Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204933
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:5817204933.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: K. E. E.., so sídlom: T. ut. X.-
X., XXXX K., Z., zastúpený: Mgr. Michal Zárecký, advokát, Advokátska kancelária Zárecký Zeman, so
sídlomMedená18,81102Bratislava,protižalovanému:B.translation,s.r.o.,sosídlomV.1.Z.3,XXXXX
U., P.: XX XXX XXX, zastúpený: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: M. Rázusa

23, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 85,68 EUR, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec zo dňa 17. mája 2019, č k.: 5C 12/2018-121 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 85,68 EUR, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa priznáva od
žalovaného náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej súd rozhodne osobitým uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal na Okresnom súde Námestovo proti žalovanému
označenému ako „držiteľ motorového vozidla z G. LC XXXCT“ zaplatenia 85,68 EUR z dôvodu, že
vozidlo žalovaného dňa 11.10.2017 (najmä v čase 12:19 hod.) parkovalo na parkovisku v meste K.

bez toho, aby za toto vozidlo bolo zaplatené parkované, resp. bez tohto, aby potvrdenie o zaplatení
parkovného bolo riadne umiestnené na vozidle. Žalobca v žalobe žiadal súd o poskytnutie údajov z
evidencievozidielzaúčelomidentifikáciežalovaného,pričompoukázalnanálezÚstavnéhosúduČeskej
republiky z 26.03.2009 sp. zn. ÚS 1424/07. Žalobca je právnickou osobou, ktorá ako poskytovateľ
služieb vyberá parkovné za použitie parkovacích miest v meste K., Z., vrátene parkoviska na ulici R.
ut. R. oprávnenie žalobcu vyplýva z § 2 Nariadenia mesta K. č. XX/XXXX v spojení s § 9/D ods. 1,

ods. 2 Cestného zákona č. 1998/1 platného v Maďarsku. Žalovaný je osobou, ktorá k 11.10.2017
prevádzkovala motorové vozidlo Citroen s G. LC XXXCT.
3. Vo veci najskôr rozhodol Okresný súd Námestovo formou platobného rozkazu, proti ktorému podal
odpor žalovaný, v ktorom zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu v súlade s dikciou §
41 CSP. V odpore spochybnil listinné dôkazy predložené žalobcom. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu na podanie žaloby voči žalovanému, poukázal na absenciu výpisu z obchodného registra

žalobcu, Nariadenia mesta K. č. XX/XXXX, na ktoré sa žalobca v texte odvoláva v slovenskom jazyku,
ako aj preklad cestného zákona, ktorý mal byť pripojený k žalobe (§ 186 ods. 1 CSP). Dôrazne namietal
nepredloženie dôkazu, ktorý by preukázal, na ktorej ulici mal žalovaný parkovať, okrem toho išlo o
parkovacie miesta samosprávy. Žalobca ničím nepodložil svoju citáciu zákonných ustanovení ohľadom
dĺžky trvania parkovania, ktorá je podstatnou okolnosťou, ani od čoho odvíja výšku údajného nároku
na zaplatenie voči žalovanému. Tiež spochybnil fotografiu, podľa ktorej mala byť za stieračom auta

umiestnená „nejaká“ listina, z ktorej nie je jasné, o čo išlo, čo bolo jej obsahom, aký mala spĺňať účel,
či bola výzvou na zaplatenie parkovného alebo sankcie a v akej výške, ako ani to, či sa reálne dostalado dispozičnej sféry žalovaného. Žalovaný totiž žiaden doklad za stieračom vozidla nenašiel. Žiadal,
aby súd žalobu zamietol. Zdôraznil, že po porade a konzultácii s advokátskymi kanceláriami v Maďarsku
dospel k záveru, že predpokladom úspešnej žaloby je doručenie výzvy na zaplatenie v 60 dňovej lehote,

nie doručenie súdu, ale doručenie žalovanému, teda tomu, kto porušil povinnosť. Taktiež namietal
uplynutie prekluzívnej lehoty. Poukázal na diskrimináciu a nespravodlivý prístup, pretože, pokiaľ by si
lístok s výzvou našiel, určite by situáciu riešil a mohol zaplatiť parkovné, prípadne sankcie v nižšej výške.
4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania najskôr riešil právomoc, pričom dospel k záveru,
že ide o spor s medzinárodným prvkom (žalobcom je právnická osoba sídliaca v Z.) a súčasne uplatnený

