Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/401/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213610
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5715213610.10

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Ul. Mamateyova 17, IČO: 35 937 874 proti žalovaným: v rade
1/ Y. R., X.. XX.XX.XXXX, L. H., N.. C.. H. XXXX/XX , v rade 2/ C. R., X.. XX.XX.XXXX, L. H., N.. H.P.
XXXX/XX , obaja právne zastúpení Mgr. PhDr. Zuzanou Tománkovou Mikovou, PhD., MPH , advokátkou
so sídlom v Bratislave, Šancová 110, v konaní o zaplatenie 784,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1) a 2) s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 784,92 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovaným nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 1.10.2015 žiadal zaviazať žalovaných zaplatiť žalovanú sumu vo
výške 784,92 eur spoločne a nerozdielne. V písomne podanej žalobe uviedol, že z oznámenia
zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu
využitia návykovej látky, úrazu, choroby z povolania, alebo iného poškodenia zdravia, vystaveného
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - lekárom ZZS RPRZP Martinskej fakultnej nemocnice Martin
sa žalobca dozvedel, že dňa 29.9.2012 bola poskytnutá zdravotná starostlivosť maloletému J. R.,

X.. XX.X.XXXX, L. H., H. Č..XX. Zdravotná starostlivosť menovanému bola poskytnutá v súvislosti
s poškodením zdravia, úrazom hornej končatiny, zachytenie, zmliaždenie medzi predmetmi alebo v
nich, podchladenie, povrchové poranenie zápästia. Podľa správy poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
poškodené dieťa sa hralo na dvore, pričom vopchalo ruky do rúry, ruka sa v rúre vzpriečila. Dieťa ležalo
na zemi cca 30 minút, kým sa mu ruku nepodarilo vytiahnuť. Poškodený maloletý J. R. je dieťaťom
žalovaných a v čase úrazu bol poistencom žalobcu. Žalobca vynaložil na zdravotnú starostlivosť,

poskytnutú poškodenému poistencovi v súvislosti s opísaným poškodením zdravia náklady vo výške
784,92 eura a tieto pozostávajú z nasledovných položiek: spoločné vyšetrenie a liečebné zložky
24,10 eura, lekárska služba prvej pomoci 8,82 eura, ústavná (lôžková) starostlivosť 752 eura. Náklady
zdravotnej starostlivosti z hľadiska opodstatnenosti, účelnosti a hospodárnosti dňa 23.8.2013 odsúhlasil
H.. H. O., revízny lekár žalobcu.
Žalobca má v zmysle ustanovenia § 42 ods.4 písm.a/ zák.č.577/2004 Z.z. právo na náhradu

vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti za svojho poistenca okrem iného aj v dôsledku
zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Zavinené protiprávne konanie žalovaných v rade 1/ a 2/
žalobca vidí v porušení ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka (všeobecná prevenčná povinnosť).
Žalobca tvrdil, že žalovaní v rade 1/ a 2/ zanedbali náležitý dohľad nad maloletým poškodeným
J., čím bola vytvorená možnosť poškodenia zdravia maloletého. Žalobca sa teda domnieva, že
porušenie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka v spojení s § 42 ods.4 písm.a/ zák.č.577/2004

Z.z. zakladá jeho právo na úhradu nákladov, vynaložených na zdravotnú starostlivosť v súvislosti s
poškodením zdravia maloletého. Žalobca preto listom zo dňa 27.8.2014 vyzval žalovaných na zaplatenienákladov zdravotnej starostlivosti v sume 784,92 eura. Žalovaní úhradu výslovne odmietli a neuhradili
ani náklady konania, ktoré žalobcovi vznikli vo výške 2,7 eura v súvislosti s uplatnením nároku.

2. Súdom bol vo veci vydaný dňa 28.10.2015 platobný rozkaz, ktorým bolo žalobe vyhovené. Proti
platobnému rozkazu žalovaní podali dňa 23.11.2015 odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
V odpore žalovaní uviedli, že žalobca nemá nárok na vymáhanú sumu čo do dôvodu i do výšky. Ich
maloletý syn J. sa dňa 29.9.2012 hral na pozemku rodinného domu, kde bývajú. Dom i dvor z hľadiska
bezpečnosti dieťaťa sú štandardné. Syn sa pohyboval na dvore, ktorý je zatrávnený. V čase jeho hry

v okruhu pár metrov sa pohybovali rodičia aj stará mama J. P. a vykonávali nad ním dohľad. Mali
ho pod zrakovou kontrolou a boli toho názoru, že v žiadnom prípade neporušili prevenčnú povinnosť
danú ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca si sám skonštatoval záver, že z ich strany
došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu a to i napriek tomu, že z ich vyjadrení k výzve žalobcu
zo dňa 27.8.2014 opísali okolnosti dohľadu nad dieťaťom, z ktorých je zrejmé, že dohľad vykonávali s
dostatočnou starostlivosťou. Žalobca skonštatoval v jeho výzve, že protiprávne konanie a tento skutkový

