochybnosti o reálnosti dodania tovaru
odstrániť predložením dôkazov, ktoré by v súhrne preukázali pravdivosť jeho tvrdení o tom, že so
sporným tovarom skutočne obchodoval a že mu bol skutočne dodaný, a to práve osobou uvedenou na
preverovaných faktúrach ako dodávateľ.
26.1. Za tohto stavu a s prihliadnutím na samotné tvrdenie žalobcu, že odberateľovi - českej spoločnosti
WORLD FLESH s.r.o. dodal tovar - husacie perie, ktoré nadobudol od spoločnosti HELEX HOLDING
s.r.o., ktorého pôvod, reálna existencia a dodanie žalobcovi správca dane dôvodne na základe
rozsiahleho vykonaného dokazovania spochybnil, sú dôvodné pochybnosti správcu dane aj o dodávkach
tohto tovaru žalobcom českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., v súvislosti s ktorými si uplatnil nárok
na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Aj v tomto prípade bolo pritom na žalobcovi dôkazné
bremeno toho, aby predložil dôkazy preukazujúce splnenie rozhodujúcej podmienky pre oslobodenie od
dane podľa § 43 zákona o DPH, a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že
nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru je práve tá spoločnosť, ktorá je deklarovaná
na sporných odberateľských faktúrach ako odberateľ a že táto spoločnosť je osobou identifikovanou pre
daň v inom členskom štáte tak, ako je to uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH. Toto dôkazné bremeno
žalobca neuniesol.

26.2. Pochybnosti správcu dane boli pritom o to významnejšie, že tento, rovnako ako žalovaný, zistili, že
spoločnosť WORLD FLESH s.r.o., ktorej mal práve žalobca dodať husacie perie, mala tovar následne
predávať bez akejkoľvek pridanej hodnoty maďarskej spoločnosti FUTURUM LABOR Kft., ktorá zasa
následne tovar predávala späť na územie Slovenskej republiky, a to spoločnosti AXINET s.r.o. do
B. (ako to vyplynulo z poskytnutých informácií maďarskou finančnou správou v rámci medzinárodnej
výmeny informácií, ktorá vykonala v spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. daňovú kontrolu). Spoločnosť
WORLD FLESH s.r.o. naviac podľa informácií zabezpečených správcom dane v rámci medzinárodnej
výmeny informácií nevykonávala ekonomickú činnosť a sídlila na virtuálnej adrese, pričom tieto zistenia
boli českou finančnou správou poskytnuté len niekoľko mesiacov po októbri 2014 (v auguste 2015).
Spoločnosť AXINET s.r.o. bola v čase, kedy jej spoločnosť FUTURUM LABOR Kft. deklarovala dodanie
peria, už nekontaktná, so zrušenou registráciou pre DPH, nevykonávajúca žiadnu podnikateľskú činnosť.
Uvedená preprava tovaru od dodávateľa FUTURUM LABOR Kft. spoločnosti AXINET s.r.o. do B. mala
byť vykonaná aj podľa informácií poskytnutých E. J., zástupcom spoločnosti FUTURUM LABOR Kft.
(ktorý bol súčasne bratom S. J., konateľa dodávateľa žalobcu - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.),
kamiónom Mercedes Vito 190CDI s EČV P.-XXX. Tento kamión mala spoločnosť FUTURUM LABOR
Kft. prenajatý od spoločnosti Erkálos-Trade Kft. Účtovné doklady spoločnosti FUTURUM LABOR Kft.
a Erkálos-Trade Kft. nepotvrdzujú vykonanie trasy medzi dedinami uvedenými na CMR listoch. E. J.
uviedol, že on pokryl vzdialenosť podľa CMR listov, toto tvrdenie však nebolo ničím preukázané.

26.3. Správca dane a žalovaný správne za takto zisteného skutkového stavu, keď žiadna zo spoločností
v obchodnom reťazci neuviedla krajinu pôvodu, tovar nebol nikde vyrobený, nebola zistená spoločnosť
ani krajina konečnej spotreby a tovar sa nespotrebúval, ale bol v neustálom obehu, dospeli k správnemu
záveru, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového podvodu,
postaveného (len) na formálnom splnení zákonných podmienok pre uplatnenie nadmerného odpočtu u
dodávateľov aj odberateľov daňového subjektu. Faktúry a ani iné doklady samé o sebe nie sú dôkazom
reálneho plnenia. Na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nestačí
len ich formálna existencia, teda predloženie dokladov s predpísaným obsahom.

