Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918202077
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6918202077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AmyOdalošovejačleniek

senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS, s.r.o.,
Dlhá 95C, Žilina, IČO 44 769 911 zast. Advokátskou kanceláriou Hronček & Partners, s. r. o., Kálov
1, Žilina, IČO 47 248 327, proti žalovanému: G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. 46, o zaplatenie
150 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
9Csp/69/2018 - 50 zo dňa 05. 11. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 5,96 Eur s
príslušenstvom, rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 9Csp/69/2018-50 zo dňa

05. 11. 2018 v tejto časti druhého výroku o zamietnutí žaloby z r u š u j e a konanie v tejto
časti žaloby z a s t a v u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 9Csp/69/2018-50 zo dňa 05. 11. 2018 v
prevyšujúcej časti druhého výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a v tretom výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 92,06 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 75,96
Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 75,96 Eur od 28. 05. 2015 až do zaplatenia, všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (prvý výrok). Vo zvyšnej časti
súd prvej inštancie žalobcu zamietol (druhý výrok) a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal
(tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to, že k uzavretiu zmluvy o
pôžičke došlo medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorý právny vzťah
je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v písomne podanom odpore žalovaný poukázal na to, že
žalobca ako veriteľ pri uzatváraní zmluvy si nesplnil svoju povinnosť posúdiť schopnosť žalovaného

ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Spolu s predvolaním na pojednávanie žalobcovi bol odpor
žalovaného doručený, takže žalobca sa mal možnosť vyjadriť k splneniu povinností danému zákonom
pre veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy schopnosť splácať úver alebo pôžičku spotrebiteľom.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 10. 2018 len uviedol, že žalobca skúma bonitu každého jednéhoklienta, ktorý má záujem o uzatvorenie zmluvy o pôžičke, žalobca oboznamuje klientov so zmluvnými
podmienkami, výškou poskytnutých finančných prostriedkov. Popri tomto konštatovaní žalobca však
nepredložil akýkoľvek dôkaz, že by pred poskytnutím pôžičky žalovanému bol skúmal schopnosť

spotrebiteľasplácaťpredmetnýúver,ktorápovinnosťmuvyplývavzmysle§7ods.1Zákonač.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Splnenie tejto povinnosti veriteľom žalovaný popieral, splnenie tejto
povinnosti žalobca nepreukázal, a preto mal súd prvej inštancie za to, že zo strany žalobcu ako veriteľa
došlo k hrubému porušeniu povinností podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanému úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a

rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje v príslušnej databáze v zmysle § 11 ods.
2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, a preto poskytnutý úver sa považuje za úver bez
úrokov a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 druhej vety Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.

4. Na základe horeuvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca má nárok len na čistý úver

po odpočítaní platieb žalovaného, žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 150 Eur,
kde žalovaný uhradil sumu 74,04 Eur, a preto mu zostáva povinnosť titulom uzavretej zmluvy uhradiť
žalobcovi sumu 75,96 Eur, na ktorú sumu súd prvej inštancie žalovaného zaviazal. Zároveň súd prvej
inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, keďže žalovaný nevyrovnal zvyšok čistého
úveru v lehote splatnosti úveru. Výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ žalobca si uplatňoval na žalovanom vyššiu sumu s príslušenstvom, vo zvyšnej
časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.

5. Pokiaľ žalovaný v písomne podanom odpore namietal premlčanie nároku žalobcu, súd prvej inštancie
mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný, keďže v zmysle zmluvy a zmluvných dojednaní splatnosť
pôžičky začína 15 dní od poskytnutia pôžičky, finančné prostriedky žalovanému boli poskytnuté na jeho
účet 24. 04. 2015 a splatnosť pôžičky teda končí 09. 05. 2015. Nakoľko však zo strany žalovaného
došlo k uhradeniu časti istiny pôžičky, ako aj dohodnutej odplaty v celkovej výške 74,04 Eur, došlo v

zmysle zmluvy a zmluvných dojednaní k uzavretiu dohody o predĺžení splatnosti pôžičky o ďalších 15
dní, kde žalovaný nenamietal, že by zo strany veriteľa neobdržal potvrdzujúcu SMS vyjadrujúcu súhlas s
predĺžením splatnosti pôžičky po uhradení časti istiny a odplaty a takto nastala splatnosť pôžičky dňa 24.
05. 2014 a následne od 25. 05. 2014 začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota s poukazom
na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. Keďže však žaloba zo strany žalobcu bola podaná dňa