stav zistil na základe hlásenia o úraze vyčíslených liečebných nákladov. Žalovaní tvrdili, že ani v jednej z
týchto listín nie je uvedené, v čom malo spočívať protiprávne konanie. Tvrdili, že nie sú v danom prípade
splnené zodpovednostné predpoklady a žalobcom nebolo identifikované tak protiprávne konanie ich ako
zákonných zástupcov a absentuje aj príčinná súvislosť medzi ďalším konaním a škodlivým následkom.
Vo vyčíslení nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalobca doslova uvádza, že poškodenie

zdravia (úrazu spôsobil „Y. R.“). Takúto formuláciu považujú za absolútne neprijateľnú.
Žalovaní spochybnili výšku vymáhaného nároku nakoľko ich hospitalizovaný syn s prítomnosťou matky
bolhospitalizovanýčaskratšíako24.hodín.Sumuzatútohospitalizáciuvyčíslilžalobcana752euro.Ako
rodičia, poskytujúci informatívny súhlas s diagnostikou a ošetrením dieťaťa, mali vedomosť o tom, že mal
urobené RTG hornej končatiny, odber krvi a dostal jednu infúziu roztoku. Za takýto rozsah poskytnutej

zdravotnej starostlivosti je suma ako si vyčíslil žalobca neadekvátna a to i s ohľadom na skutočnosť, že
zvlášťvyčíslilpoložkuspoločnýchvyšetrovacíchliečebnýchpoložieknasumu24,10eura(predpokladali,
že uvedené RTG). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je subjektom súkromného práva - akciovou
spoločnosťou, založený za účelom dosahovania zisku, vyčíslenie nároku mal oprieť nie o kontrolu a
súhlasrevízneholekára,ktorýjezamestnancomzávislejpracovnejčinnostižalobcu,aleoprávnunormu,

prípadne zákonné predpisy (rozsah hradenej zdravotnej starostlivosti na základe zákona zmluvný vzťah
a jeho podmienky plnenia medzi žalobcom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti).
Žalovaní navrhli, aby bola vyžiadaná v rámci dokazovania zdravotná dokumentácia z hospitalizácie
maloletého, ďalej vyžiadané od žalobcu špecifikácia nároku čo do dôvodu a do výšky po jednotlivých
položkách, hlavne pokiaľ išlo o hospitalizáciu, vyžiadať od žalobcu, aby preukázal položku za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť maloletého, ktorú si uplatnil u žalobcu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,
vyžiadal od žalovaného úhradu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vo výške, ako je uplatnená v
žalobe a vypočul svedka ošetrujúceho lekára RPRZP. Žalobu žiadali zamietnuť.

3. Rozsudkom zo dňa 13.3.2017 súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. Dospel

k záveru, že nebolo preukázané zo strany žalobcu zavinené protiprávne konanie žalovaných v zmysle
ustanovenia § 42 ods.4 písm.a/ zák.č.577/2004 Z.z. a starostlivosť v zmysle § 28 ods.1 písm.a/
Zákona o rodine nemožno posudzovať absolútne ale len s ohľadom na konkrétny prípad a čo v danom
súd nevyhodnotil ako zanedbanie starostlivosti rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Proti rozsudku žalobca
podal odvolanie, na základe čoho odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.
Odvolací súd sa v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 25.10.2017 s poukazom na ustanovenie § 42 ods.4
písm.a/ zák.č.577/2004 Z.z. uviedol, že toto ustanovenie upravuje osobitne regresný nárok zdravotnej
poisťovne na náhradu nákladov, vynaložených zdravotnou poisťovňou na zdravotnú starostlivosť ak k
úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca zdravotnej poisťovne došlo v dôsledku zavineného

protiprávneho konania tretej osoby.
V danom prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, ale o nárok
na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zdravotnej poisťovne, ktorú
teda upravuje špeciálny predpis. Regresný nárok, ktorým je v danom prípade právo poisťovne uplatniť
si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (za predpokladu,

že došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby je hmotnoprávnym nárokom poisťovne voči
tretej osobe, vyplývajúci z osobitných právnych predpisov). Povinnosť zdravotnej poisťovne zaplatiť
svojmu zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu náklady starostlivosti, poskytnutej jej poistencovi je
plnenie je zákonnej povinnosti, ktorá existuje bez ohľadu na to, z akého dôvodu bola zdravotnástarostlivosť poistencovi poskytnutá, či išlo o liečenie následkov úrazu, či iného poškodenia zdravia,
spôsobeného zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, alebo následkom inej udalosti. Na
náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktoré boli síce vynaložené zdravotnou poisťovňou na

starostlivosť o jej poistenca, avšak neboli zapríčinené konaním tretej osoby v zmysle § 42 ods.4 písm.a/
zák.č.577/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa nárok nemá, lebo s takouto skutočnosťou zákonný nárok voči
tretím osobám nespája. Na jej regresnú náhradu je preto rozhodujúce, či zdravotná poisťovňa vynaložila
náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť a či vynaložené náklady na liečenie jej poistenca boli
v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. Podľa odvolacieho súdu z

listinných dôkazov, predložených žalobcom do spisu vyplýva, že žalobca zaplatil svojmu zmluvnému
zdravotníckemu zariadeniu náklady, spojené s liečením jeho poistenca J. R., X.. X.X.XXXX, pričom
zdravotná starostlivosť bola jeho poistencovi uvedeným zdravotníckym zariadením poskytovaná práve
v dôsledku úrazu pätnásťmesačného dieťaťa spôsobeného zavineným protiprávnym konaním . Tak,
ako žalobca v priebehu konania uvádzal, súčasťou rodičovských práv a povinností upravených v § 28
ods.1 písm.a/ Zákona o rodine sú okrem iných sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie,

výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti, upravené v prvej a
druhej časti Zákona o rodine majú rodičia len vo vzťahu k svojmu maloletému dieťaťu, čo je odôvodnené
nutnosťou osobitnej ochrany tejto skupiny účastníkov rodinno-právnych vzťahov. Maloletému dieťaťu
zákon poskytuje špeciálnu ochranu a to tak v rovine súkromného ako aj verejného práva. rodičia túto
svoju povinnosť si plnia až do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa a to v rámci komplexu rodičovských

práv a povinností. Tieto sú špecifikované v § 30 Zákona o rodine pričom výchovu treba vykladať v
najširšom slova zmysle ako starostlivosť o komplexný rozvoj dieťaťa a to duševný, telesný, mravný,
citový, zdravotný aj rozumový. Táto starostlivosť musí byť sústavná a dôsledná. Podľa odvolacieho
súdu „náležitým dohľadom“ tak, ako to vyplýva z judikatúry k ustanovenie § 422 ods.2 Občianskeho
zákonníka nemožno rozumieť taký dohľad, ktorý by bol za normálnych okolností osobami dohľadom

povinnýmivykonávanýstále,nepretržiteabezprostredne(nakaždomkroku),pretoževtakomprípadeby
bolo zákonom predpokladané ospravedlnenie zodpovednosti týchto osôb prakticky vylúčené. Pri úvahe
o tom, či osoby dohľadom povinné nezanedbali náležitý dohľad je nutné vziať ohľad aj na niektoré
okolnosti, týkajúce sa osoby, podliehajúcej dohľadu, napríklad vek, povahové vlastnosti a celkové
správanie maloletého dieťaťa. Hoci súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní túto judikatúru citoval,

opomenul pri ňom zdôrazniť práve vek, povahové vlastnosti a celkové správanie maloletého dieťaťa
v čase úrazu. Zo spisového materiálu vyplynulo, že maloletý J. mal v čase úrazu 15.mesiacov. Je
notoricky známou skutočnosťou, že najväčšou hrozbou pre dieťa v tomto období sú úrazy. Je preto
prvoradou povinnosťou rodičov im predchádzať. Medzi najčastejšie úrazy v tomto období veku dieťaťa
sú popáleniny, obareniny, pády z výšky, použitie liekov a podobne. Medzi základné pravidlá bezpečnosti

v súdenom prípade preto patrilo, aby boli na dvore zabezpečené diely (otvory), ktoré vznikli po odpílení
plota. Stačí totiž len chvíľa nepozornosti a dieťa dokáže prejsť veľmi rýchlo aj dlhšie vzdialenosti. V
tomto veku nemôže dieťa byť nechané bez dozoru ani na chvíľu. Ako však vyplývalo zo spisového
materiálu v súdenej veci rodičia túto starostlivosť jednoznačne zanedbali. Je potrebné dať za pravdu
žalobcovi, že kamene, železná rúra a kotúč z flexky nepatria ako hračky do rúk maloletého dieťaťa

v tomto veku. Ak v dôsledku takto zanedbaného dohľadu rodičov (ktoré je aj výsledkom porušenia
všeobecnejprevenčnejpovinnosti,upravenejustanovením§415Občianskehozákonníka)došlokúrazu
maloletého dieťaťa, ktoré naviac od narodenia slabšie prospieva, je nepochybné, že v danom prípade
príčinou úrazu maloletého dieťaťa bolo nebezpečné prostredie a nevhodné správanie rodičov, ktorí
opomenulivykonávaťnadsvojímsynomúčinnýdozoravytváraťmubezpečnéprostredienahru.Akteda

