Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219205150
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:1219205150.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci

starostlivostisúduO.G.M.A.,U..XX.XX.XXXX,zast.kolíznymopatrovníkom,Úradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - D. A., U.. XX.XX.XXXX, F. R. G. R. - E. G., a otec
- neuvedený, o návrhu navrhovateľky : N. A., U.. XX.XX.XXXX, F. R. G. Z. XX/XX, O. D., o zverenie
maloletého dieťaťa do náhradnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá M. A., U.. XX.XX.XXXX, sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá
je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o malol. M. v rovnakom rozsahu ako by ju
vykonávali rodičia, zastupovať ho a spravovať jeho majetok len v bežných veciach.

II. Matka je povinná platiť na výživu malol. M. sumu vo výške 30% zo sumy životného minima pre
nezaopatrené dieťa určené v ustanovení § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení vždy do
15. dňa mesiaca vopred Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Dunajská
Streda, Ádorská 41, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa X.XX.XXXX, Č..L.. XXP/XXX/

XXXX-XX.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa návrhom dňa 25.09.2019 domáhala podaním na miestne a vecne príslušnom
Okresnom súde Bratislava II, zmeny rozsudku zo dňa 07.11.2011 , č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, L. E. G..
M. A., U..XX.XX.XXXX zveril do náhradnej starostlivosti starého otca zo strany matky, keď pomery u
matky súd usúdil za nevyhovujúce. Medzičasom starý otec zomrel dňa 06.09.2019, preto starostlivosť

o dieťa preberala navrhovateľka, teta malol., ktorá žila s dieťaťom v spoločnej domácnosti, spolu s
druhom a ďalším dieťaťom. Otec dieťa doteraz nebol uvedený. Dňom 05.11.2019, bola vec postúpená
na tunajší súd, z dôvodu prenesenia príslušnosti z dôvodu vhodnosti, keď dieťa malo obvyklý pobyt v
mieste bydliska navrhovateľky.

2. Procesný opatrovník navrhol maloletú M. zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, určiť výživné, ,
keď vyšetril pomery na strane navrhovateľky dňa 20.11.2019 a konštatoval, že býva v štvorizbovom

dome, s druhom, so spoločným dieťaťom, ako aj jej sestra s dcérou a bývalá partnerka starého otca
dieťaťa s dcérou. Malol. M. navštevuje naďalej základnú školu v Podunajských Biskupiciach. Úrad
konštatoval,ženezistilžiadnenedostatkyvovýchovnomprostredídieťaťaunavrhovateľky,poznamenal,
len potrebu do budúcna zlepšiť hygienické podmienky v dome.3. Súd o veci vykonať dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka , zadovážením
správy zo šetrenia z výchovného prostredia malol. dieťaťa , oboznámením sa s obsahom spisu

Okresného súdu Bratislava II, na základe ktorých dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Malol. M. E. U. G. N. A. XX.XX.XXXX, mimo manželstva. Otcovstvo nebolo uznané k dieťaťu.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa XX.XX.XXXX, Č..L.. XXP/XXX/XXXX-XX bolo dieťa
zverené do náhradnej starostlivosti starému otcovi D. A., zo strany matky, keď matka dieťaťa ,krátko po

jej narodení, dieťa opustila a o dieťa prejavuje len sporadicky záujem.

5. Starý otec dieťaťa zomrel dňa 06.09.2019, dieťa ostalo v starostlivosti navrhovateľky, súd na základe
vydaného neodkladného opatrenia dňa 11.11.2019, dieťa dočasne zveril a ustálil vyživovaciu povinnosť
matky v nevyhnutnej miere.

6. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že matka sa o dieťa nezaujíma. Naposledy s ňou hovorila pred
dvoma týždňami pred pojednávaním, ktorý dátum jej aj tlmočila, avšak na opakované telefonáty už
nereagovala. Matka má nahlásený pobyt R. - E. G., cestou, ktorého úradu jej boli doručené podanie,
prílohy aj predvolanie na pojednávanie v zmysle § 116 ods.2 C.s.p. Na pojednávanie sa nedostavila.

7. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

8. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods.2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého

dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

9.Rodičovsképrávaapovinnostimajúobajarodičia.Priichvýkonesúpovinníchrániťzáujmymaloletého
dieťaťa.

10. Podľa § 45 ods.1až 4 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú

starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

11. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým
príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť
do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča
maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje
za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa

má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.

12. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

13. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej
bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej
republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu
dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o

mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným
premiestnením.Právozastupovaťmaloletédieťaaspravovaťjehomajetokmáibavbežnýchveciach.Ak
táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciachnie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom
rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

14. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju
jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu
rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho
práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Náhradná osobná

starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má vždy prednosť pred ústavnou starostlivosťou a pred
nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do
náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté
dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, musí byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území
Slovenskejrepubliky,ktorájeplnespôsobilánaprávneúkony,máosobnépredpoklady,najmäzdravotné,
osobnostné a morálne, svojím spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje,

že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, a ktorá so zverením
maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí.

15. Malo by ísť o osobu bezúhonnú, ktorá nebola obmedzená vo výkone rodičovských práv a
povinností vo vzťahu k vlastným deťom, jej sociálna situácia zaručuje, že zverenie do náhradnej osobnej

starostlivosti bude v záujme maloletého dieťaťa, ani ona, ani jej rodinní príslušníci by nemali trpieť
ochorením, ktoré by vylučovalo riadny výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a mala by mať kladný
citový vzťah k maloletému dieťaťu. Vzhľadom na rôzne životné situácie, ktoré môžu nastať, pri zverení
maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd vždy uprednostní predovšetkým príbuzného
maloletého dieťaťa, prípadne rodinného známeho či inú blízku osobu, ak spĺňa uvedené predpoklady,

keďže pri rodinnom príslušníkovi, prípadne inej blízkej osobe sa predpokladá existencia kladného
citového vzťahu a bližšie poznanie maloletého dieťaťa, čo by malo zaručovať, že dieťa bude mať riadne
zabezpečenú starostlivosť o výchovu, zdravie a výživu počas vyriešenia, resp. prekonania spravidla
negatívnych životných situácií v rodine maloletého dieťaťa.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľka súhlasila so zverením
dieťaťa do jej starostlivosti, kde sú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy
malol. M. , ide o príbuznú malol, jej teta, ktorá s dieťaťom obýva štvorizbový dom spolu s druhom,
ich spoločným dieťaťom a ďalší príbuzní dieťaťa, na ktoré bolo dieťa zvyknuté. Kolízny opatrovník na
základe vykonaného šetrenia z výchovného prostredia konštatoval pozitívne výchovné prostredie u

navrhovateľky. Dieťa je od narodenia zvyknuté na toto výchovné prostredie . Keďže nastala zmena
pomerov na strane náhradného rodiča, súd po posúdení výchovného prostredia u navrhovateľky, ako
najbližšou príbuznou osobou dieťaťa, zaručujúca slušné výchovné prostredie podľa svojich pomerov,
usúdil dôvodnosť zmeny umiestnenia práve u nej,, ktorá zaručuje zdravý psychický i fyzický vývin
dieťaťa.

17. Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

18. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

19. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

21. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.22.Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

23. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Keďže doposiaľ otec dieťaťa nie je známy, nebolo možnú uložiť platiť výživné, ktorá vyživovacia
povinnosť je v plnej miere na matke dieťaťa. Matka je nezamestnaná, vykonáva práce len príležitostne
na dohodu, s vymeriavacím základom príjmu u posledného zamestnávateľa spoločnosti U. V. E.
A..O.. 114,89 €, z dôvodu, ktorého súd určil výšku výživného v minimálnej prípustnej výške od
právoplatnosti rozsudku, nakoľko výživné bolo skôr stanovené neodkladným opatrením, ktoré stráca

účinnosť nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)