23. 05. 2018, ide o nárok žalobcu uplatnený pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty a
nejde o nárok premlčaný.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“), kde každá strana sporu mala vo veci

úspech len čiastočný, kde pomer úspechu a neúspechu je približne rovnaký, súd prvej inštancie vyslovil,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného i

odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP.

8. V odvolaní žalobca uviedol, že vzhľadom na riadne a platné predlžovanie lehoty splatnosti pôžičky,
ktoré v odôvodnení uznal aj súd v súvislosti na námietku premlčania žalovaného, mal za to, že
lehota splatnosti pôžičky bola predlžená uhradením poplatku za predĺženie lehoty splatnosti pôžičky.

Za poplatok na predĺženie lehoty splatnosti v zmysle zmluvných podmienok považoval úhradu zo dňa
12.05.2015. Nakoľko došlo k riadnemu predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným v zmysle bodu 3 zmluvných podmienok, ktoré boli riadne dojednané a žalovaný sa s nimi
riadne oboznámil mal žalobca za to, že došlo k predĺženiu lehoty splatnosti, čo v rozsudku potvrdil aj
súd prvej inštancie. V tejto súvislosti avšak žalobca uviedol, že poplatky za predĺženie lehoty splatnosti

pôžičky sa nezapočítavajú ako čiastočné úhrady istiny. Účelom predĺženia lehoty pôžičky je predĺžiť jej
splatnosť nie ju ponížiť o sumu vykonanej úhrady.9. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že úhrada, ktorú mala žalovaná vykonať dňa 23.04.2015, a ktorú
súd prvej inštancie považoval za čiastočnú úhradu, žalobca považuje za bezpredmetnú. Zmluva o
pôžičke bola uzatvorená dňa 24.04.2015 a úhrada, bola vykonaná dňa 23.04.2015. Žalobca mal za to,

že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil túto úhradu ako čiastočnú úhradu, dokonca mal za to, že
nemala byť ako úhrada akceptovaná vôbec. Nie je logicky podľa neho možné, aby žalovaný vykonal
čiastočnú úhradu dlhu, ktorý mu reálne vznikne až nasledujúci deň. Zmluva o pôžičke, ktorá bola súdu
prvej inštancie predložená je datovaná na 24.04.2015 a úhrada žalovaného, podľa výpisu z účtu, ktorý
predložil k odporu, je datovaná na 23.04.2015. Žalobca mal preto za to, že súd prvej inštancie v tejto

veci na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym záverom.

10. Na základe vyššie uvedeného žalobca konštatoval, že vykonané úhrady nie je možné považovať za
čiastočné úhrady dlhu žalovaného a mal teda za to, že jeho nárok zo zmluvy o pôžičke riadne vznikol,
trvá a preto je návrh žalobcu na zaplatenie 150 Eur s príslušenstvom dôvodný.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, pričom sa plne stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu
prvejinštancie.Poukázalnaskutočnosť,ženakoľkoideospotrebiteľskúzmluvumusiasajejustanovenia
vykladať vždy v prospech spotrebiteľa. Žalovaný ďalej uviedol, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúhrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ich obsahujú, spotrebiteľská zmluva sa považuje za bezúročnú a bez

poplatkov. Na záver žalovaný konštatoval, že keďže uvedená zmluva obsahuje viac podmietok, ktorými
veriteľ hrubým spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce zo Zákona o spotrebiteľských úveroch mal za
to, aby sa uvedená zmluva považovala za bezúročnú a bez poplatkov. Keďže žalovaný čiastočne uhradil
úver a od tej doby ešte uhradil ďalšiu sumu (5,96 Eur, č. l. 75 spisu) mal za to, že čiastočné vrátenie
úveru splnil a keďže sa považuje zmluva aj podľa súdu za bezúročnú a bez poplatkov nie je dôvod na

uhradenie odmeny, príp. rôznych nekalých poplatkov.