nárok vychádza zo skutočností, ku ktorým taktiež došlo v Z.. Právomoc okresného súdu na toto konanie,
keďže medzinárodný prvok je viazaný na územie iného členského štátu EÚ, vyplýva z článku 4
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
5. Okresný súd odkázal na znenie Cestného zákona a preklad citovaných ustanovení, z ktorých vyplynul
nárok žalobcu v jeho základe aj výške tak, ako to tvrdil v žalobnom návrhu. Z dokazovania mal

preukázané, že „zo žalobného návrhu, ako aj z predloženej fotodokumentácie o parkovaní vozidla
značky L. EČ: LC XXXCT je evidentné, že toto parkovalo dňa 11.10.2017 v čase o 12:19 hod.
na parkovisku žalobcu bez toho, aby malo zaplatené parkovné. Z predložených Nariadenia mesta
K., ako aj príslušných právnych predpisov súd zistil, že žalobca je v zmysle Nariadenia mesta K. v
Maďarsku poskytovateľom služieb spočívajúcich vo vyberaní parkovného a aktívna legitimácia žalobcu

pre podanie takejto žaloby vyplýva z § 2 Nariadenia mesta Szeged č. 23/2016 v spojení s § 9/D ods.
1, ods. 2 maďarského cestného zákon č. 1998/1. Z fotodokumentácie inter alia je evidentné, že za
stieračom vyššie špecifikovaného motorového vozidla je umiestnená výzva na zaplatenie parkovného za
parkovanie na ulici Takaréktár ut. dňa a v čase vide infra. Evidentné z fotodokumentácie je aj oznámenie
o dodatočnom hodinovom a pokutovom poplatku vo výške 6240,-Ft ( 1x 480,-Ft + 12x 480,-Ft, podľa

§ 3 ods. 2 nariadenia- parkovanie je spoplatnené počas 10 hodín, ku ktorým je treba pripočítať 2
dodatočné hodiny 12 x 480,-Ft).“
6.Vovzťahukoznačeniužalovanéhoibaako„držiteľapredmetnéhomotorovéhovozidla“súdakceptoval
tvrdenie žalobcu o tom, že evidencia vozidiel podľa § 117 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
nie je verejne prístupná. Vychádzal z § 113 ods. 1 citovaného zákona a § 190 CSP, keď mal za to, že

žalovaný je identifikovateľný, avšak len za predpokladu poskytnutia pomoci súdom. V tejto súvislosti
poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky (ÚS 1424/07) ako aj uznesenie Krajského súdu v
Nitre zo dňa 28. 2. 2018 sp. zn. 12Co/13/2018.
7. K námietke uplynutia 60 dňovej prekluzívnej lehoty uviedol, že je pravdou, že výzva na úhradu sa
v tejto lehote nedostala do dispozičnej sféry žalovaného spôsobom, ako to predpokladá § 15D ods. 1

Cestného zákona z dôvodu, že žalobca nemal vedomosť, kto je vlastníkom, resp. držiteľom motorového
vozidla a ani inú možnosť zistenia jeho identity, len prostredníctvom súdu. Návrh na vydanie platobného
rozkazu bol doručený na Okresný súd Námestovo dňa 1. 12. 2017, teda v rámci namietanej prekluzívnej
lehoty, platobný rozkaz bol súdom vydaný až 16. 1. 2018 a doručený žalovanému 19. 1. 2018. Žalobca
podal návrh na vydanie platobného rozkazu na súd ako jedinú možnosť zistenia identity žalovaného

v rámci 60 dňovej prekluzívnej lehoty. Na základe vykonaného dokazovania preto dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná. O trovách konania rozhodol s poukazom na podľa § 255 ods. 1 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok okresného
súdu zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné
rozhodnutie. Namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočnosti (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP); súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP ).
9. O žalobe žalobcu, ktorý je maďarskou obchodnou spoločnosťou, rozhodoval súd použitím
maďarského hmotného práva, ktorým má byť maďarský cestný zákon č. 1998/1, ďalej nariadenie mesta

