Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 14, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/253/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113227488
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8113227488.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1. Q. T., C..

X.X.XXXX, S. W. I. XX, XXX XX Ľ., 2. W. T., C.. XX.XX.XXXX, S. W. I. XX, XXX XX Ľ., obaja žalobcovia
právne zastúpení: JUDr. Ivan Jurčišin, advokát, Mlynská 26, 040 01 Košice, proti žalovaným: 3a. B. B.,
C.. XX.XX.XXXX, S. Q. XXX, XXX XX Q., 5. X. I., C.. XX.X.XXXX, S. Š. X, XXX XX Ľ., zastúpená W. U.L.,
C.. XX.X.XXXX, S. B. XXXX/XX, XXX XX Ľ., 6. I. U., C.. XX.XX.XXXX, S. B. XX, XXX XX Ľ., zastúpená
W. U., C.. XX.X.XXXX, S. B. XXXX/XX, XXX XX Ľ., 7. X. I., C.. XX.XX.XXXX, S. Č. X. X, XXX XX M.,
zastúpená W. U., C.. XX.X.XXXX, S. B. XXXX/XX, XXX XX Ľ., 8. X. I., C.. XX.X.XXXX, S. D. XX, XXX XX
D., 9. B. X., C.. X.XX.XXXX, S. B. XXA, XXX XX Ľ., zastúpená W. U., C.. XX.X.XXXX, S. B. XXXX/XX,

XXX XX Ľ., 10. B. I., C.. X.X.XXXX, S. D. XXX, XXX XX D., zastúpený X. I., C.. XX.X.XXXX, S. D. XX,
XXX XX D., 11. B. U., C.. X.XX.XXXX, S. O. X, XXX XX M., zastúpená X. I., C.. XX.X.XXXX, S. D. XX,
XXX XX D., 12. B. M., C.. XX.XX.XXXX, S. H. M. X, XXX XX Ľ., 13a) B. M., C.. X.X.XXXX, S. W. XXXX/
XX, M., 13b) I. M., C.. X.X.XXXX, S. W. XXXX/XX, M., v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k parcele K.-I. Č.. XXX/XX o výmere 263 m2, k. ú. Ľ.P.
zastavuje.

II. Konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k parcele K.-I. Č.. XXX/XXX o výmere 214 m2, k. ú.
Ľ.P. zastavuje.

III. Žalobu zamieta.

IV. Žalobcovia 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalovaných náhradu trov
konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

V. Žalobcovia 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdnemu znalcovi Y.. X. D. náhradu
výdavkov v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní dňa 19.apríla 2018 v rozsahu 100%, o výške ktorej
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 24.09.2013 sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k parcelám
reg. K. Č.. XXX/XX, XXX/XXX X. XXX/XXX. V priebehu konania dochádzalo k zmene strán sporu na
strane žalovaných tak ako to vyplýva zo záhlavia tohto rozsudku ako aj k zmene predmetu konania. Za
konečnýnávrhtrebapovažovaťnávrhžalobcudošlýsúdudňa21.07.2015(č.l.34),ktorýmsažalobcovia

domáhajú určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely J. Č.. XXXX/X o výmere 452 m2, ktorá
je totožná s parcelou K. č. XXX/XXX o výmere 214 m2, K. č XXX/XXX o výmere 265 m2, K. Č.. XXX/
XXX o výmere 372 m2 a K. Č.. XXX/XXX o výmere 19 m2, všetko k. ú. Ľ..1.1. Žalobcovia v návrhu uviedli, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.09.2000 uzatvorenej s
obchodnouspoločnosťouBratislavskézbernesurovína.s.,Jarková48,08001Prešov,sastalivlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Ľ., a to administratívnej budovy, súp. č. XXXX postavenej

na parcele č. XXX/X, stolárne postavenej na parcele č. XXX/X a pozemkov parc. č. XXX, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX X. XXX, všetko k. ú. Ľ.. V súčasnosti sú tieto parcely evidované na T. Č.. XXX, k. ú. Ľ.
ako parcela J. č. XXXX o výmere 149 m2, J. Č.. XXXX o výmere 42 m2, J. Č.. XXXX/X o výmere 2754
m2, J. Č.. XXXX/X o výmere 543 m2 a administratívna budova súp. č. XXXX postavené na parcele č.
XXXX, sklad tovaru súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX a sklad OS02 súp. č. XXXX postavený

na parcele č. XXXX/X. Žalobcovia následne uvádzajú komunikáciu so Správou katastra Prešov a jej
vysvetlenie akým spôsobom došlo k zmenšeniu výmer pozemkov, ktoré kúpili. Táto komunikácia bude
uvedená v ďalšej časti odôvodnenia. Žalobcovia tvrdia, že boli v dobrej viere, že sú vlastníkmi na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.06.2000 aj nehnuteľností určenia vlastníctva, ku ktorým sa domáhajú
a že dobromyseľnými užívateľmi boli nepretržite po celú vydržaciu dobu tak, ako ich v dobrej viere
užíval predávajúci, čiže Bratislavské zberne surovín a.s. a predtým štátny podnik Zberné suroviny a.s..

