Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/111/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205445
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8217205445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

MartinaFiľakovskéhoaJUDr.AnnyKovaľovejvprávnejvecižalobcu:ObecSmilno,sosídlomvSmilneč.
194, IČO: 00 322 571, právne zastúpeného: JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom v Bardejove,
Na hradbách č. 5, proti žalovanej: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v J. č. XXX, právne zastúpenej:
Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 50, o odstránenie oplotenia, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.06.2019 č.k. 8C 12/2017-202 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z navrhnutých dôkazov, od ktorých strany v priebehu konania
neustúpili, neboli vykonané a uznesením zamietnuté len návrhy žalobcu na výsluch svedkov Z. J. a D.
H., a to predovšetkým preto, lebo výsluchy týchto svedkov žalobca nenavrhol včas napriek poučeniu
v uznesení zo dňa 23.01.2018 č.k. 8C 12/2017 - 75 o tom, že na prostriedky procesného útoku, ktoré

nebudú predložené včas, súd nemusí prihliadnuť. Označené návrhy na vykonanie dôkazov žalobca
navrhol až na pojednávaní konanom dňa 11.06.2019 dávno po uplynutí 15 -dňovej lehoty určenej mu
uznesením zo dňa 23.01.2018, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 26.02.2018,
a to na preukázanie iného trasovania oplotenia žalovanej oproti pôvodnému stavu. Okrem toho,
prípadná zmena trasy sporného oplotenia žalovanej oproti pôvodnému oploteniu je právne významná
predovšetkým pre posúdenie vzniku povinnosti žalovanej na ohlásenie tejto drobnej stavby, nie však z
hľadiska posúdenia, či reálne došlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcu k parcele č. XXX/X, kat. úz.

J. a či je spravodlivé žalobcovi poskytnúť právnu ochranu v civilnom súdnom konaní, ktorej sa žalobou
domáha pred súdom. Prípadné akceptovanie takýchto oneskorených návrhov žalobcu súdom by bolo
tiežvrozporesozásadourýchlostiahospodárnostikonania,nakoľkovzáujmezachovaniarovnostistrán
by, vzhľadom na námietku žalovanej vznesenú na pojednávaní, bolo potrebné pojednávanie odročiť a
žalovanej poskytnúť adekvátnu príležitosť navrhnúť na tieto dodatočne žalobcom tvrdené skutočnosti
ňou navrhované dôkazy a to po uplynutí lehôt poskytnutých v zmysle ust. § 167 C.s.p.

3.Zobsahuoboznámenýchlistovvlastníctvač.XXX,č.XXXač.XXX,kat.úz.J.vspojeníspredloženými
mapovými podkladmi bolo možné ustáliť, že žalovaná je v dotknutom území vlastníčkou parcely č. XXX
- orná pôda o výmere 378 m2, žalobca vlastníkom parcely č. XXX/X - zastavená plochy a nádvoria o
výmere 510 m2 a do 13.04.2018 aj z nej vytvorenej parcely č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie ovýmere 24 m2, ktorej spoluvlastníkmi sa zámennou zmluvou z 21.11.2017 (vklad povolený k 13.04.2018)
stali v celosti E. A. a J. A.ová, vlastníci susediacich parciel č. XXX/X a č. XXX/X. Skutočnosť, že
parcela č. XXX/X bola odčlenená od parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu a takto žalobcom v celosti

prevedená do vlastníctva E.a A.a a J. A.ovej, sa v konaní napokon ukázala nespornou a potvrdzujú
ju nielen označené listy vlastníctva, ale v spojitosti s nimi aj predložené zápisnice zasadnutí obecného
zastupiteľstva a obecnej rady. Z predložených mapových podkladov bolo rovnako preukázané, že
parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2 predstavuje vo svojej podstate
trojuholník tvoriaci klin medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX/X, resp. č. XXX/X, prebiehajúci až k styku s

parcelou č. XXX. Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplýva, že parcela č. XXX/X zasahuje
do šírkových pomerov parcely č. XXX/X oproti hranici medzi parcelou žalobcu č. XXX/X a parcelou
žalovanej č. XXX.

