Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/363/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114204159
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6114204159.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu SNAPCORE a.
s., so sídlom Slavojova 579/9, Nusle, 128 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 04 616 251, právne
zastúpeného JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Michalská 9,
811 01 Bratislava, proti žalovaným 1/ C. C., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. ulica

XXX/X, XXX XX D., 2/ K. C., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. ulica XXX/X, XXX XX
D., obaja právne zastúpení JUDr. Andreou Stupárovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom
Novomeského 1266/25, 962 31 Veľká Lúka, o zaplatenie 47.633,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
pôvodného žalobcu M.B.A. Financie s. r. o., so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava, IČO: 36 745
404, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/132/2014-199 z 26. apríla 2017 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/132/2014-223 z 12. júna 2017 , takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/132/2014-199 z 26. apríla 2017 v spojení s
opravným uznesením č. k. 14C/132/2014-223 zo dňa 12. júna 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 26. 04. 2017 žalobu zamietol (prvý

výrok). O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (druhý výrok). Následne okresný súd opravným uznesením
č. k. 14C/132/2014-223 zo dňa 12. 06. 2017 opravil záhlavie napadnutého rozsudku tak, že správne
označenie žalobcu je SNAPCORE a. s., so sídlom Slavojova 579/9, Nusle, 128 00 Praha 2, Česká
republika, IČO: 04 616 251.

2. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd konštatoval, že pôvodný žalobca (V. M. J., a. s.) sa žalobou
podanou dňa 24. 02. 2014 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy
47.633,23 Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa 29. 10. 2008.
Poukázal na to, že uznesením č. k. 14C/132/2014-90 zo dňa 15. 12. 2014 pripustil, aby do konania
namiesto žalobcu V. M. J., a. s. vstúpila spoločnosť M.B.A. Financie s. r. o., so sídlom Vysoká 19, 811 06
Bratislava,IČO:36745404.Prvoinštančnýsúdkonštatoval,že sícevpriebehukonaniadošlokďalšiemu

postúpeniu žalovanej pohľadávky na spoločnosť SNAPCORE, a. s., zmluvou zo dňa 14. 03. 2017,
avšak na toto postúpenie neprihliadol, lebo v čase rozhodovania nebolo ešte právoplatné uznesenie
č. k. 14C/132/2014-186 zo dňa 04. 04. 2017, ktorým rozhodol o zmene na strane žalobcu. Keďže v
prípade prvého postúpenia išlo o postúpenie pohľadávky bankou na nebankový subjekt, prvoinštančný
súd skúmal, či boli pre toto postúpenie splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z.
o bankách (ďalej aj len „Zákon o bankách“). V tomto smere uviedol, že žalobca tvrdil, že k zosplatneniu

úveru došlo dňa 18. 05. 2010. V zmluve o poskytnutí úveru zo dňa 29. 10. 2008 (jej čl. IX, bod 8) bolo
dohodnuté právo banky okamžite zosplatniť istinu úveru a príslušenstvo, ak dlžník poruší svoje zmluvnépovinnosti. K žalobe bolo pripojené oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 18. 05. 2010 (a to ku dňu
17. 05. 2010), ktoré bolo doručené žalovaným 1/, 2/. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 53
ods. 8 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ktorý zosplatnenie podmieňuje upozornením na možnosť

uplatneniatohtoprávaakonštatoval,žetakétoupozorneniepredchádzajúcezosplatneniuúverukžalobe
priložené nebolo a ani sa v nej nespomína. Následne súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli
dodržané zákonné podmienky zosplatnenia úveru vyplývajúce z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o
bankách, pretože neboli splnené podmienky pre postúpenie žalovanej pohľadávky na spoločnosť M.B.A.
Financie s. r. o. s poukazom na neplatnosť zmluvy o postúpení zo dňa 25. 09. 2014 pre jej rozpor so

zákonom (§ 39 OZ). Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu preto žalobu zamietol a v celom
rozsahu úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal v plnej výške právo na náhradu trov konania s odkazom na
ustanovenie § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).

3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal pôvodný žalobca M.B.A. Financie s. r. o., so sídlom
Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava, IČO: 36 745 404 (ďalej aj ,,pôvodný žalobca“) v zákonnej lehote

odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie.