Žalobcovia majú za to, že splnili podmienky vydržania, nakoľko boli dobromyseľní v tom, že sporné
parcely nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.09.2000, sporné nehnuteľnosti nepretržite užívali
viac ako 10 rokov, pričom aj právny predchodca žalobcov predmetné nehnuteľnosti užíval v dobrej viere,
že mu patria. Po celú dobu držby nikto výkon práv žalobcov nerušil a žalobcovia nemali pochybnosti
o tom, že užívajú pozemok, ktorého vlastníctvo nadobudli. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.09.2000 ako aj

z prehlásenia Y.. Q. W. zo dňa 09.05.2001 je preukázateľné, že žalobcovia boli dobromyseľní v tom,
že nadobudli sporné nehnuteľnosti kúpou. Žalobcovia v 1.a 2. rade sa stali teda vlastníkmi žalovaných
nehnuteľností, nakoľko mali sporné nehnuteľnosti v oprávnenej držbe, nepretržite po dobu viac ako 10
rokov, pričom išlo o spôsobilý predmet vydržania a vydržacia doba už uplynula.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis ako aj znaleckým posudkom Y..
X.D.aprihliadajúcnatvrdeniastránsporu,ktorébudútaktiežreprodukovanévďalšejčastiodôvodnenia,
zistil nasledujúce:
2.1. Dňa 14.09.2000 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi predávajúcim Bratislavské zberne surovín
a.s. a kupujúcimi žalobcami 1.a 2., pričom predmetom kúpnej zmluvy boli nasledujúce nehnuteľnosti:

O administratívna budova súp. č. XXXX postavená na pozemku parc. č. XXX/X,
O stoláreň postavená na pozemku parc. č. XXX/X,
O pozemok parc. č. XXX - ostatná plocha o výmere 175 m2,
O parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 87 m2,
O parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 49 m2,

O parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 477 m2,
O parcela č. XXX - ostatná plocha o výmere 1523 m2,
O parcela č. XXX o výmere 1035 m2.
2.2. V uvedenom rozsahu sú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uvedené aj vo výpise z
LV č. XXX zo dňa 01.08.2002 (č.l. 6). Následne došlo k prečíslovaniu uvedených parciel, a to tak, že na

LV č. XXX zo dňa 12.08.2013 sú už uvedené ako parcely č. XXXX o výmere 149 m2, XXXX o výmere
42 m2, XXXX/X o výmere 2754 m2 a XXXX/X o výmere 543 m2 (č. l. 7). Vzhľadom na to, že predmetom
prejednávanej veci nie je vlastnícke právo k stavbám, ktoré žalobcovia nadobudli kúpou v zmysle kúpnej
zmluvy vyššie uvedené, súd sa ďalej týmito stavbami zaoberať nebude.

3. Žalobcovia ďalej súdu predložili LV č. XXX zo dňa 12.01.2005 (č.l. 9), kde parcela - XXXX má
evidovanú výmeru 149 m2, parcela XXXX výmeru 42 m2, parcela XXXX/X výmeru 3206 m2 a parcela
XXXX/X výmeru 543 m2. Zároveň súdu predložili výpis z LV č. XXX zo dňa 14.11.2005 (č.l. 8), kde
parcela č. XXXX má výmeru 149 m2, parcela XXXX má výmeru 42 m2, parcela XXXX/X má výmeru
2754 m2 a parcela č. XXXX/X má výmeru 543 m2. Z porovnania týchto LV je zrejmé, že došlo k zmene

výmery u parcely XXXX/X, a to k zníženiu výmery o 452 m2.
3.1. Uvedenú záležitosť sa žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu snažili riešiť prostredníctvom
Správy katastra Prešov, ktorá im listom zo dňa 05.03.2007 na základe vyžiadania informácie z ich strany
uviedla, že v k. ú. Ľ. Katastrálny ústav v Žiline v roku 2001-2003 vykonal OKO novým mapovaním, čo
je vyhotovenie nového súboru geodetických informácií a nového súboru popisných informácií. Vyššie

spomínaná parcela CKN č. XXXX/X podľa OKO novým mapovaním, v pôvodnom katastrálnom operáte
bola evidovaná pod parcelným č. XXX a XXX vedená na LV XXX, na ktorom je vlastníkom T. Q.
X. W. T. v podiele 1/1. Pri OKO novým mapovaním pozemok J. XXXX/X podľa skutočného stavu
na základe oplotenia bol zameraný a z toho bola vypočítaná výmera parcely CKN 3206 m2. Vpôvodnom katastrálnom operáte bola evidovaná parcela J. XXX o výmere 1523 m2 a parcela XXX o
výmere 1035 m2. Správa katastra Prešov pri preberaní katastrálneho operátu v roku 2003-2006 zistila
veľký rozdiel výmery parcely. Správa katastra Prešov prešetrila rozdiel výmery parcely J. XXXX/X v

