Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Kudravá

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58Cb/35/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201648
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1220201648.1

Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: WINKLER STAVEBNINY s.r.o., IČO: 45 305 331,
so sídlom Ulica Svornosti 11 514, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Nadežda Boľová, advokátka, so
sídlom Šafárikova 1522, Galanta, IČO: 421 55 088 proti žalovanému: A. L., U.. XX.XX.XXXX, L. XXXX/
XX, R. - D. R., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím podaním doručeným súdu dňa 02.04.2020 domáhal vydania zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v O. R. B., obec
R., mestská časť D. R., k. ú. D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ktorý je vedený katastrálnym
odborom Okresného úradu Bratislava, a to konkrétne k parcelám registra „C" evidované na katastrálnej
mape: p. č. XXX/X, o výmere 210 m2, zastavené plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 120 m2,
zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 4 m2 zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o
výmere 147 m2 záhrada, p. č. XXX/X o výmere 15 m2, záhrada, p. č. XXX/X o výmere 136 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku a k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v O. R. B., obec R., mestská časť D. R., katastrálne územie D. R., katastrálne územie
D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného úradu
R., a to konkrétne k parcelám registra „C" evidované na katastrálnej mape: p. č. XXX/X o výmere 122
m2, zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 96 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú vo
vlastníctve žalovaného v podiele 2/3 k celku. Zriadenie záložného práva má byť v prospech žalobcu na
zabezpečenie jeho pohľadávok vzniknutej neuhradením daňových dokladov L. XXXXXX, L. XXXXXX,
L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX
v celkovej výške 27 570,23 eur.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca má voči
spoločnosti E. E..A..O.., B.: XX XXX XXX, L. XXXX/XX, R. - D. R. pohľadávku vo výške 27.570,23 Eur
s príslušenstvom. Pohľadávka vznikla z nezaplatených daňových dokladov vystavených žalobcom pre
spoločnosť E. s.r.o. ako odberateľa za žalobcom dodaný stavebný materiál na stavby, ktoré spoločnosť
E. E..A..O.. realizuje na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný je jediným konateľom a
spoločníkom spoločnosti E. E..A..O.. K úhrade uvedených pohľadávok sa žalovaný zaviazal v písomnej
dohode o ručení zo dňa 13.12.2018, ktorú spolu uzavreli žalobca ako veriteľ, spoločnosť E. E..A..O.. ako
dlžník a žalovaný ako ručiteľ na začiatku obchodnoprávneho vzťahu spočívajúceho v odberaní rôzneho
stavebného materiálu od žalobcu. Žalovaný sa zaviazal k ručeniu za záväzky spoločnosti SEKOR s.r.o.,
ktoré vzniknú žalobcovi voči žalovanému. Spoločnosť E. E..A..O.. ani žalovaný neplnili svoje povinnosti
a to ani čiastočne. Pokusy o mimosúdne vyrovnanie sa nepodarili. Žalovaný len sľuboval dodatočnú
úhradu, avšak pohľadávku ničím nespochybnil. Dňa 21.03.2020 žalobca podal návrh na Okresný súd