4. Z obsahu predloženej fotodokumentácie ďalej vyplynulo, že k 22.06.2008 (fotografia na č.l. 63)
neexistovalo žiadne oplotenie parciel nachádzajúcich sa oproti hranici medzi parcelou žalobcu č. XXX/

X a parcelou žalovanej č. XXX, pričom uvedené potvrdzuje aj snímok predložený samotným žalobcom
z roku 2007 (č.l. 167 spisu). Fotografická snímka na č.l. 168 zase potvrdzuje v roku 2012 existenciu
pôvodného oplotenia na časti pozemkov vlastnícky patriacich žalovanej bez možnosti určenia, či sa toto
oplotenie týka aj parcely č. XXX.

5. S ohľadom na žalobcom v spore prednesenú argumentáciu o rozpore stavby oplotenia žalovanej
s verejným záujmom súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 88a ods. 1 Stavebného zákona.
Uvedené ustanovenie bezpochyby určuje právomoc na posúdenie tejto otázky stavebnému úradu, ktorý
je oprávnený spornú stavbu priamo v stavebnom konaní posúdiť z hľadiska jej súladu s verejnými
záujmami a to na základe záväzných stanovísk podľa ust. § 140b Stavebného zákona a podkladov

predložených v stavebnom konaní. Ak sa preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, je to stavebný
úrad v stavebnom konaní, ktorý je oprávnený nariadiť odstránenie stavby (§ 88a ods. 2, ods. 4
Stavebného zákona). Orgánom kompetentným na posúdenie súladu stavby žalovanej s verejným
záujmom však nie je súd konajúci na podklade civilnej žaloby v civilnom sporovom konaní, ktorý
môže konať len o spore vyplývajúcom z kolízie vlastníckeho práva stavebníka k stavbe s vlastníckym

právom k pozemku, do časti ktorého má stavba zasahovať. V tejto súvislosti sa poukázalo na
odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2018 vydaného vo veci
10Sžk/14/2017, v ktorom za pochybenie stavebného úradu sa považovalo aj konanie, ktorým stavebný
úrad odkázal namietateľov na súd v prípade námietok týkajúcich sa rozporu stavby s verejným záujmom.
Posúdenie takýchto námietok stavebným úradom neprekračuje právomoc stavebného úradu, pretože

stavebný úrad skúma požiadavku ochrany verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného
prostredia (§ 66 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona), teda posúdenie otázky ochrany verejného záujmu
je v jeho právomoci. Preto argumentácia žalobcu o zúžení miestnej komunikácie na parcele č. XXX/X
v kritickom mieste zo 6,9 m na 4,5 m, zániku krajnice, poškodení jej odtokových vlastností, sťažení jej
využívania nadrozmernými poľnohospodárskymi a lesnými strojmi a obyvateľmi obce nie je v danom

prípade právne relevantná, pretože táto môže mať vplyv len na posúdenie rozporu stavby s verejným
záujmom, nie však na ochranu vlastníckeho práva žalobcu k parcele č. XXX/X pred zásahom do jeho
vlastníctva v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka, prípadne aplikácie ust. § 135c Občianskeho
zákonníka ako lex specialis pri vyriešení právneho pomeru medzi vlastníkom stavby a vlastníkom
pozemku, na ktorom stavba úplne alebo sčasti stojí.

6. I keď sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej odstrániť z jeho pozemku stavbu s poukazom
na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd spornú právnu situáciu podriadil pod úpravu ust. §
135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je totiž viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku,
keďže túto žalobca ani nemusí prezentovať (§ 132 C.s.p.) pokiaľ opis rozhodujúcich skutočností a

skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť vec pod iné ustanovenie
hmotnoprávneho predpisu. Medzi prípady, na ktoré dopadá ust. § 135c Občianskeho zákonníka patrí
najmä prípad, kedy zavinene protiprávne došlo k zriadeniu stavby na cudzom pozemku, ako aj prípad,
keď k tomu došlo v dobrej viere v existenciu práva stavby, ktoré v skutočnosti neexistovalo. Konanie
o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyporiadania vzťahu medzi osobami označenými za subjekty na niektorej zo strán sporu a kde teda súd
nie je viazaný žalobným návrhom, t.j. žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania. Súd je povinný
vyporiadať vzťahy medzi stranami sporu aj iným, ako žalobcom žiadaným spôsobom avšak len takým,
ktorý vyplýva z obsahu ust. § 135c Občianskeho zákonníka.7. V ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka sú upravené tri spôsoby vyrovnania vzťahov
medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi

neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať
tak, že bude žalovať o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného
stavebníka. Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených
hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinnosti
neoprávneného stavebníka. Pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku

občianskoprávny dôvod a pre obsah jeho práva mať na cudzom pozemku stavbu, nie je obsah
stavebného povolenia rozhodujúci. Predpokladom uloženia povinnosti odstrániť stavbu je záver, že
odstránenie stavby je účelné. Účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy
vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Ďalším spôsobom
usporiadania vzťahov je prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, ak odstránenie stavby
by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola

zriadená neoprávnená stavba. Ak s prikázaním stavby do vlastníctva vlastník pozemku nesúhlasí, súd
mu nemôže prikázať stavbu za náhradu; v takomto prípade súd posúdi možnosť vyporiadania tohto
vzťahuinak,najmäzriadenímvecnéhobremenastavbyalebožalobuzamietneprejejneopodstatnenosť.
Pri tomto spôsobe usporiadania sa vychádza z toho, že vlastnícke vzťahy zostávajú zachované.
Stavebník je naďalej vlastníkom neoprávnenej stavby a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom.

V takom prípade na základe geometrického plánu zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo
zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka
k stavbe. Tento nevyhnutný výkon vlastníckych práv je podobný nevyhnutnému výkonu týchto práv
podľa ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, takže pri zriaďovaní tohto vecného bremena
sa možno opierať o označené ustanovenie. Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla

vyčísľuje znalec. Pri úvahe, či treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom
pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že
odstránenie stavby nie je účelné a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu
do jeho vlastníctva

8. Vo vzťahu k žalobcom navrhovanému spôsobu usporiadania vzťahov medzi stranami zámenou časti
parcely č. XXX/X. za časť parcely č. XXX, odhliadnuc od nesplnenia procesnej povinnosti žalobcu
formulovať v konaní a písomne predložiť v tomto smere určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný
návrh, súd konštatoval, že svojím rozhodnutím opierajúcim sa o ust. § 135c ods. 3 Občianskeho
zákonníka v žiadnom prípade nemôže zmeniť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, ani k

ich častiam tak, že rozsudkom uloží stranám bližšie nekonkretizovanú zámenu časti pozemkového
vlastníctva. Takýto spôsob vyporiadania vzájomných vzťahov by nepochybne prekračoval intencie dané
ust. § 135c Občianskeho zákonníka, pričom na základe žiadneho iného zákonného ustanovenia by
nebolo možné uložiť žalovanej povinnosť vzdať sa časti vlastníctva k parcele č. XXX za protihodnotu
inej časti parcely č. XXX/X. Takéto usporiadanie vzťahov, ktoré by v praktickej rovine síce mohlo viesť k

vyriešeniu sporu medzi stranami, by bolo možné len na základe obojstrannej dohody, na ktorej uzavretie
stranami sporu súd nemá žiadnu donucovaciu právomoc.

9. V danom prípade zo zistených skutkových okolností prípadu a z obsahu geometrického plánu z
19.01.2017 možno konštatovať, že žalovaná svojim oplotením realizovaným na hranici jej vlastnícky

patriacej parcely č. XXX zasiahla do vlastníckeho práva žalobcu k parcele č. XXX/X výstavbou
oplotenia pozostávajúceho zo železných stĺpikov osadených v betónovej základni a k tomu prináležiacim
kamenným múrikom a to v časti za lomom hranice medzi označenými parcelami v jej priebehu
smerujúceho k styku tejto hranice s parcelou č. XXX v rozsahu vyplývajúcom z detailu „A“ geometrického
plánu z 19.01.2017, vymedzenom bodmi č. 5, 8, 9 a 10. Uvedený zásah predstavuje nepravidelný

