Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15T/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010263
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7819010263.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Majerníka a prísediacich

Mgr. Juliany Tokarčíkovej a Márie Leškovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.02.2020 v
Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. R., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom C. O., I. XXX,

uznáva sa za vinného, že

od presne nezisteného dňa v priebehu roku 2013 do 05.04.2019 v obci C. O., okres P., pod vplyvom

alkoholu, hlavne v rodinnom dome na I. F. Č.. XXX a v priľahlých častiach domu, fyzicky, ako aj slovne
napádal svoju družku A. A., vulgárne jej nadával, udieral, fackal a kopal do rôznych častí tela, slovne ju
ponižoval, vyhrážal sa jej zabitím, pričom takto sa správal aj počas jej tehotenstva, v dôsledku čoho v
mnohých prípadoch z domu ušla, predovšetkým k svojej matke, ako aj k svojej priateľke, v jednotlivých
prípadochnajejpodnetzasiahlaajhliadkaPolicajnéhozboru,keďnaposledysatakstalodňa19.03.2019
a napokon dňa 05.04.2019 jej opätovne vulgárne nadával, kričal na ňu slovami: „Zdochni!“, opakovane
ju bil dlaňou do oblasti hlavy, udieral jej hlavu o múr, ťahal ju za vlasy, zhodil ju na zem a opakovane ju

kopal do chrbtovej časti až do času, kým na naliehanie priateľky poškodenej od svojho konania upustil,
v dôsledku čoho poškodenej A. A. spôsobil vonkajšie poranenia na tvári a hlave,

teda

blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, čím ohrozil jej fyzické a psychické zdravie
a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/
Trestného zákona, § 138 písm. b/ Trestného zákona

za to mu ukladá:

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona (§ 36 písm. l/ Trestného zákona),
§ 39 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave podal na O. R. dňa 07.08.2019 obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona § 138 písm.

b/ Trestného zákona.

V predmetnej trestnej veci už bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 28.08.2019. Po podaní odvolania
prokurátorom krajský súd rozhodnutím zo dňa 03.12.2019 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Krajský súd uložil
prvostupňovému súdu vysporiadať sa s námietkami okresného prokurátora uvedenými v odvolaní a

vyhodnotiť ďalšie okolnosti pre ukladanie trestu aj vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré vyšli najavo po
vyhlásení prvostupňového rozsudku- vzatie obvineného do väzby po predchádzajúcom prepustení
z väzby na základe sľubu, dohľadu mediačného a probačného úradníka a uložením primeraných
povinností a obmedzení vo veci, sp. zn. 15Tp/27/2019 zo dňa 10.07.2019 pre skutok, ktorý je predmetom
vyhláseného rozsudku vo veci sp. zn. 15T/77/2019.

Okresný súd v predmetnej veci na hlavnom pojednávaní a po zrušení veci Krajským súdom v Košiciach
opätovne prejednal vec a na základe doplneného dokazovania zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný O. R. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného
skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa
mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či
rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré

zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.

Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom
konaní(výpoveďamisvedkov,znaleckýmiposudkamialistinnýmidôkazmi),akoajkladnýmiodpoveďami

obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným
stanoviskom prokurátora. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu a rozhodnutie o ochrannom
opatrení (ochrannom liečení).

Súd u obžalovaného zisťoval aktuálne osobné, rodinné, majetkové a zárobkové pomery, pričom
obžalovaný uviedol, že si vybavuje čiastočný invalidný dôchodok. Má dve deti, z toho s poškodenou,
družkou A. má jedno osemmesačné dieťa. Býva u rodičov s družkou a maloletou dcérou. Má zdravotnú
indispozíciu a to dvadsaťdva rokov ochrnutú ruku.
Z vykonaných dôkazov, konkrétne zo znaleckého posudku FORENZA - znaleckej organizácie

psychiatrickej č. 25/2019 je zrejmé, že obžalovaný nie je duševne chorý, netrpí a ani v čase spáchania
skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou. Je schopný chápať zmysel trestného
konania. V čase spáchania skutku bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu a jeho schopnosť rozpoznať
protiprávnosť svojho konania ako aj schopnosť svoje konanie ovládať boli v čase spáchania skutku
zmenšené len vplyvom alkoholu. Obžalovaný je závislý od alkoholu, jedná sa o pokročilé štádium

závislosti od alkoholu, v opilosti má poruchy správania v zmysle agresivity verbálnej aj brachiálnej, preto
bolo doporučené uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Zároveň bolo konštatované,
že z psychiatrického hľadiska nie je obžalovaný nebezpečný pre svoje okolie.