26.4. Správny súd dopĺňa, že ani prípadná fotodokumentácia zachytávajúca tovar za týchto skutkových
zistení nie je preto dostatočným vierohodným dôkazom o tom, že by sa preverované obchody uskutočnili
tak, ako to je deklarované na preverovaných dodávateľských či odberateľských faktúrach, pretože
fotodokumentácia je spravidla len nepriamym dôkazom o existencii tovaru, pričom samotná existencia
tovaru nie je ani predmetom dane (tým je dodávka tovaru) a ani dôvodom uplatnenia nároku na
oslobodenie od dane (tým je napr. dodávka tovaru do iného členského štátu za splnenia ostatných
zákonom o DPH stanovených podmienok).

27. Správny súd, opätovne poukazujúc aj na právne vety judikátu R 39/2018 konštatuje, že v prípade,
o aký ide aj v preskúmavanej veci, keď správca dane dôvodne spochybnil existenciu a pôvod tovaru,

ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou
žalobca ako daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím,
čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu
podstatu a ekonomický účel podnikania, ale naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužívaní
práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v
obchodnom reťazci.

27.1. Z uvedeného súčasne vyplýva, že keďže správca dane i žalovaný v odôvodnení rozhodnutí
uviedli konkrétne skutkové zistenia, ktoré aj podľa správneho súdu dôvodne spochybnili samotný pôvod
tovaru formálne prevádzaného v rámci zisteného obchodného reťazca, dodávku tovaru žalobcovi od
dodávateľa HELEX HOLDING s.r.o. a aj následné dodanie práve tohto tovaru odberateľovi žalobcu -
spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. a túto pochybnosť žalobca nevyvrátil, o preverovaných obchodoch
žalobcu svedčila len existencia formálnych dokladov, nevystihujúca reálnu podstatu a ekonomický
účel podnikania, tak práve tieto skutočnosti sú podľa už uvedenej I. právnej vety judikátu R 39/2018
okolnosťami, v prípade ktorých existencie možno hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho
zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci -
teda aj žalobcom. Nie je preto dôvodný žalobný bod o tom, že žiadne konkrétne okolnosti svedčiace o
podieľaní sa na zneužití práva žalobcom nie sú v rozhodnutiach uvedené.

28. Čo sa týka od výpovede bývalého konateľa dodávateľa žalobcu S. J. odlišných dôkazov, ktoré v
žalobe žalobca uvádza ako dôkazy reálneho uskutočnenia preverovaných dodávok, tak týmito dôkazmi
bola žalobcom vedená dokumentácia a aj výpoveď svedka A. A., ktorý mal uskutočňovať prepravu
tovaru.

28.1. A. A. bol bývalým zamestnancom spoločnosti FILAD s.r.o., ktorá bola podľa zistení českej finančnej
správy vlastníkom použitých dopravných prostriedkov na prepravu tovaru z B. do skladu spoločnosti
WORLD FLESH s.r.o. v U. a ktorú objednala spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. Zo záznamov o prejazde
vozidiel do areálu skladu bolo zistené, že dňa 07.10.2014 vošlo do areálu skladu vozidlo s EČV P a dňa
09.10.2014 a 14.10.2014 vozidlo s EČV F Aký tovar viezli, ako bol tento tovar balený a v akom množstve
bol uskladnený však zistené nebolo.

