Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10Csp/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216213027
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216213027.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré
Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom Nám. Martina
Benku 6, Bratislava, proti žalovanej: H. C., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XXX, XXX XX G., zastúpenej
splnomocneným zástupcom: Q. U. O. D. O. - K., B.: XX XXX XXX, E. E. C. D. X, XXX XX R., o zaplatenie
509,75 € s príslušenstvom, o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v tomto znení:

Žalobca je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovanej vyplývajúceho z Dohody
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) na základe úverovej zmluvy č. L. uzavretej medzi žalobcom a
žalovanou dňa 28.08.2014, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Žalobca je povinný do 3 dní od doručenia tohto uznesenia oznámiť zamestnávateľovi žalovanej
spoločnosti: B. F. E. E., K..E.., E. E. L. U.. X/A, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, aby nepokračoval v
zrážkach zo mzdy žalovanej.

II. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom

rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.08.2016 domáha voči žalovanej
zaplatenia sumy 509,75 € s príslušenstvom titulom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. L. uzavretej dňa
28.08.2014 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom.

2. Žalovaná sa k predmetnej žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 30.08.2017. Žalovaná

následne dňa 14.09.2017 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podala návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa
výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovanej vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy /iných príjmov
na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. L. uzavretej dňa 28.08.2014. Z návrhu žalovanej vyplýva,
že žalobca predložil dňa 02.04.2015 zamestnávateľovi žalovanej žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy
a žiadal, aby zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy žalovanej až do úplného splatenia pohľadávok,

pričom ku dňu 02.04.2015 žalobca vyčíslil údajný dlh vo výške 509,75 €. Žalovaná poukazuje na to,
že žalobca požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy napriek tomu, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré by uložilo žalovanej povinnosť plniť. Žalovaná
ďalej uviedla, že zamestnávateľ jej začal na základe žiadosti žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy a v
mesiaci 05/2017 vykonal zrážku 2,22 € a v mesiaci 08/2017 vykonal zrážku 94,53 €, pričom ona nemá
možnosť ich priamo zastaviť a zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez

ohľadu na existenciu sporu, pričom žalobca ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez
akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Uviedla, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nevyjadrujejej vôľu, túto by nebola uzavrela, keby nebolo jej podpísanie podmienené žalobcom na poskytnutie
úveru, pričom dodala, že dohoda bola už vopred predformulovaná pri podpise úverovej zmluvy a
ona ju nemohla nijako ovplyvniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienená podpisom žalovanej

ako zabezpečovací prostriedok spotrebiteľského úveru. Podľa názoru žalovanej možná neprijateľnosť
zmluvných podmienok vyžaduje potrebu tieto právne úkony podrobiť súdnej kontrole za účelom ich
prieskumu, aby nedochádzalo k poškodzovaniu práv spotrebiteľa (žalovanej) tým, že sporné nároky
nebudú podrobené súdnej kontrole a dôjde k možnému neprimeranému zásahu do majetkových práv
žalovanej. Žalovaná má za to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore s právom Európskej

únie a s medzinárodnou zmluvou, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Ide totiž o tzv.
mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Uzavretá dohoda poskytuje
žalobcovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa (žalovanej), a to vrátane plnení z
neprijateľných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Na podporu
svojho tvrdenia žalovaná k návrhu pripojila listinné dôkazy a to: Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy
zo dňa 02.04.2015, Dohodu o zrážkach zo mzdy / iných príjmoch zo dňa 28.08.2014, prehľad platenia

zrážky.

5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 325 ods. 1 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení, opatrenia, ktorých účelom je neodkladná úprava
pomerov strán a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. V obidvoch skupinách
súd predovšetkým musí skúmať, či sú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené.
Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe holého návrhu strany sporu, alebo na

základe ničím nepodloženého tvrdenia strany, prípadne nekvalifikovaných dôkazov. Rovnako nie je
možné nariadiť neodkladné opatrenie na základe domnienky bez toho, aby boli náležite osvedčené
aspoň základné skutočnosti o potrebe neodkladného opatrenia, o nebezpečenstve hroziacej ujmy, alebo
o obave, že exekúcia bude ohrozená. Obavu z ohrozenia musí strana tvrdiť, osvedčiť a musí preukázať,
že protistrana robí právne alebo faktické úkony, v ktorých dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu

alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Strana musí konkretizovať
úkony protistrany, z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver. Pri vydaní neodkladného opatrenia
musí byť teda reálnosť z obavy z ohrozenia jednoznačne preukázaná.

12. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi

mzdy je účinná, t.j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola
predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo keď
dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zomzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným (neodkladným) opatrením môže uložiť
povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974).

13. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či neobsahujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospechspotrebiteľa(neprijateľnézmluvnépodmienky).Jedôležitéspotrebiteľoviposkytnúťochranu
najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe
dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez

súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal).

14. V závere súd dodáva, že žalovaná ako spotrebiteľ pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej
úpravy pomerov strán konania navrhovaným neodkladným opatrením, osvedčila ohrozenie svojho
práva. Neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním
zrážok zo mzdy, pričom súd bude následne skúmať platnosť tejto dohody.

15. Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
preto návrhu na neodkladné opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

16. Nová právna úprava síce upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany,

pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej,
vzhľadom však na skutočnosť, že protistrana podala aj žalobu vo veci samej, súd v zmysle ust. § 330
ods. 1 C.s.p. rozhodol tak, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. S poukazom na uvedené súd vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania
rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde.

Odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto uznesenie je vykonateľné doručením.