Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205445
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8217205445.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcu: Obec Smilno, 086

33 Zborov, IČO: 00 322 571, právne zastúpeného: JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, 085 01
Bardejov,IČO:42246237,protižalovanej:Ľ.P.,F..XX.X.XXXX,XXXXXJ.XXX,právnezastúpená:Mgr.
Peter Troščák, advokát, Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 50 003 500, v konaní o odstránenie oplotenia
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 15.8.2017 domáhal voči žalovanej odstránenia betónového
oplotenia z parcely CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 510 m2 zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. J. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v záujme predchádzania sporov, bol na základe objednávky žalovanej z

26.4.2016 vyhotovený vytyčovací náčrt č. XX/XXXX, v súvislosti s ktorým bola v teréne fyzicky vytýčená
hranica medzi parcelou parcely CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 510 m2 vo
vlastníctve obce a parcelou CKN č. XXX - orná pôda o výmere 387 m2 vo vlastníctve žalovanej. Protokol
o vytýčení hranice podpísal za žalovanú jej manžel H. P. a za žalobcu starosta obce T.. R. T.. K vytýčeniu
hranice a obsahu protokolu o ňom nemali zúčastnené strany žiadne pripomienky. Súčasne potvrdili,
že sú oboznámené s priebehom a označením vytýčenej hranice pozemkov. Dňa 17.8.2016 podala
žalovaná v zastúpení svojím manželom H. P. žalobcovi ako príslušnému stavebnému úradu ohlásenie

drobnej stavby - oplotenia, ktorý mal v rámci svojej činnosti zistiť, že žalovaná už pred ohlásením
začala s realizáciou oplotenia. Vzhľadom na rozostavanie oplotenia pred ohlásením drobnej stavby,
stavebný úrad žalovanú vyzval na okamžité zastavenie všetkých stavebných prác a na podanie žiadosti
o dodatočné povolenie stavby oplotenia, ktorú žalovaná stavebnému úradu doručila 28.10.2016. Tvrdil,
že s ohľadom na vytýčenie hranice vytyčovacím náčrtom č. XX/XXXX z 26.4.2016 bolo žalobcovi zrejmé,
že už zrealizovanou stavbou oplotenia žalovaná zasiahla do parcely CKN č. XXX/X, ktorá slúži ako
miestna komunikácia v obci J.. Preto žalobca ako účastník stavebného konania svojím podaním zo dňa

22.11.2016 vzniesol na Spoločný stavebný úrad obcí okresu Bardejov, konajúci v danej stavebnej veci,
námietku k už zrealizovanej stavbe „oplotenia rodinného domu“ žalobkyne, v ktorej vyjadril svoj nesúhlas
so stavbou oplotenia. Tvrdil, že stavba nového oplotenia zasiahla do obecnej komunikácie, v dôsledku
čoho sa komunikácia zúžila v kritickom mieste z pôvodných 6,9 m na 4,5 m, zanikla krajnica cesty,podstatnou mierou poškodila odtokové vlastnosti komunikácie, sťažila jej vyžívanie pre nadrozmerné
poľnohospodárske a lesné stroje a občanov obce a skomplikovala zimnú údržbu miestnej komunikácie.
Na výzvu stavebného úradu žalovaná predložila 25.1.2017 geometrický plán č. XXXXXXXX - XX/XXXX

z 19.1.2017, podľa ktorého časť oplotenia stojí na parcele žalobcu CKN č. XXX/X v rozsahu vyznačenom
v geometrickom pláne. Preto na 13.2.2017 stavebný úrad zvolal ústne konanie za účelom dosiahnutia
dohody. Keďže k dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, stavebný úrad rozhodnutím č. XXX/XXXX/
XXX/Va XXX-XX z 15.2.2017 žalobcu ako vlastníka pozemku zastavaného časťou nepovolenej stavby
odkázal na súd a do doby právoplatnosti súdneho rozhodnutia konanie prerušil. S odkazom na § 123

a 126 Občianskeho zákonníka žalobca tvrdil, že žalovaná napriek vedomosti o priebehu hranice medzi
parcelami CKN č. XXX/X a CKN č. XXX a bez predchádzajúceho ohlásenia drobnej stavby zrealizovala
stavbu oplotenia tak, že jej časť postavila na parcele žalobcu CKN č. XXX/X v rozsahu vyznačenom v
geometrickom pláne č. XXXXXXXX - XX/XXXX z 19.1.2017, čím zasiahla do vlastníckych práv žalobcu,
konajúc tak v rozpore s verejným záujmom, ktorým došlo k zúženiu parcely žalobcu CKN č. XXX/
X slúžiacej v obci Smilno ako miestna komunikácia. Mal za to, že inak ako podaním žaloby na súd

nemal inú možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, najmä pokiaľ
ide o verejný záujem z hľadiska funkčného využitia stavbou oplotenia dotknutej parcely CKN č. XXX/
X ako miestnej komunikácie. V replike k vyjadreniu žalovanej z 28.3.2018 žalobca zotrval na žalobe v
celom rozsahu, tvrdil preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku s poukazom na všeobecný verejný
záujem a k rozsahu zásahu poukazoval na obsah geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX z

9.1.2017. V priebehu konania vo vzťahu k námietke o nevykonateľnosti žalobného nároku tvrdil, že
v tomto type konania súd nie je žalobcovým návrhom viazaný a môže rozhodnúť aj inak, ako znie
pôvodný žalobný petit. Pritom poukazoval na svoj posledný pokus o pokonávku, podľa ktorého na
usporiadanie vzájomne sporných otázok žalobca navrhuje zámenu pozemkov podľa pripojeného náčrtu
a kompenzáciu nákladov na výstavbu dotknutej časti oplotenia.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním z 11.1.2018, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej
náhradu trov konania označujúc tvrdenia žalobcu za vykonštruované. Tvrdila, že dlhodobo a postupne
obnovovala svoje oplotenie po jeho pôvodnej trase. Poukazujúc na obsah § 139b ods. 15 písm. a)
stavebného zákona mala za to, že na opravu jej oplotenia sa nevyžadovalo ohlásenie, z opatrnosti

však ohlásila stavebnému úradu jeho realizáciu. Na túto skutočnosť však obec Smilno ako stavebný
úrad neprihliadal a oznámil začatie jej stavebného konania, hoci v obdobných prípadoch postupuje
inak. Poukázala na to, že stavebný úrad si od žalovanej vyžiadal nákladnú projektovú dokumentáciu
na oplotenie, napriek skutočnosti, že by v prípade vzniku ohlasovacej povinnosti postačoval jednoduchý
situačný výkres, ktorý bol dodaný stavebnému úradu ešte pri prvom ohlásení, neúčelne od nej požadoval

zabezpečenie geodetického zamerania, neberúc vôbec do úvahy, že pozemok bol v minulosti už dvakrát
geodeticky zameraný. Zdôraznila, že kamene voľne položené pod oplotením posunula smerom do
svojho pozemku, aby nezasahovali do obecnej cesty, čím bol z jej pohľadu, celý spor súvisiaci so
zásahom do vlastníctva žalobcu vyriešený. V spojitosti s tým považovala tvrdenie žalobcu, že kvôli
kameňom prečnievajúcim do miestnej komunikácie (v rozsahu 5 cm), došlo k zúženiu komunikácie zo

