Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/220/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517213226
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7517213226.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu BENCONT COLLECTION,
a.s., Bratislava, Vajnorská 100/A, proti žalovanej X. R., nar. XX. XX. XXXX, C. X, o zaplatenie 919,79
eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10Csp/254/2017-67 z 05. 12. 2017 Okresného súdu
Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o
náhrade trov konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
678,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 678,80 eur od 16. 05. 2017 až
do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, II. v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a III. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 47,60 %.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou 26. 03. 2013
zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000 eur. Žalovaná sa tento úver
zaviazala splácať v 72 pravidelných mesačných splátkach ku 20. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc
mesiacom októbrom 2012, vo výške 28 eur mesačne, pri úrokovej sadzbe 25,50 % ročne, RPMN 32,20 %
a priemernej RPMN 26,96% s tým, že celková výška nákladov žalovaného činí sumu 947,74 eur. K úveru
nebolo dohodnuté žiadne poistenie. Vzhľadom na nedodržanie platobnej disciplíny žalovanej, žalobca
listom zo 06. 06. 2014 vyzval žalovanú na plnenie vo výške 1.089,57 eur, čím úver žalovanej aj zosplatnil.
Žalobca odvodzuje svoj nárok v časti o zaplatenie 919,79 eur zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 26.
03. 2013, zo zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľky, keďže žalobca podľa
výpisu z obchodného registra má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Súd mal za zrejmé, že sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu, ktorej
obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Konštatoval, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je
zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ust. Občianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 11. 06. 2010 predpisom lex specialis a podľa
názoru súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. §
52 a nasl. Obč. zák., to znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, použijú sa na ich riešenie príslušné ust. Obč. zák., vrátane všeobecných
ust. o záväzkoch. Vychádzajúc z § 3, § 39, § 52 ods. 1-4 Obč. zák., § 1, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, §
11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, po preskúmaní uzavretej úverovej zmluvy
uzavretej medzi stranami sporu, zistil, že nespĺňa zákonom požadované náležitosti, lebo v nej absentuje

uvedenie celkovej výšky poskytnutého úveru a poplatkov spojených s týmto úverov. Ďalej zistil, že v
zmluve sa nachádza nezrovnalosť v podobe celkovej ceny úveru, nakoľko pri súčine počtu a výšky
splátok (72x28 eur) je výška poskytnutého úveru 2.016 eur a v zmluve sú uvedené celkové náklady v
sume 947,74 eur, čo by znamenalo, že celková cena úveru by mala byť 1947,74 eur (výška poskytnutého
úveru + celkové náklady uvedené v zmluve). V tomto prípade poukázal na to, že spotrebiteľ musí mať
pred uzatvorením zmluvy k dispozícií všetky informácie o poskytovanom spotrebiteľskom úvere, vrátane
ekonomických ukazovateľov, na základe ktorých sa potom rozhodne, či vstúpi do takéhoto vzťahu alebo
nie, pričom priemerný spotrebiteľ predpokladá, že tieto údaje sú správne a v spleti zložito formulovaných
všeobecných obchodných podmienok sa na základe princípu dôvery zveruje do rúk finančných inštitúcii
neuvedomujúc si, aké následky to môže preňho mať, pričom už nie je možné zistiť, aké informácie
spotrebiteľ obdŕžal pri uzatváraní úverovej zmluvy. Vzhľadom na uvedené, prihliadol na tieto skutočnosti,
najmä na to, že zmluva je v podstatných náležitostiach neúplná a považoval túto úverovú zmluvu s
ohľadom na § 11 zák. o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. Z uvedeného úveru
žalovaná podľa údajov žalobcu vyčerpala sumu 1.000 eur a uhradila v 321,20 eur (podľa časti výpisu
z účtu: Zaplatené splátky - rub listu č. 27 a čl. 28 spisu), je povinná tak vrátiť iba to, čo vyčerpala, ale
nevrátila, a to bez úrokov a iných poplatkov. Z uvedených dôvodov zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 678,80 eur a v prevyšujúcej časti, čo sa týka úrokov z úveru, žalobu zamietol. Citujúc znenie §
517 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., urobil záver, že žalobcovi vznikol nárok
na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania bola 0,25 %, a preto
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Z dôvodu, že žalobca bol v konaní čiastočne
úspešný z uplatnenej istiny 919,79 eur v sume 678,80 eur a v časti o zaplatenie sumy 240,99 eur súd
žalobu zamietol, súd priznal podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. žalobcovi nárok na náhradu
trov konania vo výške 47,60 %, o ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku súdny úradník.