K.. Žalovaný v priebehu celého konania žiadal, aby súd v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 zákona
č. 97/1963 Zb. vykonal dokazovanie úplným prekladom maďarského cestného zákona do slovenského
jazyka, ako aj všeobecne záväzného nariadenia mesta K. a tento dôkaz doručil žalovanému.
10. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
95/2017 zo dňa 12. 9. 2017 k ústavne konformnej aplikácii cudzieho práva slovenským súdom. V zmysle

tohto rozhodnutia povinnosť aplikácie práva cudzieho štátu slovenským súdom nezahŕňa iba aplikáciu
určitej konkrétnej normy právneho poriadku cudzieho štátu izolovane, naopak, predpokladá aplikáciu
právneho poriadku cudzieho štátu v jeho celosti, navyše so zohľadnením relevantnej judikatúry súdnych
orgánov tohto štátu. Zistené skutkové okolnosti veci môžu byť podraďované pod právne normy cudziehoprávneho poriadku až po ustálení ich účelu a zmyslu. Na tom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že
právo cudzieho štátu aplikujú slovenské súdy. Iba takáto aplikácia vnútroštátneho práva cudzieho štátu
slovenskými súdmi totiž môže zodpovedať požiadavke jej ústavnej konformnosti. Žalovaný s poukazom

na povinnosť žalobcu uniesť dôkazné bremeno žiadal, aby súd uložil žalobcovi predložiť takýto dôkaz do
spisu, pričom žalobca zostal pasívny a prostriedky procesného útoku nevyužil v lehote podľa § 154 CSP,
preto mal súd žalobu zamietnuť. Napriek tomu, že súd nevykonal dokazovanie oboznámením cudzieho
právneho predpisu, ktorý mieni použiť na prípad tak, aby sa s ním mohol oboznámiť aj žalovaný (znalosť
cudzích právnych predpisov sa neprezumuje) vo veci rozhodol, pričom sa pri svojom rozhodovaní oprel

o dôkaz, ktorý vykonaný nebol, a to znenie § 15D ods. 1 maďarského Cestného zákona, ktoré znenie v
slovenskom jazyku prvýkrát parafrázuje pod bodom 21 odôvodnenia rozsudku.
11. V bode 10 odôvodnenia súd poukazuje na to, že žalovaný vzniesol námietku prekludovania
žalobného nároku v 60 dňovej, maďarským cestným zákonom predpokladanej lehote, pričom
nekonkretizoval, na základe ktorého paragrafu predmetného zákona námietku vzniesol. Keďže súd
vôbec nevykonal dokazovanie znenia maďarského Cestného zákona, nevykonal dôkaz dôležitý pre

rozhodnutie vo veci samej, keďže toto hmotné právo aplikoval pri posudzovaní žalobného návrhu, ale
od žalovaného očakával, že sa bude odvolávať na konkrétne ustanovenia tohto zákona, hoci tieto neboli
predmetom dokazovania. Žalovaný si uvedomil, že súd si nesplnil povinnosť vykonať dôkaz znením
cudzieho právneho predpisu tak, aby bol tento dôkaz prístupný obom stranám, pričom po porade s
maďarskými advokátmi, ktorí ho upozornili na to, že nárok žalobcu je prekludovaný, túto námietku

vzniesol. Keď však absentuje dôkaz o predpise, nemohol ani žalovaný oprieť svoju námietku o konkrétne
ustanovenia zákona. Súd pri rozhodovaní o vznesenej námietke preklúzie práva použil ustanovenia
Cestného zákona, ktoré neboli predmetom dokazovania, tiež podľa bodu 21 odôvodnenia použil
ustanovenie § 16A zákona o maďarských miestnych zastupiteľstvách, ktorého znenie vôbec nebolo
predmetom dokazovania a žalovanému nie je známe, teda rozsudok založený na týchto dôvodoch

považuje žalovaný sa nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
12. Okresnému súdu vytkol, že súd pri hodnotení dôkazov neprihliadol na to, že žalobca svoje právo
neuplatnil u žalovaného v 60 dňovej lehote, ktorá je lehotou prekluzívnou, hoci to mal za preukázané a
poskytol ochranu prekludovanému právu v rozpore s hmotnoprávnou úpravou, ktorú aplikoval. Namietal,
že podľa súdu v 60 dňovej lehote postačuje uplatnenie práva podaním žaloby na súd, keď príslušné

ustanovenia maďarského cestného zákona podmieňujú úspešnosť podania žaloby tým, že nárok má
byť uplatnený u druhej strany, až následne môže byť žalovaný na súde. Ani to, že žalobca nevedel v 60
dňovej lehote zistiť totožnosť žalovaného, aby mu mohol doručiť výzvu na zaplatenie, nie je dôvodom
na výklad zákona, ktorý popiera jeho znenie a zmysel. § 15D ods. 1 maďarského cestného zákona
uvádza, že žalobca bol povinný výzvu na zaplatenie doručiť žalovanému v 60 dňovej prekluzívnej