6,9 m na 4,5 m, k zhoršeniu odtokových vlastností miestnej komunikácie a prejazdnosti nadrozmerných
vozidiel za iracionálne. Opisujúc okolnosti svojho prípadu tvrdila, že žalobca žalobou nesleduje
zosúladenie právneho a faktického stavu pozemkov, ale nezmyselnú kúpu časti pozemku žalovanej,
teda žalobca takýmto konaním zjavne sleduje vyriešenie problému, súvisiaceho so zúžením miestnej
komunikácie, ktorý však nebol spôsobený žalovanou, ale príbuzným starostu obce, ktorý postavil svoje

oplotenie z druhej strany predmetnej miestnej komunikácie. Podľa jej názoru prerušenie stavebného
konania bolo nedôvodné, stavebný úrad napriek jej žiadosti z 21.7.2017 nepokračuje v stavebnom
konaní , čo považuje za porušenie § 29 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Tvrdila,
že zúženie miestnej komunikácie zo 6,9 m na 4,5 m bolo spôsobené konaním suseda žalovanej -
vlastníka parcely CKN č. XXX/X E. A., ktorý si svoj pozemok ohraničil betónovým oplotením zasahujúcim

do miestnej komunikácie v rozsahu cca 140 cm a stavbou nájazdu pre vstup motorových vozidiel.
Do pozornosti súdu dala, že pán E. A. postavil nové oplotenie, keďže jeho pozemok nebol pôvodne
oplotený, a v zmysle stavebného zákona mal povinnosť výstavbu svojho betónového oplotenia ohlásiť
stavebnému úradu, čo si nesplnil napriek skorším upozorneniam žalovanej, že stavia oplotenie bez
zamerania geodetom a v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona. Ďalej tvrdila, že starosta obce

vedel o skutočnosti, že pán E. A. stavia nové oplotenie, na ktoré sa zo zákona vzťahuje minimálne
ohlasovacia povinnosť, ďalej že zo strany E. A. nedošlo k splneniu tejto povinnosti, ako aj že predmetné
oplotenie zasahuje do miestnej komunikácie v rozsahu cca 140 cm, no ako starosta obce neuskutočnil
žiadne právne kroky na ochranu záujmov obce. V súvislosti s tým poukazovala na rozdielny prístupobce pri riešení skutkovo identických prípadov, ktorý si odôvodňuje skutočnosťou, že pán E. A. mal
ako rodinný príbuzný starostu obce na úkor žalovanej privilegovanejšie postavenie. Vyjadrila názor, že
žalobca ako vlastník miestnej komunikácie mieni napraviť vzniknutý stav odkúpením časti pozemku

patriacehožalovanejanelogickyžiadaoodstránenieoplotenia.Nadväznepoukazovalananeschválenie
jej žiadosti o vymeranie miestnej komunikácie obecným zastupiteľstvom v roku 2016, hoci obecná rada
na svojom zasadnutí 14.9.2016 odporučila schváliť žiadosť E. A. o výmenu nehnuteľností, čo obecné
zastupiteľstvo schválilo. Mala za to, že žalobca skutočného vinníka, ktorý reálne spôsobil zúženie cesty,
žiadnym spôsobom (či už cestou správneho, resp. súdneho konania) neriešila, avšak naproti tomu voči

nej vedie nedôvodné súdne a správne konanie. Namietala, že žalobca pri riešení zachovania šírky
miestnej komunikácie uskutočňoval právne kroky, ktoré sú vo vzájomnom rozpore a ktorým nemôže
byť poskytnutá právna ochrana práve z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi. Žalovaná zároveň dáva
súdu do pozornosti že atribút „betónový“ plot formulovaný v samotnom petite žaloby, je nesprávny,
nakoľko plot žalovanej pozostáva z pletiva a stĺpikov. Spochybnila aj formuláciu žalobného návrhu, ktorý
neobsahuje presný rozsah, v akom má byť oplotenie odstránené, na základe čoho považovala petit

žaloby za neurčitý, nezrozumiteľný a po materiálnej stránke nevykonateľný. K argumentácii žalobcu,
že žalovaná svojim konaním zhoršila odtokovú funkciu miestnej komunikácie namietala, že miestna
komunikácia neplní odtokovú funkciu už dlhé roky, keďže stará priekopa popri nej bola dlhodobo
zanesená a žalobca ju sám odstránil s prísľubom vybudovania novej Osobitne poukázala na skutočnosť,
že v súdnom konaní vystupuje obec Smilno ako dotknutý vlastník parcely CKN č. XXX/X, pričom ako

dôkaz do súdneho konania doložil viacero podkladov, ktorými disponuje iba obec J. ako stavebný úrad a
nie ako vlastník predmetnej parcely, z čoho je zrejmé zneužitie postavenia žalobcu na úkor žalovanej a
potvrdzuje zaujatosť žalobcu ako stavebného úradu. V duplike žalovanej k replike žalobcu z 15.5.2018
žalovaná doplnila, že aktuálnym vlastníkom parcely CKN č. XXX/X, ktorá bola pôvodne súčasťou parcely
CKN č. XXX/X, k zásahu do ktorej podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť sa stal v zmysle zápisu na LV č.

XXX kat. úz. J. pán E. A. s manželkou. Oddelenie parcely CKN č. XXX/X od parcely CKN č. XXX/X
bolo zrealizované za účelom následného prevodu vlastníckeho práva k parcele CKN č. XXX/X pánovi E.
A., ktorý postavil betónové oplotenie so zásahom 1,40 m do miestnej komunikácie, pričom práve týmto
konaním došlo k reálnemu zúženiu miestnej komunikácie. Tvrdila, že žalobca tak zastrel nezákonný
postup vlastníka priľahlého pozemku parcely CKN č. XXX/X ako stavebníka, ktorý pri výstavbe svojho

betónového oplotenia nerešpektoval hranice pozemku miestnej komunikácie a týmto konaním spôsobil
jej zúženie o 1,4 m. Podľa tvrdení žalovanej napriek prevodu vlastníckeho práva k parcele CKN č.
XXX/X má betónové oplotenie pána E. A. toho času stále zasahovať do miestnej komunikácie o
cca 35 cm, t. j. odpredajom parcely CKN č. XXX/X pánovi E. A. nedošlo k úplnému zastretiu tohto
protiprávneho konania. S poukazom na túto skutočnosť považovala žalovaná konanie žalobcu pri riešení

porušenia verejného záujmu, t. j. problému zúženia miestnej komunikácie za preukázateľné účelové.
Vyjadrila názor, že konanie žalobcu je jednoznačne špekulatívne, rozporné s dobrými mravmi, a v
žiadnom prípade nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaná má za to, že sa jedná o klasický prípad
riešenia veci verejných šikanóznym spôsobom, kedy obec ako subjekt verejnej správy zneužíva svoje
postavenie na úkor obyvateľov obce, kde rovnaké prípady rieši rôznymi spôsobmi a podanie žaloby je

len nástrojom na zastrašovanie. Poukázal na to, že právny úkon, ktorý nezodpovedá právnym zásadám,
resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou je v rozpore s dobrými
mravmi a takýto môže byť aj výkon práva zodpovedajúci zákonu. Ide najmä o prípady, keď k uzavretiu
právneho úkonu dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu
či z dôvodu uspokojenia iných potrieb a kedy hlavným motívom osoby robiacej právny úkon je úmysel

poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Neplatnosť právneho úkonu pre
rozpor s dobrými mravmi nastáva bez ohľadu na to, kto tento rozpor spôsobil (zavinil) a bez ohľadu na
to, či druhá strana bola pri vzniku právneho úkonu (zmluvy) v dobrej viere. Podľa jej názoru právny úkon
vyúsťujúci v prevod vlastníckeho práva k parcele CKN č. XXX/X uskutočnený medzi žalobcom a pánom
E. A. je možné považovať za absolútne neplatný, a to pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie

zákona.