4. V odôvodnení odvolania odkazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/1328/2007
a sp. zn. 32Odo/201/2004 spochybňoval oprávnenie prvoinštančného súdu zaoberať sa v tomto spore

(ne)platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože podstatné je len to, aby pohľadávka v čase
postúpenia existovala. Namietal, že súd prvej inštancie na jednej strane pripustil zmenu na strane
žalobcu a na strane druhej žalobu zamietol s konštatovaním, že kvôli neplatnosti zmluvy o postúpení
k zmene nemohlo dôjsť. Ak súd prvej inštancie mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky na
pripustenie zmeny na strane žalobcu, nemal ju uvedeným uznesením pripustiť. Okrem toho si V. M.

J., a. s. ako pôvodný veriteľ splnila aj svoju povinnosť zaslať dlžníkom príslušnú výzvu obsahujúcu
upozornenie na zosplatnenie, ale dôkaz o tom neprodukoval, lebo mal za to, že súd prvej inštancie to
nepovažuje za sporné. V tomto smere vytýkal prvoinštančnému súdu, že nepostupoval podľa § 181 ods.
2 CSP, resp. podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP a neoznačil nedoručenie výzvy dlžníkom pred zosplatnením
pohľadávky za spornú skutočnosť. Pokiaľ ho súd prvej inštancie mohol vyzvať na zaslanie prehľadu

predpísaných a dlžných splátok, mal ho tiež vyzvať na preukázanie splnenia povinnosti podľa § 92 ods.
8 Zákona o bankách, resp. aspoň označiť platnosť zosplatnenia úveru za spornú skutočnosť.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ podaním zo dňa 04. 08. 2017. Navrhli, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal im v plnom rozsahu trovy odvolacieho konania.

6. Uviedli, že sa nestotožňujú s tvrdeniami žalobcu v odvolaní, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo
veci správne, keď správne vyhodnotil skutkový a právny stav, teda že žalobca nepreukázal splnenie
podmienky postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Bez ohľadu na to, či žalobcu
okresný súd vyzval alebo nie, žalobca mal povinnosť tvrdiť aj preukázať predpoklady svojej aktívnej

legitimácie a počas celého konania až do ukončenia dokazovania mal možnosť predložiť dôkaz o splnení
podmienky upozornenia pred zosplatnením úveru. Ak ho žalobca predložil až v rámci odvolacieho
konania, nemožno naň podľa § 366 CSP prihliadať. Poukázali ďalej na ust. § 150 ods. 1 a 2 a § 153 ods.
1 CSP, resp. na § 120 ods. 1 predtým platného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len „OSP“) a na
to, že žalobca bol zastúpený právnym zástupcom, a preto o to viac mal i bez výzvy súdu dbať na splnenie

si dôkaznej povinnosti, keď navyše predmetným dôkazom celý čas disponoval. V závere poukázali na
ust. § 53 ods. 9 OZ a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zvýrazňujúc povinnosť súdu
ex offo prihliadať na zákonnú prekážku brániacu priznať plnenie uplatňované voči spotrebiteľovi.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ k jeho odvolaniu nevyjadril.

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26. 04. 2017 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 12. 06. 2017 podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1

CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal tým, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.10. Podľa ustanovenia § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

11. V zmysle citovaného ustanovenia sa právo na podanie odvolania priznáva strane. Stranami sú podľa
§ 60 CSP žalobca a žalovaný.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobu v prejednávanej veci podával žalobca, a to V. M. J., a.
s.. Následne v nadväznosti na podanie zo dňa 26. 11. 2014 (č. l. 75 spisu) spoločnosti M.B.A. Financie

s. r. o., so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava, IČO: 36 745 404, súd prvej inštancie s odkazom
na vtedy účinné ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 OSP uznesením č. k. 14C/132/2014-90 zo dňa 15. 12.
2014 pripustil, aby spoločnosť M.B.A. Financie s. r. o., so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava,
IČO: 36 745 404, vstúpila do konania na miesto žalobcu (V. M. J., a. s.). Uznesenie okresného súdu
nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 12. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 17Co/276/2015-125 zo dňa 24. 11. 2015.

13. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 26. 04. 2017, na ktoré
predvolal právnu zástupkyňu pôvodného žalobcu (M.B.A. Financie s. r. o.) a tiež právnu zástupkyňu
žalovaných 1/ a 2/. Ešte pred pojednávaním súdu prvej inštancie bolo doručené dňa 03. 04. 2017
podanie pôvodného žalobcu (M.B.A. Financie s. r. o.), ktorý navrhol, aby vzhľadom na pripojenú zmluvu

o postúpení pohľadávok na jeho miesto vstúpila spoločnosť SNAPCORE a. s., so sídlom Slavojova
579/9, Nusle, 128 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 04 616 251. Prvoinštančný súd uznesením
č. k. 14C/132/2014-186 zo dňa 04. 04. 2017 pripustil zmenu na strane žalobcu. Uznesenie súdu
prvej inštancie č. k. 14C/132/2014-186 zo dňa 04. 04. 2017 bolo doručené právnemu zástupcovi
zastupujúcemu súčasne pôvodného žalobcu M.B.A. Financie s. r. o. i aktuálneho žalobcu SNAPCORE

a. s. dňa 10. 04. 2017 a právnemu zástupcovi žalovaných 1/ a 2/ dňa 11. 04. 2017. V dôsledku toho
uznesenieokresnéhosúduč.k.14C/132/2014-186zodňa04.04.2017nadobudloprávoplatnosťdňa11.
04. 2017, a teda týmto dňom sa „s konečnou platnosťou“ stala žalobcom spoločnosť SNAPCORE a. s.

14. Napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 26. 04. 2017 konal s pôvodným

žalobcom, t.j. spoločnosťou M.B.A. Financie s. r. o., a taktiež s právnym zástupcom pôvodného žalobcu,
keďže na pojednávaní súdu prvej inštancie bolo predložené poverenie udelené právnou zástupkyňou
pôvodného žalobcu (M.B.A. Financie s. r. o.) jej advokátskemu koncipientovi za účelom jej zastupovania
na predmetnom pojednávaní (č. l. 192 spisu; Zápisnica o pojednávaní zo dňa 26. 04. 2017; č.l.193-199
spisu). Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26. 04. 2017 vyplýva, že sa súd prvej inštancie na

túto okolnosť dotazoval prítomného právneho zástupcu pôvodného žalobcu, ktorý predmetné poverenie
vysvetlil tým, že uznesenie o pripustení zmeny na strane žalobcu ešte nenadobudlo právoplatnosť.
Súd prvej inštancie sa s týmto vysvetlením uspokojil, žiadnu nápravu v tomto smere neurobil (t.j.
neodročil pojednávanie), naopak, vec na pojednávaní prejednal a rozhodol rozsudkom (ktorý je teraz
predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní), hoci išlo o postup procesne nesprávny, keďže súd

prvej inštancie konal na pojednávaní s pôvodným žalobcom a jeho právnym zástupcom. Súd prvej
inštancie si neuvedomil, že podľa § 237 ods. 1 CSP bol uznesením č. k. 14C/132/2014-186 zo dňa 04.
04. 2017, ktorým zmenu na strane žalobcu pripustil, viazaný dňom jeho vydania, t. j. dňom 04. 04. 2017
(keďže nešlo o uznesenie, ktoré sa vyhlasovalo), bez ohľadu na to, kedy nadobudlo právoplatnosť a
kedy táto bola na uznesení vyznačená (k tomu došlo podľa pripojenej doložky dňa 07. 06. 2017). V tomto

vadnom procesnom postupe potom súd prvej inštancie pokračoval, keď v rámci písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku v záhlaví opätovne označil za žalobcu spoločnosť M.B.A. Financie s. r. o. s tým,
že v bode 14. odôvodnenia rozsudku (nesprávne) zopakoval to, že v priebehu konania síce došlo k
postúpeniu žalovanej pohľadávky na spoločnosť SNAPCORE, a. s. zmluvou zo dňa 14. 03. 2017, ale
toto postúpenie „nebral do úvahy“, lebo v čase rozhodovania ešte nebolo právoplatné uznesenie zo dňa

04. 04. 2017 o pripustení menovanej spoločnosti.