pôvodnom katastrálnom operáte, evidovanej pod parcelným č. XXX a XXX, opravila výmeru parcely
v roku 2005 podľa kúpno-predajnej zmluvy č. U. XXX/XX, geometrického plánu č. 96-25-206-920-67,
kúpno-predajnej zmluvy 11/76 zo dňa 12.07.1976, kúpnej zmluvy V4121/2000, kde vlastník vedený
na LV XXX kúpil výmeru parcely J. XXX o výmere 1523 m2 a parcelu J. XXX o výmere 1035 m2
a v grafike oddelila nezreteľnou hranicou časť parcely J. XXXX/X o výmere 2754 m2 vlastníctva a

časť novovytvorenej parcely J. XXXX/X o výmere 452 m2, ktorá bola v užívaní. 3.2. Katastrálny úrad
v Prešove sa k uvedenej problematike vo vzťahu k žalobcom vyjadril aj v liste zo dňa 09.06.2008
(č. l. 11-12), v ktorom zopakoval predchádzajúce závery. Uviedol, že pri miestnom prešetrovaní bol
preverený súlad priebehu hraníc pozemkov parc. č. J. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/
X ako aj ostatných pozemkov nachádzajúcich sa v zastavanom území obce, t. j. v intraviláne, so
stavom právnym. Preverené bolo aj trvalé označenie lomových bodov týchto hraníc v teréne. Hranice

predmetných pozemkov sú podľa zápisu v súpise nehnuteľnosti prešetrovaciemu náčrtu č. 1009 trvalo
stabilizované plotom. Okrem hraníc pozemkov, sú v náčrte miestneho prešetrovania č. 1009, vyznačené
všetky skutočnosti zistené pri miestnom prešetrovaní. Zároveň bolo v rámci miestneho prešetrovania
vykonané prečíslovanie pozemkov, pri ktorom pozemky parc. č. J. XXX, XXX/X, XXX, XXX/X dostali
nové parcelné č. XXXX/X, pozemok parc. č. J. XXX/X dostal nové parcelné č. XXXX, pozemok parc. č. J.

XXX/X dostal nové parcelné č. XXXX a pozemok parcelné č. J.C. XXX/X dostal nové parcelné č. XXXX/
X. Katastrálny úrad v Prešove ďalej uviedol, že vo fáze prípravy na konanie o námietkach pri zápise
nových výmer parciel do LV č. XXX bolo zistené, že výmera pozemku J. XXXX/X,ktorý bol výsledkom
zlúčenia parciel XXX, XXX/X, XXX X. XXX/X sa po OKO NM zvýšila oproti pôvodným výmerám o
452 m2. Správa katastra Prešov bola povinná uvedené preskúmať v dôsledku čoho vznikli rozdiely

vo výmerách pozemkov. Prešetrením všetkých doterajších zápisov v LV č. XXX, ktoré boli vykonané
na základe verejných a iných listín a geometrických plánov, sa zistilo, že pri OKO NM bol zameraný
priebeh hraníc pozemkov parc. č. J. XXX/X, XXX, XXX/X podľa skutočného stavu označeného v teréne
plotom, teda podľa stavu držobného (užívacieho), ktorý nie je v súlade so stavom právnym. Tento
nesúlad bol odstránený zobrazením priebehu novej nezreteľnej vlastníckej hranice medzi pozemkom

parc. č. J. XXXX/X a novovzniknutým pozemkom parc. č. J. XXXX/X o výmere 452 m2, na základe
geometrických plánov a iných podkladov, ktoré tvorili technický podklad k verejným listinám, na základe
ktorých dochádzalo k skoršiemu prevodu uvedených parciel.
3.2. Súd ďalej vykonal dôkaz kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 25.06.2013 (č. l. 13) so zobrazením
parciel XXXX/X a spornej parcely XXXX/X, rovnako aj kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 24.10.2000

(č. l. 14) so zobrazením parciel s označením predchádzajúcimi parcelnými číslami, teda parciel XXX,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX X. XXX.

4. Súd tiež vykonal dôkaz výpisom z LV č. XXXX (č.l. 15) týkajúcim sa vlastníctva pozemkov K. parc. č.
XXX/XX a XXX/XXX ako aj výpisom z LV č. XXXX (č. l. 16) týkajúcim sa parcely K. Č.. XXX/XXX.

4.1. Z prehlásenia Y.. Q. W. (č. l. 17) vyplynulo, že tento ako bývalý predseda predstavenstva spoločnosti
Bratislavské zberne surovín a.s., uvádza, že nehnuteľnosti, ktoré od nich odkúpili žalobcovia sa užívali
v celosti, tak ako boli oplotené od roku 1950 do roku 2000 a s touto nehnuteľnosťou Bratislavské zberne
surovín aj dobromyseľne nakladali.

