Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200778
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2218200778.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v sporovej veci žalobcu:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava proti žalovanému: V. Š., G.. XX.XX.XXXX, Č.
R. XXX/XX Z., o zaplatenie 1.505,70 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 73,60 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil na súd žalobu dňa 16.02.2018 proti žalovanému o zaplatenie sumy 1 505,70 eur
spolu zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a s úrokom zo omeškania vo výške 0,55 % ročne zo

sumy 1 505,70 eur od 16.09.2015 do zaplatenia, ďalej s pokutou neprevyšujúcu sumu 1 140 eur odo dňa
nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne
1 140 eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 505,70 eur do zaplatenia s odôvodnením, že
so žalovaným dňa 12.02.2015 uzatvoril zmluvu o zmluvu o revolvingovom úvere ečv: XXXXXXXXXX
na základe, ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 1 140 eur eur s tým, že žalovaný
sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť z 42-tich mesačných splátkach v sume 35,85 eur, pričom bola
dohodnutáročnáúrokovásadzbavovýške17,68%,RPMN20,91%,priemernáhodnotaRPMN36,30%.

V zmysle predmetnej zmluvy bola prvá splátka splatná dňa 16.03.2015, posledná v mesiaci 16.08.2018.
Zo žaloby ďalej vyplynulo, že žalovaný do dňa podania žaloby na tunajší súd zaplatil žalobcovi sumu
0 eur celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru +
poplatky) je 1 619,70 eur.

2. Vzhľadom na to, že žalovaný v omeškaní s úhradou splátok č. 1 o viac ako 3 mesiace žalobca si

uplatnil okamžité splatenie úveru dňa 16.09.2015. Žalovaná suma vo výške 1 505,70 eur predstavuje
nesplatenú sumu úveru a úrokov.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to
zmluvou o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, všeobecnými zmluvnými podmienkami, platobnou históriou
a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Predmetom sporu je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 1505,70 eur s prísl., pričom žalobca nárok
odvodzuje so zmluvy o revolvingovom úvere z 12.2.2015 na základe zmluvy poskytol úver úver vo výške
1140 eur, žalovaný mal v vrátiť pôžičku v 42 mesačných splátkach po 35,85 eur .5. V posudzovanej veci bolo nesporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou o sporoch o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, je súd oprávnený
a vykonať dokazovanie aj nad rámec návrhov strán sporu v záujme ochrany slabšej strany sporu, za

ktorého sa považuje aj spotrebiteľ.

6. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

8. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. a) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy a ďalšie.

9. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

10. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

11. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 OZ - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si

inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
zvyšku žalobu zamietol .

12. Súd vo veci rozhodol s rozsudkom sp.zn. XCsp/XX/XXXX-45 zo dňa 18.10.2018 tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť sumu 1140 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,55% ročne zo sumy 1140
eur od 16.9.2015 do zaplatenia , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
Proti výrokovej časť II. tohto rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trnave s uznesením
rozsudok súdu prvej inštancie , čo do odvolaním napadnutej zamietajúcej časti ( výrok II.) a v závislom

výroku o trovách konania ( výrok III.) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V súvislosti
s ust. §9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.Z., o ktoré ustanovenie súd prevej inštancie oprel
odôvodneniesvojhorozsudkuuviedol,žesúdySRsúpovinné vykladať ust§9ods.2písm.k)cit.zákona
tak,abyzaručiliplnúúčinnosťust.čl.10ods.2pímh)ai)smernice2008/48/ES,zároveň,abynekládli na
zmluvy o spotrebiteľskom úvere prísnejšie náležitosti než ustanovuje smernica. Podľa odvolacieho súdu

táto zmluva spĺňa náležitosti podľa §9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. interpretovaného v zhode
s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016 vo veci R.-XX/XXXX Home Credit Slovakia
proti C. K.Í.U., teda opačný názor súdu prvej inštancie nemožno považovať za správny. Vzhľadom na
uvedené súd opätovne preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere.13. Preskúmavanou zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver

v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal tieto sumy vrátiť
spolu s úrokmi. Suma revolvingu bola pritom dohodnutá ako „1.140 €“. Takto vymedzený predmet
zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“).
Revolvingový úver je osobitná forma úveru, ktorého úverový rámec sa pravidelne (mesačne) obnovuje,
no žalovaný čerpal v danej veci úver iba raz. Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral žalobca

zmluvu o revolvingovom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa
v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa,
je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva
o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa

podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2
písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o revolvingovom úvere,
ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto
zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.

14. Súd v prvom kroku zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená na základe žiadosti žalovaného,
ktorú žalobca prijal tým, že žiadosť schválil tak, ako bola podaná, a to pripojením svojho podpisu na
zmluve. Súd mal tak v zmysle § 43c ods. 1 a 44 ods. 1 OZ za preukázané, že návrh na uzavretie zmluvy
bol prijatý.