16. V zákonnej lehote bolo proti rozsudku prvoinštančného súdu podané odvolanie pôvodným žalobcom
(M.B.A. Financie s. r. o.), a to podľa odvolacieho súdu je len logickým vyústením vyššie popísaného
procesného postupu súdu prvej inštancie. Po podaní odvolania súd prvej inštancie nesprávne označenie

žalobcu v záhlaví rozsudku zo dňa 26. 04. 2017 opravil v súlade s aktuálnym procesným stavom
uznesením č. k. 14C/132/2014-223 zo dňa 12. 06. 2017.17. Za tohto stavu odvolací súd dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie v rozpore so svojim uznesením
č. k. 14C/132/2014-186 zo dňa 04. 04. 2017 konal v čase meritórneho rozhodovania veci dňa 26. 04.
2017 s pôvodným žalobcom spoločnosťou M.B.A. Financie s. r. o. (odvolateľom), ústavne udržateľným

môže byť len taký výklad ustanovenia § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie bolo v danom prípade
podané oprávnenou osobou. Inak povedané, odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. b) CSP ako
podanéhoneoprávnenýmsubjektombypodľaodvolaciehosúdupredstavovalovtomtoprípadezásahdo
ústavného práva pôvodného žalobcu na prístup k súdu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V tomto
zmysleÚstavnýsúdSRvnálezesp.zn.II.ÚS400/2011z11.10.2012uviedol:„Základnéprávonasúdnu

ochranu si v materiálnom zmysle vyžaduje takú aplikáciu zákonných ustanovení o procesnom postupe
všeobecného súdu, ktorá zabezpečí reálny prístup účastníka konania k súdu, a to vrátane odvolacieho
súdu. A fortiori to platí v prípade, ak všeobecný súd postupoval chybne. Z ústavného hľadiska sa javí
ako popretie samej podstaty práva na prístup k súdu, ak účastník konania prišiel o prístup k odvolaciemu
súdu (o meritórne konanie a rozhodnutie o odvolaní) v dôsledku pochybenia samotného všeobecného
súdu.“

18. Preto sa odvolací súd musel aj vecne zaoberať podaným odvolaním vychádzajúc z toho, že síce na
jednej strane je podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, na strane druhej ale
musí podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadať ex offo na také vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Ak
podľa tohto ustanovenia treba zohľadniť z úradnej povinnosti také nedostatky, ktoré môžu za určitých

podmienok viesť k zastaveniu konania (ako nedostatok právomoci, procesnej subjektivity, atď.), t. j.
znamenajúce absenciu rozhodnutia odvolacieho súdu o podstate veci samej, im na roveň treba dať
také okolnosti, ktoré svojimi dôsledkami môžu vyústiť do rovnakého výsledku. A k tomu by odmietnutie
odvolania v danom prípade evidentne viedlo.

19. Následne odvolací súd prihliadajúc na odvolacie argumenty z obsahu spisu zistil, že odvolanie je
dôvodné.

20. Prvé pojednávanie (na ktorom sa konalo vo veci samej), uskutočnil súd prvej inštancie dňa 18. 05.
2016. I keď sa tohto pojednávania pôvodný žalobca nezúčastnil, zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva,

že by prvoinštančný súd postupoval podľa v tom čase účinného ustanovenia § 118 ods. 2 OSP a uviedol,
ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne
významné skutkové tvrdenia zostali sporné (a potom ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané
a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli). Pojednávanie bolo odročené s tým, že
bude zrealizovaný dotaz na pôvodného žalobcu ohľadne špecifikácie žalovanej sumy a uplatnených

úrokov z omeškania a tiež dátumu, od kedy a ako si pôvodný žalobca uplatňuje jednotlivú výšku úrokov
z omeškania. Na výzvu reagoval pôvodný žalobca podaním zo dňa 13. 06. 2016 (č. l. 161 a nasl.
spisu). Následne súd prvej inštancie pojednával vo veci samej dňa 26. 04. 2017 (ako už bolo uvedené
vyššie, za prítomnosti právneho zástupcu pôvodného žalobcu), kedy aj vo veci rozhodol a ani na tomto
pojednávaní (keďže tak neurobil predtým) neaplikoval postup podľa § 181 ods. 2 CSP spočívajúci v