28.2. A. A. bol vypočutý správcom dane (a to opakovane), pričom tento uviedol, že spoločnosť WORLD
FLESH s.r.o. nepozná. Jazdil na vozidle Renault s EČV F a nosnosťou 3 tony a na Avii. K preprave
tovaru z B. do ČR vozidlom s EČV F v mesiaci október 2014 uviedol, že vozil perie, zabalené vo veľkých
vreciach, na ktorých bola uvedená hmotnosť, ale nevedel uviesť pre akú spoločnosť. Uviedol, že vozidlo
išlo trasou z B. cez F. W., R., R., Q., J. a hranicu prešlo v U. - U., kde bol tovar vyložený. Adresu pri
nákladke zadával S. J. a tovar v ČR vykladali tí istí ľudia, čo ho nakladali v B., nakoľko išli za dodávkou
na Mercedese. Záznam o prevádzke vozidla vypisoval svedok A. osobne, CMR priložené k faktúram
pečiatkoval a podpísal ešte predtým, ako boli vyplnené. Na faktúrach od spoločnosti AXINET s.r.o.
vystavených pre spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. bolo taktiež uvedené, že preprava tovaru bola
vykonaná vozidlom s EČV F Tovar svedok viezol iba z B. do U., nevedel uviesť, ako sa perie dostalo
do skladu v B., pretože ho neviezol. Správca dane na základe výzvy získal od spoločnosti FILAD s.r.o.
záznamy o prevádzke vozidla a na základe ďalšej výzvy od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. detailný
výpis mýtnych transakcií. Správca dane porovnaním záznamov o prevádzke vozidla s poskytnutými
informáciami od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. zistil nezrovnalosti, ktoré popísal podrobne aj v
odôvodnení rozhodnutia a tieto rovnako uviedol v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný. Potom, ako v
rámci svedeckej výpovede predložil správca dane svedkovi A. výpisy z mýtneho systému a požiadal ho,
aby sa vyjadril k preprave v dňoch 09.10.2014, 14.10.2014 a 21.10.2014. Svedok A. uviedol, že dňa
14.10.2014 začínal prepravu zo J., kde má trvalý pobyt a kam mu tovar doviezol S. J. spolu s ľuďmi,
ktorí tento tovar naložili. Do J. bol dovezený na jedenkrát a tento ďalej naložili do vozidla F K preprave
dňa 21.10.2014 uviedol, že tovar neviezol z B., ale z P. alebo z H., kde vyložili tovar pre inú spoločnosť,
ktorej označenie neuviedol a išiel do R., kde prespal. Následne mu volal šéf, že má ísť niečo prebrať
do U., avšak nakoniec nič neviezol.

28.3. Správny súd poukazuje v prvom rade na to, že výpoveď svedka vo vzťahu k subjektom - či už
žalobcovi, ktorého tovar mal byť prepravovaný, spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., ktorej mal byť tovar
dodaný, či Attilovi Mihalicsovi, ktorý podľa informácií spoločnosti FILAD s.r.o. objednal prepravu tovaru,
uviedol len to, že týchto nepozná a nevie uviesť pre akú spoločnosť perie vezie. Z tejto výpovede

preto nemožno vyvodiť akékoľvek priame závery o tom, od koho, pre koho tovar prepravoval. Práve
tieto skutočnosti sú pritom právne významné, keďže samotná dodávka tovaru do iného členské štátu
by nepreukazovala bez ďalšieho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na uplatnenie
oslobodenia od dane, keďže touto je aj to, že dodávateľom tovaru, uvedeným na faktúre, je dodaný
predmetný tovar práve tej spoločnosti, ktorá je deklarovaná na sporných odberateľských faktúrach ako
odberateľ a že táto spoločnosť je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. V druhom rade
správny súd ani výpoveď svedka A. A. nepovažuje za dostatočne vierohodnú, a to z dôvodu, že svedok
najskôr vo výpovedi uviedol, že prepravovaný tovar - perie nakladali v B., odkiaľ išlo vozidlo do U.. Potom,
ako mu predložil správca dane výpis z mýtneho systému však už uviedol že dňa 14.10.2014 bol tovar
naložený v J., kam mu tovar doniesol S. J. (teda konateľ spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., ktorá bola
deklarovaným dodávateľom žalobcu) a že dňa 21.10.2014 tovar neviezol z B., ale z P. alebo H., kde
vyložili tovar pre inú spoločnosť (neuviedol akú) a išiel do R., kde prespal, pričom následne mu volal šéf,
že má ísť do U. niečo prebrať, avšak nakoniec do U. nič neviezol a vozidlo bolo prázdne. Aj vzhľadom na
uvedené logicky neodôvodnené rozpory vo výpovedi týkajúce sa miesta nakladania tovaru medzi tým,
čo uvádzal pred tým, ako mu správca dane predložil obstarané detailné výpisy z mýtneho systému a po
tom, nepovažuje ani správnu súd výpoveď tohto svedka za dostatočný vierohodný dôkaz preukazujúci
vo vzťahu k žalobcovi či už to, že deklarovaný tovar podľa ním predložených dodávateľských faktúr mu
bol dodaný práve spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. alebo (a to najmä) že dodávateľom spoločnosti
WORLD FLESH s.r.o. (ktorej mal byť deklarovaný tovar nadobudnutý žalobcom od spoločnosti HELEX
HOLDING s.r.o. následne dodaný) je práve žalobca.
28.4. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. mala predmetný tovar
uskladňovať v skladovom priestore v B., ktorý mala prenajatý od spoločnosti D.A.M.M. Group
s.r.o. Spoločnosť D.A.M.M. Group s.r.o. bola súčasne prepravcom tovaru, ktorý mal podľa jednej z
odberateľských faktúr dodať dňa 07.10.2014 žalobca českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. vozidlom
s EČV P patriacim spoločnosti D.A.M.M. Group s.r.o. Hoci spoločnosť D.A.M.M. Group s.r.o. neposkytla
správcovi dane záznamy o prevádzke daného vozidla, tento z detailných výpisov poskytnutých Národnou
diaľničnou spoločnosťou a.s. zistil nezrovnalosti, keďže vo vzťahu k vozidlu s EČV P bola dňa 07.10.2014
v mýtnom systéme evidovaná cesta na trase B. - U., čo opäť spochybňuje reálnu prepravu tovaru.