lehote prostredníctvom pošty, alebo iným preukázateľným spôsobom, ergo aj prostredníctvom súdu,
pričom však túto lehotu nepredlžuje, teda do 60 dní. Samotná skutočnosť, že register evidencie držiteľov
motorových vozidiel nie je verejne prístupný podľa zákona č. 8/2009 Z. z., nie je dostatočným dôvodom
na to, aby súd poskytol ochranu prekludovanému právu s odôvodnením, že žalobca nemal ako zistiť
totožnosťžalovaného.Súdaninedokazoval,čisaotožalobcapokúsil.Jevecoužalobcu,abyprispôsobil

výkon svojej činnosti zneniu právnych predpisov, ktoré ju regulujú tak, aby ich mohol dodržať. Pokiaľ sú
v maďarskom cestnom zákone nastavené pravidlá správania sa vo vzťahoch vznikajúcich pri vyberaní
parkovného, platia rovnako pre všetkých, ktorí do týchto vzťahov vstupujú, a to bez ohľadu na to, či
prevádzkovatelia vozidiel sú maďarskými štátnymi občanmi, alebo občanmi iného členského štátu EÚ.
13. Namietal záver súdu, ktorý v odôvodnení uvádza, že považuje za absurdnú obranu žalovaného,

ktorá mala spočívať v tom, že nevedel o povinnosti zaplatiť za parkovanie, pričom žalovaný sa týmto
spôsobom nebránil, poukazoval len na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by žalovaný
bol o svojich zákonných povinnostiach riadne informovaný, nehovoriac o tom, že žalovaný cudzincom.
Žalobcom predložený dôkaz fotografie ulice z roku 2011 cez Google maps nie je dôkazom o tom, že bol
žalovaný o povinnosti platiť parkovné informovaný, lebo žalovaný mal porušiť povinnosť v roku 2017,

nie 2011. Súd neprihliada na záväzné pravidlá dané zákonom, na ktoré sa všetci môžu spoliehať, že v
prekluzívnej 60 dňovej lehote je osobe, ktorá nezaplatila za parkovanie, doručená výzva na zaplatenie,
len preto, lebo žalovaný je cudzincom. Ak v tejto lehote výzva doručená nebude, nemá druhá strana
žiaden zákonný dôvod na to, aby si odkladala dôkazy o opaku, pretože sa môže spoliehať na zákonnú
úpravu a na to, že nárok je prekludovaný.

14. Žalovaný tiež namietol, že z vykonaných dôkazov súd vyvodil nesprávne skutkové zistenia. Závery
súdu nevyplynuli z vykonaných dôkazov, ale zo spôsobu ich hodnotenia, ktorý prekročil zákonom danú
možnosť voľného hodnotenia dôkazov, nakoľko mnohé závery sú len dedukciou súdu nevyplývajúcou z
dôkazu, ale zo skutočnosti, že súd sa aj bez dôkazu stotožňuje so žalobcom tvrdenými skutočnosťami,zatiaľ čo obranu žalovaného považuje za absurdnú. Fotografia vozidla podľa žalovaného nie je dôkazom
o tom, že parkovné nezaplatil. Je dôkazom o tom, že zo záberov predložených žalobcom nie je viditeľný
parkovací lístok, z čoho možno vydedukovať, že nezaplatil. Fotografia vozidla z umiestnením nejakého

dokumentuzastieračomnemohlabyťsúdomvyhodnotenáakodôkazotom,ževozidloparkovalotamav
tom čase, kde tvrdí žalobca, ako dôkaz o výzve na zaplatenie parkovného a ako dôkaz o opodstatnenosti
výšky sumy uplatnenej žalobcom. Listina je v maďarskom jazyku, žalobca nezabezpečil jej preklad
do úradného slovenského jazyka, napriek tomu súd na tento dôkaz prihliadol a založil na ňom svoje
rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 204 CSP. Žalovaný opakovane namietol, že fotografia o tom, že

niečosanachádzao12:19zastieračomvozidlasevidenčnýmčíslompatriacimžalovanému,jedôkazom
len o tom, že v tom čase sa za stieračom niečo nachádzalo, nedokazuje nič viac, všetko naviac je
opäť dedukcia súdu. Žalovaný je toho názoru, že nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu, že umiestnenie
dokumentu za stierač vozidla zabezpečí to, že táto listina sa dostane do právnej dispozície vodiča. Takto
umiestnený predmet je prístupný širokej verejnosti, nie je zabezpečený proti tomu, aby ho niekto iný
neodstránil. To, že žalovaný na výzvu umiestnenú za stieračom nezareagoval zaplatením parkovného,

