Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8Csp/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201851
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1718201851.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobkyne: N. F.,

A.. XX.XX.XXXX, W. S. XX, F., proti žalovanému: Endepro s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 49,
Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpený RR Legal Corp, s.r.o., so sídlom Humenské nám. 4, Bratislava,
IČO: 46 789 634, o vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. 571693218 vo výške 258 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňažaloboudoručenousúdudňa 19.05.2017 sadomáhalavydaniabezdôvodnéhoobohatenia

zo zmlúv o úvere č. 612602942, 611357041, 610623048, 571696431, 4473655430, 4731173797,
571693218 spolu vo výške 5.126,19,- Eur, finančného zadosťučinenia vo výške 300 Eur, priznania
náhrady trov konania.

2. Uznesením č.k. 43Csp/3/2017-323 zo dňa 30.08.2018 vylúčil jednotlivé nároky zo zmlúv
na samostatné konania z dôvodu potreby samostatného dokazovania ohľadne jednotlivých
spotrebiteľských zmlúv.

3. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 25.04.2014 uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
571693218nazákladektorejžalovanýposkytolúveržalobkynivovýške300Eur.Žalobkyňasazaviazala
podľa zmluvy zaplatiť žalovanému sumu 558 Eur vo výške v 60 týždenných splátkach vo výške 9,30 Eur.
Keďže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú a podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva č. 571696431 obsahuje RPMN vo

výške 70,38%, ale podľa Národnej banky Slovenska bola RPMN v čase uzatvorenia zmluvy vo výške
12,99%. Takisto ročná úroková sadza 22,38%, avšak priemerná ročná úroková sadzba v čase podpisu
zmluvy bola podľa NBS 13,78%. Nakoľko tu nie je zahrnutá doplnková služba „Zmluva o zabezpečení
splátok úveru“ informácia o RPMN a úroku zo sumy úveru nie je pravdivá a je zle vypočítaná. Je
tu nesprávne vyjadrenie úrokových sadzieb. V zmluve taktiež absentuje údaj o výške istiny, úroku a
iných poplatkov. Uvádza sa len o výške týždennej splátky ako jednej sumy z ktorej nie je zrejmé akú
časť z nej predstavuje istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky. V tejto zmluve ďalší povinný

údaj, ktorý absentuje, je údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ak sa tento údaj v zmluve
jednoznačne uvedený dátumom nenachádza tak je zmluvy považovaná za bezúročnú a bez poplatkov.
Nie je prípustné, aby sa spotrebiteľ j údaju o konečne splatnosti spotrebiteľského úveru dopracoval
výkladom výpočtu. V zmluve je nesprávne vyjadrenie úrokových sadzieb a to tak, že obsah zmlúv sasnaží klamlivo spotrebiteľa naviesť, že cena finančnej služby vyjadrená úrokom je výhodná. Bezdôvodné
obohatenie predstavuje sumu 228 Eur.

4. Žalovaný (Provident Financial, s.r.o.) sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.09.2017 v ktorom
uviedol, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná a špekulatívna. Žalovaný považuje
ako celok za nezrozumiteľné podanie vo veci samej v zmysle § 129 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku. Nárok žalobcu považuje žalovaný za premlčaný s poukazom na §
107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný popiera všetky tvrdenia žalobkyne uvedené

v žalobe, pre ich nepravdivosť. Žalovaný predovšetkým nikdy neprijal plnenie od žalobkyne bez
právneho dôvodu. Žalovaný trvá na tom, že všetky ním používané zmluvy sú platné, majú všetky
príslušnými právnymi predpismi stanovené náležitosti a neobsahujú neprijateľné podmienky. Každú
zmluvu uzatvorila žalobkyňa so žalovaným dobrovoľne a každá je v súlade s dobrými mravmi,
žalovaný postupoval v súvislosti uzatváranými zmluvami s príslušnými právnymi predpismi. Zmluva
o úvere bola uzatvorená platne v písomnej forme. Zmluva o úvere obsahovala aj všetky vzťahujúce

sa náležitosti § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v okamihu jej uzavretia vrátane
písm. f) termín konečnej splatnosti, písm. i) úrokovú sadzbu, výšku a počet termín splátok. Zmluva
o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaný voči žalobkyni nepoužil nekalé podmienky.
Dohodnutý úrok je v zmluve uvedený jasne, zrozumiteľne a určito, a to fixnou úrokovou sadzbou zo
sumy úveru. V zmluvách je uvedená správna výška RPMN, nesprávnosť výpočtu žalobkyňa nijako

nedokazuje, jeho nesprávne tvrdenie nepopiera o žiadnu konkrétnu skutočnosť ani o žiaden dôkaz.
Žalobkyňa si v žalobe zamieňa údaj úroková sadzba s RPMN. Žalobkyňa v žalobe poukazuje na
údajnú absenciu náležitosti „termín konečnej splatnosti“. Žalovaný takéto tvrdenie žalobkyne popiera,
pre jeho nepravdivosť. Každá doplnková služba bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, je uzavretá
platne a neobsahuje neprijateľné podmienky. Zmluva o doplnkovej službe je samostatné uzavretou

inominátnou spotrebiteľskou zmluvou obsahujúcou ustanovenia o predmete plnenia, jeho cene, pričom
obe sú vyjadrené zrozumiteľne a určito. Je z nich zrejmé, aká je celková odmena za doplnkovú službu,
ako aj to za čo sa táto celková odmena platí, v čom spočíva podstata služby. Zmluvu o doplnkovej službe
strany osobitne podpísali. Žalovaný podal námietku premlčania, kde uviedol, že žaloba bola podaná
na súd dňa 19.05.2015, plnenia poukázané žalobkyňou boli väčšinou poukázané pred viac ako dvoma

rokmi pred podaním žaloby súdu. Časť žalovaných nárokov je premlčaná aj s poukazom na uplynutie
trojročnej objektívnej lehoty podľa § 107 ods. 2 OZ.

5. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 26.11.2017 rozšírila žalobný návrh o vyplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur, nakoľko boli jej práva ako spotrebiteľa porušené, kde

žalovaný pristupoval ku nej ako spotrebiteľke s neodbornou starostlivosťou, svojimi tvrdeniami zavádza
a klame. Čo sa týka námietky premlčania má zato, že nie je dôvodná, keďže vzhľadom na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov je zrejmé, že v takýchto veciach je namieste použiť desaťročnú objektívnu
premlčaciu lehotu. Keďže žalovaný ako nebankový subjekt, ktorý v rámci svojej činnosti dlhodobo
poskytoval úvery už od roku 2001, mal povinnosť poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce

sa na poskytovanie úverov. Nastavenie úžerníckych úrokov, resp. nesprávne uvedená výška údaju o
RPMN, neuvedenie konečného termínu splatnosti úveru, nerozdelenie splátok na istinu, úrok a iné
poplatky a tiež používanie tých istých opakujúcich sa neprijateľných podmienok v zmluvách je jedno z
ktorého roku od roku 2001, nakoľko sú všetky obsahom rovnaké, potom toto všetko nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne

s nepriamym úmyslom. Objektívna premlčacia lehota tak podľa žalobkyne ostala zachovaná. Keďže
samotné Zmluvy o pôžičke boli uzatvorené od roku 2010 do roku 2015. Desaťročná premlčacia lehota
by tak uplynula najskôr v roku 2020. Žaloba bola podaná 19.05.2017. O tom kto sa na jej úkor obohatil
sa dozvedela z internetu na jar 2017 a následne podala žalobu. Žalovaný je nebankovým subjektom
pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike od roku 2001, ako taký si je vedomý toho,

aké právne predpisy regulujú jeho činnosť a neuzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomne je
nepochybne úmyselným porušením zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež bezdôvodné obohatenie,
ktoré takýmto spôsobom vzniklo je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne. Ak teda žalovaný
koná úmyselne poškodiť spotrebiteľa už pri podpise zmluvy, kde zneužije jeho tieseň na získanie
bezdôvodného obohatenia na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá neobsahuje navyše obligatórne

náležitostistanovenézákonom,dásapovedať,žežalovanýkonaltak,abyspôsobilškoduapridomáhaní
sa spotrebiteľa svojich práv má teda nárok spotrebiteľ finančne byť odškodnený.6. Žalovaný sa opätovne vyjadril k žalobe zo dňa 18.05.2017, a to konkrétne k zmluve č. 571696431,
kde uviedol, že žalobu považuje za podanie, ktoré je nezrozumiteľné, z ktorého nie je zrejmé čoho
konkrétneho sa týka, ani čo sa ním sleduje, teda za podanie, pri ktorom je namieste aplikovať

postup podľa § 129 CSP. Keďže konkrétne dôvody, ktorými žalobca dôvodí svoje žalobné návrhy, buď
vôbec nie sú, resp. sú natoľko všeobecné a obšírne, že takéto dôvody nemožno reálne identifikovať,
žalovaný považuje za nevyhnutné pripomenúť, že predmetom súdneho konania základe žalobcom
podanej žaloby sú len tie rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú opísané v ňom podanej žalobe, teda nie
skutočnosti uvedené napríklad v prílohách ním podanej žaloby, ani tie, ktoré sú opísané v súdnych

rozhodnutiach, na ktoré žalobca v žalobe len odkazuje alebo ich len cituje. Pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností je totiž náležitosťou žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP, pričom podľa § 132
ods. 2 CSP: „Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“.
Takéto vymedzenie predmetu konania má svoje opodstatnenie nielen z pohľadu rozlišovania, či existuje
prekážka litispendencie, prekážka res iudicata, alebo z pohľadu posúdenia, či podaním nedochádza k
zmene žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP (podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností

tvrdenýchvžalobe),alenavyšeahlavne,umožňuježalovanémusanáležitevyjadriťkpredmetusúdneho
konania. Nerešpektovaním danej zásady, teda automaticky dochádza k znemožneniu žalovanému
vyjadriť sa a k porušeniu rovnosti strán, a tak aj k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Z
uvedeného dôvodu, súd nie je oprávnený dotvárať predmet sporu vymedzený žalobcom.
Všeobecne k úverovej zmluve: Žalovaný v súvislosti s uzavieraním a realizovaním úverovej zmluvy

postupoval dôsledne podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
v znení neskorších predpisov. Žalovaný okrem iného s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a splnil si svoje informačné povinnosti. Úverová zmluva bola
uzavretá platne v písomnej forme. Úverová zmluva obsahovala aj všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v okamihu jej uzavretia (vrátane písm. f) - termín konečnej
splatnosti, písm. i) - úrokovú sadzbu, a písm. k) - výšku počet a termíny splátok). Úverová zmluva
neobsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaný voči žalobcovi nepoužil nekalé obchodné praktiky (ani zo
strany obchodných zástupcov žalovaného k použitiu nekalých obchodných praktík nedošlo). Na úverovú
zmluvu sa teda nepoužije ani sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru.

K ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN): Žalobca tvrdí, že vraj v úverovej zmluve je nesprávne
uvedenáročnápercentuálnamieranákladov(RPMN).Žalovanýtakétotvrdeniažalobcuvcelomrozsahu
popiera pre ich nepravdivosť, pretože v úverovej zmluve je uvedená správna výška RPMN. Žalobca
v podanej žalobe uvádza, že žalovaný v úverovej zmluve nesprávne uviedol RPMN vo výške 70,38%,
pričom „podľa Národnej banky Slovenska bola RPMN v čase uzatvorenia zmluvy vo výške 12,99%“.

Vzhľadomkuvedenému,žalovanýpoukazujenanasledovnéfakty: Žalobcasizjavnemýlitermíny„ročná
percentuálna miera nákladov“ (RPMN) a termín „priemerná hodnota RPMN“. Pokiaľ žalobca uvádza,
že RPMN z úverovej zmluvy bola žalovaným nesprávne uvedená vo výške 70,38%, takéto tvrdenie je
zavádzajúce, nakoľko žalobca očividne nesprávne vychádza z názoru, že priemerná hodnota RPMN
vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy, musí súčasne automaticky znamenať aj

výšku RPMN z ním uzatvorenej úverovej zmluvy. Uvedený záver žalobcu je však nesprávny. Žalobca
pri svojom prepočte RPMN z úverovej zmluvy, ktorú mylne uvádza vo výške 228,66%, vychádza zo
zjavne nesprávnych údajov, nakoľko takáto výška RPMN v prípade úverovej zmluvy v žiadnom prípade
neprichádza v úvahu. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca pri prepočte výšky RPMN, ktorý doručil súdu
ako prílohu vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.11.2017, uviedol nesprávny údaj v časti „Pravidelná splátka“,

keď túto z neznámych príčin uviedol vo výške 9,30 EUR, správne však mal žalobca uvádzať sumu 6,73
EUR, resp. 6,43 EUR pri poslednej splátke. Vzhľadom k tomu, že žalobca pri výpočtoch vychádzal z
nesprávnych údajov, je jeho tvrdenie ohľadne výšky RPMN z úverovej zmluvy nepravdivé. Žalobca pri
výpočte RPMN zrejme pri určení výšky mesačnej splátky vychádzal zo súčtu výšky mesačnej splátky
podľa úverovej zmluvy (t.j. sumu vo výške 6,73 EUR) a sumy, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť ako

odplatu zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 09.05.2014 (t.j. sumu vo výške 2,57 EUR) (ďalej
len „zmluva o doplnkovej službe“). Uvedený postup žalovaného bol však nesprávny. Z legálnej definície
celkových nákladov jasne vyplýva, že právna úprava rozlišuje medzi doplnkovými službami súvisiacimi
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, (i) ktoré spotrebiteľ musí navyše uzavrieť, aby získal spotrebiteľský
úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok a medzi (ii) tými, pri ktorých spotrebiteľ nemusí

navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver a aby ho
získal za ponúkaných podmienok.
Žalobca v posudzovanom prípade nemusel uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe, aby na základe
úverovej zmluvy získal spotrebiteľský úver a aby ho získal za ponúkaných podmienok, teda celkováodmena podľa zmluvy o doplnkovej službe sa nezahŕňa do: a) určenia najvyššej prípustnej odplaty;
odplatapodľaúverovejzmluvyajcelkováodmenasútaksúladesprávnymipredpismiadobrýmimravmi;
b) celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom; údaje v úverovej zmluve o

celkových nákladoch žalobcu sú tak správne; c) celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; údaje
v úverovej zmluve o celkovej čiastke, ktorú musí žalobca zaplatiť, sú tak správne; d) výpočtu RPMN;
údaje v úverovej zmluve o výške RPMN sú tak správne.
K vzájomnému vzťahu úverovej zmluvy a zmluvy o doplnkovej službe je nutné uviesť, že tieto treba
posudzovať samostatne. Úverová zmluva je pritom úplne nezávislá od skutočnosti, či dôjde alebo

nedôjde k uzavretiu zmluvy o doplnkovej službe. Zmluva o doplnkovej službe môže byť pritom uzavretá
vždy až po uzavretí úverovej zmluvy a ako neskoršia zmluva teda nemôže podmieňovať podmienky a
vznik už uzavretej úverovej zmluvy. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že nie každý klient so žalovaným
uzavrel zmluvu o doplnkovej službe.
Dohodnutá služba zabezpečenia splátok úveru je dobrovoľnou doplnkovou službou, na základe ktorej je
žalovaný povinný informovať zákazníka (v danom prípade žalobcu) o prevedení úveru, úhrade splátok

ako aj preberať splátky úveru od zákazníka priamo v mieste určenom zákazníkom a bezodkladne ich
použiť na riadnu úhradu splátky zákazníka podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej ako „doplnková
služba“). Uzavretím zmluvy o doplnkovej službe sa záväzok žalobcu platiť splátky úveru nezmenil. Na
základe zmluvy o doplnkovej službe však vznikol nový záväzok pre žalovaného ako aj pre žalobcu.
Záväzku žalovaného poskytovať žalobcovi pravidelne sa opakujúcu nadštandardnú doplnkovú službu,

zodpovedal záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému celkovú odmenu za túto službu. Obe zmluvy je preto
nevyhnutné posudzovať samostatne. Žalovaný teda v dobrej viere zastáva názor, že neporušil žiadnu
svoju povinnosť, a to výslovne ani pri celkových nákladoch či RPMN v žiadnej zmluve o spotrebiteľskom
o úvere.
K absencii údaju o výške istiny, úroku a iných poplatkov : Žalobca v podanom vyjadrení uvádza,