12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril, pričom uviedol, že trvá na vyjadreniach v podanom
odvolaní. Mal za to, že úhrady, ktoré vykonal žalovaný nemožno považovať za úhrady dlhu, a ako aj
vyplýva z ich pomenovania, ide o poplatky na predĺženie lehoty splatnosti pôžičky. V tejto súvislosti

uviedol, že poplatky za predĺženie lehoty splatnosti pôžičky sa nezapočítavajú ako čiastočné úhrady
istiny. Účelom predĺženia lehoty pôžičky je predĺžiť jej splatnosť nie ju ponížiť o sumu vykonanej úhrady
a teda vykonané úhrady nie je podľa neho možné považovať za čiastočné úhrady dlhu. Pokiaľ žalovaná
mala vykonať úhradu vo výške 5,96 Eur mal žalobca za to, že jej naďalej ostáva uhradiť sumu 144,04
Eur spolu s príslušenstvom.

13.Vdôsledkupodanéhoodvolaniakrajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),vecpreskúmalvmedziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385
ods. 1 CSP a contrario výrokom I. v súlade s ustanovením § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP pripustil čiastočné
späťvzatie žaloby v časti žaloby špecifikovanej vo výroku I. tohto rozsudku, rozsudok okresného súdu

v tejto časti druhého výroku o zamietnutí žaloby zrušil a konanie v tejto časti žaloby zastavil a výrokom
II. rozsudok okresného súdu v prevyšujúcej časti druhého výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a v
tretom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Odvolací súd posúdil obsah podania žalobcu zo dňa 23.04.2019 podaného v odvolaco konaní v

súlade s § 124 ods. 1 CSP, ako čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu o zaplatenie sumy 5,96 Eur s
príslušenstvom.

15. Podľa ustanovenia § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

16.Podľaustanovenia§370ods.2CSP,súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstýmprotistranazvážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane ( § 370 ods. 3 CSP).

17. Žalovanému bolo doručené vyjadrenie žalobcu obsahujúce aj čiastočné späťvzatie žaloby, pričom
mu bolo umožnené, aby sa k nemu vyjadril (č. l. 82 až 83 spisu). Žalovaný sa však k čiastočnému
späťvzatiu žaloby nevyjadril.18. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť v čase, kedy prvoinštančný súd už rozhodol vo veci meritórnym
rozsudkom, avšak tento ešte nenadobudol právoplatnosť. Žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím

žaloby, hoci mu bol vytvorený procesný priestor na vyjadrenie prípadného nesúhlasu s čiastočným
späťvzatím žaloby, boli tak naplnené zákonné predpoklady na to, aby odvolací súd v dôsledku
dispozičného úkonu strany sporu - žalobcu v súlade s ustanovením § 370 ods. 3 Civilného sporového
poriadku pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 5,96 Eur s príslušenstvom ,
rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 9Csp/69/2018-50 zo dňa 05.11.2018 v tejto

časti druhého výroku o zamietnutí žaloby zrušil a konanie v tejto časti žaloby zastavil.

19. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

20. Odvolacia argumentácia žalobcu, ktorá nijako nerozporuje kľúčový záver súdu prvej inštancie

ohľadomnesplneniapovinnostižalobcuskúmaťschopnosťspotrebiteľa(žalovaného)splácaťpredmetný
úver v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu záver
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a ktorá je vystavaná na názore, že do rozsahu plnenia na
úver nemožno zaradiť tiež žalovaným zaplatené poplatky za opakované predĺženie splatnosti úveru,
považuje za nedôvodnú. Odvolací súd sa bližšie nezaoberal otázkou samotnej podstaty tohto poplatku

z hľadiska spôsobu a dopadu jeho uplatňovania pri poskytovaní spotrebiteľských úverov žalobcom,
keďže vzhľadom na dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu a nimi determinovaný obsahový rámec
odvolaciehoprieskumunemalaprerozhodnutieodvolaciehosúdužiadenvýznam(por.napr.rozhodnutia
ÚS SR IV. ÚS 112/05a I. ÚS 117/05). Odvolací súd považuje za postačujúce v okolnostiach prípadu
zdôrazniť, že domnienka o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. § 11 ods. 2 zák. č.

129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy je konštruovaná ako nevyvrátiteľná a vzťahuje
sa na všetky plnenia, majúce povahu odplaty alebo poplatku, ktoré má podľa úverových podmienok
spotrebiteľ veriteľovi plniť nad rámec mu poskytnutých peňazí. Žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie
poplatku. Pokiaľ preto súd prvej inštancie do rozsahu plnenia žalovaného zaradil tiež platbu, ktorú
žalobca priradil na úhradu uvedeného poplatku (platba vo výške 20,04 Eur zo dňa 12.05.2015, č. l. 39

spisu), právnemu posúdeniu veci súdom, navzdory odlišného názoru žalobcu, niet čo vytknúť.

21. Čo sa týka platby zo dňa 23.04.2015 vo výške 54 Eur, ktorá bola podľa žalobcu uhradená deň
pred uzavretím zmluvy o pôžičke a teda by nemala byť ako úhrada akceptovaná vôbec, odvolací súd
uvádza, že žalovaná v odpore uviedla, že na predmetný dlh túto čiastku plnila, k podanému odporu

priložila aj doklad o uhradení sumy 54 Eur dňa 23.04.2015. Jedná o vklad na účet žalobcu, pričom ako
referencia platiteľa je uvedené /N (č. l. 39 spisu), v zmluve o pôžičke XXXXXX/XX.XX.XX je uvedené
číslo karty klienta XXXXXX, platba vo výške 20,04 Eur zo dňa 12.05.2015 je tiež označená VS 029692,
to je rovnakým VS a túto žalobca priradil k predmetnej zmluve. Odvolací súd pre úplnosť k uvedenému
dodáva, že vzhľadom na kontraktačný proces pri uzatváraní predmetnej zmluvy o pôžičke uvedený

v bode 18 Zmluvných podmienok (č. l. 11) je zrejmé, že žalovaná už pred uvedeným dátumom t.j.
24.04.2015 poznala číslo svojej karty a teda predmetnú sumu mohol uhradiť pred uvedeným dátumom.
Žalobca ani netvrdil, že by mu žalovaná plnila inú pohľadávku

22. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne

rozhodol a žalobu vo zvyšnej časti zamietol, boli vecne správne. Odvolací súd preto, po oboznámení sa
s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom druhom výroku ohľadom zamietnutia nároku v prevyšujúcej časti zvyšnej časti žaloby a v
tretom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP, v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 256
ods. 1 CSP, pri zohľadnení procesného úspechu a neúspechu strán sporu a procesného zavinenia na
zastavení konania sčasti. Nakoľko žalovaná tým, že v priebehu odvolacieho konania uhradila na účet
žalobcu sumu 5,96 Eur (3,97 % z hodnoty sporu) zavinila, že žaloba na základe čiastočného späťvzatia

musela býť v tejto časti zastavená, pričom vo zvyšnej časti bola žalovaná v odvolacom konaní procesne
úspešná (96,03 % z hodnoty sporu). Vzhľadom na rozdiel procesného úspechu žalovaného v rozsahu
96,03 % a jeho procesného neúspechu v rozsahu 3,97 % (96,03 - 3,97) potom odvolací súd vyslovil,
že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 92,06 %26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).