29. Správny súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi správcu dane i
žalovaného o tom, že žalobca neuniesol vykonanými dôkazmi, že by mu bol tovar podľa preverovaných
dodávateľských faktúr reálne dodaný, a to platiteľom dane - deklarovaným dodávateľom spoločnosťou
HELEX HOLDING s.r.o. (v dôsledku čoho mu nevzniklo právo na odpočítanie dane) a ani to, že by tovar
nadobudnutý od tohto dodávateľa žalobcu žalobca následne dodal spoločnosti WORLD FLESH s.r.o.
do Českej republiky (v dôsledku čoho mu nevzniklo právo na oslobodenie od dane). Dôkazy, výlučne
na ktoré sa žalobca odvolával, totiž z už vyššie uvedených dôvodov nepreukazujú žalobcom tvrdené a
v daňovom priznaní uvedené skutočnosti.

30. Čo sa týka zodpovednosti žalobcu za správanie obchodných partnerov (dodávateľa či odberateľa
žalobcu), tak správny súd opätovne uvádza (a v podrobnostiach odkazuje na bod 20.11. odôvodnenia),
že bolo povinnosťou žalobcu prijať všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa
uistil, že sa nezúčastňuje daňového podvodu. V preskúmavanej veci žalobca počas daňovej kontroly
ako ani vyrubovacieho konania nepreukázal akékoľvek relevantné opatrenie, ktoré by prijal s cieľom
uistiť sa, že sa nezúčastňuje daňového podvodu. Žalobca správcovi dane nepredložil akékoľvek dôkazy
preukazujúce, že si preveril obchodných partnerov, že by si napr. zabezpečil akékoľvek dôveryhodné
recenzie dodávok dodávateľa, že by sa oboznámil s ich postavením na trhu, predchádzajúcimi
skúsenosťami v danej oblasti, bonitou, plnením daňových povinností, že by sa presvedčil, že je
zodpovedným obchodným partnerom, že má potrebné personálne a materiálne vybavenie na dodanie
objednávky, že by mal žalobca interné kontrolné mechanizmy, ktorými pred vstupom do obchodných
záväzkových vzťahov preveruje svojich partnerov a že by o nich viedol primerané záznamy a pod. Vo
vzťahu k uplatnenému oslobodeniu od dane osobitne žalobca nepreukázal, že by vynaložil rozumnú
starostlivosť pri preverovaní, či tovar opustí územie členského štátu dodania, ktoré je jednou z
hmotnoprávnych podmienok uplatnenia nároku na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

30.1. V žalobe žalobca uvádza, že dodávateľa - spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. si preveril v
obchodnom registri, registri platiteľov DPH a v zoznamoch vedených finančnou správou a iných inštitúcii,
ktoré by indikovali jeho nespoľahlivosť. Jednak žalobca ani len dostatočne konkrétne neuviedol, v
zoznamoch akých iných inštitúcii si dodávateľa preveril (a o to viac vynaloženie tejto náležitej opatrnosti