že v úverovej zmluve absentuje údaj o výške istiny, úroku a iných poplatkov. Uvedené tvrdenie
žalobcu považuje žalovaný za v celom rozsahu nepravdivé a žalovaný skutočne nerozumie takémuto
nepravdivému tvrdeniu žalobcu, keďže na prvej strane úverovej zmluvy je jasne a zrozumiteľne
uvedené: ? výška istiny, t.j. výška poskytnutého úveru v sume 300,- EUR, ako aj celková dlžná suma
(istina, úrok, poplatok za garantovanú službu) spolu vo výške 403,50 EUR;

? údaj o výške úrokovej sadzby vo výške 22,38% p. a. zo sumy úveru, t.j. vo výške 43,20 EUR;
? údaj o poplatku za garantovanú službu určený pevnou sumou vo výške 60,30 EUR.
Pokiaľ žalobca uvedenými tvrdeniami mal na mysli skutočnosť, že v úverovej zmluve nie je uvedený
„rozpis“ splátok istiny, úroku a ostatných nákladov, žalovaný má za to, že žalobca si nesprávne vykladá
ustanovenie§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010Z.z.vrelevantnomčasovomznení.Uvedený„rozpis“

sa totiž poskytuje iba v prípadoch definovaných v § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. ak sa zmluvné
strany dohodnú na amortizácii istiny, pričom v takom prípade platí, že zákazník má právo požiadať o
vydanie amortizačnej tabuľky podľa § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom amortizačná tabuľka
„uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru

a prípadne i dodatočné náklady; …“. Nie je však povinnosťou veriteľa uvádzať tieto údaje v zmluve o
úvere vždy, ale výlučne vtedy, ak sa dohodol so zákazníkom na amortizácii istiny.
Rovnaké stanovisko v súvislosti s touto náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako uvádza
žalovaný zastal celkom jednoznačne aj Súdny dvor EÚ v rozsudku z 9. novembra 2016 vo veci Home
Credit Slovakia, a.s., C-42/15 (ECLI:EU:C:2016:842), v ktorom poskytol nasledovný výklad práva EÚ,

ktorým sú vnútroštátne súdy viazané pri výklade vnútroštátnych noriem a ktorým sa definitívne ustálila
nejednotná aplikačná prax slovenských súdov:
? „… článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy

týchto splátok“ (bod 50),
? „… iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy
odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky“ (bod 53), resp.: „vzhľadom na jasné znenie týchto
ustanovení je potrebné konštatovať, že smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o
úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky“ (bod 54),

? „pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48, členské štáty by nemali
ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje
harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (pozri analogicky rozsudok z 12.
júla 2012, SC Volksbank România,C-602/10, EU:C:2012:443, body 63 a 64)“ (bod 55),? „pritom je potrebné konštatovať, že článok 10 ods. 2 smernice 2008/48 obsahuje takúto harmonizáciu,
pokiaľ ide o náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutne obsahom zmluvy o úvere“ (bod 56),
? „uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie,
ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice“ (bod 58), t. j. členský štát nie je oprávnený stanoviť
iný okruh náležitostí než stanovuje čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48,
? „článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky

náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o
úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku“ (bod 73), t. j. sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
nemožno akceptovať všeobecne ako primeranú sankciu, ale len vtedy, ak by „pochybenie“ veriteľa v
náležitostiach znemožňovalo zákazníkovi urobiť si predstavu o rozsahu svojho záväzku, čo nie je daný
prípad.

Žalovaný je toho názoru, že je dostatočné, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere (a teda tiež úverová
zmluva) obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti
jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka žalovanému splatiť. Takýto záver okrem
Súdneho dvoru Európskej potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa
22. februára 2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, keď konštatoval, že „V zmluvách uzatváraných zákona

č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k
záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne

pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo
možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“
Pre úplnosť žalovaný dodáva, že s účinnosťou od 01.05.2018 došlo k zmene predmetného ustanovenia,
keďže sa slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nahrádzajú slovami „frekvenciou
splátok“. Uvedená úprava aj v zmysle dôvodnej správy smerovala k odstráneniu možnosti rôzneho

výkladu predmetného ustanovenia v rozpore s eurokonformným výkladom.
S poukazom na uvedené má žalovaný za to, že tvrdenia žalobcu ohľadne povinnosti žalovaného uviesť
v úverovej zmluve „rozpis“ každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a ostatné prípadné náklady, je
tendenčným a zavádzajúcim tvrdením, ktoré nemá oporu v zákone, čo v konečnom dôsledku potvrdil
tiež Najvyšší súd SR ako najvyššia súdna autorita.