4. Súd vo veci vykonal pojednávanie v dňoch 28.3.2019 a 11.6.2019, na ktorých vykonal dokazovanie
výsluchom starostu žalobcu a žalovanej, ako aj oboznámením vytyčovacieho náčrtu zo dňa 26.4.2016
na č.l. 12, protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 26.4.2016 na č.l. 13, rozhodnutia Obce J. o

okamžitom zastavení prác na stavbe č. XXX/XXXX/XXX/VA-XXX/XXOHL zo dňa 6.10.2016 na č.l. 14,
oznámenia Obce J., že ohlásená stavba nespĺňa zákonné podmienky pre ohlásenie č. XXX/XXXX/XXX/
VA-XXX/XXOHL zo dňa 6.10.2016 na č.l. 15, námietky žalobcu vznesenou v stavebnom konaní zo dňa
20.11.2016 na č.l. 16, rozhodnutia Obce Smilno č. XXX/XXXX/XXX/VAXXX-XX zo dňa 6.12.2016 nač.l. 17-18, geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 19.1.2017 na č.l. 19-20, záznamu z
ústneho jednania pred stavebným úradom zo dňa 30.1.2017 na č.l. 21-22, rozhodnutia Obce J. č. XXX/
XXXX/XXX/VAXXX-XX z 15.2.2017 o odkázaním žalobcu na súd na č.l. 23-24, čestného prehlásenia

E. H. na č.l. 45, zápisnice z obecnej rady Obce J. zo dňa 14.9.2016 na č.l. 50, oznámenia o začatí
stavebného konania č. XXX/XXXX/XXX/VAXXX-XX zo 14.11.2016 na č.l. 51, uznesenia obecného
zastupiteľstva zo 16.9.2016 na č.l. 54-55, žiadosti o pokračovanie zo dňa 21.7.2017 na č.l. 56, výpismi
z listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXX pre k.ú. J., kópií katastrálnych máp dotknutého územia, stranami
predloženej fotodokumentácie a ostatného obsahu spisu. Z navrhnutých dôkazov, od ktorých strany

v priebehu konania neustúpili súd nevykonal a procesne uznesením zamietol len návrhy žalobcu na
výsluch Z. J. a D. H. a to predovšetkým z dôvodu, že výsluchy týchto svedkov žalobca nenavrhol včas
napriek poučeniu žalobcu v uznesení č.k. 8C/12/2017-75 z 23.1.2018, že na prostriedky procesného
útoku, ktoré nebudú predložené včas súd nemusí prihliadnuť. Označené návrhy na vykonanie dôkazov
žalobca navrhol až na pojednávaní konanom 11.6.2019, dávno po uplynutí 15 dňovej lehoty určenej
mu uznesením č.k. 8C/12/2017-75 z 23.1.2018, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené

26.2.2018, a to na preukázanie iného trasovania oplotenia žalovanej oproti pôvodnému stavu. K týmto
oneskoreným návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania súd poznamenáva, že prípadná zmena trasy
sporného oplotenia žalovanej oproti pôvodnému (opravovanému/vymieňanému) oploteniu je právne
významná predovšetkým pre posúdenie vzniku povinnosti žalovanej na ohlásenie tejto drobnej stavby,
nie však z hľadiska posúdenia, či reálne došlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcu k parcele

CKN č. XXX/X, k.ú. J. a či je spravodlivé žalobcovi poskytnúť právnu ochranu v civilnom súdnom
konaní, ktorej sa žalobou domáhal pred súdom. Prípadné akceptovanie takýchto oneskorených návrhov
žalobcu súdom by bolo tiež v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko v záujme
zachovania rovnosti strán by vzhľadom na námietku žalovanej vznesenej na pojednávaní bolo potrebné
pojednávanie odročiť a žalovanej poskytnúť adekvátnu príležitosť navrhnúť na tieto dodatočne žalobcom

tvrdené skutočnosti ňou navrhované dôkazy a to po uplynutí lehôt poskytnutých jej v zmysle § 167
Civilného sporového poriadku.

5. Z vykonaných dôkazov bolo po skutkovej stránke zistené nasledovné.

6. Starosta obce J., T.. R. T., ktorý je štatutárnym orgánom žalobcu vypovedal, že spor so žalovanou
vznikolvsúvislostisozámeromobcevysporiadaťpriekopuprimiestnejkomunikácii,ktorásanachádzala
sčasti aj na pozemku žalovanej. Tvrdil, že pôvodný plot žalovanej mal viesť popri tejto priekope a
preto súčasný plot žalovanej nie je postavený na tom istom mieste, nebol teda len opravovaný, ale
bol zbúraný a postavený nový, konkrétne zo železných stĺpikov zaliatych v betónovej základni. K

umiestneniu pôvodnej priekopy uvádzal, že jej začiatok bol na styku hranice medzi parcelami CKN č.
XXX a CKN č. XXX/X s parcelou CKN č. XXX/X, nachádzala sa v blízkosti, resp. v rámci priebehu
hranice medzi parcelami CKN č. XXX a XXX/X a končila približne za polovicou dĺžky tejto hraničnej
čiary, pred jej lomom smerujúcim k parcele CKN č. XXX. Uvádzal, že napriek zákazu stavebných prác,
žalovaná toto rozhodnutie nerešpektovala a oplotenie stavala ďalej. Uvádzal, že po miestnej komunikácii

nemôžu prechádzať stroje zimnej údržby ani nadrozmerné poľnohospodárske stroje, pretože plot stojí
o 2,5 m ďalej smerom do pôvodnej miestnej komunikácie. Iná výmera parcely CKN č. XXX/X v
geometrickom pláne oproti skutočnosti vznikla oddelením časti pozemku označeného následne ako
parcela CKN č. XXX/X pri hranici s parcelou CKN č. XXX, tento pozemok bol zamenený s pozemkom
obcesamostatnouzmluvou,tátovýmenabolarealizovanánazákladežiadostipánaA.,ktorúprerokovalo

obecné zastupiteľstvo a na základe jeho súhlasu bola uzatvorená zmluva, ktorou pán A. získal do
vlastníctva parcelu CKN č. XXX/X a zase obec na jeho úkor parcelu č. XXX/X vytvorenú z pôvodných
parciel č. XXX/X a XXX, čím malo dôjsť k vyrovnaniu miestnej komunikácie. Pripustil, že následkom
zámeny parciel došlo k zmene šírkových pomerov miestnej komunikácie tvrdiac, že sa tak udialo v jej
najširšom mieste a došlo tým „k legalizácii skoršieho stavu“. Tvrdil tiež, že k zásahu do parcely CKN č.

XXX/X došlo len v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu. Riešenie problému so žalovanou videl
vo výmene pozemkov, resp. tých jej častí, ktoré boli zasiahnuté stavbou oplotenia za časti, ktoré sú v
obecnom vlastníctve, žalovaná však nesúhlasila s vysporiadaním ani zámenou pozemkov, hoci žalobca
zameral hranicu medzi parcelami CKN č. XXX/X a CKN č. XXX, rovnako ako aj priekopu.