15. Súd následne pristúpil k hodnoteniu zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska kritérií stanovených
zákonom č. 129/2010 a zistil, že zmluva o revolvingovom úvere nevyhovuje požiadavkám, ktoré na tento
typ zmlúv kladie zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

16. Medzi tieto požiadavky patrí aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, čo vyplýva z § 9

ods. 2 písm. j) cit. zákona. Tento údaj slúži spotrebiteľovi na to, aby sa mohol ľahko orientovať v
ponukách od rôznych veriteľov, ktorí môžu okrem úrokov za poskytnuté úvery požadovať aj rôzne
poplatky a náhradu nákladov súvisiacich s poskytnutím spotrebiteľského úveru. RPMN má zohľadniť
celkové úverové zaťaženie pre spotrebiteľa a umožniť mu tak dosiahnuť kvalifikované rozhodnutie o
tom, ktorú ponuku príjme. Z tohto dôvodu zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby bola RPMN v zmluve

o spotrebiteľskom úvere výslovne stanovená. Pokiaľ však je stanovená nesprávne, a to v neprospech
spotrebiteľa, zákon postihuje úver sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti [§ 11 ods. 1 písm. d)].

17. Na účely výpočtu RPMN v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách, ktorým
sa do slovenského právneho poriadku prebrala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/

ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS,
treba vychádzať z výkladu tejto smernice poskytnutého Súdnym dvorom EÚ v rozsudku z 21.04.2016,
Radlinger a Radlingerová (R.-XXX/XX, N.:R.:XXXX:283, bod 81 a nasl.), podľa ktorého celková výška
úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi,
čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným

úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.. Pokiaľ sa spolu s ostatnými parametrami
úveru (výška a počet splátok, a pod.) zohľadní poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 €, celková
čiastka, ktorú musí žalovaný ako dlžník zaplatiť síce zostane nezmenená. RPMN bola teda v zmluve
o revolvingovom úvere uvedená nesprávne vo výške len 25,57 %. Navyše, vzhľadom na to, že bola
nižšia, zvýhodňovala žalobcom poskytovaný úver tým, že mohla žalovaného ako spotrebiteľa uviesť do

omylu pri rozhodovaní a porovnávaní iných úverov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora EÚ zo
04.03.2004, R., R.-XXX/XX, N.:R.:XXXX:XXX, bod 26, a uznesenie Súdneho Dvora EÚ zo 16.11.2010,
Pohotovosť, R.-XX/XX, N.:R.:XXXX:XXX, bod 70). Preto treba RPMN považovať za uvedenú nesprávne
v neprospech spotrebiteľa tak, ako to má na mysli § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. a z tohto
dôvodu je nevyhnutné vychádzať z fikcie, že úver je bez poplatkový a bezúročný.

18. Žalobca tak má len nárok na vrátenie poskytnutej istiny (1140 €), bez toho, čo už žalovaný zaplatil
(0 €), teda vo výsledku 1140 eur.. Žaloba je preto v tejto časti dôvodná.19.Žalovanýsadostaldoomeškaniatým,žeporušilsvojupovinnosťzaplatiťsplátkyúveruazosplatnený
dlhu včas. Žalobca si preto uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške
0,04 % denne. Tento nárok je však nedôvodný.

20. V prvom rade je súd toho názoru, že aj zmluvná pokuta je v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
„poplatkom“,naktorýveriteľnemánárok,aksaspotrebiteľskýúverposúdipodľa§11ods.1tohtozákona
ako bez poplatkový. Tento záver vyplýva z § 9 ods. 2 písm. o) a § 4 ods. 1 písm. l) tohto zákona, ktoré sa

týkajú omeškania spotrebiteľa. Obe tieto ustanovenia používajú pojem „poplatky“ v kontexte „neplnenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Ak potom tento zákon v § 11 ods. 1 zavádza fikciu „bezpoplatkovosti“,
celkom zrejme tým má na mysli aj poplatky spojené s neplnením zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Tento výklad pritom neznamená, že veriteľ „bezpoplatkového“ úveru nemá nárok na žiadne sankcie,
pretože zákon č. 129/2010 Z. z. sa nedotýka nároku úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a
veriteľ si ho môže uplatňovať aj v takýchto prípadoch. Keďže zmluvná pokuta je v prejednávanej veci

viazaná na omeškanie dlžníka, teda na neplnenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená to, že ide
o poplatok predpokladaný zákonom č. 129/2010 Z. z. V dôsledku bezpoplatkovosti prejednávaného
spotrebiteľského úveru potom žalobca nemá nárok na tento poplatok v podobe zmluvnej pokuty.