K absencii údaju o konečnom termíne splatnosti úveru:
Žalobcavpodanomvyjadreníuvádza,ževúverovejzmluveabsentujeúdajotermínekonečnejsplatnosti
úver, keďže je neprijateľné, aby sa spotrebiteľ k určeniu termínu konečnej splatnosti dopracúval
výpočtom alebo výkladom. Uvedený záver žalobcu je nesprávny.
Žalovaný v úverovej zmluve termín konečnej splatnosti úveru riadne uviedol tým, že termín konečnej

splatnosti pripadá na deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia
úverovej zmluvy.
Žalovaný má za to, že ak spotrebiteľ je spôsobilý na právne úkony a dokázal si zmluvne zadovážiť
poskytnutie úveru (v prípade žalobcu dokonca viacerých úverov), je možné a dokonca žiaduce
u neho predpokladať znalosť toho, že týždeň má 7 dní ako aj znalosť počtov do 60, keďže sa

jedná o osnovu 2. ročníka základných škôl. Je zrejmé, že výklad, aký aplikuje vo vyjadrení žalobca
vykazuje znaky prílišného formalizmu, ktorý je podmienkach právneho štátu neprípustný. Už totiž len
„prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená
porušenie základných práv“ (nález Ústavného súdu SR z 3.10.2012, sp. zn. I. ÚS 164/2012).
V tejto súvislosti žalovaný odkazuje na nedávny rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

22.05.2018, sp. zn. 6Co/295/2017, ktorý sa tiež dôkladne vyjadril k žalobcom napádaným náležitostiam
úverovejzmluvy(žalovanýibadodáva,žepredmetnérozhodnutiejeznovšiehodátumu,akorozhodnutia
všeobecných súdov uvedené vo vyjadrení žalobcom), pričom konštatoval, aj že:
? V prejednávanej veci súd správne zistil, že doba trvania zmluvy bola určená na 60 týždňov od jej
uzavretia a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru bol určený ako 7. deň

60. týždňa po uzavretí zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto vymedzenie doby trvania zmluvy
aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je dostatočne určité a nemôže vyvolávať žiadne
pochybnosti. Pod pojmom termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno bezvýhradnerozumieť iba konkrétne určitý dátum, ak podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať dátum poslednej splátky a aj konečnej splatnosti úveru. (body 58 a 59) ,
? V prejednávanej veci termín konečnej splatnosti úveru teda nebolo nevyhnutné určiť konkrétnym

dátumom, ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie, ale postačilo vymedzenie iným určitým
spôsobom, ktoré bez akýchkoľvek ťažkostí a pochybností umožňovalo spotrebiteľovi tento dátum
identifikovať. Termín konečnej splatnosti bol určený na 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, pričom
k uzavretiu zmluvy došlo dňa 15.05.2013. (bod 61)
?Vychádzajúczpožiadavkysmernice2008/48/ES,článok10ods.2písm.c/,vyžadujúcejuvedeniedĺžky

trvania zmluvy o úvere, je uvedenie konečnej splatnosti úveru vyššie uvedeným spôsobom v spojení
s uvedením doby, na ktorú sa úver poskytuje naplnením náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona
129/2010 Z. z. (bod 63) ,
? Termín konečnej splatnosti úveru je teda vyjadrený termínom poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60
týždňa po dni uzavretia zmluvy, ako to nakoniec sám skonštatuje aj súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku, a preto nemožno konštatovať nedostatok tejto náležitosti a z tohto dôvodu bezúročnosť a

bezpoplatkovosť zmluvy o úvere. (bod 64).
Žalovaný má vzhľadom k uvedenému za to, že termín konečnej splatnosti úveru je v úverovej
zmluve vyjadrený, bez ohľadu na to, že nie je vyjadrený konkrétnym dátumom. Opačný záver
by bol neopodstatneným extenzívnym výkladom nad rámec účelu právnej úpravy a neprimeraným
formalizmom.

Prehľad splátok a námietka premlčania :
V nadväznosti na uvedené žalovaný uvádza, že kartu splátok, ktorú v rámci podanej žaloby žiadal
žalobca od žalovaného vyžiadať, nemá žalovaný k dispozícií, keďže kartu splátok si v rámci
uzatvorených zmlúv o spotrebiteľských úveroch ponechávali samotní spotrebitelia. Na druhej strane
však žalovaný disponuje interným dokladom, ktorý žalovaný priebežne vyhotovuje pre svoje interné

účely a ktorú žalovaný predkladá konajúcemu súdu pre účely vykonania dokazovania. Žaloba bola
podaná na okresný súd dňa 19.05.2017 - žalovaný uplatňuje námietku premlčania z dôvodu, že všetky
žalované plnenia, boli poukázané žalobcom žalovanému pred viac ako dvoma rokmi pred podaním
žaloby súdu (t. j. pred 19.05.2015). Podľa § 107 ods. 1 OZ, „právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.“
Žalovaný má za to, že žalovaný nárok je premlčaný v dvojročnej subjektívnej lehote. Judikatúra ohľadne
plynutia subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ustálene uvádza,
že „oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil
vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o

vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol
dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z
týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.

Akovyplývazobsahuspisu,žalobcapoukázalpredmetnúfinančnúčiastkunaúčetžalovanej28.augusta
2006. Podľa názoru dovolacieho súdu týmto dňom začala žalobcovi plynúť i dvojročná subjektívna
premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 OZ. Žalobca v konaní nepreukázal právny dôvod poskytnutia
tohto plnenia, teda od počiatku šlo o plnenie bez právneho dôvodu, pričom v danom prípade niet pochýb
otom,žeužvtomtookamihuboližalobcoviznámevšetkyskutkovéokolnostipotrebnénapodaniežaloby

na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. komu plnil a v akej výške“ (rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/67/2011
z 25.03.2013, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 22/2013).
Vyššie citovaný záver Najvyššieho súdu SR bol opätovne potvrdený nedávnym rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/169/2017. Okrem toho, podobné názory prezentujú rozsudky
Najvyššieho súdu Českej republiky, napr. so sp. zn. 33Odo 528/2006 zo dňa 29.03.2007, 28Cdo

