Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202665
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719202665.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.
Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu W. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom I. XX, proti žalovanému DREVOSTAV ZVOLEN, spol. s. r. o., so sídlom Za Hronským mostom
4750/16A, Zvolen, IČO: 36 033 553, o povolenie obnovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/19/2019 - 28 z 7. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu Zvolen č. k. 13C/19/2019 - 28 zo dňa 07. 11. 2019 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“, event. „súd prvej inštancie“,
resp. „okresný súd“) uznesením zo dňa 07. 11. 2019 odmietol žalobu na obnovu konania ako zjavne

nedôvodnú (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal obnovy
konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/35/2016 podľa § 397 písm. a) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). K žalobe na obnovu konania pripojil

listinné dôkazy - list od spoločnosti Henkel Slovensko, spol. s. r. o., zo dňa 18. 03. 2019, zo dňa 21. 05.
2019. Z listu zo dňa 18. 03. 2019 vyplýva, že dokument predložený spoločnosti žalobcom, označený
ako ,,Vyjadrenie spoločnosti Henkel Slovensko spol. s. r. o. k omietke Ceresit CT 174 na objekte
rodinného domu žalobcu zo dňa 17. 10. 2013“ (ďalej len „vyjadrenie) nie je odborným posudkom, pretože
spoločnosťneposkytujeslužbuznalcavoblastistavebníctva.Vyjadrenieniejeznaleckýmposudkom,ale
objektivizovaným popisom podmienok a stavu zo dňa 15. 10. 2013. Z listu zo dňa 21. 05. 2019 vyplýva,

že spoločnosť Henkel Slovensko spol. s. r. o. za svoje vyjadrenie k reklamovanej omietke zo dňa 17. 10.
2013 žiadnu faktúru nevystavila, pretože takéto činnosti vykonávajú zamestnanci spoločnosti v rámci
bežnej podpory zákazníkov.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 397, § 406, § 413 ods. 1 písm. e) CSP,
§ 2 písm. n), § 18 ods. 6, 7 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj ,,Zákon o ochrane

spotrebiteľa“) a konštatoval, že žalobcom predložené listinné dôkazy nie sú spôsobilé privodiť pre
žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa názoru okresného súdu podstatou listu od spoločnosti
Henkel Slovensko, spol. s. r. o. zo dňa 18. 03 .2019 je, že daná spoločnosť ako výrobca omietky
neposkytuje službu znalca v oblasti stavebníctva jej vyjadrenie nie je odborným posudkom. V tomto
smere poukázal na § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré neobsahuje pojem znalecký
posudok, ale pojem odborné posúdenie, ktoré je definované v § 2 bod 3. písm. n) Zákona o ochrane

spotrebiteľa. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by toto odborné posúdenie muselo byť vykonané len
znalcom z príslušného znaleckého odboru. Keďže súd v pôvodnom konaní sp. zn. 14C/35/2016, danéodborné vyjadrenie uznal za majúce a spĺňajúce všetky zákonné náležitosti odborného vyjadrenia
v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, išlo v danom ohľade o právne posúdenie veci, na ktorom
nemôže nič zmeniť vyjadrenie samotného výrobcu omietky. Podstatou obnovy konania nie je opätovné

prehodnocovanie právnych záveroch, ktoré už uskutočnil súd v pôvodnom konaní. Poukázal na to,
že obidva listy boli odpoveďami výrobcu omietky na dopytovanie zo strany žalobcu, pričom žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, čo alebo aká okolnosť mu bránila tieto dopyty na výrobcu omietky
realizovať a následne odpovede na ne predložiť konajúcemu súdu už v pôvodnom konaní vedenom pod
sp. zn. 14C/35/2016. Z uvedených dôvodov žalobu na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP

odmietol ako zjavne nedôvodnú.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP tak, že odmietnutím zjavne nedôvodnej žaloby na obnovu konania došlo zavinením žalobcu, preto
by žalovanému prináležal nárok na náhradu trov konania, pričom z obsahu spisu nezistil žiadne trovy
žalovaného a preto mu ich nepriznal.