Z listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného vyplynulo, že O. R. bol doposiaľ 4x súdne

trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/121/2019 zo dňa
18.12.2019 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2
písm. b/ Tr. zák. Z pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/121/2019 súd zistil, že skutku
saobžalovanýdopustildňa21.09.2019,pričomišlookonaniepodvplyvomalkoholuvočisvojimrodičom.Taktiež sa dopustil 3 priestupkov z toho v dvoch prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch. Z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný.

Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie podľa § 36 písm. l/ Tr.
zákona vyhodnotil súd ako poľahčujúcu okolnosť. Súd rešpektujúc rozhodnutie krajského súdu zohľadnil
odvolanie prokurátora a poukazujúc na jeho odôvodnenie nepriznal naproti prvému rozhodnutiu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr. zák., že obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých
následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Priťažujúce okolnosti zistené
neboli.

Súd sa nestotožnil s návrhom obhajoby na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.
zák. a to, že obžalovaný mal napomáhať pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, k čomu
je potrebné uviesť, že v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák. je uvedená poľahčujúca okolnosť založená na
aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, pričom vyžaduje aktívnu účasť pri

vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania takých dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie
skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ
sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. V prípade, ak obžalovaný sa ku skutku len
priznal, resp. priznal len čiastočne bez toho, aby aktívne spolupracoval s vyšetrovateľom pri objasňovaní
svojej trestnej činnosti, takúto poľahčujúcu okolnosť nie je možné priznať.

Pokiaľ ide o druh a výšku uloženého treste ako aj uloženého ochranného opatrenia, tak postupujúc
v intenciách krajského súdu má prvostupňový súd po opätovnom prejednaní za to, že v predmetnej
trestnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom tak ako to uviedla počas záverečnej reči aj

obhajkyňa obžalovaného (obhajkyňa navrhla postup podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ods. 4 Tr. zák.),
avšak naproti prvému rozhodnutiu vo veci súd aplikoval stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky SR zo 27.06.2017, sp. zn. Tpj/55/2016 (Ak možno páchateľovi trestného
činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm.
d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy označené

ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior /od menšieho k väčšiemu/ použiť
aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku /po prijatí takého vyhlásenia
súdom/, keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania
viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a
výške uloženého trestu.) a per analogiam po použití § 39 ods. 4 Tr. zák. mimoriadne znížil trest odňatia

slobody o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a uložil mu trest odňatia slobody
vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov. Súd sa pri rozhodnutí o výške trestu v plnom rozsahu riadil
pokynmi uvedenými v rozhodnutí krajského súdu a vysporiadal sa aj s námietky okresného prokurátora a
zohľadnil aj skutočnosti, ktoré vyšli najavo po vyhlásení prvostupňového súdu (odsúdenie obžalovaného
v trestnej veci Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/121/2019). Je síce pravdou, že prokurátor v

odvolaní navrhoval uloženie trestu v zákonom stanovenej sadzbe (7 rokov až 15 rokov), avšak sám
počas záverečnej reči pred prvým rozhodnutím vo veci prezentoval, že sadzba uvedená v trestnom
zákone je vysoká. Prvostupňový súd má zato, že uloženie trestu v zákonom stanovenej sadzbe by
bolo pre obžalovaného vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd poukazuje na celkovú rodinnú situáciu, kedy je

zjavné, že značný podiel na vyhrotenej situácii v rodine má i správanie sa poškodenej, ktorá bola častou
spoločnou užívateľkou alkoholu spoločne s obžalovaným. Poškodená síce podala trestné oznámenie,
avšak po vzatí druha, obžalovaného do väzby sa s týmto ešte počas jeho pobytu vo väzbe zasnúbila.
Sama poškodená by bola rada, keby bol obžalovaný doma. Súd zohľadnil aj postoj obžalovaného počas
pojednávania, ktorý svoje konanie viacnásobne oľutoval a predniesol, že družku a dcéru veľmi ľúbi. Aj

na základe tohto konania obžalovaného pokladal súd za dôvodné pristúpenie k mimoriadnemu zníženiu
trestu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody súd ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.Zároveň vzhľadom na závery znaleckého posudku týkajúceho sa duševného stavu obžalovaného mal
súd za to, že bolo potrebné uložiť aj ochranné liečenie, a to ochranné protialkoholické liečenie ústavnou

formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.