685/2011 zo dňa 28.03.2012, 28Cdo 3977/2007 zo dňa 18.03.2008 a 26Cdo 785/2011 zo dňa
24.04.2012.
V prípade tohto súdneho konania sa žalobca dozvedel o všetkých skutkových okolnostiach potrebných
pre uplatnenie nároku na súde (t. j. kto sa obohatil a tiež v akom rozsahu) najneskôr zaplatením tej ktorej
splátkyapretotrebapovažovaťzapremlčanévšetkyplatbyvykonanépred19.05.2015,t.j.celéžalované

plnenie. Žaloba preto bola podaná oneskorene. Na základe vyššie uvedeného je žalovaný toho názoru,
že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáha v tomto súdnom konaní, je
v celom rozsahu premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote. Vo vzťahu k nároku na primerané finančné
zadosťučinenie žalovaný uvádza, že tento považuje za uplatnený predčasne. V zmysle § 3 ods. 5 tretiavetazákonač.250/2007Z.z.ochranespotrebiteľa„Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Predpokladmi vzniku nároku spotrebiteľa na takéto primerané
finančné zadosťučinenie je teda kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: a) porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi zo strany výrobcu,
predávajúceho, dovozcu alebo dodávateľa, b) porušenie je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, a c)
úspešné uplatnenie porušenia na súde.

Zo znenia uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že predpokladom pre úspešné uplatnenie
primeraného finančného zadosťučinenia je predchádzajúce úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti na súde. Právo domáhať sa ho mu teda vzniká až potom, čo je vo veci porušenia jeho
právaprávoplatnerozhodnuté,čovtomtoprípadedoposiaľnepopierateľnenebolo.Jezároveňvylúčené,
aby o danom nároku bolo rozhodnuté súbežne s rozhodnutím o porušení práva, nakoľko v okamihu
vyhlásenia rozhodnutia o tomto nároku by podmienka právoplatnosti rozhodnutia o porušení práva

nebola splnená. Predpoklad spôsobilosti privodiť ujmu spotrebiteľovi sa vyžaduje z dôvodu, aby
poskytnutím primeraného finančného zadosťučinenia nedošlo k obohateniu zo strany spotrebiteľa, ale
iba ku kompenzácií jeho možnej nemateriálnej ujmy. Primerané finančné zadosťučinenie preto nemá
mať sankčný charakter. Vo vzťahu k výške žalovaný trvá na tom, že pri výške údajného bezdôvodného
obohatenia v sume 567,60 EUR, ktorého sa žalobca domáha, je suma finančného zadosťučinenia vo

výške 300,- EUR požadovaná žalobcom neadekvátna a neprimeraná.

7. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
571696431, Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere, formulár o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere

nákladov (ďalej len „RPMN“), nevypísanú kartu splátok.

8. Právny zástupca žalovaného sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s tým, aby súd vo
veci pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. S použitím ust. § 180 Civilného sporového poriadku
pojednával súd vo veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného.

9.Žalobkyňanapojednávaníuviedla,žezotrváva napodanejžalobeavšetkýchjejpísomnýchvyjadrení,
kde žiadala, aby súd žalobe vyhovel.

10. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto ustanovení zákonov:

Podľa článku 17 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa
neprimeraneobmedzujúalebovylučujúmožnosťspotrebiteľadomáhaťsasvojichprávvočidodávateľovi

vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53 ods. 10 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru

alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získanýplnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 488 OZ, záväzkovo-právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie /pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 2 písm. a), b), d) a e) zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý
umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho
platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16 ,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa§11ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,akveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa
§ 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V

prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

11. Ako vyplýva z obsahu žalobného návrhu vo vzťahu k vyššie citovaným zákonným ustanoveniam, v
tomto spore sa žalobkyňa domáha proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 258
Eur, a to z titulu bezúročnosti a bez poplatkovosti uzavretej úverovej zmluvy so žalovaným, ktoré súzapríčinené tak absenciou náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v
okamihu jej uzavretia (vrátane písm. f) - termín konečnej splatnosti, písm. i) - úrokovú sadzbu, j - ročnú
percentuálnu mieru nákladov a písm. k) - výšku počet a termíny splátok).

12. Súd sa osobitne zaoberal každým z nárokov prezentovaných zo strany žalobkyne, kde medzi
stranami nebolo sporné, že žalobkyňa zo žalovaným uzavrela dňa 09.05.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere 571693218, na základe ktorej žalobkyňa čerpala úver vo výške 300 eur, celkové náklady
zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu,

pričom je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38% p.a. zo sumy úveru t.j. vo výške 43,20 eur, a poplatok
za garantovanú službu pevnou sumou 60,30 Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavuje sumu 403,50 Eur.
Priemerná RPMN vzťahuje sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy predstavuje 46,30 %. Žalobkyňa
sa zaviazala splácať úver v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej
po predposlednú je 6,73 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 6,43 Eur.