žalovaný túto svoju povinnosť zanedbali, svojim nedbanlivostným správaním (t.j. ponechaním dieťaťa
v nebezpečnom prostredí), vytvorili podmienky, ktoré mali za následok poškodenie zdravia maloletého
v dôsledku čoho nesú zodpovednosť za poškodenie jeho zdravia. K potrebe poskytnutia hospitalizácie
napokon nasvedčoval aj záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby RZP dňa 29.9.2012 ako
aj obsah zdravotnej dokumentácie maloletého J. z 29.9.2012 až 30.9.2012. Neobstála preto obrana

žalovaných, tvrdiacich, že hospitalizácia maloletého nebola v danom prípade dôvodná.
Odvolací súd ďalej uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že zdravotná poisťovňa uhrádza z verejného
zdravotného poistenia zdravotnú starostlivosť svojím poistencom v rozsahu vymedzenom zákonom
č.577/2004 Z.z. a je notoricky známou skutočnosťou, že zdravotná poisťovňa si vo vzťahu ku každému
svojmu poistencovi vedie podrobnú evidenciu výkonov, poskytnutých zdravotníckymi zariadeniami pri

jeho liečbe, ktoré prepláca svojim zmluvným partnerom. Vo svojich registroch zdravotná poisťovňa
teda eviduje podrobný výpis z účtu každého svojho poistenca. Dôvodnosť vyúčtovania jednotlivých
úkonov zdravotnej starostlivosti preskúmava zdravotná poisťovňa prostredníctvom revízneho lekára. Aj
vybavenie sťažnosti žalovanej v rade 1/ Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou , pobočkaMartin zo dňa 23.4.2015 preukázalo, že zdravotná starostlivosť, poskytnutá maloletému J. zmluvným
zdravotníckym zariadením žalobcu v období od 29.9.2012 do 30.9.2012 nepochybne v celom rozsahu
súvisí s poškodením zdravia, ku ktorému došlo v súvislosti so zanedbaním náležitého dohľadu rodičmi

dňa 29.9.2012, teda zavineným protiprávnym konaním rodičov maloletého dieťaťa, t.j. žalovaných.
Výška vynaložených nákladov na jeho liečbu bola špecifikovaná vo výške 784,92 eura. Žalobca nimi
preukazoval výšku ním vynaloženej sumy poskytnutej jeho zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu, t.j.
Martinskej fakultnej nemocnici Martin pri liečbe jeho maloletého poistenca. Pretože súd I.stupňa sa
vzhľadom k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s týmito dôkazmi dosiaľ nezaoberal, bolo potrebné,

aby tieto vyhodnotil v novom rozhodnutí.

4. Po zrušení rozhodnutia rozsudku odvolacím súdom súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal
dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov - J.. F. R., J. P., B. H., listinnými dôkazmi
oznámením zdravotnej poisťovne čl. 9-11, potvrdením Univerzitnej nemocnice Martin o úhrade za
hospitalizáciu čl. 40 a výpisom z účtu čl. 39, zdravotnou dokumentáciou maloletého dieťaťa ohľadne

ošetrenia na klinike detí a dorastu čl. 43-54, záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby
čl. 57, oznámením o výsledku šetrenia podania čl. 58, fotografiami z prílohovej obálky čl. 179a,
oznámením Univerzitnej nemocnice Martin čl. 181, zmluvou medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou
a Univerzitnou nemocnicou Martin čl. 185 a nasledujúce, odborným vyjadrením PhDr. Kláry Szabovej, jej
profesijným životom a diplomom čl. 209 a nasledujúce, likvidačným listom faktúry čl. 223 a nasledujúce,

faktúrou čl. 225 (dodávateľ Univerzitná nemocnica Martin k Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s.),
sprievodným protokolom k zúčtovacím dokladom na disketách čl. 226 a nasledujúce, flexi-kotúčom
čl. 283, pripojenými spismi Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou (s prepúšťacími správami
maloletého dieťaťa a matky) a zistil nasledovný skutkový stav:

5. V konaní bolo nesporne zistené, že maloleté dieťa žalovaných J. R., X.. XX.X.XXXX pri hre na dvore
svojich rodičov dňa 29.9.2012 sa hralo, pričom strčilo ruku do rúry odrezaného stĺpika oplotenia s tým,
že v ruke držalo kotúč z karbobrúsky. Pretože dieťa zostalo ležať s rukou v tejto rúre, bola zavolaná
rýchla zdravotná záchranná služba. Podľa vyjadrenia žalovaných najprv prišli hasiči, následne zdravotná
služba, pretože dieťa ležalo na zemi cca 30 minút. Zdravotnou záchrannou pomocou bolo odvezené do