3. Proti rozsudku, a to výroku II o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) C.s.p.,
t.j. že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. V odvolaní namietal, že súd ho nevyzval na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa § 129 C.s.p., že ho nevyzval ani podľa § 157 C.s.p., aby sa
vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy
o úvere, že nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 C.s.p., že nevytýčil termín
pojednávania podľa § 177 ods. 1 C.s.p. Namietal, že tento postup nie je v súlade so zásadami účelnosti
a hospodárnosti konania a že nastala situácia, keď jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je
právo podať odvolanie. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uviedol že celkovú
čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s
úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti III. a že údaje
o výške poskytnutého úveru, ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto
výklad je podľa neho šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. Poukázal na rozsudok
Súdneho dvora (Tretia komora) z 09. 11. 2016 sp. zn. C-42/15 týkajúci sa výkladu čl. 1, čl. 3 písm.
m), čl. 10 ods. 1 a čl. 22 ods. 1 a čl. 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, podaný
v rámci sporu medzi spoločnosťou HomeCredit, a.s. Slovakia a V. F.Í.. Na základe uvedeného mal
za zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nemožno
sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je
zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Ďalej nemal za
jasné, na základe akých skutočností súd uviedol, že celková výška nákladov úveru nie je vypočítavaná
správne a poukázal na to, že žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 28 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15. 04. 2013. Žalobca týmto

zasiela súdu listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona
o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN žalobcovi do kalkulačky implementoval externý
dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. Nakoľko žalobca (banka) v dobe uzavretia
úverovej zmluvy nijakým spôsobom nezvýhodňovala úvery s poistením a klient si poistenie vybral
sám a dobrovoľne, banka poistné nezahrňovala do RPMN. Celková výška nákladov úveru vyšla
prepočítaním rovnako ako v zmluve. Súd si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov
tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky.
Uvedený prepočet však nie je správny. Dal do pozornosti skutočnosť, že posledných 6 splátok úveru
mali byť v nižšej sume, resp. v sume 19,75 eur a 0 eur. Právny predchodca žalobcu (banka) pred
poslednou celou splátkou zasiela žalovanej (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak
posledná splátka je 19,75 eur, resp. 0 eur, tak banka zašle pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi)
list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku.
Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom
samotný žalovaný si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania
úveru v rokoch (časť 2 zmluvy). Ako vyplýva z výpočtu RPMN, žalovaná sa zaviazala uhradiť predmetný
úver v 72 splátkach, pričom 66 splátok bolo vo výške 28,76 eur, 67. splátka už predstavovala len sumu
19,75 eur (0,39 eur ako splátka úroku, 18,60 eur ako splátka istiny a 0, 76 eur ako poplatok za platbu v
hotovosti) a 68. - 72. splátka už mala predstavovať 0,- eur. Na základe uvedených skutočností je zrejmé,
že celkové náklady na úver boli vo výške 1.917,91 eur 66x28,76 (0,76 eur predstavoval poplatok za
platbu v hotovosti, ktorý bol zahrnutý pri výpočte RPMN). Nakoľko žalobca (banka) v dobe uzavretia
úverovej zmluvy nijakým spôsobom nezvýhodňovala úvery s poistením a klient si poistenie vybral sám a
dobrovoľne, banka poistné nezahrňovala do RPMN. Celková výška nákladov úveru vyšla prepočítaním
rovnako ako v zmluve. Na základe uvedeného mal za zrejmé, že celková výška nákladov bola vypočítaná
správne. Ďalej namietal, že rozsudok je vo svojom odôvodnení nepreskúmatel'ný, pričom poukázal na
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR (III.ÚS 311/01, III.ÚS 107/07 a IV. ÚS
14/07 a ďalšie). Zdôraznil, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a že
aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a že v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu
jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti a že „žalobca“ uzavrel zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a
nátlaku. Žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žalobe
vyhovieť v celom rozsahu a žalovanú zaviazať na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zast.