13. Žalobkyňa predložila súdu, čistú kartu splátok. Kde súd poukazuje, že v zmysle všeobecných
podmienok k zmluve je v bode 8. uvedené „ Zákazník sa zaväzuje uložiť kartu splátok bezpečným
spôsobom a zaväzuje sa, že nebude do nej nič vpisovať, nebude ju meniť, poškodzovať, škrtať alebo
sa snažiť, aby bola nečitateľná. Provident je oprávnený kartu splátok kontrolovať a na tento účel je

zákazník povinný dať Providentu kartu splátok k dispozícií“ Z toho vyplýva, že žalobkyňa mala mať kartu
splátok vo svojej dispozícií, na základe ktorej by preukázala súdu výšku bezdôvodného obohatenia,
ako aj termíny splácania jednotlivých splátok. Žalovaný predložil súdu interný doklad, ktorý žalovaný
vyhotovuje pre svoje účely, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa vykonala úhradu 31 týždni 2014 vo výške
275,46 Eur, kde z úhrad vyplýva, že uhradila 420,46 Eur, žalovaný jej za predčasné doplatenie úveru

poskytol zľavu 137,54 Eur. Zo zmluvy vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 300 Eur,
pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavuje sumu
403,50 Eur. Z prehľadu splátok žalovaného vyplýva, že žalobkyňa uhradila 420,46 Eur, nie tak ako tvrdí
v žalobe vo výške 558 Eur. Žalobkyňa nepredložila súdu vypísanú kartu splátok z ktorej by mal súd za
preukázané, že žalovanému splatila v zmysle zmluvy sumu vo výške 558 Eur, tak ako tvrdí v žalobe.

Žalobkyňa tieto skutočnosti nepreukázala a neuniesla tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Súd vychádzal jedine z interného prehľadu splátok žalovaného (č.l.43) z ktorého vyplýva, že žalobkyňa
žalovanému splácala nepravidelne, kde poslednú platbu vykonala 31 týždni 2014.

14. Nakoľko v konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobkyne, vzhľadom k

uvedenému bolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky, kde súd sledujúc princíp
hospodárnosti konania primárne skúmal, či skutočne došlo k premlčaniu práva na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia. V konaní sa uplatňuje nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia (konkrétne zaplatenie sumy, o ktorú mala žalobkyňa úver preplatiť a tak poskytnúť
žalovanému finančné prostriedky, na ktoré nemal nárok), ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a

3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

15. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa
ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pričom toto právo sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe,
ako aj v objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na

vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených
lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia, t.j. kedy ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je teda stanovená
kombinovaná premlčacia doba, kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne,

začínajúplynúť,plynúakončiasanezávisléodseba.Ichvzájomnývzťahjetaký,žeaksaskončíplynutie
jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
presiahnuť a môže začať plynúť najskôr od začiatku objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel

(bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.16. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom
môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre

plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodujúce,
kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nestačí pritom len možnosť sa
uvedené dozvedieť, ale kedy sa tak skutočne stalo. (pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystricisp.zn.17Co/301/2011zodňa4.7.2012,podľaktorého„subjektívnapremlčaciadobamôžezačať
plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ako aj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky 3Cdo/169/2017 zo dňa 10.01.2018). Pre plynutie subjektívnej premlčacej
doby je rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie
je rozhodujúce, že pri vynaložení obvyklej starostlivosti sa mohol o vzniku bezdôvodného obohatenia
dozvedieť skôr. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 26.11.2017 uviedla, že nadobudla vedomosť o
tom kto sa na jej úkor obohatil z internetu na jar 2017. Žalobkyňa svoje tvrdenie ohľadne nadobudnutia
vedomosti nijako nepreukázala, tvrdenia žalobkyne považoval súd len v rovine hypotetickej. Dôkazné

bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje vždy tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (t.j. žalobkyňu); ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu
takýchto skutočností tvrdí. Žaloba bola podaná na okresný súd dňa 19.05.2017 - žalovaný uplatňuje
námietku premlčania z dôvodu, že všetky žalované plnenia, boli poukázané žalobkyňou žalovanému
pred viac ako dvoma rokmi pred podaním žaloby súdu (t. j. pred 19.05.2015). Žalovaný si teda

svoju vysvetľovaciu povinnosť splnil a vo vzťahu k dodržaniu subjektívnej premlčacej doby preniesol
dôkazné bremeno na žalobkyňu, ktorá objektívne ako jediná strana v spore môže vo vzťahu k
preukázaniu vedomosti či nevedomosti o bezdôvodnom obohatení disponovať relevantnými dôkazmi.
Je totiž absolútne nespochybniteľné, že je logicky nemožné, aby žalovaný preukázal, kedy sa žalobkyňa
dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Súd vo vzťahu k uvedenému právnemu záveru odkazuje na

rozhodnutie NSSR č.k. 3Cdo/169/2017 zo dňa 10.1.2018, ktorý sa zaoberal aj touto otázku a potvrdil
už v predchádzajúcom období dovolacím súdom formulovaný právny názor, podľa ktorého to, kedy sa
oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok možno právne kvalifikovať,
nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To
znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil

okamihom, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie - t.j. v tomto prípade po tom, ako sa riadne oboznámil so zmluvou, pričom
tento okamih je nutné posunúť do času kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na základe uvedeného je
podľa názoru súdu nesporné, že subjektívna premlčacia doba u všetkých platieb, ktoré boli realizované
v prospech žalovaného pred dátumom 19.05.2015 uplynula. Premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 OZ

vo vzťahu k predchádzajúcemu výkladu totiž v prípade realizovaných čiastkových úhrad zo strany
žalobkyne plynie od každej jednotlivej splátky po dátume pripísania čerpanej istiny úveru na účet
žalovaného. Pre začiatok plynutia subjektívnej (a i objektívnej) premlčacej doby je totiž rozhodujúci
okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo, t.j. kedy boli realizované platby v
prospech žalovaného, presnejšie kedy boli platby žalobkyne pripísané na účet žalovaného (uvedené

súd neskúmal, pretože žiadna zo strán nespochybnila dátum pripísania platieb žalobkyne na účet
žalovaného). Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne bol podaný
oneskorene, všetky platby vykonané pred dátumom 19.05.2015 považuje súd za premlčané, a preto
nárok žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

17. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 26.11.2017 ako aj na pojednávaní uviedla, že na
prejednávanej veci je potrebné aplikovať 10- ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože žalovaný je
nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike od roku 2001, ako taký
si je vedomý toho, aké právne predpisy regulujú jeho činnosť a neuzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, je nepochybne úmyselné porušenie zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež bezdôvodné

obohatenie, ktoré takýmto spôsobom vzniklo je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne.