nepreukázal) a jednak len takéto preverenie, čisto formálne, nemožno považovať za dostatočné a
rozumné s prihliadnutím na okolnosti preskúmavanej veci, keď malo ísť o preverenie potenciálneho
obchodného partnera - HELEX HOLDING s.r.o., ktorý mal žalobcovi dodať hodnotný tovar v celkovej
sume 156.480,- eur v priebehu krátkeho časového obdobia - jedného mesiaca. Odberateľa preveril
žalobca len z toho hľadiska, či je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, avšak vôbec
nie z hľadiska, či dodávaný tovar opustí reálne územie Slovenskej republiky a či bude dodaný do iného
členského štátu odberateľa. Ak žalobca nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť
vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti, čo
v preskúmavanom konaní vo vzťahu k dodávateľovi ani odberateľovi nepreukázal, vystavil sa v prípade
spochybnenia preverovaných obchodov riziku dôkaznej núdze a z toho pre neho vyplývajúcich právnych
následkov.

30.2. Žalobca, ako každý podnikateľ je povinný venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným
mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania jeho obchodných partnerov nevznikli
pochybnosti, že o podvode vedel, alebo že so zreteľom na všetky okolnosti o ňom vedieť mohol.
Je totiž vecou podnikateľa, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju
obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednaní obchodných kontraktov (obzvlášť so
značným finančným dopadom) sa v rámci možnosti snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných
partnerov.

30.3. Ak by žalobca uvedeným spôsobom postupoval a pred vstupom do obchodných vzťahov s
obchodnými partnermi by vynaložil uvedené opatrenia, ktoré možno spravodlivo požadovať (due
diligence) a v spojení s tým by si obstarával relevantné dôkazy za účelom preukázania splnenia
hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie nároku na odpočet dane či oslobodenia od dane, bola by
jeho pozícia počas opätovnej daňovej kontroly i vyrubovacieho konania nepochybne výhodnejšia.

30.4. Ak žalobca uvedeným spôsobom nepostupuje - teda neprijme opatrenia, ktoré možno spravodlivo
požadovať, zvyšuje sa riziko dôkaznej núdze, keďže v prípade, ak si žalobca nezabezpečí dostatočné
vierohodné a hodnoverné dôkazy o komunikácii s dodávateľom, o spôsobe preverenia dodávky, súlade
s požiadavkou uvedenou v objednávke (ktorá objednávka musí byť dostatočne konkrétna, aby z nej
bolo jednoznačne identifikovateľný konkrétny dodávaný tovar - nielen druh, napr. výrobnými šaržami či
inými identifikačnými znakmi), vystavuje sa riziku dôkaznej núdze, keďže u jeho dodávateľov nemusia
byť takéto dôkazy z akýchkoľvek dôvodov neskôr zabezpečené.

30.5. Čo sa týka aplikácie právnych záverov Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“),
týkajúcich sa doktríny zneužitia práva, podľa ktorých v prípade, že bolo zdaniteľné plnenie preukázateľne
uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané dodávateľom ani subdodávateľom, môže byť nárok
na odpočítanie dane zamietnutý len za podmienky, že daňové orgány preukážu, že išlo o súčasť
podvodného jednania, o čom zdaniteľná osoba vedela alebo mala vzhľadom na okolnosti vedieť (napr.
rozhodnutie SD EÚ vo veci Max Pen C-18/13), musí byť najprv splnená hypotéza, že bolo uskutočnené
zdaniteľné plnenie - teda, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky
reálne existujú.

30.6. V preskúmavanej veci však žalobca vierohodnými a hodnovernými dôkazmi relevantne v realite
nepreukázal existenciu reálneho tovaru, deklarovaného na faktúrach vystavených dodávateľom HELEX
HOLDING s.r.o. a dostatočne identifikovaného, ktorého dostatočné identifikačné znaky by boli uvedené
aj v účtovných dokladoch, a teda tým ani nepreukázal existenciu reálneho tovaru, ktorý by vôbec mohol
dodať svojmu českému odberateľovi - spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. Z týchto dôvodov aplikácia
uvedených právnych záverov SD EÚ (a na ňom založených vnútroštátnych súdnych rozhodnutí) v
preskúmavanej veci nie je aplikovateľná.