uvedení sporných a nesporných skutkových tvrdení tak, aby strane žalobcu bolo zrejmé, že považuje
za spornú okolnosť otázku zaslania výzvy, resp. upozornenia podľa § 53 ods. 8 OZ (v znení účinnom
od 01. 11. 2008 do 30. 06. 2011). Mal tak urobiť o to viac, že práve na tom následne založil svoj
záver o potrebe zamietnutia žaloby z dôvodu, že zosplatneniu úveru nepredchádzalo zodpovedajúce
upozornenie v zmysle uvedeného ustanovenia, čo vzhľadom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o

bankách spôsobuje, že postupovaná pohľadávka nebola splatná (a preto je zmluva o postúpení zo
dňa 25. 09. 2014 neplatnou). Z tohto hľadiska bol podľa odvolacieho súdu záver prvoinštančného súdu
opodstatnene pre pôvodného žalobcu (objektívne) prekvapivý. Ak súd prvej inštancie evidentne túto
otázku považoval za kardinálnu, mohol a mal prípadne postupovať aj podľa § 150 ods. 2 CSP a či už
písomne alebo na pojednávaní požiadať stranu žalobcu o doplnenie skutkového tvrdenia ohľadne tejto

rozhodujúcej skutočnosti (ako to urobil písomnou výzvou ohľadne ďalších rozhodujúcich skutočností).
Len taký postup by zodpovedal spravodlivej a účinnej ochrane uplatneného práva v súlade s čl. 2 ods.
1 Základných princípov CSP.

21. Odvolací súd len dodáva, že odvolanie nedôvodne vytýkalo súdu prvej inštancie, že mal postupovať

podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP, pretože tieto ustanovenia sa týkajú procesného postupu súdu v súvislosti
s odstraňovaním vád podania vo veci samej (t. j. aj žaloby). O takú situáciu v posudzovanej veci
nešlo, pretože v tomto spore podaná žaloba mala všetky náležitosti a atribúty prejednateľnosti. Takisto
nedôvodná bola námietka, že súd prvej inštancie nebol oprávnený zaoberať sa otázkou neplatnostizmluvy o postúpení pohľadávky (medzi v poradí pôvodným prvým a druhým žalobcom). V tejto súvislosti
odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 26/2017 z 28. marca
2018 ohľadne tej istej problematiky (z ktorého nevyplýva absencia oprávnenia súdu skúmať aktívnu

vecnú legitimáciu postupníka). Napokon z už uvedených dôvodov odvolací súd nesúhlasí ani s názormi
žalovaných 1/ a 2/ v ich písomnom vyjadrení k odvolaniu, že žalobca mal v podstate „sám od seba“
tvrdiť a preukázať zaslanie predmetnej výzvy v situácii, kedy uvedenú skutočnosť žalovaní 1/, 2/
nenamietaliasúd prvejinštancietozaspornéneoznačil.Civilnýsporovýporiadoksícezvyšujeprocesnú
zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov.

Napriek tomu sa nový civilný proces hlási k sociálnej koncepcii civilného procesu, ktorá sa prejavuje
v tom, že prejednacia zásada sa prelamuje a súdu je umožnené viesť konanie materiálne. Strany sú
povinné tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ale Civilný sporový poriadok dáva
súdu oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladať povinnosti stranám za účelom zistenia
týchto informácií, čo predstavuje nástroje na zabezpečenie dostatočného, určitého a zrozumiteľného
podkladu pre dokazovanie. Civilný sporový poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré sú materiálnym

korektívom prísne kontradiktórneho konania a takýmto ustanovením je aj spomínané ustanovenie § 150
ods. 2 CSP. V tomto prípade procesná povinnosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je
doplnená oprávnením súdu požadovať ďalšie vysvetlenie.

22. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie

zo dňa 26. 04. 2017 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. 06. 2017 podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
pretože vady prvoinštančného konania nebolo možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom. V
rámci dˇalšieho konania bude prvoinštančný súd konať s aktuálnym žalobcom, ktorého účasť pripustil
uznesením zo dňa 04. 04. 2017, vykoná riadne dokazovanie a zohľadní všetky podstatné okolnosti

prípadu. Na základe vykonaného dokazovania rozhodne vo veci samej takým spôsobom, aby bolo jeho
rozhodnutie preskúmatelˇné v zmysle zásad ustanovených Civilným sporovým poriadkom.

23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

24. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).