21. Odhliadnuc od uvedeného by však zmluvnú pokutu nebolo možné žalobcovi priznať aj pre jej

neprijateľnosť. Aby totiž bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy,
nesmie táto zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda
tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané.

22. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta sa zakladá na čl. 8 ods. 8.1 zmluvy. Už aj z povahy
zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným
predmetom zmluvy (tým je napokon poskytnutie úveru). Dotknuté ustanovenie sa preto tiež nijako
netýka primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet zmluvy a nemôže sa
týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne protiplnenie.

V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluva o revolvingovom úvere a jej zmluvné dojednania sú
vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah
nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v
texte, ktorý je vopred pripravený ako vzor a do ktorého sa len doplnia identifikačné údaje spotrebiteľa
a podrobnejšia špecifikácia parametrov spotrebiteľského úveru. Navyše platí prezumpcia, že zmluva

sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak (§ 53 ods. 2 OZ). V danej
veci pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by boli zmluva o revolvingovom úvere a zmluvné
dojednania uzatvorené so žalovaným individuálne. Za takýchto okolností potom súd pristúpil k skúmaniu
dotknutého ustanovenia o zmluvnej pokute z hľadiska jeho neprijateľnosti.

23. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré
vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za
porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Neprijateľnosť zmluvných podmienok
sa v zmysle § 53 ods. 12 OZ hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky

ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

24. Dotknuté ustanovenie o zmluvnej pokute pokrýva na prvý pohľad dve situácie: kým v prvom prípade
sa zmluvná pokuta platí pre omeškanie žalovaného s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti, v druhom
prípade vzniká, ak sa z dôvodu omeškania žalovaného o viac ako tri mesiace stali okamžite splatnými

všetky záväzky žalovaného. Toto ustanovenie ale de facto obsahuje dve skutkové podstaty, ktoré sa
prekrývajú a postihujú spotrebiteľa za omeškania dvojnásobne. Veriteľovi totiž vznikne nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % denne za každý deň omeškania už v okamihu, keď sa spotrebiteľ dostane
do omeškania (napr. s prvou splátkou). Ak však omeškanie trvá dlhšie ako tri mesiace a veriteľ úver
zosplatní, pristupuje ďalšia sankcia v podobe novej zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne, opäť za

každý deň omeškania. Celkovo tak zmluvná pokuta dosahuje sadzbu 0,08 % denne, čo je takmer 30 %
ročne. Hoci účelom zmluvnej pokuty je sankcionovať dlžníka v omeškaní, takáto vysoká zmluvná pokuta,
ktorá presahuje aj zmluvne dohodnutú úrokovú sadzbu za poskytnuté peňažné prostriedky, je celkom
zjavne neprimeraná. V prejednávanej veci pritom súd vychádzajúc z § 53 ods. 12 OZ nezistil žiadne takéokolnosti (a ani ich žalobca netvrdil), ktoré by zmluvnú pokutu v takejto výške opodstatňovali. Súd preto
dospelkzáveru,žedotknutéustanovenieozmluvnejpokutepožadujeodžalovanéhozanesplneniejeho
povinnosti zaplatenie neprimeranej sankcie. Toto ustanovenie nemôže požívať súdnu ochranu, pretože

podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Keďže podľa § 53 ods. 12 OZ sa neprijateľnosť hodnotí podľa okolností v okamihu uzatvorenia zmluvy,
nie je podstatné, že žalobca si v žalobe uplatňuje zmluvnú pokutu len v sadzbe 0,04 % denne. Dôležité
totiž je, že analyzované ustanovenie o zmluvnej pokute umožňuje žalobcovi od počiatku zmluvného
vzťahu požadovať zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.

25. Žalobca má tak nárok len na úrok z omeškania z nesplatenej istiny v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v spojitosti so z. č. 106/2014 Z. z. a § 52 ods. 2 druhou vetou OZ, a
to v sadzbe 5,05 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov). Žalobca využil svoje právo dohodnuté na základe §
565 OZ a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v oznámení o zosplatnení. Žalobca si uplatnil nárok

na úrok z omeškania od 16.9.2015..

26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené závery súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie nesplatenej
istiny s prislúchajúcim úrokom z omeškania podľa sadzby požadovanej žalobcom (výrok I rozsudku sp
zn. XCspXX/XXXX-XX z 18.10.2018, v tejto časti rozsudok už nadobudol právoplatnosť a žalobu vo

zvyšku spolu s ďalšími sankciami za omeškanie vrátane zmluvnej pokuty zamietol .

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP - súd priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania podľa zásady úspechu a neúspechu. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu
73,60 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého
jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods.
2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty

na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.