5. Podaním došlým súdu dňa 21.07.2015 (č.l. 34-36) došlo k zmene žaloby tak, že žalobcovia požadujú
určeniavlastníckehoprávakparceleJ.Č..XXXX/X,ktorejvregistri„K.“zodpovedajúdiely1,2,3a4podľa
priloženého geometrického plánu a tieto diely sú v rámci katastra nehnuteľnosti totožné s parcelami K.
takto:
- diel č. 1 o výmere 214 m2 je právne totožný s parcelou K. Č.. XXX/XXX o výmere 214 m2, evidovanej

na LV č. XXXX, kde sú ako vlastníci uvedení X. R. X. X. R.,
- diel č. 2 o výmere 171 m2 je právne totožný s časťou parcely K. Č.. XXX/XXX o výmere 265 m2
evidovanej na LV č. XXXX, ktorého vlastníkmi sú B. O. X. Q. O., pričom v priebehu konania došlo k
zmene vlastníka na žalovanú B. B.,
- diel č. 3 o výmere 43 m2 právne totožný s časťou parcely K. Č.. XXX/XXX o výmere 372 m2 evidovanej

na LV č. XXXX s vlastníkom a novým vlastníkom ako u dielu č. 2,
- diel č. 4 o výmere 19 m2 právne totožný s parcelou K. Č.. XXX/XXX o výmere 19 m2, evidovanej na
LV č. XXXX, kde sú ako spoluvlastníci K. X. I., I. U., X. I., X. I., B. X., B. I., B. U., B. M. X. W. M., ktorý v
priebehu konania zomrel a jeho právnymi nástupcami sa stali žalovaní 13a a 13b.5.1. Spolu s týmto podaním žalobca súdu predložil geometrický plán zo dňa 15.06.2015 zhotovený Š.
N., ktorý zobrazuje jednotlivé diely č. 1 - 4 tak, že spolu tvoria parcelu XXXX/X určenia vlastníctva ku
ktorej sa žalobcovia domáhajú. Z č. l. 39 spisu vyplýva, že parcela XXXX/X o výmere 452 m2 je parcelou

reg. „J.“ evidovanou na katastrálnej mape, pričom list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nie je založený.

6. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaných, tak ku konaniu sa podrobne vyjadrila žalovaná I. U., a to vo
vzťahu k parcele K. Č.. XXX/XXX o výmere 19 m2. Vo svojom vyjadrení a prílohách k nemu (č.l. 60-79)
uviedla, že predmetná parcela je zostatkom pozemkov, ktoré boli pridelené jej právnym predchodcom

Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. Uvádza, že spoluvlastníkom
tejto nehnuteľnosti sa stala na základe dedičského konania vedeného po svojich starých rodičoch. Vo
vyjadrení ďalej uviedla, že parcela K. Č.. XXX/XXX o výmere 19 m2 nebola nikdy de iure užívaná štátnym
podnikom Zberné suroviny Prešov, neskôr Bratislavskými zberňami surovín a ani žalobcami. Hranicu
oplotenia Bratislavských zberných surovín tvorila prirodzená hranica - potok a jeho pravý breh v smere
toku, pričom sporný pozemok je po ľavej strane tohto potoka, čo je zreteľne vidieť na ňou priloženej

mape. Po roku 1948 kedy dochádzalo k zoštátňovaniu a vyvlastňovaniu nehnuteľnosti a tak k vytváraniu
štátnych podnikov, čo boli aj zberné suroviny, došlo aj k oploteniu objektu, avšak zameraním sa nikto
vážne nezaoberal vzhľadom na vtedajšiu technológiu zememeračstva a vtedajšie pomery socialistickej
kolektivizácie.
6.1.Pokiaľideovyjadrenieďalšíchžalovaných,takďalšíspoluvlastníciparcelyK.č.XXX/XXXsavyjadrili

tak, že žalobou uplatnený nárok neuznávajú.

7. Z dokladov zaslaných súdu Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom (č.l. 103-117) vyplýva,
že Bratislavské zberne surovín sa stali vlastníkmi nehnuteľností, ktoré odpredali žalobcom na základe
rozhodnutia Ministra hospodárstva SR č. 20 zo dňa 11.3.1997, ktorým bez likvidácie boli zrušené Zberné

suroviny Prešov štátny podnik s tým, že dňa 16.3.1997 sa uskutoční priamy predaj majetku štátneho
podniku spoločnosti Bratislavské zberne surovín a.s. so sídlom v Bratislave. Súdu bola predložená
rovnako zmluva o predaji časti podniku č. 1859/1997 zo dňa 13.3.1997, pri ktorej vklad vlastníckeho
právabolpovolenýdňa16.3.1997,pričompodľašpecifikácienehnuteľnéhomajetkupredmetomprevodu
bol aj:

- pozemok parc. č. XXX podľa stavu PK o výmere 175 m2,
- pozemok parc. č. XXX podľa stavu PK s výmerou 621 m2,
- pozemok parc. č. XXX o výmere podľa PK 1710 m2 a
- pozemok 834 o výmere XXXX m2 podľa stavu PK.
Tieto pozemky v stave K. mali nasledujúce číslovanie a výmeru:

- XXX o výmere 175 m2,
- XXX/X o výmere 87 m2,
- XXX/X o výmere 49 m2,
- XXX/X o výmere 477 m2,
- XXX o výmere 1523 m2,

- XXX o výmere 1035 m2.