Univerzitnej nemocnice v Martine, kde bolo hospitalizované a poskytnutá mu tu zdravotná starostlivosť.
Voda z odrezanej rúry mala byť hasičmi odčerpaná a po príchode rýchlej zdravotnej pomoci už dieťa ruku
uvoľnilo samé. O úraze dieťaťa sa žalobca dozvedel z oznámenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
Univerzitnej nemocnice v Martine s tvrdením, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný podať
oznámenie, ak k poškodeniu zdravia poistenca príde okrem iného aj zavineným protiprávnym konaním

tretej osoby. Žalobca predložil záznamy zo zdravotnej dokumentácie maloletého dieťaťa s tým, že
rozsah poskytnutia zdravotnej starostlivosti bol podrobený prešetreniu Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou,pobočkeMartin,ktorýpredmetnýprípadprešetrilapotvrdildôvodnosťhospitalizáciemal.
J. v súvislosti so zranením zo dňa 29.9.2012. Nárok uplatnil v súlade s ustanovením § 42 ods.4 písm. a/
zák.č.577/2004 Z.z., z ktorého vyplýva žalobcovi právo na náhradu vynaložených nákladov zdravotnej

starostlivosti za svojho poistenca okrem iného aj v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej
osoby. Žalobca ďalej poukázal na zákonné ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa
všeobecnej prevenčnej povinnosti.
Odvolací súd svojím rozhodnutím ustálil, že v danom prípade príčinou úrazu maloletého J. bolo
nebezpečné prostredie a nevhodné správanie sa rodičov, ktorí opomenuli vykonávať nad maloletým

účinný dozor a vytvárať mu bezpečné prostredie na hru. Pokiaľ žalovaní takúto povinnosť zanedbali,
svojim nedbanlivostným správaním, vytvorili podmienky, ktoré mali za následok poškodenie zdravia
maloletého v dôsledku čoho nesú zodpovednosť za poškodenie jeho zdravia. O potrebe hospitalizácie
jednoznačne svedčil aj záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby privezenej RZP dňa 29.9.2012.

6. Právna zástupkyňa žalovaných žiadala po rozhodnutí odvolacím súdom predložiť zo strany žalobcu
ďalšie dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené. Žalovaní teda žiadali predložiť listiny, ktoré upravujú
postup poisťovne pri výjazde rýchlej zdravotnej pomoci pri nedôvodnom výjazde. Ďalej žiadali predložiť
listinné dôkazy o tom, že žalovaní boli uznaní zákonnou autoritou s protiprávneho konania (zástupkyňa
žalobcu uviedla, že ich strany nebol dávaný podnet na trestné alebo priestupkové konanie vo vzťahu

k žalovaným). Tiež žiadali, či bolo vykonané oznámenie smerom k orgánom činným v trestnom konaní
o zanedbanie starostlivosti o dieťa v konkrétnom prípade, ale aj všeobecne. Univerzitná nemocnica
Martin podaním zo dňa 3.12.2018 oznámila súdu, že z ich strany nebolo podané oznámenie o zanedbanípovinného dohľadu nad dieťaťom orgánom činným v trestnom konaní ani orgánu sociálno-právnej
ochrany detí.
Žalobca predložil zmluvu č.62NFAL000112 uzavretú medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a.s.

a Univerzitnou nemocnicou v Martine o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej
starostlivosti a služieb, súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti zo dňa 10.7.2012 (táto
zmluva bola žiadaná stranou žalovaných). Vo vzťahu k tejto zmluve ďalej zo strany žalovaných
neboli prednášané žiadne návrhy na vykonanie dokazovania ani tvrdené skutočnosti, okrem trvania
hospitalizácie maloletého dieťaťa. Žalovaní tvrdili, že maloletý J., ktorý bol hospitalizovaný od 29.9.2012,

ale jeho hospitalizácia netrvala 24.hodín a preto žalobca nemôže uplatňovať nárok, súvisiaci s
hospitalizáciou maloletého. Žalobca poukázal na to, že maloletý bol hospitalizovaný dňa 29.9.2012
o 16,53 hod. a hospitalizácia ukončená (prepustený) dňa 30.9.2012 o 17,15 hod. Táto skutočnosť
vyplynula z predložených listinných dokladov Univerzitnou nemocnicou v Martine. Pokiaľ žalovaní tvrdili,
že k ukončeniu hospitalizácie došlo 12,31 hod., takýto údaj bol nesporne v lekárskej prepúšťacej správe,
týkajúcej sa Y. R. (matky maloletého dieťaťa), ktorá bola prijatá ako osoba sprevádzajúca chorého a

to o 17,23 hod. a jej hospitalizácia v nemocnici bola ukončená 12,31 hod. v rovnakých dňoch, ako sa
to týkalo maloletého, ale uvedený čas sa netýkal maloletého dieťaťa. Uvedená lekárska prepúšťacia
správa sa nachádzala v pripojenom spise z úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Žiadne
ďalšie skutočnosti, týkajúce sa preukazovania dĺžky hospitalizácie maloletého súdu predložené neboli.