nie je automaticky dôkazom o tom, že to žalovaný nechcel urobiť. Takýto záver súdu nevyplýva z
dokazovania, ale z úvah súdu, ktoré sú v neprospech žalovaného. Nezaplatenie parkovného, môže to
byť dôkazom aj o pravdivosti obrany žalovaného, že za stieračom nič nenašiel, teda nemohol vedieť,
že bol upozornený na nejakú povinnosť, a ak parkovné zaplatil, nemal dôvod si myslieť opak, a navyše,
keď lístok za stieračom nenašiel, nemal ani dôvod odkladať si dôkaz o zaplatení parkovného, aby sa

mohol voči tejto žalobe brániť. Práve existencia 60 dňovej prekluzívnej lehoty, v ktorej je žalobca povinný
doručiť druhej strane výzvu na zaplatenie, ako predpoklad na možnosť úspešného uplatnenia práva na
zaplatenie parkovného cestou súdu, vyvažuje riziká spojené s umiestňovaním upozornenia za stieračom
vozidla, pretože do tejto lehoty si osoby bdelé a znalé svojich práv môžu odložiť dôkazy o opaku, teda
o zaplatení parkovného. Ak poznajú právnu úpravu, po tejto lehote už nemajú dôvod sa domnievať, že

budú vyzvané na zaplatenie parkovného a odkladať si dôkazy.
15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

17. Odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu námietok podaných žalovaným,
pričom dospel k záveru, že tieto sú dôvodné. Okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Okresný súd taktiež nevykonal navrhované dôkazy a vec nesprávne právne posúdil, čo zákonite viedlo

k nesprávnemu rozhodnutiu, ktoré bolo založené na nesprávne zistenom skutkovom stave ako aj na
nesprávnej aplikácii príslušných právnych noriem.
18. Z obsahu vyjadrení žalovaného je možné vyvodiť skutkový záver o tom, je žalovaný parkoval v Z.,
s najvyššou pravdepodobnosťou v meste K., pričom nie je už jednoznačné, na ktorej ulici. Vzhľadom
na tento záver okresný súd v bode 14 svojho odôvodnenia dospel k správnemu záveru, že ide o spor

s medzinárodným prvkom, ako aj k tomu, že je daná právomoc okresného súdu s poukazom na čl. 4
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 o právomociach uznávaní
a výkone rozsudkov občianskych a obchodných veciach.
19. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca podal žalobu na Okresný
súd Námestovo s tým, že žalovaného označil ako osobu, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s G.

LC XXX CT k XX. 10. 2017, pričom žalobca požiadal súd o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel za
účelom identifikácie žalovaného s poukazom na nález Ústavného súdu českej republiky z 26. 3. 2009,
sp. zn. III. ÚS 1424/07. V bode IV. žaloby žalobca u vás sa, že z objektívnych dôvodov nie je schopný
bližšie identifikovať účastníka, nakoľko evidencia vozidiel podľa § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke nie je verejne prístupná. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho žalobca pristúpil

k tomu, že žalobu podal na Okresný súd Námestovo, keď minimálne z evidenčného čísla osobného
motorového vozidla vedel usúdiť, že toto vozidlo je evidované v okrese Lučenec, teda preto nie je vôbec
zrejmé, prečo žalobu nepodal na okresom súde Lučenec.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že zrejme súd vykonal lustráciu daného vozidla a zistil pre žalobcu jeho
vlastníka a zároveň aj držiteľa. Hoci táto možnosť súdu je umožnená aplikáciou Register, odvolací súd

túto „nadprácu“ nepovažuje za správnu a možnú. Súdy Slovenskej republiky opakovane rozhodli, že
uvádzaný Nález Ústavného súdu Českej republiky nie je možné aplikovať vzhľadom na iný skutkový
dej. Okresný súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 2. 2018, sp. zn. 12
Co/13/2018,zktoréhovyplynulo,žesúdmápovinnosťzistiťosobužalovaného.Odvolacísúdkonštatuje,že Krajský súd v Nitre vydal takéto rozhodnutie, avšak poukazuje aj na to, že Krajský súd v Nitre
vydal aj uznesenie zo dňa 30. augusta 2019, sp. zn. 7 Co/85/2019, ktorým potvrdil uznesenie súdu
prvej inštancie, ktorým podanie žalobcu odmietol z dôvodu, že neodstránil vady podania spočívajúce v

neoznačení žalovaného. Ústavný súd ČR riešil situáciu, keď žalobca označil osobu žalovaného menom,
priezviskom a G. motorového vozidla, teda bolo možné spoľahlivo odlíšiť osobu žalovaného, pretože
ide o údaje vedúce k presnej identifikácii osoby. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 29. februára 2019 vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Cdo/68/2017 vyplýva, že v súvislosti s námietkou
žalobcu, ktorá sa týkala jeho žiadosti o poskytnutie súčinnosti na odstránenie vád podania v označení