7. Žalovaná vo veci v podstatnom tvrdila, že plot, ktorého sa týka spor je vedený v trase pôvodného
oplotenia, v dĺžke 130 m stále nie je dokončený, stojí na hranici s obecnou komunikáciou rovnako ako na
nej bol pred rokom 1976 postavený pôvodný plot, ktorý ani v minulosti do vlastníctva obce nezasahoval.
Po nahliadnutí do vytyčovacieho náčrtu uvádzala, že plot medzi parcelami CKN č. XXX a CKN č. XXX/X je v súčasnej dobe dokončený po celej dĺžke, tak ako je to vyznačené aj na v konaní predloženom
vytyčovacom náčrte a geometrickom pláne. Zároveň tvrdila, že súčasné oplotenie bolo postavené tak,
ako bola hranica vytýčená pri vyhotovení vytyčovacieho náčrtu, a teda na jej pozemku. Pripúšťala tiež,

že časti oplotenia tvorené voľne stojacimi kameňmi zasahovali do obecného pozemku o 6 cm, tieto však
boli posunuté smerom do pozemku vo vlastníctve žalovanej, preto tvrdila, že stojaca časť oplotenia na
parcele CKN č. XXX v súčasnosti do parcely obce CKN č. XXX/X nezasahuje. Ďalej potvrdzovala, že v
minulosti vedľa obecnej komunikácie existovala priekopa, ktorú situačne popísala zhodne ako žalobca,
a že popri tejto priekope bol na pozemku žalovanej postavený pôvodný plot. Zároveň potvrdzovala aj

likvidáciu priekopy žalobcom na jej žiadosť. Priekopa v šírke cca 1 m sa mala nachádzať čiastočne na
pozemku žalobcu a čiastočne na pozemku žalovanej, bola vydláždená betónovými kockami a po dlhý
čas mala byť zahádzaná tak, že neplnila svoj pôvodný účel. Ďalej tvrdila šikanovanie zo strany obce
v stavebnom konaní, poukazovala na to, že ich podaniami a návrhmi sa stavebný úrad nezaoberal,
neprihliadal na nich a o ich žiadosti na povolenie pokračovať v stavbe nebolo dosiaľ rozhodnuté. Napriek
tomu, že si obec dala pred stavebným konaním vyhotoviť vytyčovací náčrt na vytýčenie hranice medzi

pozemkami, bola aj žalovaná dožadovaná na predloženie takého istého dokumentu, preto si osobitne
objednali vytyčovací náčrt, ktorý je aj v spise a neskôr aj porealizačné zameranie, ktorým je geometrický
plán predložený žalobcom do spisu.

8. Z obsahu predložených rozhodnutí žalobcu ako stavebného úradu súd zistil, že rozhodnutím č.

XXX/XXXX/XXX/VA-XXX/XXOHL zo 6.10.2016 obec zastavila s okamžitou platnosťou všetky stavebné
práce na stavbe oplotenia okrem iného aj na parcele CKN č. XXX, k. ú. J., potom ako bolo 22.9.2016
zistené, že žalovaná ako stavebník začala so stavbou oplotenia s tým, že stavba bola k uvedenému
dňu uskutočnená v rozsahu kamenného múrika s osadenými oceľovými stĺpikmi. Oznámením Obce J.
č. XXX/XXXX/XXX/VA-XXX/XXOHL zo dňa 6.10.2016 žalobca ako stavebný úrad oznámil, že stavba

oplotenia na parcelách CKN č. XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX a XXX, kat. úz. J., ohlásená
stavebnému úradu 17.8.2016 nespĺňa zákonné podmienky pre ohlásenie drobnej stavby z dôvodu
jej aktuálnej rozostavanosti, v nadväznosti na čo bola žalovaná vyzvaná na podanie žiadosti o jej
dodatočné povolenie s potrebnými prílohami do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia. Z rozhodnutia
Obce J. č. XXX/XXXX/XXX/VAXXX-XX zo dňa 6.12.2016 súd zistil, že stavebné konanie o žiadosti

na dodatočné povolenie stavby doručenej stavebnému úradu 28.10.2016 bolo prerušené za účelom
doplnenia dokladov pre posúdenie žiadosti z hľadiska verejných záujmov chránených zákonom a
žalovaná vyzvaná na predloženie geometrického plánu rozostavanej stavby. Z rozhodnutia Obce J. ako
stavebného úradu č. XXX/XXXX/XXX/VAXXX-XX z 15.2.2017 súd zistil, že žalobca bol podľa § 137
ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) odkázaný ako vlastník pozemku zastavaného časťou stavby
oplotenia žalovanej na súd, s poukazom na nedosiahnutie dohody v konaní o dodatočnom povolení
stavby, pričom do právoplatného rozhodnutia súdu, resp. do usporiadania občianskoprávnych vzťahov
medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku bolo toto stavebné konanie prerušené.

9. Z obsahu predloženého geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX z 19.1.2017 autorizačne
overeného toho istého dňa vyplýva, že na hranici parciel CKN č. XXX a CKN č. XXX/X podľa detailu
A tohto geometrického plánu je popisnými bodmi označenými číslicami 5, 8, 9 a 10 vyznačená časť
oploteniažalovanejtvorenéhokamennýmmúrikom zasahujúcadoparcelyžalobcuvdĺžke4,95mmedzi
bodmič.5ač.8a4,97mmedzibodmič.9a10avšírke0,09medzibodmi5a10a0,12mmedzibodmič.

8 a č. 9. Z označeného geometrického plánu tiež vyplýva, že kamenný múrik tvoriaci oplotenie žalovanej
v zameraní popisnými bodmi č. 1 až 4 nezasahuje do parcely žalobcu CKN č. XXX/X. Z obsahu protokolu
o vytýčení hranice pozemkov z 26.4.2016 vyplýva, že medzi stranami došlo uvedeného dňa k vytýčeniu
lomových bodov hraníc pozemkov metódou GNSS RTK v súradnicovom systéme S-JTSK, lomové body
boli vyznačené v teréne drevenými kolíkmi, pričom zúčastnené strany pri podpise označeného protokolu

nevzniesli k hranici pozemkov žiadne pripomienky.

10. Z obsahu oboznámených listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXX vedených pre k.ú. J. v spojení s
predloženými mapovými podkladmi bolo možné ustáliť, že žalovaná je v dotknutom území vlastníčkou
parcelyCKNč.XXX-ornápôdaovýmere378m2,žalobcavlastníkomparcelyCKNč.XXX/X-zastavané

plochy a nádvoria o výmere 510 m2 a do 13.4.2018 aj z nej vytvorenej parcely CKN č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 24 m2, ktorej spoluvlastníkmi sa zámennou zmluvou z 21.11.2017 (vklad
povolený k 13.4.2018) stali v celosti E. A. a J. A., vlastníci susediacich parciel CKN č. XXX/X a XXX/X.
Skutočnosť, že parcela CKN č. XXX/X bola odčlenená od parcely CKN č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu ataktožalobcomvcelostiprevedenádovlastníctvaE.A. aJ.A.savkonanínapokonukázalanespornoua
potvrdzujújunielenoznačenélistyvlastníctva,alevspojitostisnimiajpredloženézápisnicezozasadnutí
obecného zastupiteľstva a obecnej rady. Z predložených mapových podkladov (napr. č.l. 107, 189 rub)

rovnako súd považuje za preukázané (a medzi stranami v podstate nesporné), že parcela CKN č. XXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2 predstavuje vo svojej podstate trojuholník tvoriaci klin
medzi parcelami CKN č. XXX/X a CKN č. XXX/X, resp. CKN č. XXX/X, prebiehajúci v najširšej časti od
parcely CKN č. XXX/X až k styku s parcelou CKN č. XXX. Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne
vyplýva, že parcela CKN č. XXX/X zasahuje do šírkových pomerov parcely CKN č. XXX/X oproti hranici

medzi parcelou žalobcu CKN č. XXX/X a parcelou žalovanej CKN č. XXX.