8. K vyjadreniu žalovanej I. U. sa žalobcovia vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 01.06.2016 (č. l.
121-122), v ktorom uviedli, že samotná existencia rozhodnutia o dedičstve nepotvrdzuje, že dedič je v
súčasnosti vlastníkom veci, ktorá bola predmetom dedičského konania, keďže po smrti poručiteľa mohli

nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného a takouto
právnou skutočnosťou je napríklad aj vydržanie.

9. Na základe osvedčenia o dedičstve po zomrelom žalovanom W. M. (č. l. 126-127) sa stranou sporu
stali jeho dedičia, a to B. M. a I. M..

9.1. Ako už bolo vyššie uvedené, po predchádzajúcich žalovaných v 3.a 4.rade B. O. a Q. O. sa
žalovanou stala B. B..

10. Podaním doručeným súdu dňa 16.12.2016 sa k predmetu konania vyjadrila žalovaná I. U., ktorá
poukázala opätovne na to, že so žalobou nesúhlasí, keďže vlastníkom spornej parcely K. Č.. XXX/XXX

sa stala dedením po svojich starých rodičoch. Zároveň poukázala na priestupkové konanie vedené z
dôvodu podaného oznámenia na OO PZ Prešov-Sever, pričom v uvedenom priestupkovom spise sa
nachádzajútakéinformácie,nazákladektorýchžalobcoviamuselimaťvedomosťotom,žebývalékoryto
potoka a priľahlé brehy nie sú súčasťou pozemkov bývalého podniku zberných surovín, ktoré odkúpiliv roku 2000. Súčasťou priestupkového spisu je aj čestné prehlásenie W. D. C.. XX.XX.XXXX, ktorý
uviedol, že v roku 2000 nastúpil do firmy NACEVA, ktorá odkúpila časť pozemku skladov nábytku medzi
zbernými surovinami. Medzi ich objektom a objektom zberných surovín sa nachádzal nesúrodý pás

pozemku zarastený burinou, kríkmi a stromami o šírke cca 12-15 m. Jednalo sa o bývalý Ľubotický
potok, ktorý už neplnil funkciu potoka, nakoľko pri výstavbe ciest v obci Ľubotice bol presmerovaný. Zo
strany ich firmy sa pred potokom nachádzalo oplotenie, ale toto neplnilo účel, nakoľko už bolo staré.
Má vedomosť o tom, že objekt zberných surovín, ktorý bol na druhej strane potoka, kúpila firma Janka
a spol., niekedy v roku 2000, ktorá na mieste starého oplotenia postavila nový plot a terén bývalého

potoka opravila niekedy v roku 2003-2004 a tento pozemok využíva doteraz. Postavením oplotenia
firmou Janka a spol. (žalobcovia) nebolo zasiahnuté do pozemku spoločnosti NACEVA.

11. Listom zo dňa 09.12.2016 (č. l. 182) obec Ľubotice oznámila, že žalovaný X. R. zomrel XX.XX.XXXX
a jeho manželka X. R. Q. XX.XX.XXXX.

12. Žalobcovia vo veci predložili Odborné posúdenie - znalecký úkon č. 2/2017 vyhotovený Y.. X. D.,
znalcom v odbore Geodézia a kartografia. Úlohou tohto odborného posúdenia bola identifikácia parciel
J. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a K. parciel XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX na
predchádzajúce operáty - operát evidencie nehnuteľnosti, pozemkovoknižný operát, prídelový operát
a pod., v k. ú. Ľ. a popísanie genézy parciel XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, ktoré nadobudli

žalobcovia kúpnou zmluvou a ich prevodov pred nadobudnutím žalobcami ako aj genézu parciel K. XXX/
XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX.
12.1. V odbornom vyjadrení znalec ďalej uviedol, že žaloba sa domáha priznania vlastníckeho práva k
pozemku J. XXXX/X o výmere 452 m2, ktorý bol zameraný geometrickým plánom firmy Geomap N. Š.,
úradne overený pod G1-986/2015. Podľa tohto GP sa parcela skladá z parciel K. XXX/XXX - diel 1. o