štvoruholník o rozmeroch 4,95m x 0,12m x 4,97m x 0,09 m. Prepočítaný na jeho obsah zasiahnutá
plocha výmery parcely č. XXX/X predstavuje približne 0,52 m2, teda asi 0,1 % z výmery parcely č. XXX/
X. Takýto zásah do vlastníckeho práva žalobcu k parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 510 m2 je mimoriadne malý až nepatrný. Žalovaná v tomto smere nadväzne argumentovala,
že k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu nedochádza aj pre posunutie voľne položených kameňov

kamenného múrika smerom do svojho pozemku o 5 až 6 cm. Predloženým geometrickým plánom však
bol zdokumentovaný presah o 9 až 12 cm na spornej časti oplotenia, preto ani žalobcom nepopretý
posun kamenných častí tvoriacich toto oplotenie žalovanou (odhliadnuc od skutočnosti, že oplotenie jetvorenéajželeznýmistĺpikmiosadenýmivbetónovejzákladni,ktorýchvoľnýposunjevylúčený)nesvedčí
o úplnom odstránení žalobcom tvrdeného zásahu, len o jeho zmenšení na ešte nepatrnejšiu mieru.

10. V konaní bolo preukázané, že dosiaľ realizovaná časť oplotenia žalovanej bola postavená z
podstatnej časti na jej vlastnej nehnuteľnosti, t.j. parcele č. XXX a v jednej časti, t.j. v predchádzajúcom
odseku definovanej miere zasahuje do parcely žalobcu č. XXX/X a to bez jeho súhlasu. Bez
ohľadu na spor medzi stranami o splnení povinnosti ohlásenia stavby žalovanou vyplývajúci z medzi
stranami spornej skutočnosti, či žalovaná v danom prípade len vymieňala súčasti skoršieho oplotenia

v jeho pôvodnej trase alebo mimo tejto trasy, je dôvodný záver o neoprávnenosti tejto časti stavby
z občianskoprávneho hľadiska z dôvodu zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k parcele, na ktorej
stavba v určitej svojej časti stojí a obmedzuje ho tak v jeho práve predmetnú plochu užívať ním
zvoleným spôsobom. Súčasne je potrebné konštatovať, že stavbou zabratá plocha parcely č. XXX/X je
tak nepatrná, že nemôže relevantne obmedziť jej využitie žalobcom. Uvedený záber rádovo v niekoľkých
centimetroch, za vyššie opísaným lomom hranice medzi parcelami č. XXX a č. XXX/X, t.j. v miestach,

kde už dochádza k rozširovaniu parcely č. XXX/X a súčasne tak rozširovaniu miestnej komunikácie,
rozhodne nemohol spôsobiť žalobcom tvrdené zúženie šírkových pomerov miestnej komunikácie o
2,5 m a zhoršenie jej odtokových pomerov. Možno pripustiť, že k zmene odtokových pomerov mohlo
dôjsť zasypaním priekopy, ktorá sa nachádzala na časti hranice označených parciel, mimo miesta
zásahu žalovanej, avšak žalobca uvedeným nemôže s úspechom argumentovať, pretože k jej likvidácii

pristúpil sám, ako to v konaní priamo potvrdil. Z výsluchov oboch strán sporu vyplýva naopak zistenie,
že v minulosti bola hraničná časť parcely č. XXX vo vlastníctve žalovanej užívaná aj ako súčasť
odvodňovacej priekopy, preto už samotné dôsledné uplatnenie vlastníckych práv žalovanou spočívajúce
v oplotení vlastných pozemkov sa mohlo navonok prejaviť ako zúženie miestnej komunikácie. Žalovanou
zasiahnutá časť parcely č. XXX/X z hľadiska svojho tvaru a umiestnenia nie je však spôsobilá relevantne

ovplyvniť jej hospodárske využitie ako miestnej komunikácie. Nachádza sa totiž v slepom výbežku
smerujúcom (podľa popisu žalobcu) od najužšieho miesta komunikácie, ale nie v jej najužšom mieste.
Striktná náprava tohto stavu odstránením oplotenia v intenciách skutočných vlastníckych pomerov by
v skutočnosti viedla len k vzniku ďalších nákladov bez primeraného efektu tomu zodpovedajúcemu.
Inými slovami povedené, pokiaľ by aj žalovanej bola uložená povinnosť odstrániť túto časť oplotenia a