žalovaného spôsobom uvedeným v § 133 až § 135 CSP, dovolací súd uviedol, že súd nie je povinný
žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného. Opačný postup súdu by
mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Súd nemôže podávať
informácie žalobcovi pri identifikácii subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalovaného. Platná právna
úprava neumožňuje priame poskytovanie údajov z evidencie vozidiel subjektom iným ako uvedeným
v § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, pričom z prílohy tohto zákona vyplýva, že v

zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie je okrem iného aj Smernica Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií
o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky. Najvyšší súd poukazuje na to, že
táto Smernica sa na takýto prípad nevzťahuje, pretože využitie údajov zo systému cezhraničnej výmeny
dát (EUCARIS) je v súčasnosti možná len v rozsahu deliktov uvedených v čl. 2 Smernice. Aj krajský súd

v Banskej Bystrici postupuje zhodne, ako je vyššie uvedené, a nedoplnené podania odmieta. Žalobca sa
ani len nepokúsil inými prostriedkami získať identifikačné údaje vlastníka, či držitelia daného motorového
vozidla, neuviedol ani to, či sa o to pokúsil prostredníctvom policajného zboru v Maďarsku, či daného
súdu, ktoré majú možnosti na základe spolupráce získať dané údaje prostredníctvom dožiadania.
21. Nakoľko nastala situácia, že daným postupom Okresného súdu Námestovo došlo k identifikácii

žalovaného, Okresný súd Lučenec nemal inú možnosť, ako konať vo veci. Žalobca v podanej žalobe
odkazujenajednotlivéustanoveniaCestnéhozákonaplatiacehovMaďarsku,pričomuvádzalenniektoré
z týchto ustanovení. Taktiež poukazuje na nariadenie mesta K. číslo XX/XXXX. Žalovaný sa domáhal
možnosti, aby sa mohol oboznámiť s cudzím právom, nielen z jeho výňatkami, ktoré boli predložené
žalobcom, ktorý ich zrejme aj preložil do slovenského jazyka. Žalovaný už v odpore dňa 3. 2. 2018

namietal, že nebolo splnené ustanovenie § 186 ods. 1 CSP, keď mu nie je známy obsah právnych
predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva. Žalobca vo vyjadrení k odporu v podaní zo dňa 20. apríla
2018 odkázal na znenie maďarského Cestného zákona, ktorý je k dispozícii na webovej adrese, obdobe
ASPI, ktorú uviedol. Žalovaný podaním zo dňa 10. 8. 2018 reagujúc na výzvu súdu, aby sa vyjadril k
žalobe, opakovane namieta v súlade s § 186 CSP, aby žalobca predložil súdu do slovenského jazyka

preložené znenie Cestného zákona platného a účinného v čase, v ktorom malo dôjsť k udalosti. Odkaz
na maďarskú internetovú stránku nepovažoval za unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.
Pretože žalovaný nemal k dispozícii znenie maďarského Cestného zákona, nemohol sa kvalifikovane
vyjadriť k žalobnému nároku. Žalobca priložil preklad nariadenia mestského zastupiteľstva, z ktorého
však nevyplýva, že ide o úradne overený preklad.

22. Okresný súd uznesením z 3. decembra 2018 vyzval žalobcu, aby predložil do slovenského jazyka
úradne preložené znenie maďarského Cestného zákona č. 1998/I. Napriek výzve súdu právny zástupca
žalobcu výzvu súdu ignoroval a opakovane poukázal na internetový portál a na hospodárnosť konania,
opakovane predložil preklad aplikovateľných ustanovení Cestného zákona. Konštatoval, že preklad je v
súlade s § 53 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