výmere 214 m2, XXX/XXX - diel 2. o výmere 171 m2, XXX/XXX - diel 3. o výmere 48 m2, XXX/XXX -
diel 4. o výmere 19 m2. Parcela K. Č.. XXX/XXX je zostatkovou parcelou z pôvodnej pozemkovoknižnej
parcely B.. XXX/XX evidovanej v M. XXX. Parcela K. XXX/XXX je pôvodná parcela B.. XXX/X, ktorá bola
spolu s ostatnými parcelami v M. XX konfiškovaná a ostala vo vlastníctve štátu v správe SPF. Parcely K.
XXX/XXX X. XXX/XXX sú zostatkové parcely z pridelených parciel v rámci druhej pozemkovej reformy,

keď na konfiškovaných pozemkoch boli dané prídely žiadateľom.
12.2. Znalec v posudku ďalej uvádza, že zberné suroviny kúpili podľa zmluvy zo dňa 14.05.1976 od W.
B. a manželky, pozemky vedené v K. ako parcela č. XXX o výmere 175 m2, č. XXX o výmere 621 m2,
č. XXX o výmere 1710 m2, spolu 2506 m2. Kúpnou zmluvou z 12.07.1976 nadobudli zberné suroviny
od B. O., rod. S. pozemok XXX o výmere 1104 m2. Spolu teda zberné suroviny v roku 1976 nadobudli

pozemky o celkovej výmere 3610 m2. Žaloba nadobudla pozemky K. XXX o výmere 175 m2, XXX/X
o výmere 87 m2, XXX/X o výmere 49 m2, XXX/X o výmere 477 m2, XXX o výmere 1523 m2, XXX
následne rozdelenú na XXX/X X. XXX/X o výmere 1035 m2, teda spolu 3346 m2. Z pôvodného areálu
zberných surovín boli na chodník okolo komunikácie vypustené plochy, ktoré sú teraz označené ako K.
XXX/XX o výmere 263 m2 a časť K. XXX/XX.

12.3. Žalobou kúpená plocha je teraz identická s terajšími parcelami CKN zameranými na základe
nového mapovania prevzatého do KN v roku 2009. Pri mapovaní došlo k zameraniu skutočných
prešetrených hraníc pozemkov, a tým aj k spresneniu výmer parciel a samotnej evidencie. Parcela č.
XXXX má výmeru 149 m2, parcela č. XXXX výmeru 42 m2, parcela č. XXXX/X výmeru 2754 m2 a č.
XXXX/X výmeru 543 m2, spolu 3488 m2. Plocha označená ako parcela EKN XXX/XXX o výmere 214 m2

nebola predmetom žiadnej kúpnej zmluvy ani zmluvy, podľa ktorej zberné suroviny pozemky nadobúdali
ani zmluvy, podľa ktorej pozemky žalobcom predali. Podobne ani plochy označené ako parcely K. XXX/
XXX, XXX/XXX, XXX/XXX zberné suroviny, a teda ani žaloba nikdy nenadobudli na základe listín. Ďalšie
závery znalca sú závermi právnymi, preto súd na nich prihliadať nebude.
12.4. Prílohou odborného posúdenia sú rôzne prílohy ako náčrty a kópie z katastrálnych máp ako aj

zmluvy, ktorými zberné suroviny nadobúdali nehnuteľnosti, ktoré neskôr predali žalobcom. Podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 14.05.1976 spoluvlastníci W. B. a jeho manželka A. odpredávajú podniku zberné suroviny
nehnuteľnosti evidované v evidencii nehnuteľnosti ako parcela č. K. XXX o výmere 621 m2, parcela č.
XXX o výmere 175 m2 a parcela č. K. XXX o výmere 1710 m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.07.1976 B.
O. odpredala zberným surovinám parcelu K. Č.. XXX o výmere 1104 m2. Kúpno-predajnou zmluvou zo

dňa 03.05.1968 predávajúci X. R. X. X. R. predali W. B. a manželke A. nehnuteľnosti v k. ú. Ľubotice,
ktoré u strediska geodézie a kartografie v Prešove sú evidované ako parcela č. K. XXX/XX, XXX, XXX
X. XXX ako jeden komplex pri domovom majetku domu č. popisné 102 delené geometrickým plánom
strediska geodézie v Prešove č. 96-25-206-920-67.12.5. Aj zo znalcom vyhotovených príloh k jeho znaleckému posudku so zobrazením jednotlivých parciel,
ktoré boli predmetom prevodu vyplýva, že parcely vlastníctva, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú,
skutočne predmetom prevodu jednak z fyzických osôb na zberné suroviny a následne zo zberných

surovín na žalobcov neboli.

13. V priebehu konania došlo k zmene návrhu tak, že žalobcovia už ďalej nepožadovali určenie
vlastníckeho práva k parcele K.-I. Č.. XXX/XX, k.ú. Ľ., preto súd postupom podľa § 145 ods.2 C.s.p. (Ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne

súd v rozhodnutí vo veci samej.) konanie v tejto časti zastavil.