5.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanieanavrhol,abyodvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f),
h) CSP, podľa ktorých konanie mohlo mať inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil. Podstatou obnovy konania nie je opätovné prehodnocovanie právnych
záverov,ktoréužuskutočnilsúdvpôvodnomkonaní,tietosúvýslovneformálne,apretopovažovalvýkon
spravodlivosti zo strany súdu prvej inštancie za arbitrárny. Každé rozhodnutie súdu musí vychádzať z
takého výkladu príslušnej právnej normy, ktorý zodpovedá obsahu takejto normy, v opačnom prípade

treba považovať odôvodnenie rozhodnutia za arbitrárne a takýto výklad súdu za postup, ktorý by bol v
rozpore nie len s čl. 1 ods. 1, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ale aj princípom právneho štátu, ktorého súčasťou
jeajprincípprávnejistoty.Uviedol,žepredloženýdôkazpriamovyvraciadôkazypredloženévpôvodnom
konaní, preto tak každé rozhodnutie po obnove konania je spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Účelom obnovy konania do systému mimoriadnych opravných prostriedkov je

umožniť strane sporu nové konanie s novým rozhodnutím v takej veci, v ktorej sa konanie už skončilo
právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov,
z ktorých sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Obo/57/2009 zo dňa 20. 08. 2009, podľa ktorého dôvodom na obnovu konania môžu
byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Pre záver, či nové skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre stranu sporu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, stačí, ak
sa javí byť pravdepodobným, že môžu pre stranu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôkazy,
ktoré predložil neexistovali v čase vydania rozhodnutia v pôvodnom konaní, a preto ich nemohol
použiť v pôvodnom konaní. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax dôvodne očakával, že súd v pôvodnom
konaní jeho žalobe vyhovie, preto nemal dôvod dopytovať sa v pôvodnom konaní výrobcu omietky.

Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2015 zo dňa 01. 06. 2015, podľa ktorého
zákonná požiadavka skúmania viny strany sporu na nepredložení dôkazu v pôvodnom konaní pojmovo
predpokladá objektívnu existenciu takéhoto dôkazu v čase pôvodného konania. V danom prípade
skúmanie jeho viny na nepredložení dôkazu neobstojí, nakoľko z jeho strany predložené listinné dôkazy
objektívne v čase pôvodného konania neexistovali.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania odmietol z dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti podľa §
413 ods. 1 písm. e) CSP.10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne.

11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie,
ktorý žalobu na obnovu konania zo dňa 04. 06. 2019 podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP ako nedôvodnú
odmietol. Prvoinštančný súd jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo nevyhovel žalobe žalobcu na obnovu
konania a odvolací súd sa s týmito závermi v plnom rozsahu stotožňuje.

12. Na zdôraznenie správnosti dôvodov odmietnutia žaloby na obnovu konania odvolací súd uvádza, že
právna úprava konania o obnove je obsiahnutá v § 409 až § 418 CSP. Obnova konania je mimoriadny
opravný prostriedok, ktorým možno - za podmienok ustanovených v zákone - dosiahnuť nápravu vo
veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu
konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo

nesprávností procesnej povahy - na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a
charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého
žalobou na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa
§ 397 CSP (uznesenia Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2011, sp. zn. 3 Cdo 98/2011, z 06. 03. 2018, sp.
zn. 1Obo/1/2018).

13. Jedným z charakteristických znakov obnovy konania je jej prejednanie v dvoch fázach. Podaním
žalobynaobnovukonaniasainiciujekonanieopovolenieobnovy.Vtejtoprvejfáze(iudiciumrescindens)
súd skúma, či je obnova procesne prípustná, posúdi podanú žalobu a na základe záverov o splnení
podmienok prípustnosti rozhodne o tom, či žalobu na obnovu konania pripustí alebo ju zamietne. V

prípade, ak súd vysloví záver, že žaloba na obnovu konania je opodstatnená a povolí ju, konanie
sa dostáva do druhej fázy (iudicium rescissorium), v ktorej už prebieha samotné prejednanie veci.
Nepochybne odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa týka prvej fázy rozhodovania o
obnove konania. Žaloba žalobcu na obnovu konania bola posudzovaná v rovine prípustnosti z hľadiska
jej včasnosti a tiež, či sa nejedná o žalobu zjavne nedôvodnú.