11. Z obsahu predloženej fotodokumentácie súd ďalej v podstatnom považuje za preukázané, že k
22.6.2008 (viď fotografia na č.l. 63) neexistovalo žiadne oplotenie parciel nachádzajúcich sa oproti
hranici medzi parcelou žalobcu CKN č. XXX/X a parcelou žalovanej CKN č. XXX, pričom uvedené
potvrdzuje aj snímok predložený samotným žalobcom z roku 2007 (č.l. 167). Fotografická snímka na č.l.

168zasepotvrdzujevroku2012existenciupôvodnéhooplotenianačastipozemkovvlastníckypatriacich
žalovanej bez možnosti určenia, či sa toto oplotenie týka aj parcely CKN č. XXX.

12. Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného

povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v
určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.
Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad
posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov

predložených v stavebnom konaní.

13. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

14. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona, ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom
pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo
(§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí,

stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane
prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

15. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže
rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o

dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

16. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo

spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

17. V zmysle § 139b ods. 15 písm. a) stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania rozhodnutí
stavebného úradu dotýkajúcich sa predmetu sporu udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani
ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú aj opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení

jeho trasa.

18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.20. Podľa § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,

prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

21.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa čl. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zjavné zneužitie
práva nepožíva právnu ochranu.

23. S ohľadom na žalobcom v spore prednesenú argumentáciu o rozpore stavby oplotenia žalovanej s
verejným záujmom súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na vyššie citované ustanovenie
§ 88a ods. 1 stavebného zákona. Uvedené ustanovenie bezpochyby určuje právomoc na posúdenie
tejto otázky stavebnému úradu, ktorý je oprávnený spornú stavbu priamo v stavebnom konaní posúdiť z
hľadiska jej súladu s verejnými záujmami a to na základe záväzných stanovísk podľa § 140b stavebného

zákona a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak sa preukáže rozpor stavby s verejným
záujmom, je to stavebný úrad v stavebnom konaní, ktorý je oprávnený nariadiť odstránenie stavby
(§ 88a ods. 2, ods. 4 stavebného zákona). Orgánom kompetentným na posúdenie súladu stavby
žalovanej s verejným záujmom však nie je súd konajúci na podklade civilnej žaloby v civilnom sporovom
konaní, ktorý môže konať len o spore vyplývajúcom z kolízie vlastníckeho práva stavebníka k stavbe

s vlastníckym právom k pozemku, do časti ktorého má stavba zasahovať. Ak by súd posudzoval súlad
stavby žalovanej s verejným záujmom, nepochybne by si atrahoval právomoc, ktorá mu z platných
právnych predpisov nevyplýva, ale svedčí inému zákonom určenému orgánu verejnej moci. K tomuto
právnemu názoru súd predovšetkým poukazuje na body 25 a 26 odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/14/2017 z 27.4.2018, ktorý za pochybenie stavebného úradu

považoval aj konanie, ktorým odkázal namietateľov na súd v prípade námietok týkajúcich sa rozporu
stavby s verejným záujmom. Posúdenie takýchto námietok stavebným úradom neprekračuje právomoc
stavebného úradu, pretože stavebný úrad skúma požiadavku ochrany verejných záujmov, predovšetkým
zdravia ľudí a životného prostredia [§ 66 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona], teda posúdenie otázky
ochrany verejného záujmu je v jeho právomoci. Preto argumentácia žalujúcej strany o zúžení miestnej

komunikácie na parcele CKN č. XXX/X v kritickom mieste zo 6,9 m na 4,5 m, zániku krajnice cesty,
poškodení jej odtokových vlastností, sťažení jej využívania nadrozmernými poľnohospodárskymi a
lesnými strojmi a obyvateľmi obce nie je v danom prípade právne relevantná, pretože táto môže mať
vplyv len na posúdenie rozporu stavby s verejným záujmom, nie však na ochranu vlastníckeho práva
žalobcu k parcele CKN č. XXX/X pred zásahom do jeho vlastníctva v zmysle § 126 Občianskeho

zákonníka, prípadne aplikácie § 135c Občianskeho zákonníka ako lex specialis v prípade vyriešenia
právneho pomeru medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku na ktorom stavba (úplne alebo sčasti)
stojí.

24. I keď sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej odstrániť z jeho pozemku stavbu s

poukazom na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd spornú právnu situáciu podriaďuje pod
úpravu ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je totiž viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného
nároku, keďže túto žalobca ani nemusí prezentovať (§ 132 C.s.p.) pokiaľ opis rozhodujúcich skutočností
a skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť vec pod iné ustanovenie
hmotnoprávneho predpisu. Medzi prípady, na ktoré dopadá § 135c Občianskeho zákonníka patrí najmä

prípad, kedy zavinene protiprávne došlo k zriadeniu stavby na cudzom pozemku, ako aj prípad, keď k
tomudošlovdobrejvierevexistenciuprávastavby,ktorévskutočnostineexistovalo.Vtejtosúvislostisúd
konštatuje, že konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi osobami označenými za subjekty na niektorej zo
strán sporu a kde teda súd nie je viazaný žalobným návrhom, t.j. žalobcom navrhovaným spôsobom

vyporiadania. Súd je povinný vyporiadať vzťahy medzi stranami sporu aj iným, ako žalobcom žiadaným
spôsobom avšak len takým, ktorý vyplýva z obsahu § 135c Občianskeho zákonníka (obdobne napríklad
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/528/2012 alebo rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 14C/276/2013).25. V ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka sú upravené tri spôsoby vyrovnania vzťahov
medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi

neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať
tak, že bude žalovať o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného
stavebníka. Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených
hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinnosti
neoprávneného stavebníka. Pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku

občianskoprávny dôvod (titul) a pre obsah jeho práva mať na cudzom pozemku stavbu nie je obsah
stavebného povolenia rozhodujúci. To ostatne vyplýva z judikatúry, podľa ktorej pre posúdenie stavby
ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či na stavbu bolo vydané stavebné povolenie (rozsudok NS ČR
sp. zn. 22 Cdo/1090/2000). Predpokladom uloženia povinnosti odstrániť stavbu je záver, že odstránenie
stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka
pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Ďalším spôsobom usporiadania

vzťahov je prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, ak odstránenie stavby by nebolo účelné
ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená
stavba. Ak s prikázaním stavby do vlastníctva vlastník pozemku nesúhlasí, súd mu nemôže prikázať
stavbu za náhradu; v takomto prípade súd posúdi možnosť vyporiadania tohto vzťahu inak, najmä
zriadením vecného bremena stavby alebo žalobu zamietne pre jej neopodstatnenosť. Pri tomto spôsobe

usporiadania sa vychádza z toho, že vlastnícke vzťahy zostávajú zachované. Stavebník je naďalej
vlastníkom neoprávnenej stavby a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom. V takom prípade na
základe geometrického plánu zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a súčasne
aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe. Tento
nevyhnutný výkon vlastníckych práv je podobný nevyhnutnému výkonu týchto práv podľa ustanoveniu

§ 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, takže pri zriaďovaní tohto vecného bremena sa možno opierať
o označené ustanovenie. Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec.
Pri úvahe, či treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a
neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie
stavby nie je účelné, a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho

vlastníctva (nadväzne na to pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 458/2005, rozsudok NS ČR sp. zn.
22Cdo 1241/2010, rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 240/97 a iné).