31. K ostatným žalobným dôvodom správny súd ďalej uvádza:
31.1. Rozhodnutie správcu dane i žalovaného obsahujú dostatok relevantných skutkových zistení,
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré sú zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí uvedené,
a preto správny súd tieto nepovažuje za nepreskúmateľné. Rozhodnutie správcu dane i žalovaného
považuje správny súd za vyčerpávajúco odôvodnené, napĺňajúce všetky požiadavky stanovené § 63
ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane i žalovaný dôkladne popísali vykonané dôkazy, z nich
vyplývajúce skutkové zistenia a skutkové závery, pričom uviedli, podľa ktorých právnych noriem tieto

posudzovali a k akým právnym záverom a z akých dôvodov dospeli. Správca dane i žalovaný dôsledne
reflektovali na vyjadrenia žalobcu, resp. odvolanie žalobcu a podrobne sa nimi zaoberali.

31.2. Správny súd aj vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie týkajúce sa vykonaných dôkazov, na
ktoré poukazuje v žalobe žalobca, ktorý z nich vyvodzuje iné závery, dospel k jednoznačnému záveru
o tom, že správca dane i žalovaný postupovali pri hodnotení vykonaného dokazovania v súlade so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov, tak ako je normatívne vyjadrená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku
a interpretovaná v judikatúre (bod 20.2. odôvodnenia). V odôvodnení rozhodnutí uvedené skutkové
zistenia a závery majú oporu v riadne a rozsiahlo vykonanom dokazovaní, ktoré bolo vykonané v rozsahu
dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu. Naviac, hoci žalobca v žalobe nedôvodne namieta
nedostatočné zistenie skutkového stavu, tak v samotnej žalobe žalobca neuvádza jediný konkrétny
dôkaz či úkon, ktorý v preskúmavanom konaní navrhoval, a ktorý by správca dane napriek tomu
nevykonal. Správny súd zdôrazňuje aj to, že žalovaný v poradí prvé vo veci vydané rozhodnutie správcu
dane zrušil práve aj z dôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania, ktoré posúdil ako potrebné pre
náležité zistenie skutkového stavu, a ktoré správca dane po vrátení veci žalovaným na ďalšie konanie
aj vykonal. To, že sa žalobca nestotožňuje s hodnotením dokazovania správcom dane a žalovaným
nespôsobuje nezákonnosť ich rozhodnutí.

31.3. Ako správny súd už opakovane uviedol, skutočnosť, že žalobca má dokumentáciu týkajúcu
sa kontrolovaných obchodov úplnú a vedenú v súlade so zákonom nie je dostatočným dôkazom
o tom, že dodávky tovaru boli uskutočnené tak, ako to vyplýva z takejto dokumentácie. Faktúra je
relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce reálne
plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom,
ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. Rovnako tak odberateľské faktúry nie sú
dôkazom reálneho dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu a toho, že odberateľ je osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte tak, ako je to uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH.

31.4. Bolo na žalobcovi, aby v dôsledku spochybnení existencie pôvodu tovaru a reálneho dodania
tovaru žalobcovi spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. a reálneho dodania tovaru žalobcom českej
spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. predložil dôkazy potvrdzujúce, že obchody sa uskutočnili tak, ako to
bolo deklarované na dodávateľských a odberateľských faktúrach. Mohol predložiť napr. dôkazy o tom,
že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s
dodávateľmi či odberateľmi sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným
typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí a pod. Správca dane nebol povinný žalobcovi uvádzať,
aké konkrétne dôkazy má predložiť za účelom preukázania reálnosti preverovaných obchodov, keďže
správca dane nemôže mať vedomosť o tom, aké konkrétne dôkazy si za účelom unesenia dôkazného
bremena v daňovom konaní daňový subjekt uchováva.
31.5. Z rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného nevyplýva, že by rozhodnutia založili na
nekontaktnosti dodávateľa, či odberateľa žalobcu. Naopak, svoje rozhodnutia založili na početných
zisteniach vyplývajúcich z rozsiahlo vykonaného dokazovania (dôkazy obstarané v rámci medzinárodnej
výmeny informácií, svedecké výpovede, početné listinné dôkazy), v rámci ktorého preverovali po vzniku
pochybností o dodávke tovaru žalobcovi práve jeho dodávateľom správne celý obchodný reťazec, v
rámci ktorého správca dane zisťoval skutočnosti týkajúce sa nielen existencie tovaru, ale aj jeho pôvodu.
Správca dane má totiž právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté
pochybnosti. V preskúmavanom konaní bola v dôsledku vykonaného dokazovania spochybnená práve
aj reálna dodávka tovaru žalobcovi jeho dodávateľom - spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. a následne
dodanie tovaru žalobcom jeho odberateľovi - spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. Tieto dodávky neboli
spochybnené správcom dane a žalovaným z dôvodu, že by tieto spoločnosti boli nekontaktné, ale práve
v dôsledku zistení o tom, že samotný dodávateľ žalobcu, spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o., ktorú si
práve žalobca vybral ako obchodného partnera, nemohla nadobudnúť deklarovaný tovar, ktorý mala
dodať žalobcovi, od spoločnosti AXINET s.r.o. tak, ako to vyplývalo z jej účtovníctva.