18.Súdspoukazomnaskutočnosť,ževzmysle§107OZsubjektívnapremlčaciadobamôžeplynúťibav
rámci objektívnej premlčacej doby, dodržanie objektívnej premlčacej doby už osobitne nevyhodnocoval.
Súd však považuje za potrebné podotknúť, že na daný prípad by rozhodne nebolo možné aplikovať 10

ročnú premlčaciu dobu. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že prejednávanej veci je potrebné
aplikovať 10- ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný
bezdôvodne obohatil úmyselne, keďže nebolo preukázané, že by jej úmysel (hoci len nepriamy)
smeroval k získaniu bezdôvodného obohatenia v rozhodnom čase, t.j. v čase uzatvorenia zmluvy,ktorá mala obsahovať ustanovenia, na základe ktorých malo byť žalovanému poskytnuté plnenie vo
väčšom rozsahu, ako je prípustné. Podľa vyjadrenia žalobkyne má zato, že žalovaný získal bezdôvodné
obohatenie úmyselne. Kde podľa Občianskeho zákonníka o priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení

ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné
obohatenie a súčasne, že ho chce získať. O nepriamy úmysel ide ak ten, kto sa na úkor oného obohatil
vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodne obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s
týmtouzrozumený.Napreukázanieúmyslukonajúcejosobyzískaťbezdôvodnéobohatenienepostačuje
všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného, že formulárová zmluva, ktorá podľa žalobkyne

nespĺňa všetky náležitosti podľa zákona, vyhotovil žalovaný, ktorý dlhodobo a legálne vystupuje z
pozície poskytovateľa spotrebiteľských úverov a to od roku 2001. Zo samotnej podstaty tohto podnikania
vyplýva to, že chcel poskytnúť peniaze s tým, aby sa mu tieto peniaze vrátili aj so ziskom, ktorý zisk
predstavoval poplatky a úroky za poskytnutý úver. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa nemohol chcieť
bezdôvodne obohatiť, pretože dôvodom jeho podnikateľskej činnosti bolo poskytovanie úverov a zo
samotnej definície § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluvou o úvere veriteľ na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a tento sa ich zaväzuje vrátiť a zaplatiť úroky.
Preto nebolo úmyslom žalovaného ako poskytovateľa úveru sa bezdôvodne obohatiť, ale poskytnúť
finančné prostriedky za úroky, teda za účelom dosiahnutia zisku. Žalobkyňa musela mať vedomosť, že
keď si požičiavala peniaze od nebankového subjektu, čo v tomto prípade bolo sedem zmlúv v období
2010- 2015, že žalovaný poskytuje finančné prostriedky za odplatu, to znamená, že žalovaný ako veriteľ

očakáva zisk z dovoleného podnikania, nemôže sama o sebe znamenať jeho úmysel bezdôvodne sa
obohatiť. Je pravdou, že žalovaný ako cieľom poskytovania finančných prostriedkov chcel získať odplatu
voformeúrokovzaposkytnutýúver,aletátoskutočnosťeštenedokazujejehoúmyselzískaťbezdôvodné
obohatenie. Žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalovaný mal úmysel (hoci
aj nepriamy) bezdôvodne obohacovať vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy uzavretej medzi

stranami a že hlavne tento úmysel existoval už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Takisto
je nutné podotknúť, že podnikateľským zámerom žalovaného je získavať prospech z poskytovania
úverov a nie tieto poskytovať bez úrokov a poplatkov, takýto cieľ žalovaného by nekorešpondoval s
definíciou podnikania v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Ak by totiž žalovaný
poskytoval úvery/pôžičky bez úrokov a poplatkov, len ťažko by túto činnosť mohol dlhodobo vykonávať,

pretože z takejto „podnikateľskej činnosti“ (ktorá by de lege ani de facto nebola podnikaním) by
nezískal žiaden finančný prospech. Otázku úmyselného bezdôvodného obohatenia je nutné posudzovať
vo vzťahu k ustanoveniam OZ o premlčacej dobe (právna kategória ktorá nerozlišuje či je právnym
titulom vzniku bezdôvodného obohatenia vzťah spotrebiteľský alebo nie) a nie s poukazom na aktuálnu
občianskoprávnu úpravu ochrany spotrebiteľa.

19. Vo vzťahu k žalovanému nároku na priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur, súd
poukazuje, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná a preto jej nemožno finančné zadosťučinenie priznať.
Súd zároveň uvádza, že žalobkyňa sa v konaní obmedzila len na všeobecné formulácie ohľadom
poškodenia jej práv, žiadnym spôsobom nezdôvodnila výšku žiadaného finančného zadosťučinenia a

anineuviedla,akúujmubyjejprípadnéporušenieprávaalebopovinnostistanovenejzákonomoochrane
spotrebiteľa a osobitnými predpismi mohlo spôsobiť.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok
na ich náhradu priznal v plnom v rozsahu žalovanému, ktorý mal 100 % úspech vo veci.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.