Banská Bystrica na vydanie platobného rozkazu. Konanie je vedené pod sp. zn. 13Up/603/2020. Ku
dňu podania návrhu nebol platobný rozkaz vydaný. Žalobca v uvedenom konaná žaluje spoločnosť
E. E..A..O.. ako žalovaného v 1.rade a žalovaného ako žalovaného v 2.rade. Žalovaný je vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v O. R. B., obec R., mestská časť D. R., k. ú. D. R., zapísané na
liste vlastníctva č. XXX, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného úradu R., a to konkrétne k
parcelám registra „C" evidované na katastrálnej mape: p. č. XXX/X, o výmere 210 m2, zastavené plochy
a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 120 m2, zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 4 m2
zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 147 m2 záhrada, p. č. XXX/X o výmere 15 m2,
záhrada, p. č. XXX/X o výmere 136 m2, zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného
v podiele 1/1 k celku a k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v O. R. B., obec R., mestská časť D.
R., katastrálne územie D. R., katastrálne územie D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je
vedený katastrálnym odborom Okresného úradu R., a to konkrétne k parcelám registra „C" evidované
na katastrálnej mape: p. č. XXX/X o výmere 122 m2, zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o
výmere 96 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v podiele 2/3 k celku.
Exekúcia môže byť ohrozená tým, že žalovaný sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku. Spoločnosť E.
E..A..O.. podľa vedomostí žalobcu nevlastní žiaden nehnuteľný majetok alebo iný majetok v adekvátnej
hodnote k výške pohľadávky žalobcu s príslušenstvom. Žalovaný taktiež nemá vedomosť, žeby žalovaný
vlastnil iné finančné prostriedky, cennosti, pravidelný príjem vo výške ekvivalentnej k výške pohľadávky
a príslušenstva. V opačnom prípade by prišlo k plneniu. Žalobca má vedomosť, že žalobca sa zbavuje
svojho majetku. Žalovaný kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti v podiele 1/
k celku nachádzajúcej sa v O. R. B., mestská časť D. R., k. ú. D. R., zapísané na LV č. XXXX a
to k rozostavanému domu bez súpisného čísla postaveného na parcele č. 369/8. Táto stavba bola
prevedená na R. F., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, R., ktorá má byť starým rodičom žalovaného.
Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 13.01.2020. Žalovaný ďalej previedol kúpnou zmluvou
vlastnícke právo v podiele 1/3 na G.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXXX/XX, R., a to k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v O. R. B., obec R., mestská časť D. R., katastrálne územie D. R., katastrálne územie
D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného úradu
R., a to konkrétne k parcelám registra „C" evidované na katastrálnej mape: p. č. XXX/X o výmere 122
m2, zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 96 m2, zastavané plochy a nádvoria. Tretí
prevod bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v O. R. B., obec R., mestská časť D. R., k. ú. D. R.,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcely registra „C" p. č. XXX/X o výmere 385 m2, záhrada
a p. č. XXX/X o výmere 156 m2, zastavaná plocha a nádvorie a k stavbe rozostavaný rodinný dom bez
súpisného čísla postavený na parcele číslo XXX/X. Uvedené nehnuteľnosti boli prevedené na v podiele
1/1 k celku na G.. A. M.. Žalovaný ani po jednom zo scudzovacích úkonov neuhradil žalobcovi dlžnú
sumu. Žalobca je názoru, že žalovaný sa zbavuje majetku čo môže mať za následok sťaženie vymoženia
pohľadávky žalobcu. Uvedené nehnuteľnosti predstavujú základný majetok žalovaného a žalovaný ani
iný majetok nevlastní. Zabezpečenie pohľadávky je možné dosiahnuť práve zriadením záložného práva.
Nariadené záložné právo nijako neobmedzí žalovaného. Na uvedených nehnuteľnostiach sú opakovane
zriaďované záložné práva v prospech spoločnosti FREEPARK s.r.o., IČO: 35 902 752. Posledné záložné
právo je zo dňa 13.01.2020.

3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

9. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

10. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje
vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

11. Podľa ustanovenia § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

12. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu
záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.

13. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať
na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda
súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú
práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že
obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predpokladom
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má
odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy
budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie
sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ
poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku
hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či
zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových
pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto
prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

14. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči
žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená (ako

je uvedené vyššie), pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť
bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré
opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte
sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré
osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého
dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné
konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

15. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda
potenciálneho oprávnenia v exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že
exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená alebo zmarená.

16. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení
všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko má súd za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