26. Vo vzťahu k žalobcom navrhovanému spôsobu usporiadania vzťahov medzi stranami zámenou
časti parcely CKN č. XXX/X za časť parcely CKN č. XXX (prezentovanému na pojednávaní konanom

11.6.2019 vo vzťahu k námietke žalovanej o nevykonateľnosti pôvodného žalobného petitu a v rámci
pokusu žalobcu o urovnanie sporu), odhliadnuc od nesplnenia procesnej povinnosti žalobcu formulovať
v konaní (a písomne predložiť) v tomto smere určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh, súd
zásadne konštatuje, že svojím rozhodnutím opierajúcim sa o § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka
v žiadnom prípade nemôže zmeniť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, ani k ich častiam

tak, že rozsudkom uloží stranám (bližšie nekonkretizovanú) zámenu časti pozemkového vlastníctva.
Takýto spôsob vyporiadania vzájomných vzťahov by nepochybne prekračoval intencie dané § 135c
Občianskeho zákonníka, pričom na základe žiadneho iného zákonného ustanovenia by nebolo možné
uložiť žalovanej povinnosť vzdať sa časti vlastníctva k parcele CKN č. XXX za protihodnotu inej časti
parcely CKN č. XXX/X. Takéto usporiadanie vzťahov, ktoré by v praktickej rovine síce mohlo viesť k

vyriešeniu sporu medzi stranami, by bolo možné len na základe obojstrannej dohody, na ktorej uzavretie
stranami sporu súd nemá žiadnu donucovaciu právomoc.

27. V danom prípade zo zistených skutkových okolností prípadu a z obsahu geometrického plánu č.
XXXXXXXX-XX/XXXX z 19.1.2017 možno konštatovať, že žalovaná svojim oplotením realizovaným

na hranici jej vlastnícky patriacej parcely č. CKN č. XXX zasiahla do vlastníckeho práva žalobcu
k parcele CKN č. XXX/X výstavbou oplotenia pozostávajúceho zo železných stĺpikov osadených v
betónovej základni a k tomu prináležiacim kamenným múrikom a to v časti za lomom hranice medzi
označenými parcelami v jej priebehu smerujúceho k styku tejto hranice s parcelou CKN č. XXX v rozsahu
vyplývajúcom z detailu „A“ geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX z 19.1.2017, vymedzenom

bodmi č. 5, 8, 9 a 10. Uvedený zásah predstavuje nepravidelný štvoruholník o rozmerov 4,95m x
0,12m x 4,97m x 0,09 m. Prepočítaný na jeho obsah zasiahnutá plocha výmery parcely CKN č. XXX/
X predstavuje približne 0,52 m2, teda asi 0,1 % z výmery parcely CKN č. XXX/X. Takýto zásah do
vlastníckeho práva žalobcu k parcele CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 510 m2súd hodnotí ako mimoriadne malý až nepatrný. Žalovaná v tomto smere nadväzne argumentovala,
že k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu nedochádza aj pre posunutie voľne položených kameňov
kamenného múrika smerom do svojho pozemku o 5 až 6 cm. Predloženým geometrickým plánom však

bol zdokumentovaný presah o 9 až 12 cm na spornej časti oplotenia, preto ani žalobcom nepopretý
posun kamenných častí tvoriacich toto oplotenie žalovanou (odhliadnuc od skutočnosti, že oplotenie je
tvorenéajželeznýmistĺpikmiosadenýmivbetónovejzákladni,ktorýchvoľnýposunjevylúčený)nesvedčí
o úplnom odstránení žalobcom tvrdeného zásahu, len o jeho zmenšení na ešte nepatrnejšiu mieru.

28. Ako už bolo konštatované, v danom prípade bolo v konaní preukázané, že dosiaľ realizovaná časť
oplotenia žalovanej bola postavená z podstatnej časti na jej vlastnej nehnuteľnosti, t.j. parcele CKN č.
XXX a v jednej časti, t.j. v predchádzajúcom odseku definovanej miere zasahuje do parcely žalobcu
CKN č. XXX/X a to bez jeho súhlasu. Bez ohľadu na spor medzi stranami o splnení povinnosti ohlásenia
stavby žalovanou vyplývajúceho z medzi stranami spornej skutočnosti, či žalovaná v danom prípade len
vymieňala súčasti skoršieho oplotenia v jeho pôvodnej trase alebo mimo tejto trasy, je dôvodný záver o

neoprávnenosti tejto časti stavby z občianskoprávneho hľadiska z dôvodu zásahu do vlastníckeho práva
žalobcu k parcele, na ktorej stavba v určitej svojej časti stojí a obmedzuje ho tak v jeho práve predmetnú
plochuužívaťnímzvolenýmspôsobom.Súčasnevšaksúdkonštatuje,žestavbouzabratáplochaparcely
CKN č. XXX/X je ako už bolo vyššie konštatované tak nepatrná, že nemôže relevantne obmedziť jej
využitiežalobcom.Uvedenýzáberrádovovniekoľkýchcentimetroch,zavyššieopísanýmlomomhranice

medzi parcelami CKN č. XXX a XXX/X, t.j. v miestach, kde už dochádza k rozširovaniu parcely CKN
č. XXX/X (a súčasne tak rozširovanie miestnej komunikácie) rozhodne nemohol spôsobiť žalobcom
tvrdené zúženie šírkový pomerov miestnej komunikácie o 2,5 m a zhoršenie jej odtokových pomerov.
Možno pripustiť, že k zmene odtokových pomerov mohlo dôjsť zasypaním priekopy, ktorá sa nachádzala
na časti hranice označených parciel, avšak mimo miesta zásahu žalovanej, žalobca však uvedeným

nemôže s úspechom argumentovať, pretože k jej likvidácii pristúpil sám, ako to v konaní priamo potvrdil.
Z výsluchov oboch strán sporu vyplýva naopak zistenie, že v minulosti bola hraničná časť parcely
CKN č. XXX vo vlastníctve žalovanej užívaná aj ako súčasť odvodňovacej priekopy, preto už samotné
dôsledné uplatnenie vlastníckych práv žalovanou spočívajúce v oplotení vlastných pozemkov sa mohlo
navonok prejaviť ako zúženie miestnej komunikácie. Žalovanou zasiahnutá časť parcely CKN č. XXX/