oplotenie svojho pozemku by napokon realizovala striktne od hranice parciel č. XXX a č. XXX/X, teda
cca 9 až 12 cm smerom do výmery svojho pozemku, žalobca by nedosiahol reálnu zmenu vo vzťahu
k ním opisovaným nedostatkom vlastností miestnej komunikácie, o zlepšenie ktorých mu podľa jeho
argumentácie predovšetkým ide. Odstránenie časti oplotenia nepatrne zasahujúceho do parcely č. XXX/
X je tak neúčelné, keďže jeho odstránenie by bolo vo vzťahu k stavebníkovi najprísnejšou a v tomto

zmysle neodôvodnenou a neprimeranou sankciou. Rovnako neúčelným sa javí aj zriadenie vecného
bremena stavby a to hlavne pre už vyššie kvantifikovaný rozsah zásahu obmedzujúceho žalobcu v jeho
vlastníckom práve a z toho plynúceho práva na jemu prináležiacu peňažnú náhradu, ktorá by bola už
na prvý pohľad nepatrná. Zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu stavby by bolo napokon
aj kontraproduktívne a to ako s ohľadom na dĺžku životnosti realizovaného oplotenia, tak aj vo vzťahu k

prípadnému naplneniu požiadaviek verejného záujmu, ktoré sa posudzujú v rámci stavebného konania.
K možnostiam vyporiadania vzťahov medzi stranami v intenciách ust. § 135c Občianskeho zákonníka
sa poukázalo aj na to, že pre nesúhlas žalobcu bol v konaní vylúčený postup spočívajúci v prikázaní
pozemku pod touto časťou oplotenia do vlastníctva žalovanej.

11. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V praxi všeobecných súdov sa pojmom dobré mravy
označuje súhrn základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas
historického vývoja určitú mieru stálosti, vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi
podstatná časť spoločnosti. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá

v rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má
byť výkon práv, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami
mravného správania sa členov spoločnosti. Uvedené ustanovenie je všeobecným ustanovením
hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s
dobrými mravmi a v prípade ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Za určitých výnimočných

okolností je možné odoprieť s poukazom na dobré mravy i výkon vlastníckeho práva. V aplikačnej
praxi súdov sa tak stalo napríklad v situácii, keď po skončení nájmu pozemku dôjde k stretu práv
vlastníka pozemku s právom vlastníka stavby, ktorá nie je stavbou neoprávnenou a ku ktorej nie je
zabezpečený žiaden iný prístup iba cez pozemok vlastníka pozemku. Odmietnutie vlastníckej ochranypre rozpor s dobrými mravmi by mohol byť osobitne prípustný tiež v prípade, pokiaľ výkon práva na
ochranu vlastníctva vážne poškodí užívateľa veci bez toho, aby to vlastníkovi prinieslo zodpovedajúci
prospech. Postup súdu podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných

situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie
hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou
je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne keď je zrejmé,
že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak
na postavení niektorého z nich navonok. Aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka umožňuje

zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť
ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, nemá totiž vlastnú normotvornú platnosť, keďže
upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Konanie vykazujúce znaky úmyslu
poškodiť druhého účastníka však nemožno vyvodzovať z okolností a dôvodov, z ktorých vyplýva vznik
uplatneného nároku, ale iba z takých konkrétnych okolností, za akých bol žalovaný nárok uplatnený.
Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodený tak

významný zásah do princípu právnej istoty, akým by bolo odopretie právnej ochrany vlastníkovi pozemku
voči zásahu spôsobenému vlastníkom neoprávnenej stavby.

12. V čase iniciovania a následnej eskalácie sporu medzi stranami, ktorý okrem presahu do otázky
vlastníckych práv sporových strán, súvisí aj s otázkou zabezpečenia dostupnosti dotknutého územia

obce miestnou komunikáciou s primeranými technickými vlastnosťami, sa žalobca ako vlastník parcely
č. XXX/1 o výmere pôvodne 534 m2 dobrovoľne a za okolností svedčiacich o nerovnakom prístupe k
vlastníkom parciel hraničiacich s parcelou, na ktorej je umiestnená miestna komunikácia, vzdal časti
parcely o výmere 24 m2 a to aj oproti žalobcom označovanom najužšom mieste predmetnej komunikácie
s cieľom, ktorý starosta obce pri svojom výsluchu označil len za „legalizáciu stavu“. Nepochybne pri