5. Rozsudok okrem výrokov II. a III. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v
uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a
rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania potvrdil
ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie
rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu
stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie
žalobcom.

7. Žalobca v odvolaní uplatnil všetky odvolacie dôvody vymenované v § 365 ods. 1 pod písm. a) až
h) C.s.p., t.j. že neboli splnené neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Okrem iného, žalobca len formálne vymenoval v odvolaní všetky odvolacie dôvody, pričom konkrétne
odôvodnil v odvolaní iba odvolacie dôvody uvedené pod písm. b), f) a h) C.s.p.

10. K výhrade, že súd nenariadil vo veci pojednávanie, je potrebné uviesť, že súd postupoval podľa
§ 297 písm. b) C.s.p., t.j., že boli splnené všetky predpoklady na to, aby vo veci nemusel nariaďovať
pojednávanie. Predbežné prejednanie sporu nie je povinnosťou súdu, ale možnosťou (§ 168 C. s. p.),
preto ani táto výhrada žalobcu je nedôvodná. Žalobca vytýka súdu, že nepostupoval podľa § 157 C.s.p.

11. Podľa § 157 C.s.p. súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

12. Ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania,
môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá
námietky.

13. V prejednávanom spore nebolo potrebné vyzývať žalobcu ako stranu sporu postupom podľa § 157
C.s.p., lebo žalobca viedol spor voči žalovanej a v prejednávanom spore nebol prednesený žiaden návrh
druhej procesnej strany, ktorý by sa týkal postupu a vedenia konania.

14. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (neodôvodnené, arbitrárne rozhodnutie) nie je daný. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia spĺňa všetky zákonné kritériá uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p. Súd jasne a výstižne vysvetlil,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, ako vec
právne posúdil, pričom jeho rozhodnutie a odôvodnenie je presvedčivé.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to,
že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C.s.p.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Súd vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 C.s.p.,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie,
zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie
procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že úver poskytnutý žalovanej právnym predchodcom
žalobcu je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, lebo zmluva o spotrebiteľskom úvere z 26. 03. 2013
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a to celkovú výšku poskytnutého úveru a
poplatkov spojených s týmto úverom, že je v nej nezrovnalosť ohľadom celkovej ceny úveru.

20. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom a celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo
súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. V uzavretej úverovej zmluve uvedenej v tabuľkovej forme je uvedená celková výška nákladov aj
výška schváleného úveru.

22. Vychádzajúc z počtu a výšky dohodnutých splátok úveru, t.j. 72 mesačných splátok po 28 eur, celková
suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje 2.016 eur. Je zrejmé, že celková čiastka je iná, než je
súčet výšky úveru a celkovej výšky nákladov 2.016 eur, navyše celková výška nákladov po odpočítaní
výšky úveru nie je 947,74 eur, ako je to uvedené v zmluve, ale 1.016 eur (2.016 - 1.000 eur). Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť nie je vyjadrený
dostatočne určitým, zrozumiteľným spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti u spotrebiteľa o celkovej
čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskej zmluve a celková výška nákladov
je uvedená nesprávne.

23. Už samotná chýbajúca náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. a to
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Spotrebiteľ tak bez presného číselného uvedenia celkovej čiastky, ktorú je povinný zaplatiť nemá
možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho záväzku.

24. Vzhľadom na uvedené rozdielne možnosti určenia tohto údaju je namieste trvať na presnom číselnom
určení celkovej čiastky (vyčíslenie), ako aj na presnom vyčíslení celkovej výšky nákladov, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť a v dôsledku absencie, resp. nesprávnosti týchto údajov, je poskytnutý úver
bezúročný a bez poplatkov.

25. Ďalšie skutočnosti uvádzané žalobcom, vrátane dôkazov predložených až v odvolanom konaní, sú
bez právneho významu, lebo ich mohol uplatniť a predložiť až do rozhodnutia súdu prvej inštancie, na
ktoré v odvolacom konaní už nemožno prihliadať.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p., vrátane výroku III. o náhrade trov konania.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p.

28. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

29. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.