14.Vovzťahukprvejodvolacej námietkežalobcu,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledok
nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza, že nezistil dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu,
pretože žiadne pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil.

15. Žalobca žalobu na obnovu konania odôvodnil ustanovením § 397 písm. a) CSP, pričom ako dôkaz
predložil dva listy od spoločnosti Henkel Slovensko, spol. s. r. o. zo dňa 18. 03. 2019 a zo dňa 21.
05. 2019. Poukázal predovšetkým na obsah listu zo dňa 18. 03. 2019, ktorým spoločnosť zaujala
stanovisko k vyjadreniu Ing. Juraja Cesneka, pričom uviedla, že dokument zaslaný žalobcom nie je
odborným posudkom, pretože podľa jeho názvu ide o vyjadrenie k omietke Ceresit CT 174 na objekte

rodinného domu žalobcu. V predmetnom liste spoločnosť tiež uviedla, že neposkytuje služby znalca
v oblasti stavebníctva, a dokument nie je znaleckým posudkom, ale objektivizovaný popis podmienok
a stavu zo dňa 15. 10. 2013. Odvolací súd však dáva do pozornosti hlavne poslednú vetu z listu
uvedenejspoločnostivznení„Vzhľadomnaobsahvyjadrenia,ktorýdostatočnepresnepodrobneopisuje
skutočnostitýkajúcesastavbyaodbornosťpánaCesnekanemámevýhradykobsahutohtodokumentu“.

16. S poukazom na záver listu od spoločnosti Henkel Slovensko, spol. s. r. o. zo dňa 18. 03. 2019 je
zrejmé, že potvrdila správnosť záverov zistených Ing. Cesnakom, a zároveň potvrdila aj jeho odbornosť
naposúdeniezisťovanýchskutočností.Predmetnýlistinnýdôkaztedanevyvraciazáver,žebyvyjadrenie
zo dňa 17. 10. 2013 nemohlo byť považované za odborné posúdenie podľa Zákona o ochrane

spotrebiteľa, tak ako to tvrdí žalobca. Práve naopak potvrdzuje správnosť záverov súdu prvej inštancie
v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 14C/35/2016.

17. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom neuviedol žiadne konkrétne dôvody pre uvedené tvrdenie.

18.Zkonštantnejjudikatúrysapodnesprávnymprávnymposúdenímvecirozumieomylsúdupriaplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužilsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani tohto odvolacieho dôvodu pri závere o zjavnej
neopodstatnenosti žaloby na obnovu konania. Prvoinštančný súd postupoval vo veci v súlade s
príslušnými ustanoveniami § 397 a nasl. CSP a vzhľadom na dôvod, pre ktorý sa žalobca domáhal
obnovy konania dospel k záveru, že žaloba žalobcu na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže
dôkaz ktorý žalobca predložil zjavne nie je spôsobilý k tomu, aby žalobcovi privodil priaznivejšie

rozhodnutie vo veci.

20. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie plne stotožnil. Žalobca argumentoval v žalobe
na obnovu konania novými dôkazmi a to dvomi listami, ktoré však podľa ich obsahu nie sú spôsobilé
žalobcovi privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

21. Odvolací súd preto konštatuje, že v danom prípade nebola naplnená podmienka prípustnosti obnovy
konania podľa § 397 písm. a) CSP.

22. Preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie prvoinštančného súdu podľa ust. §
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.

23. náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods.1CSPa§396ods.1CSPtak,žežalovanémuakoúspešnejprocesnejstranenepriznalichnáhradu.
Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne
účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa

nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady
(napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak
nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného
skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie

o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky
nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu
je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje
pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich
sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady).

Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a
sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).