ňom išlo o prevod vlastníctva tej časti parcely žalobcu č. XXX/X, ktorá bola zastavaná betónovým
oplotením neoprávnene zriadeným vlastníkom priľahlej parcely, ktorá oproti prípadu žalovanej zaberá
takmer 50-krát vyššiu výmeru než žalovanou vykonaný neoprávnený záber. Ako nedostatočná sa javí
argumentácia o tom, že pri inej časti parcely č. XXX/X, ktorá s územím dotknutým sporom žalobcu a
žalovanejnesúvisíazjavneproblémomnamietanéhokritickéhozúženiamiestnejkomunikácienetrpí,bol

žalobcovi vlastníkom priľahlého pozemku úbytok výmery parcely č. XXX/X v kritickom mieste týkajúcom
sa predmetu sporu kompenzovaný. Pokiaľ žalobca vystupujúci v dvojakom postavení, v prvom ako
vlastník parcely č. XXX/X spravujúci miestne komunikácie určené na obsluhu územia a v druhom ako
správny orgán majúci právomoc na úseku dohľadu a povoľovania stavebnej činnosti, voči vlastníkovi
iného priľahlého pozemku toleruje a napokon dodatočne legalizuje zásah do svojho pozemkového

vlastníctva tvoriaceho miestnu komunikáciu vedúci k žalobcom navonok neakceptovanému javu, teda
zúženiu šírkových pomerov miestnej komunikácie a voči žalovanej uplatní súdnu žalobu na odstránenie
nepatrného zásahu do jeho vlastníckeho práva v miestach, ktoré vzhľadom na polohu zásahu nemožno
označiť za najužšie miesto komunikácie, ide o šikanózny výkon práva žalobcu, ktorému je dôvodné
odoprieť požadovanú právnu ochranu. Žalobca totiž počas celého konania nepoprel tvrdenia žalovanej

o nerovnakom postupe v porovnaní s obdobným prípadom výstavby oplotenia vlastníkom priľahlého
pozemku na parcele č. XXX/X a ani len netvrdil použitie rovnakých právnych nástrojov poskytnutých mu
právnou úpravou ako stavebnému úradu. Nie je tak v tomto smere zanedbateľné, že žalobca v danom
prípade nielen uplatňoval svoje práva ako súkromnoprávny subjekt, ale zároveň vykonával pôsobnosť
stavebného úradu ako prenesený výkon štátnej správy (§ 117 ods. 1 Stavebného zákona) následkom

čoho bol nevyhnutne v istom, aj keď zákonom tolerovanom, konflikte záujmov. Uvedené nemožno vylúčiť
s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutia stavebného úradu sú žalobcovi predkladané len na podpis,
tak ako uvádzal v priebehu konania starosta žalobcu. Sám zákonodarca totiž možnosť vzniku konfliktu
záujmovpredpokladal,vdôsledkučohonormatívnevylúčil,abystavebnékonanievykonávalaobec,akje
zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych

úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania (§ 119 ods. 3 Stavebného zákona). Žalobca
v priebehu celého konania neuviedol žiaden argument o dôvodoch, pre ktoré ako stavebný úrad dosiaľ
nerozhodol o žiadosti žalovanej na pokračovanie v konaní z 21.07.2017, čo je vzhľadom na uplynutie
času od podania tejto žiadosti žalovanej neakceptovateľné. Aj túto okolnosť tak bolo potrebné zohľadniť
pri vyhodnotení záverov týkajúcich sa posúdenia žalovanou namietaného zneužitia práv.