7. Zo strany žalovaných bolo súdu predložené odborné vyjadrenie J.. F. R. 10.1.2019. V predmetnom
odbornom vyjadrení sa J.. R. zamerala na posúdenie miesta hry dieťaťa, hodnotenie hry dieťaťa a
správanie rodičov vo vzťahu k dieťaťu pri jeho hre s tým, že z jej odborného vyjadrenia vyplynuli
nasledovné skutočnosti. Dôležitým ukazovateľom tvorivosti a inteligencie predovšetkým je spontánna
hra, pri ktorej dieťa manipuluje s rozličnými materiálmi. Z hľadiska manipulácie s predmetmi možno

hodnotiť u dieťaťa ako náhodnú udalosť, ku konaniu dospelých osôb, vykonávajúcich dohľad nad
hrou uviedla, že ich postup bol z výchovného hľadiska správny, nakoľko umožnili dieťaťu manipulovať
materiálmi a získavať skúsenosti a poznatky. V rúre zaseknutý kotúč znamenal pre dieťa problém,
znefunkčnenie predmetu, s ktorým sa hralo, čo znamenalo náhle ukončenie hry. Dieťa v takejto situácií
reaguje štandardne plačom, čím vyjadruje svoje rozhorčenie a nesúhlas. Kotúč kŕčovite drží a nechce

sa ho vzdať. V takomto stave emocionálneho rozrušenia mu nemožno vysvetliť, aby ho uvoľnilo. Podľa
menovanej predmetný kotúč nepredstavoval pre dieťa žiadne riziko. Zaseknutie kotúča v rúre bolo teda
vecou náhody a nebolo ho možné predpokladať. Použitie kotúča ako nástroja hry s inými predmetmi a
objektom (kamienky a rúra) v okolí dieťaťa neznamenalo nebezpečenstvo o nič vyššie ako akékoľvek
iné predmety v jeho každodennom životnom priestore. Obsah a forma hry dieťaťa bola primeraná veku,

vhodná a rozvíjajúca jeho osobnosť. Vzhľadom na vek dieťaťa - 15.mesiacov vykazovala nadpriemerne
vysoký stupeň inteligencie, keď vedelo pre neho neznáme predmety zo svojho prostredia použiť ako
prostriedky hry. Strana žalovaných zabezpečila J.. R. ako svedkyňu na pojednávaní a súdom bola
vypočutá s tým, že vo svojej výpovedi pred súdom sa v celom rozsahu pridržiavala svojho odborného
vyjadrenia.

8. Predložené odborné vyjadrenie bolo súdom vyhodnotené ako listinný dôkaz, ktorý preukazoval
možnosť využitia hračiek aj z predmetov, ktoré sú v danom čase pre dieťa momentálne dostupné
a rozvíjajú jeho osobnosť. J.. R. predmety, s ktorými sa dieťa hralo v čase úrazu nevidela ako
nebezpečné. Nespornou skutočnosťou však bolo to, že uvedené predmety nespôsobili úraz dieťaťu,

neboli príčinou úrazu dieťaťa, dôvod bol predovšetkým v tom, že dieťa vložilo ruku od odrezanej rúry zo
stĺpika plota, ktorá nebola ničím zabezpečená. Následne tam držalo ruku s brúsnym kotúčom cca pol
hodinu. Hospitalizácia dieťaťa, ktorá následne nasledovala, bola odôvodnená podľa ošetrujúcich lekárov
Univerzitnej nemocnice v Martine. Dôvodnosť bola potvrdená revíznym lekárom aj Úradom pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Dieťa bolo teda hospitalizované jeden deň od 29.9. do 30.9.2012. Pokiaľ

išlo o dĺžku hospitalizácie, súd vychádzal len z predložených listín a to prepúšťacej správy maloletého
dieťaťa, ktorá žiadnym dôkazom nebola spochybnená.

9. Vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu zo dňa 25.10.2017 , ktorým je súd prvej inštancie
výslovne viazaný (§ 391 ods.2 Civilného sporového poriadku) a v zmysle ktorého v danej právnej

veci príčinou úrazu maloletého J. bolo nebezpečné prostredie a nevhodné správanie sa rodičov, ktorí
opomenuli vykonávať nad svojim synom účinný dozor a vytvárať mu bezpečné prostredie na hru.
Teda rodičia svoju povinnosť zanedbali svojim nedbanlivostným správaním (t.j. ponechaním dieťaťa v
nebezpečnom prostredí), vytvorili podmienky, ktoré mali za následok poškodenie zdravia maloletého J.,v dôsledku čoho nesú zodpovednosť za poškodenie jeho zdravia. Týmto mal súd právny základ nároku
za vyhodnotený, preukázaný a zaoberal sa výškou uplatnenej žalovanej sumy.
Univerzitná nemocnica v Martine, kde bol maloletý Patrik hospitalizovaný, vyúčtovala Všeobecnej

zdravotnej poisťovni, s ktorou mala uzavretú zmluvu č.62NSAL000112 zo dňa 10.7.2012 náklady,
súvisiace s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou pacientovi a to maloletému J.. Potvrdením zo
dňa 9.6.2016 Univerzitná nemocnica v Martine vydala potvrdenie o úhrade zdravotnej starostlivosti
poskytnutej v Univerzitnej nemocnici Martin J. R., X.. XX.X.XXXX zo strany Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a to nasledovne: hospitalizácia od 29.9.2012 do 30.9.2012 752 eur, výkony SVLZ 23,37

eura, snímky 0,74 eura, prevoz RZP 8,82 euro, spolu 784,93 eura. K preukázaniu skutočnosti
úhrady žalovanej sumy predložila Všeobecná zdravotná poisťovňa následne likvidačný list faktúry pre
Univerzitnú nemocnicu Martin, dátum prijatia faktúry vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni 20.10.2012,
dátum účtovania 31.10.2012 a úhrada celkove 3.207.977,82 eura. Jednalo sa o úhradu za mesiac
september 2012, ktorá bola nesporne uhradená Univerzitnej nemocnici Martin 13.11.2012 (čl.39, čl.
223). Systém účtovania poskytnutej zdravotnej starostlivosti bol v zmysle uzavretej zmluvy medzi

Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Univerzitnou nemocnicou Martin tak, že boli účtované náklady
za celý kalendárny mesiac, teda za mesiac september 2012, to bolo listinami, ktoré boli súdu
predložené. Samostatne bola predložená faktúra č.43271201, vystavená Univerzitnou nemocnicou
Martin Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., z ktorej bolo zrejmé, že v zmysle zmluvy č.62NSAL000112
nemocnica fakturovala výkony zdravotnej starostlivosti, poskytnuté poistencom Všeobecnej zdravotnej

poisťovne v Univerzitnej nemocnici Martin za mesiac september 2012 v sume 3.292.826,89 euro
s tým, že bola tu zúčtovaná záloha 29.934,69 eura. Z takto predložených listinných dokladov súd
dospel k záveru, že žalobca zaplatil žalovanú sumu Univerzitnej nemocnici Martin za výkony zdravotnej
starostlivosti poskytnuté pacientom Univerzitnej nemocnice Martin za mesiac september 2012, vrátane
výkonov vo vzťahu k maloletému J.. Dôvodnosť žalovanej sumy bola potvrdená revíznym lekárom

Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Na základe žiadosti žalovaných bola vec šetrená aj Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
ktorý vo svojom závere zo dňa 23.4.2015 - oznámenie o výsledku šetrenia matke maloletého
dieťaťa uviedol, že na základe analýzy zdravotnej dokumentácie, vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, ako aj stanoviska odborného konzultanta úradu v odbore pediatria úrad - Martin,

konštatuje, že hospitalizácia dieťaťa bola potrebná za účelom odsledovania stabilizácie klinického stavu
dieťaťa tiež aj vzhľadom na vek dieťaťa (pätnásť mesiacov) s hmotnosťou 7900 gramov so známkami
dystrofizácie. Okolnosti a klinický stav dieťaťa pri vyšetrení na úrazovej ambulancie nasvedčoval
pre podchladenie, prekonaný psychický stresový podnet. Jednorazovým klinickým vyšetrením nebolo
možné vylúčiť možné nežiaduce účinky uvedenej príhody. Jednalo sa o dieťa so zvýšeným rizikom

vývoja traumatického šoku s podchladením, preto bola dvadsaťštyrihodinová hospitalizácia dieťaťa
plne indikované. Zdravotná starostlivosť poskytnutá dieťaťu J. R., X.. XXXX poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti Univerzitná nemocnica Martin v časovom dohliadanom období od 29.9.2012 do 30.12.2012
bola poskytnutá správne v súlade s § 4 ods.3 zák.č.576/2004 Z.z..

10. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na všetky listinné dôkazy, vyjadrenia strán
sporu, svedkov, súd v zásade prihliadol na dokazovanie a závery, uvedené v rozhodnutí odvolacieho
súdu. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že bol preukázaný základ zodpovednosti žalovaných. V
ďalšom sa súd zaoberal teda skutočnosťami, ktoré odôvodňovali výšku uplatneného nároku žalobcom.
Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaných, že maloletý nebol hospitalizovaný viac ako 24.hodín v Univerzitnej

nemocnici v Martine, vychádzajúc z prepúšťacej správy, ktorá bola predložená a nachádzala sa v
rovnakom znení aj v pripojenom spise úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, maloletý
J. bol prijatý 29.9.2012 o 16,53 hod. a prepustený 30.9.2012 o 17,15 hod. Pokiaľ sú uvedené iné
údaje o prepustení u matky maloletého, ktorá s ním bola prijatá do zdravotníckeho zariadenia, v tomto
smere nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom spochybnený údaj, uvedený v prepúšťacej správe

maloletého dieťaťa. Žalovaní a svedkyňa a to stará matka uvádzali, že malo byť dieťa prepustené na
obed, resp. okolo obeda, ale táto skutočnosť iným spôsobom preukazovaná nebola. Už v čase, kedy
dieťa bolo prepustené, rodičia dostávali prepúšťaciu správu, resp. bezprostredne po prepustení a údaj,
uvedený v prepúšťacej správe im musel byť v danej dobe známy, pričom ho nenamietali vo vzťahu k
zdravotníckemu zariadeniu, poskytujúcemu zdravotnú starostlivosť.

11. Právo žalobcu vo vzťahu k tretej osobe na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, poskytnutej
poistencovi, ktorého zdravie bolo poškodené zavineným protiprávnym konaním žalovaných súvisí s
vykonávaním zdravotného poistenia. Toto právo vzniká zaplatením úhrady poskytovateľom zdravotnejstarostlivosti zdravotnou poisťovňou. Zdravotnú starostlivosť je zdravotná poisťovňa povinná uhrádzať
zozákonnýchdôvodov,niejezdôvoduzavinenéhoprotiprávnehokonania.Zákonnýmipodmienkamipre
vznik nároku zdravotnej poisťovne na regresnú náhradu je jednak poskytnutie zdravotnej starostlivosti jej

poistencovi,ajednakskutočnosť,žekúrazualeboinémupoškodeniuzdraviapoistencadošlozavineným
protiprávnym konaním tretej osoby.

12. Keďže konanie rodičov bolo vyhodnotené odvolacím súdom na základe predložených listinných
dokladov v čase, keď odvolací súd rozhodoval, ako konanie, v dôsledku ktorého v danom prípade

príčinou úrazu maloletého J. bolo nebezpečné prostredie a nevhodné správanie sa rodičov, ktorí
opomenuli vykonávať nad svojím synom účinný dozor a vytvárať mu bezpečné prostredie na hru, teda
žalovaní túto svoju povinnosť zanedbali a svojím nedbanlivostným správaním, t.j. ponechaním dieťaťa
v nebezpečnom prostredí, vytvorili podmienky, ktoré mali za následok poškodenie zdravia maloletého,
v dôsledku čoho nesú zodpovednosť za poškodenie jeho zdravia.

13. Zo strany žalovaných po rozhodnutí odvolacieho súdu bolo predložené len odborné vyjadrenie J..
F. R., ktorá sa jednoznačne vyjadrovala len k otázke funkcií hračiek, resp. predmetov, ktoré mohli byť
hračkami pre maloleté dieťa. Z jej odborného vyjadrenia nebolo možné vyvodiť záver, ktorý by zásadným
spôsobom zmenil už prejudikovaný odvolacím súdom záver o zodpovednosti rodičov za poškodenie
zdravia maloletého dieťaťa. Pokiaľ by aj dieťa sa hralo s kamienkami, železnou tyčou, brúsnym kotúčom

ako takým, najväčším problémom v prostredí, kde sa dieťa hralo podľa názoru súdu boli na zemi
nezabezpečené časti odrezanej rúry plota, kde dieťa nakoniec ručičku dalo a vznikol s tým problém, že
ju odtiaľ nevedelo uvoľniť, resp. držalo kotúč a ruku neuvoľnilo. Z fotiek, ktoré pripojili žalovaní do spisu z
dvora,kdesadieťavdanejdobehralo,jenesporné,žetakýchtoodrezanýchstĺpikovplotasanachádzalo
na dvore viac. Zrejme pokiaľ by boli riadne zasypané, k takejto situácii by vôbec nebolo došlo.

14. Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a
žalovaných zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi žalovanú sumu.

15. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku

tak, že žalobcovi bol voči žalovaným priznaný nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v
rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.