31.6. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani z rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by
správca dane alebo žalovaný od žalobcu požadovali akékoľvek doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od
ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Naopak, všetky dôkazy týkajúce
sa iných subjektov ako žalobcu zabezpečoval správca dane, a to aj bez návrhu žalobcu, v záujme
náležitého zistenia skutkového stavu veci v súlade so zásadou objektívnej pravdy. Samotná skutočnosť,
že tieto doklady boli správcom dane zaobstarané a v rámci dokazovania vykonané neznamená, že

bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na odpočítanie dane a
oslobodenie od dane takéto daňové či iné doklady, týkajúce sa iných subjektov, predkladať.

31.7. Správny súd nezistil v preskúmavanom konaní ani porušenie zásady rovností daňových subjektov
podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku, podľa ktorej majú daňové subjekty pri správe daní rovnaké práva
a povinnosti. Z rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ale ani z administratívneho spisu nevyplýva,
že by bolo v konaní procesným postupom správcu dane alebo žalovaného porušené akékoľvek právo
žalobcu, ktoré mu Daňový poriadok pri správe daní tak, ako je táto vymedzená v § 2 ods. 1 Daňového
poriadku, priznáva. Správny súd zdôrazňuje, že nielen ten subjekt, ktorý neodvedie daň, ktorú je povinný
zaplatiť, sa dopustí protiprávneho konania. Protiprávneho konania sa rovnako dopustí totiž aj ten, ktorý
si uplatní nárok na odpočítanie dane alebo na oslobodenie od dane bez toho, aby spĺňal zákonom o
DPH stanovené hmotnoprávne podmienky takéhoto postupu tak, ako to bolo v danom prípade u žalobcu.
Žalobca svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu týchto hmotnoprávnych podmienok totiž tak,
ako to správny súd podrobne rozviedol v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia, neuniesol.

31.8. Žalobca v žalobe nesprávne stotožňuje „vedenie dokazovania“ s „dôkazným bremenom“, keď je
podľa neho rozpor medzi tým, že dokazovanie má viesť podľa Daňového poriadku správca dane a tým,
keď správca dane tvrdí, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Vedenie dokazovania, upravené v
§ 24 ods. 2 Daňového poriadku, ani podľa finančnoprávnej doktríny (Kubincová, S.: Daňový poriadok.
Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, 752 s. - komentár k § 24) neznamená, že je
povinnosťou správcu dane preukazovať skutočnosti potrebné pre správne určenie dane. Naopak, pojem
„vedenie dokazovania“ vyjadruje to, že pri správe daní dokazovanie vykonáva (vedie) správca dane
ako nadradený orgán v daňovoprávnom vzťahu. Posúdenie unesenia alebo neunesenia dôkazného
bremena je na správcovi dane, ktorý vedie dokazovanie. Vedenie dokazovania ďalej zahŕňa oprávnenie
subjektu, ktorý dokazovanie vedie, teda v danom prípade podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správcovi
dane, posúdiť, ktorý navrhnutý dôkaz považuje za potrebné vykonať a ktorý nie.

31.9. Žalobca nesprávne v žalobe namieta, že žalovaný ani správca dane nepreukázali, že by
preverovaný tovar žalobcovi spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. nedodala. Z už vyššie uvedených
právnych záverov (bod 20.6. odôvodnenia) je zrejmé, že v okamihu, kedy správca dane čo i len
spochybní (teda nevyžaduje sa vyvrátenie) vierohodnosť skutočností deklarovaných na dodávateľskej
faktúre predloženej kontrolovaným daňovým subjektom, nastupuje jeho plné dôkazné bremeno vo
vzťahu k preukázaniu správcom dane spochybnených skutočností o tom, že zdaniteľné plnenie
kontrolovanému daňovému subjektu bolo dodané tak, ako to je uvedené na dodávateľskej faktúre
(vrátane subjektu, ktorý je na faktúre uvedený ako dodávateľ). Uvedené primerane (mutatis mutandis)
platí aj v prípade, kedy správca dane čo i len spochybní vierohodnosť skutočností deklarovaných na
odberateľskej faktúre, predloženej daňovým subjektom napr. práve v súvislosti s preverovaním splnenia
podmienok uplatnenia nároku na oslobodenie od dane, kedy rovnako nastupuje plné dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu správcom dane spochybnených skutočností o tom, že dodanie tovaru do iného
členského štátu uskutočnil tak, ako to je uvedené na odberateľskej faktúre.