X z hľadiska svojho tvaru a umiestnenia nie je však spôsobilá relevantne ovplyvniť jej hospodárske
využitie ako miestnej komunikácie, nachádza sa totiž v slepom výbežku smerujúcom (podľa popisu
žalobcu) od najužšieho miesta komunikácie, ale nie v jej najužšom mieste. Striktná náprava tohto stavu
odstránenímoploteniavintenciáchskutočnýchvlastníckychpomerovbyvskutočnostiviedlalenkvzniku
ďalších nákladov bez primeraného efektu tomu zodpovedajúcemu. Inými slovami povedené, pokiaľ by aj

žalovanej bola uložená povinnosť odstrániť túto časť oplotenia a oplotenie svojho pozemku by napokon
realizovala striktne od hranice parciel CKN č. XXX a CKN č. XXX/X, teda cca 9 až 12 cm smerom do
výmerysvojhopozemku,žalobcabynedosiaholreálnuzmenuvovzťahuknímopisovanýmnedostatkom
vlastností miestnej komunikácie, o zlepšenie ktorých mu podľa jeho argumentácie predovšetkým ide.
Odstránenie časti oplotenia nepatrne zasahujúceho do parcely CKN č. XXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 510 m2 je tak neúčelné, keďže jeho odstránenie by bolo vo vzťahu k stavebníkovi
najprísnejšou a v tomto zmysle neodôvodnenou a neprimeranou sankciou. Rovnako neúčelným sa javí
súdu aj zriadenie vecného bremena stavby a to hlavne pre už vyššie kvantifikovaný rozsah zásahu
obmedzujúceho žalobcu v jeho vlastníckom práve a z toho plynúceho práva na jemu prináležiacu
peňažnúnáhradu,ktorúbybolaužnaprvýpohľadnepatrná.Zriadenieprávazodpovedajúcehovecnému

bremenu stavby by bolo podľa názoru súdu napokon aj kontraproduktívne a to ako s ohľadom na dĺžku
životnosti realizovaného oplotenia, tak aj vo vzťahu k prípadnému naplneniu požiadaviek verejného
záujmu, ktoré sa posudzujú v rámci stavebného konania. K možnostiam vyporiadania vzťahov medzi
stranami v intenciách § 135c Občianskeho zákonníka súd k tejto časti odôvodnenia ešte poznamenáva,
že pre nesúhlas žalobcu bol v konaní vylúčený aj postup spočívajúci v prikázaní pozemku pod touto

časťou oplotenia do vlastníctva žalovanej.

29. V kontexte zistených okolností prípadu súd ďalej poukazuje na obsah § 3 Občianskeho zákonníka v
tej časti, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. V praxi všeobecných súdov sa pojmom dobré mravy (boni mores) označuje

súhrn základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického
vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s
nimi podstatná časť spoločnosti (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 151/2009). Výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorommajority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol v súlade
so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov
spoločnosti.Uvedenéustanoveniejevšeobecnýmustanovenímhmotnoprávnejpovahy,ktorédávasúdu

možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade ak to tak nie
je, požadovanú ochranu odoprieť. Za určitých výnimočných okolností je možné odoprieť s poukazom
na dobré mravy i výkon vlastníckeho práva. V aplikačnej praxi súdov sa tak stalo napríklad v situácii,
keď po skončení nájmu pozemku dôjde k stretu práv vlastníka pozemku s právom vlastníka stavby,
ktorá nie je stavbou neoprávnenou a ku ktorej nie je zabezpečený žiaden iný prístup iba cez pozemok

vlastníka pozemku (bližšie Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2015, 1616 s. 23-24). Odmietnutie vlastníckej ochrany pre rozpor s dobrými mravmi by mohol byť
osobitne prípustný tiež v prípade, pokiaľ výkon práva na ochranu vlastníctva vážne poškodí užívateľa
veci bez toho, aby to vlastníkovi prinieslo zodpovedajúci prospech (obdobne nález Ústavného súdu
Českejrepublikysp.zn.I.ÚS528/99z28.8.2001).Postupsúdupodľa§3ods.1Občianskehozákonníka
má miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných

dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo
aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon
práva), prípadne keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako
vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 25Cdo 2895/99 z 29.3.2001). Aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka

umožňuje zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže
ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, nemá totiž vlastnú normotvornú platnosť,
keďže upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 144/2010). Konanie vykazujúce znaky úmyslu poškodiť druhého účastníka (ktoré by mohlo
odporovať dobrým mravom) však nemožno vyvodzovať z okolností a dôvodov, z ktorých vyplýva vznik

uplatneného nároku, ale iba z takých konkrétnych okolností, za akých bol žalovaný nárok uplatnený.
Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodený tak
významný zásah do princípu právnej istoty, akým by bolo odopretie právnej ochrany vlastníkovi pozemku
voči zásahu spôsobenému vlastníkom neoprávnenej stavby.

30. Pre posúdenie prípadu súd považuje za osobitne významnú skutočnosť, že v čase iniciovania a
následnej eskalácie sporu medzi stranami, ktorý okrem presahu do otázky vlastníckych práv sporových
strán, súvisí aj s otázkou zabezpečenia dostupnosti dotknutého územia obce miestnou komunikáciou
s primeranými technickými vlastnosťami (smerové, šírkové, výškové, odtokové a iné vlastnosti), sa
žalobca ako vlastník parcely CKN č. XXX/X o výmere pôvodne 534 m2 dobrovoľne a za okolností

svedčiacich o nerovnakom prístupe k vlastníkom parciel hraničiacich s parcelou, na ktorej je umiestnená
miestna komunikácia, vzdal časti parcely o výmere 24 m2 a to aj oproti žalobcom označovanom
najužšom mieste predmetnej komunikácie s cieľom, ktorý starosta obce pri svojom výsluchu označil
len za „legalizáciu stavu“. Nepochybne pri ňom išlo o prevod vlastníctva tej časti parcely žalobcu CKN
č. XXX/X, ktorá bola zastavaná betónovým oplotením neoprávnene zriadeným vlastníkom priľahlej

parcely, ktorá oproti prípadu žalovanej zaberá takmer 50-krát vyššiu výmeru, než žalovanou vykonaný
neoprávnený záber. Ako nedostatočná sa javí argumentácia o tom, že pri inej časti parcely CKN
č. XXX/X, ktorá s územím dotknutým sporom žalobcu a žalovanej nesúvisí (a zjavne problémom
namietaného kritického zúženia miestnej komunikácie netrpí) bol žalobcovi vlastníkom priľahlého
pozemku úbytok výmery parcely CKN č. XXX/X v kritickom mieste týkajúcom sa predmetu sporu

kompenzovaný. Pokiaľ žalobca vystupujúci v dvojakom postavení, v prvom ako vlastník parcely CKN č.
XXX/X spravujúci miestne komunikácie určené na obsluhu územia a v druhom ako správny orgán majúci
právomocnaúsekudohľaduapovoľovaniastavebnejčinnosti,vočivlastníkoviinéhopriľahléhopozemku
toleruje a napokon dodatočne legalizuje zásah do svojho pozemkového vlastníctva tvoriaceho miestnu
komunikáciu vedúci k žalobcom navonok neakceptovanému javu (t.j. zúženiu šírkových pomerov

miestnej komunikácie) a voči žalovanej uplatní súdnu žalobu na odstránenie nepatrného zásahu do
jeho vlastníckeho práva v miestach, ktoré vzhľadom na polohu zásahu nemožno označiť za najužšie
miesto komunikácie, podľa názoru súdu ide o šikanózny výkon práva žalobcu, ktorému je dôvodné
odoprieť požadovanú právnu ochranu. Žalobca totiž počas celého konania nepoprel tvrdenia žalovanej
o nerovnakom postupe v porovnaní s obdobným prípadom výstavby oplotenia vlastníka priľahlého