23. Okresný súd na námietku žalovaného nijako nereflektoval a podľa ustanovenie § 186 CSP
nepostupoval, ani tento svoj postup nijako neodôvodnil, pričom vo svojom rozhodnutí v bode 20
uviedol,že„prekladpredmetnýchustanoveníCestnéhozákonaznienasledovne:“,pričomuviedolznenie
niektorých ustanovení.
24. Podľa § 53 zák. č. 97/1963 Zb. (1) Na zistenie cudzieho práva justičný orgán urobí všetky

potrebné opatrenia vrátane zabezpečenia obsahu cudzieho práva vlastnými prostriedkami, zo
všeobecne dostupných zdrojov, uložením povinnosti účastníkom konania alebo vyžiadaním informácie
od ministerstva spravodlivosti. Ak sa v primeranej lehote nepodarí obsah cudzieho práva zistiť alebo je
zistenie obsahu cudzieho práva spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami alebo nemožné, použije
sa slovenské právo. (2) Ak pri prejednávaní vecí uvedených v § 1 vzniknú pochybnosti, môžu si justičné

orgány vyžiadať od Ministerstva spravodlivosti vyjadrenie.
25. Podľa § 186 ods. 1 CSP ods. 1 skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právnezáväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v
Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
26. Podľa § 53 zákona č. 97/1963 Zb. okresný súd ako justičný orgán musí urobiť všetky potrebné

opatrenia na zabezpečenie obsahu cudzieho práva (Cestný zákon, prípadne Nariadenie mesta K.).
Jednou z možností je vyzvať účastníka konania na ich predloženie, čo síce žalovaný urobil, ale nedoložil
overený preklad ani celú právnu normu, čo dôvodne namieta žalovaný. Odvolací súd dopĺňa, že
neoverený preklad žalobcom nepostačuje, pretože tento nemusí byť preložený správne stranou sporu,
hoci by aj ovládala daný jazyk, nezaručuje to správnosť prekladu vo vzťahu k súdu, ktorý nemusí daný

jazyk ovládať. Ak teda žalobca si túto povinnosť súdom nesplnil, okresný súd si mal vyžiadať informácie
od Ministerstva spravodlivosti. Pre rozhodovanie určite nepostačuje len určitý výňatok tejto právnej
normy, pretože právna norma sa vykladá ako celok, môže obsahovať také ustanovenia, ktoré sú pre
rozhodnutie relevantné a ktoré žalobca zamlčal, prípadne ich nepovažoval za dôležité. Žalovaný má
právo oboznámiť sa s celým právnym predpisom, aby mohol riadne argumentovať.
27. Z ustanovenia § 186 ods. 1 CSP vyplýva, ktoré skutočnosti sa nedokazujú. Medzi tieto skutočnosti

nepatri cudzie právo, preto je dôvodná námietka žalovaného, že súd touto právnou normou nevykonal
dokazovanie, preto svoje rozhodnutie nemohol založiť na zisteniach, ktoré z dokazovania, ktoré nebolo
vykonané, vyplynuli
28. Pretože okresný súd nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a porušil dané ustanovenia,
znemožnil žalovanému uskutočňovať patriace mu procesné práva, čo malo za následok porušenie práva

na spravodlivý proces a z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnutie zrušiť, pričom v ďalšom konaní
okresný súd toto pochybenie odstráni a zabezpečí preklad Cestného zákona, prípade, ak to bude
požadovať žalovaný, aj nariadenia mesta Szeged, a tieto doručí žalovanému. Až potom bude môcť
ďalej vo veci konať. V konaní potom tiež vykoná dokazovanie cudzím právom. Až po takto vykonanom
dokazovaní môže z neho pri rozhodovaní vychádzať.

29. Pokiaľ z vykonaného dokazovania, vrátane dôkazu právnej normy, vyplynú skutočnosti, na ktorých
svoje rozhodnutie založil okresný súd, odvolací súd dospel k záveru, že ani v tomto prípade žalobe
nemožno vyhovieť. Relevantná je námietka žalovaného vo vzťahu k uplynutiu 60 dňovej prekluzívnej
lehoty. Závery vyvodené okresným súdom v tomto smere nie sú správne, pretože súd nesprávne túto
lehotu počítal a tiež nesprávne aplikoval.

30. Podľa citovaného § 15D ods. 1 platí, že pokiaľ parkovné a dodatočný hodinový poplatok nebudú
zaplatené prevádzkovateľom motorového vozidla, miestne zastupiteľstvo alebo poskytovateľ služieb v
súlade s § 9/D ods. 6 prvá veta a § 16/A zákona o maďarských miestnych zastupiteľstvách vyzve v 60-
dňovej prekluzívnej lehote odo dňa parkovania bez zaplatenia parkovného prevádzkovateľa motorového
vozidla na úhradu tohto poplatku prostredníctvom pošty alebo iným preukázateľným spôsobom.