14.Uznesenímč.k.14C/253/2013-220zodňa18.08.2017súdkonaniezastavilvočižalovanému1.X.R.
zdôvodu,žezomrelpredzačatímkonaniadňaXX.XX.XXXXažalovanému2.X.R.zdôvodu,žezomrela
pred začatím konania dňa XX.XX.XXXX. Keďže konanie sa zastavuje v prípade nedostatku procesnej
spôsobilosti ako celok (nielen voči osobe ale aj o predmete konania), zastavil súd konanie o určenie

vlastníckeho práva k parcele K.-I. Č.. XXX/XX, kde návrh smeroval práve voči pôvodne žalovaným 1. a
2. Vzhľadom na uvedené v časti určenia vlastníctva k parcele K. Č.. XXX/XX nemohli žalobcovia uspieť,
keďže predmetom konečného rozhodovania už táto parcela nemohla byť.

15. Vzhľadom na to, že išlo o tzv. určovaciu žalobu musel sa súd zaoberať najprv otázkou naliehavého

právneho záujmu. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Určovacou žalobou sa teda žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo
tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na

tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia
ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom
postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda
vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý

možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné
žalovaťnasplneniepovinnosti,ktorázporušeniavyplýva,nemápreventívnaochranaposkytovanápodľa
ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. žiadny zmysel a význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade
nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.
15.1. Vzhľadom na to, že žalobcovia nie sú ako (spolu)vlastníci spornej časti pozemku vedení v katastri

nehnuteľností, svojim návrhom sa domáhajú uvedenia do súladu stavu právneho a stavu katastrálneho.
Vyhovujúci určovací rozsudok by bol podkladom na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností formou
záznamu, preto naliehavý právny záujem na požadovanom určení je nepochybne daný.

16. Žalobcovia sa domáhali určenia vlastníctva titulom jeho nadobudnutia vydržaním.

Podľa § 129 ods.1 OZ - Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.
Podľa § 130 ods.1 OZ - Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods.1 OZ - Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods.3 OZ - Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

17. Ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti
ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto
dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom

ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávnenýmdržiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu
vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej

držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom
medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa,
pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax
je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že

mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť,
ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých
došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom
možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí.
Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa

nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu
držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom
existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo
k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je

omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so
zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy,
ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie
právneho úkonu. Pre naplnenie dobrej viery teda nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nekoná
neoprávnene, ale je nutné pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo náleží.

17.1. Žalobcovia sporný pozemok (spornú plochu areálu) nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa
14.09.2000 (vklad povolený pod zn. V - 4121/00 dňa 20.11.2000). Žalobcovia tvrdia, že sporná plocha
bola užívaná dobromyseľne už ich právnym predchodcom Bratislavské zberne surovín, a.s. (ktoré
vlastnícke právo nadobudli dňa 16.03.1997 na základe Zmluvy o predaji podniku od Fondu národného
majetku SR) a predtým Zbernými surovinami Prešov, š.p. Súd nepopiera, že zo strany žalobcov mohlo

ísť o dobromyseľný vstup do držby, táto však netrvala čas potrebný pre vydržanie.
17.2. V rámci právnej argumentácie súd poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/145/2003, z
ktorého vyplýva, že dobrá viera držiteľa zaniká okamžikom, keď sa zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí; na tom nič nemení skutočnosť, že
držiteľ bude subjektívne naďalej v dobrej viere. Je ľahostajné, akým spôsobom bude držiteľ s takýmito

skutočnosťami zoznámený, podstatné je to, že budú takého charakteru, aby boli schopné u každého
vyvolať pochybnosti o vlastníctve veci.
17.3. V prejednávanej veci žalobcovia na základe listu Správy katastra Prešov zo dňa 05.03.2007 (ktorý
bol odpoveďou na žiadosť právneho zástupcu žalobcov, ktorá musela tomuto listu predchádzať) museli
mať objektívne pochybnosti o vlastníctve spornej plochy a preto došlo zániku ich prípadne existujúcej

dobrej viery. Žalobcovia teda ani s pripočítaním možnej vydržacej doby ich právneho predchodcu
Bratislavské zberne surovín, a.s. (u ktorých dobromyseľnosť mohla byť daná vzhľadom na to, že areál
kupovali od štátu - FNM aj keď z vyššie oboznámenej prílohy kúpnej zmluvy plynula rôzna výmera podľa
údajov v PK a podľa údajov v EN) plynúcej od 16.03.1997 nemohli získať vlastnícke právo uplynutím
10 - ročnej vydržacej doby.