17. V súvislosti so zriadením záložného práva má súd za to, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by tu reálne existovala obava zo zmarenia exekúcie. V prvom rade súd uvádza,
že primárny obchodnoprávny vzťah žalobcu bol uzatvorený so spoločnosťou E. E..A..O.. Žalobca
uvedenej spoločnosti dodával stavebný materiál, za ktorý uvedená spoločnosť podľa tvrdenia žalobcu
neuhrádzala faktúry. K uvedenej spoločnosti súd uvádza, že voči nej nebol podaný návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalobca ani nijakým spôsobom nepreukázal nemajetnosť tejto
spoločnosti. Súdu len oznámil, že nevie o žiadnom majetku, z ktorého by sa dala uhradiť dlžná suma.
Žalobca sa nesnažil osvedčiť finančnú kondíciu uvedenej spoločnosti, t. j. nedoložil súdu podklady z
dostupných zdrojov, ktoré by preukázali aké zisky dosahuje alebo v akej strate sa uvedená spoločnosť
nachádza. Taktiež neosvedčil, že by uvedená spoločnosť podnikala kroky smerujúce k zbaveniu sa
majetku. Žalobca súdu ďalej ani neosvedčil, že by spoločnosti E. E..A..O.. boli predmetné faktúry
doručené, ako ani neosvedčil, že by vyzval spoločnosť E. E..A..O.. na úhradu dlžnej sumy (s poskytnutím
dodatočnej lehoty na plnenie), tak ako vyzval žalovaného ako ručiteľa spoločnosti E. E..A..O.. Pokiaľ
ide o žalovaného, tak tu vznikol sekundárny obchodnoprávny vzťah, kde žalovaný ručí za záväzky
spoločnosti E. E..A..O.. Žalobca síce preukázal, že došlo k prevodom určitých nehnuteľností, to však
samo o sebe nestačí na osvedčenie skutočnosti, že by mohla byť prípadná exekúcia zmarená. Žalovaný
nehnuteľnosti previedol na základe kúpnej zmluvy. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný uvedené prevody
vykonal tak, že by došlo k predaju nehnuteľností za nevýhodnú cenu. Taktiež nedošlo k darovaniu
nehnuteľností. Žalobca neosvedčil, že by mal žalovaný úmysel predať aj nehnuteľnosti, ku ktorým
sa žalobca domáha zriadenia záložného práva. Neboli doložené príkladmo žiadne inzeráty, ktoré by
preukazovali záujem zbaviť sa majetku. V prípade ak by aj došlo k predaju nehnuteľností, neznamená
to, že by mala byť exekúcia zmarená, nakoľko z predaja nehnuteľností by mal žalovaný finančné
prostriedky, ktoré by mohli byť využité na uspokojenie pohľadávky (a teda je potrebné vziať do úvahy aj
očakávateľné výsledky správy majetku žalovaného s cieľom dosiahnutia zisku) a ak by tak nenastalo, bol
by žalobca oprávnený podať príkladmo žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu. Žalobca neosvedčil,
že by žalovaný podnikal kroky k zbavovaniu sa celého majetku, ktoré by znemožnili uspokojiť tvrdenú
pohľadávku žalobcu.

18. Inter alia, súd je toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil primeranostˇ návrhu
žalobcu na nariadenie zabezpecˇovacieho opatrenia vo vztˇahu k hodnote nehnutelˇností vo vlastníctve
žalovaného (na ktoré žalobca navrhoval zriadiť záložné právo a ktorá je podlˇa názoru súdu
neprimeraná), nakolˇko sú predmetné nehnuteľnosti nepochybne v nepomerne väcˇšej hodnote, ako je
výška spornej pohlˇadávky žalobcu (obdobné stanovisko zaujal i Krajský súd v Bratislave v uznesení
cˇ. k. 1Cob/64/2017-294 z 31. mája 2017). Taktiež rozsah nehnuteľností žalovaného, na ktoré žalobca
navrhol zriadiť záložné právo je vo výraznom nepomere k výške uplatnenej pohľadávky. Vychádzajúc
z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva
zabezpecˇovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto
ujma nebola neprimeraná sledovanému cielˇu, súd dospel k záveru, že nariadením zabezpecˇovacieho
opatrenia v navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného.

19. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu
dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa žalovaný zbavuje majetku a že
žalovaný ako ručiteľ nedisponuje dostatočným majetkom na to, aby mohol uspokojiť pohľadávku žalobcu
alebo žeby spoločnosť E. E..A..O.. nedisponovala finančnými prostriedkami na uspokojenie pohľadávky
žalobcu..

20. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol
vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne trovy konania
nevznikli a v danom štádiu konania ani vzniknúť nemohli.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.