pozemkunaparceleCKNč.XXX/Xaanilennetvrdilpoužitierovnakýchprávnychnástrojovposkytnutých
muprávnouúpravouakostavebnémuúradu.Niejetakvtomtosmerezanedbateľné,žežalobcavdanom
prípade nielen uplatňoval svoje práva ako súkromnoprávny subjekt, ale zároveň vykonával pôsobnosť
stavebného úradu ako prenesený výkon štátnej správy (§ 117 ods. 1 stavebného zákona) následkomčohobolnevyhnutnevistom(ajkeďzákonomtolerovanom)konfliktezáujmov.Uvedenénemožnovylúčiť
s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutia stavebného úradu sú žalobcovi predkladané len na podpis,
tak ako uvádzal v priebehu konania starosta žalobcu. Sám zákonodarca totiž možnosť vzniku konfliktu

záujmov predpokladal, v dôsledku čoho normatívne vylúčil, aby stavebné konanie vykonávala obec,
ak je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie
terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania (§ 119 ods. 3 stavebného zákona).
K naznačenému je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalobca v priebehu celého konania neuviedol
žiaden argument o dôvodoch, pre ktoré ako stavebný úrad dosiaľ nerozhodol o žiadosti žalovanej na

pokračovanie v konaní č. XXX/XXXX/XXX/Va XXX z 21.7.2017 (podnete účastníka správneho konania
o pominutí prekážky), čo je vzhľadom na uplynutie času od podania tejto žiadosti žalovanej javí ako
neakceptovateľné. Aj túto okolnosť tak bolo potrebné zohľadniť pri vyhodnotení záverov týkajúcich sa
posúdenia žalovanou namietaného zneužitia práv.

31. Súd ďalej zohľadniac obsah námietky uplatnenej žalobcom v stavebnom konaní o dodatočnom

povolení stavby oplotenia z 22.11.2016 (č.l. 16 spisu), záznamu o jednaní realizovanom v rámci
stavebného konania z 13.2.2017 (č.l. 21 spisu), obsahu výpovede starostu obce žalobcu na pojednávaní
konanom 28.3.2019 (č.l. 151 rub spisu) ako aj obsah návrhov na uzavretie zmieru realizovaných počas
tohto súdneho konania je nútený prisvedčiť argumentácii žalovanej v tom smere, že žalobca žalobou
v skutočnosti nesleduje zosúladenie právneho a faktického stavu, ale nadobudnutie vlastníctva časti

pozemku žalovanej za účelom riešenia problému zúženia miestnej komunikácie, ktorý nebol spôsobený
žalovanou, ale vlastníkom iného priľahlého pozemku (príbuzenský pomer ktorého so starostom obce
nebol v priebehu celého konania žalobcom popieraný), ktorý postavil svoje oplotenie z protiľahlej strany
miestnej komunikácie zasahujúc tak do parcely CKN č. XXX/X. Konanie o žalobe, ktorej cieľom je
spôsobiť priamy alebo nepriamy tlak na jednu stranu sporu, aby ustúpila v otázke, ktorá však nie je

meritom žaloby (v danom prípade v otázke zámeny pozemkov) je tiež potrebné odmietnuť ako zneužitie
práva a takejto žalobe nie je pri uplatnení korektívov ustanovených čl. 5 Civilného sporového poriadku
a § 3 Občianskeho zákonníka spravodlivé vyhovieť. Za zneužitie práva je totiž dôvodené podradiť aj
prípad, keď oprávnený nemá záujem na dosiahnutí cieľa konkrétneho práva napriek tomu, že toto právo
realizuje. Podstatou zákazu zneužitia práva je jeho aplikačné využitie pri výkone práva, pri ktorom je

potrebné určovať limity výkonu konkrétneho práva. Potreba limitovania výkonu práva je odôvodňovaná
napr. potrebou ochrany jednotlivca alebo spoločnosti, ak by výkonom konkrétneho práva oprávneným
z neho hrozilo, že miera spoločenskej a objektívnej únosnosti prekročila akceptovateľné hranice, resp.
by takýmto výkonom hrozila ujma (obdobne napríklad Čollák J. Zákaz zneužitia práva v súkromnom
práve a práve obchodných spoločností Praha: C. H. Beck, 2018, s. 39, tiež s. 60). S poukazom na

v konaní preukázané zistenie o nepatrnej miere zásahu žalovanej do vlastníckeho práva žalobcu k
jeho parcele CKN č. XXX/X súd dospel k záveru, že výkon práva žalobcu na odstránenie oplotenia,
ktoré zasahuje do žalobcovho pozemku poškodí žalovanú ako vlastníčku a užívateľku oplotenia bez
toho, aby to vlastníkovi prinieslo zodpovedajúci prospech, čo v súhrne s vyššie uvedenými dôvodmi
vedie súd k odmietnutiu požadovanej vlastníckej ochrany pre jej rozpor s dobrými mravmi. Pre vylúčenie

rozporu uplatňovaného práva s korektívom dobrých mravov súd nehodnotil ako dostatočnú skutočnosť,
že žalovaná ako osoba neznalá práva začala realizovať oplotenie na hraniciach svojich pozemkov bez
stavebného povolenia avšak s vedomím osoby zodpovednej za výkon právomoci stavebného úradu
(uvedené preukazuje ňou predložené čestné prehlásenie E. H.), keďže následne po upozornení žalobcu
ako kompetentného stavebného úradu stavbu oplotenia stavebnému úradu ohlásila a rešpektujúc tomu

nasledujúcu výzvu stavebného úradu aj požiadala o vydanie dodatočného stavebného povolenia.

32. V súhrne vyššie opísaných okolností prípadu súd dospel k názoru, že podanej žalobe o odstránenie
stavby nie je dôvodné vyhovieť a to pre nepreukázanie existencie predpokladov pre vyhovenie takémuto
nároku vyplývajúcich z obsahu § 135c Občianskeho zákonníka (konkrétne pre nemožnosť dosiahnutia

cieľa žalobcu týkajúceho využitia takto zabraného pozemku) a s prihliadnutím na širšie okolnosti prípadu
svedčiace o zneužití práva žalobcom na úkor žalovanej a preukázanie podmienok odôvodňujúcich
použitie korektívu dobrých mravov, vychádzajúcich z konkrétnych okolností, za akých bol žalovaný nárok
uplatnený.

33. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.34. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

35.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak
že úspešnej žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V

skutočnosti, že k podaniu žaloby došlo potom, ako bol žalobca na civilné súdne konanie odkázaný súd
žiadneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa(§257C.s.p.)nevzhliadol.Rozhodnutiestavebnéhoúradunie
je pre dotknutého vlastníka, ktorý so stavbou stavebníka nesúhlasí imperatívom, ktorému je nútený sa
za každých okolností podrobiť. Každý vlastník dotknutého pozemku je povinný zvážiť všetky relevantné
okolnosti pre uplatnenie svojho práva a rozhodnúť sa, či napokon takúto žalobu podá. Vzhľadom na
existenciu trov konania na strane žalovanej a včasného uplatnenia tohto nároku voči protistrane súd

rozhodol tak, ako vyplýva z druhého výroku tohto rozsudku.

37. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.