17.4. Dobromyseľnosť skoršieho právneho predchodcu Zberné suroviny Prešov, š.p. žalobca pre účely
zápočtu vydržacej doby nepreukázal. Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn. 7 Cdo 214/2014 - Súd musí
vo svojom rozhodnutí vychádzať zo stavu, ktorý zodpovedá a) dokázaným tvrdeniam účastníkov
konania, b) skutočnostiam, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd o ich pravdivosti nemá dôvodné
pochybnosti, c) skutočnostiam, ktoré nie je nutné dokazovať a skutočnostiam vyplývajúcim z právnych

alebo skutkových domnienok a d) právnym fikciám. Ak žalobca chce byť v konaní úspešný, musí v
žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok a o týchto skutočnostiach je povinný
predložiť plný dôkaz.
17.5.VovzťahukZbernýmsurovinám,š.p.žalobcovianepreukázalinazákladečohodošlokvyhotoveniu
oplotenia v 50. rokoch 20. storočia, keďže parcely tvoriace areál boli kupované v roku 1976. Rovnako

žalobcovia nenavrhli vykonať ohliadku areálu a prípadne dôkaz o pôvodnosti oplotenia, keďže uvedená
skutočnosť bola žalovanými spochybňovaná a ex offo súd vykonávať dôkazy nemôže.
17.6. Aj keby súd hypoteticky pripustil vydržanie sporných plôch už Zbernými surovinami Prešov, š.p.,
uvedená skutočnosť by žalobcom neprospievala. V rámci právnej argumentácie súd poukazuje narozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo/2128/2005, z ktorého vyplýva, že námietka držiteľa, že sporný
pozemok vydržal už jeho právny predchodca nemôže mať kladný vplyv na výsledok konania o určenie,
že vlastníkom pozemku je držiteľ, ak právni predchodcovia na držiteľa sporný pozemok nepreviedli

(neoznačili ho v zmluve) a previedli na neho iba pozemky iné v hraniciach a výmere danej príslušným
katastrálnym operátom. Je zrejmé, že v prípade prevodu pozemkov uvedeným v zmluve zo dňa
14.09.2000 boli z právnych predchodcov žalobcov na žalobcov prevádzané pozemky polohovo a
geometricky zobrazené na katastrálnej mape. Je zrejmé, že súčasťou týchto pozemkov nebol záber
sporných plôch (čo vyplýva aj z predloženého odborného vyjadrenia), preto ani prípadný záver, že tento

záber pozemku bol vydržaný právnymi predchodcami žalobcov, žalobcom neprospieva.

18. Na záver súd ešte uvádza, že podľa § 70 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti
v znení účinnom v čase prevodu pozemkov na žalobcov nebola výmera pozemku záväzným údajom
(Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho

územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej
jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.
Hodnoverným a záväzným údajom katastra je aj výmera parcely, ak je určená v digitálnej forme obnovou
katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto zákona.). Rovnako tomu bola

aj za predchádzajúcej úpravy určovanej zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencií nehnuteľností. Uvedené
bolo potvrdené aj súdnou praxou (rozsudok KS v PO sp. zn. 1S/131/2016 a rozsudok NS SR sp. zn.
8Sžo/ 127/2008 - Správny orgán uviedol, že výmera pozemku v celej histórii evidencie pozemkov nebola
záväzným údajom. Už podľa § 51 ods. 4 Nariadenia ministra spravodlivosti zo dňa 15.12.1855, č. 222 /
pozemnoknižný poriadok/ uverejnený ako patent v ríšskom zákonníku strana majetkovej podstaty neručí

za správnosť zovňajších značiek, za povahu a údajnú plošnú mieru parciel v nich vykázaných. Zákon č.
22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností platný od roku 1964 do 31.12.1992 v § 6 výslovne nepojednáva
o tom, či výmera je alebo nie je záväzný údaj. Hovorí, že údaje EN sú podkladom pre spisovanie zmlúv
a iných listín o nehnuteľnostiach. V tomto chápaní údajom EN môže byť výmera ako aj geometrické
určenie nehnuteľnosti, ktoré je podľa § 2 ods. 2 tohto zákona súčasťou meračského operátu, ako aj

technického podkladu mapy veľkej mierky. Následne
zákon č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností už v § 40 jednoznačne hovorí, že záväzným údajom
je geometrické určenie nehnuteľnosti a nie výmera. Podľa § 40 tohto zákona údaje o právnych
vzťahoch, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a
výmerakatastrálnehoúzemia,výmerapoľnohospodárskejalebolesnejhospodárskejaleboorganizačnej

jednotky sú záväzné a hodnoverné, ak nie je dokázaný opak. Správny orgán prvého stupňa poukázal
na ustanovenie § 70 ods. 2 katastrálneho zákona v znení neskorších predpisov, podľa ktorého údaje
katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľností,
druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia,
výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky alebo organizačnej jednotky,

údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, ako aj štandardizované geografické
názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Hodnoverným a záväzným údajom katastra
je aj výmera parcely, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním
vykonaným po účinnosti tohto zákona, a že tento zákon nadobudol účinnosť 01.01.1996.)

19.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19.1. V konaní bol plne úspešní žalovaní a preto majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Dôvody na nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. z konania nevyplynuli.
Rovnako nárok na náhradu výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním má proti neúspešným
žalobcom aj znalec.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.