31.Podľa§15/Dods.3akparkovnéalebopokutovépoplatkyniesúzaplatené,potom„miestneúrad“(ide
o citované znenie okresným súdom, kde je preklep alebo nesprávny preklad) alebo poskytovateľ služieb
má právo uplatniť všetky práva na občianskom súde.
32. Zo systému právnej normy je nepochybné, že predpokladom uplatnenia práva na súde je najskôr
postup podľa § 15/D ods. 1, a to vyzvať v 60 dňovej prekluzívnej lehote odo dňa parkovania bez

zaplatenia prevádzkovateľa motorového vozidla na úhradu poplatku, a to prostredníctvom pošty alebo
iným preukázateľným spôsobom. Tzn., že najskôr mal žalobca v tejto lehote žalovanému doručiť výzvu
na zaplatenie poštou alebo iným preukázateľným spôsobom, medzi ktorý možno podradiť spôsob
doručenia cestou cezhraničnej spolupráce, dožiadaním a pod.. Na to, aby mohol túto povinnosť splniť,
žalovaný mal najskôr zistiť totožnosť vlastníka (držiteľa)motorového vozidla a potom túto výzvu mu

zaslať, samozrejme preloženú slovenského jazyka. Len takto môže byť zabezpečená právna ochrana
žalovaného tak, aby nedošlo k jeho diskriminácii. Žalovaný nemôže reagovať prípadne ani na výzvu,
ktorá by bola v maďarskom jazyku.
33. Pokiaľ by bolo takto postupované, žalovaný mohol požadovanú čiastku zaplatiť, prípadne preukázať,
že parkovné zaplatil, prípadne, že túto povinnosť nemal. Samozrejme, v zmysle § 15/C ods. 1, pokiaľ

došlo k parkovaniu bez zaplatenia, a oznámenie bolo porušiteľovi povinnosti umiestnené na vozidlo,
ktoré tento akceptuje, prípadne ovláda maďarský jazyk, môže postupovať podľa § 15/C ods. 2. Vtedy
nemožno hovoriť o diskriminácii, sám môže dobrovoľne túto povinnosť splniť, prípadne preukázať, že
žiadnu povinnosť neporušil. Iná je situácia, ak parkujúci nepozná maďarský jazyk, potom buď si nechá
odkaz preložiť a zváži, či sa ním bude riadiť alebo nie, prípadne, či ho zahodí. Nie je zrejmé, z ktorého

ustanovenia vyplýva povinnosť doklad o zaplatení parkovného umiestniť na viditeľnom mieste na
prednomskle,prípadnenaakommieste,pretožebezzisteniaobsahucelejprávnejnormymožnovyvodiť
pravdepodobne z § 15/C ods. 2, že tento upravuje povinnosť poskytovateľa služby (nie parkujúceho)
Oznámenie o porušení parkovania umiestniť na prednom skle (nie v automobile na viditeľnom mieste).34. Odvolací súd poukazuje však na to, že z ničoho nevyplýva povinnosť parkujúcej osoby po opustení
parkovacieho miesta odkladať doklad o tom, že za parkovanie zaplatil, túto povinnosť nemá ani v 60
dňovej lehote. Má však možnosť akceptovať oznámenie o tom, že za parkovanie nezaplatil a zvážiť,

pokiaľ textu rozumie, zaplatiť parkovné. Pokiaľ však nastane situácia, že za stieračom nenájde žiadnu
výzvu, tento postup nemôže uplatniť a môže nastať situácia, že mu bude doručená výzva na zaplatenie
v zmysle § 15/D ods. 1. Aj na túto výzvu môže reagovať a brániť sa, prípadne inak preukázať, že
jeho vozidlo v tom čase malo zaplatenú úhradu za parkovanie, prípadne namietať, že neboli splnené
podmienky na to, aby mu bola uložená sankcia, ak neboli splnené niektoré zákonom požadované

predpoklady. Odvolací súd je názoru, že bez výzvy nemožno bez ďalšieho priamo uplatniť nárok na
občianskom súde v zmysle § 15/D ods. 3. Pokiaľ by výzva bola splnená, právo uplatniť právo na
občianskom súde môže žalobca nie 60 dňovej lehote, ktorá sa vzťahuje k výzve, ale vo všeobecnej
premlčacej lehote.
35. K dôkaznej situácii žalobcu odvolací súd dodáva, že tak, ako na Slovensku, tak aj napr. v Budapešti
na auto sa môže založiť papuča. Potom nie je žiaden problém zistiť vlastníka, či držiteľa motorového

vozidla a je na ňom, či pokutu zaplatí na mieste, prípadne mu bude vozidlo zadržané (podľa rôznych
právnych predpisov štátov) alebo sa podrobí správnemu konaniu, pokiaľ je to možné v tom ktorom štáte.
36. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).