31.10. Čo sa týka splnenia podmienok oslobodenia od dane vo vzťahu k dodávkam žalobcu voči
svojmu odberateľovi - českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., tak podľa žalobcu nevznikla Slovenskej
republike žiadna strata na daňových príjmoch, pretože daň mala byť vybratá v Česku ako štáte spotreby,
do ktorej bol tovar prepravený. Ako správny súd už uviedol vyššie, v preskúmavanej veci správca dane
a žalovaný spochybnili už samotnú dodávku tovaru, ktorý mal žalobca následne dodať spoločnosti
WORLD FLESH s.r.o., od dodávateľa žalobcu - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. žalobcovi. O to viac,
pri tvrdení, že tento dodaný tovar žalobca následne dodal spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. do Českej
republiky, tým bola spochybnená aj reálna preprava tohto tovaru do Českej republiky, odberateľovi
WORLD FLESH s.r.o. Tieto pochybnosti žalobca v konaní nevyvrátil a neuniesol dôkazné bremeno
spočívajúce v preukázaní reálnej prepravy tovaru do iného členského štátu. Za tohto skutkového stavu
sa nemožno stotožniť s tým, že by Slovenskej republike nevznikla v uvedenom prípade žiadna strata na
daňových príjmoch. Táto jej totiž v prípade uplatnenia oslobodenia od dane na tovar, ktorého preprava
do iného členského štátu ako jedna z hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane podľa § 43
zákona o DPH nebola preukázaná, hrozí. Za tohto skutkového stavu bolo pre rozhodnutie správcu
dane právne bezvýznamné zisťovať, či daň z pridanej hodnoty bola spoločnosťou WORLD FLESH
s.r.o. priznaná a odvedená, príp. či jej bola vyrubená (a to o to viac, keď správca dane zistil, že z

Českej republiky mal nasledovať ďalší intrakomunitárny prevod predmetného tovaru, a to do Maďarska
spoločnosti FUTURUM LABOR Kft.).

32. Preskúmaním správnou žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných bodov
vymedzených v správnej žalobe z uvedených dôvodov správny súd uzatvára, že v preskúmavanej veci
vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie, a to v rozsahu dostatočnom pre riadne posúdenie veci.
Správca dane i žalovaný zistený skutkový záver (majúci oporu vo vykonanom dokazovaní) o tom, že v
konaní nebolo preukázané reálne dodanie preverovaného tovaru žalobcovi na základe dodávateľských
faktúr, vystavených spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. a následne nebolo ani preukázané dodanie
tohto preverovaného tovaru žalobcom spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. do Českej republiky ako iného
členského štátu, správne právne posúdili, keď dospeli k právnemu záveru o tom, že žalobca porušil
ustanovenia § 43 ods. 1 a 5, § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a
teda že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie
dane a na oslobodenie od dane. Správca dane správne za takto zisteného skutkového stavu v rozsahu
potrebnom pre riadne posúdenie veci a z toho vyplývajúcich právnych záverov určil žalobcovi rozdiel na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 vo výške 26.080,- eur.

33. Zo všetkých uvedených dôvodov, po zistení, že nie je naplnený žiadny dôvod na zrušenie správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia zo žalobných dôvodov vymedzených žalobcom v žalobe a ani žiadny
z dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré správny súd prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 písm.
a/ a b/ v spojení s § 191 ods. 1 písm. a/ a b/ SSP), správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP
tak, že hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný, nezistil dôvody, pre ktoré by bolo
možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby žalovanému nahradil dôvodne vynaložené trovy konania
(správny súd nezistil, že by zo strany žalobcu išlo napr. o šikanóznu žalobu a pod.), a preto žalovanému
nepriznal náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania.

35. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná
sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť
len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského
súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 SSP). Lehota na
podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených
v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ,
jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 10. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.