13. Konanie o žalobe, ktorej cieľom je spôsobiť priamy alebo nepriamy tlak na jednu stranu sporu, aby
ustúpila v otázke, ktorá však nie je meritom žaloby, je tiež potrebné odmietnuť ako zneužitie práva
a takejto žalobe nie je pri uplatnení korektívov ustanovených čl. 5 Civilného sporového poriadku a§ 3 Občianskeho zákonníka spravodlivé vyhovieť. Za zneužitie práva je totiž dôvodené podradiť aj
prípad, keď oprávnený nemá záujem na dosiahnutí cieľa konkrétneho práva napriek tomu, že toto právo
realizuje. Podstatou zákazu zneužitia práva je jeho aplikačné využitie pri výkone práva, pri ktorom je

potrebné určovať limity výkonu konkrétneho práva. Potreba limitovania výkonu práva je odôvodňovaná
napr. potrebou ochrany jednotlivca alebo spoločnosti, ak by výkonom konkrétneho práva oprávneným
z neho hrozilo, že miera spoločenskej a objektívnej únosnosti prekročila akceptovateľné hranice,
resp. by takýmto výkonom hrozila ujma. S poukazom na v konaní preukázané zistenie o nepatrnej
miere zásahu žalovanej do vlastníckeho práva žalobcu k jeho parcele č. XXX/1 súd prvej inštancie

dospel k záveru, že výkon práva žalobcu na odstránenie oplotenia, ktoré zasahuje do žalobcovho
pozemku, poškodí žalovanú ako vlastníčku a užívateľku oplotenia bez toho, aby to vlastníkovi prinieslo
zodpovedajúci prospech, čo v súhrne s vyššie uvedenými dôvodmi viedlo k odmietnutiu požadovanej
vlastníckej ochrany pre jej rozpor s dobrými mravmi. Pre vylúčenie rozporu uplatňovaného práva s
korektívom dobrých mravov súd nehodnotil ako dostatočnú skutočnosť, že žalovaná ako osoba neznalá
práva začala realizovať oplotenie na hraniciach svojich pozemkov bez stavebného povolenia, avšak s

vedomím osoby zodpovednej za výkon právomoci stavebného úradu, čo preukazuje ňou predložené
čestné prehlásenie E. H., keďže následne po upozornení žalobcu ako kompetentného stavebného úradu
stavbu oplotenia stavebnému úradu ohlásila a rešpektujúc tomu nasledujúcu výzvu stavebného úradu
aj požiadala o vydanie dodatočného stavebného povolenia.

14. V súhrne vyššie opísaných okolností prvoinštančný súd dospel k názoru, že podanej žalobe o
odstránenie stavby nie je dôvodné vyhovieť a to pre nepreukázanie existencie predpokladov pre
vyhovenie takémuto nároku vyplývajúcich z obsahu ust. § 135c Občianskeho zákonníka (konkrétne pre
nemožnosť dosiahnutia cieľa žalobcu týkajúceho sa využitia takto zabraného pozemku) a s prihliadnutím
na širšie okolnosti prípadu svedčiace o zneužití práva žalobcom na úkor žalovanej a preukázanie

podmienok odôvodňujúcich použitie korektívu dobrých mravov, vychádzajúcich z konkrétnych okolností,
za akých bol žalovaný nárok uplatnený.

15. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pre prípad nezohľadnenia dôvodnosti odvolacích námietok vo
veci samej požadoval rozsudok v časti o trovách konania zmeniť tak, aby pri rozhodovaní o nich
sa vychádzalo z ust. § 257 C.s.p. Ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd konštatoval skutočnosť,
podľa ktorej vec nemohol rozhodnúť s ohľadom na posudzovanie verejného záujmu, čo je právomocou

stavebných úradov a zaoberal sa len úpravou vyplývajúcou z Občianskeho zákonníka riešiacou
neoprávnenú stavbu. V tomto smere je nutné sa s názorom súdu stotožniť a hneď dodať, že nemožno
žalobcovi vyčítať, že pristúpil k podaniu žaloby, nakoľko tak plynulo z rozhodnutia spoločnej úradovne.
V tomto smere sú preto úvahy súdu o samoúčelnej a šikanóznej žalobe nesprávne a tendenčné. Súd
totiž de facto rozhodol o ničom, keďže z podstatného obsahu odôvodnenia plynie možnosť stavebného

úradu, t.j. prísne vzaté žalobcu, pristúpiť k posúdeniu súladu plotu s verejným záujmom, pričom už teraz
je zrejmé, že žalobca vidí rozpor, čo musí nevyhnutne viesť k odstráneniu stavby. Úspech žalovanej v
spore je teda relatívny, nakoľko stavebnému úradu ostáva právomoc posúdiť súlad s verejným záujmom,
ktorý nie je daný. Výpočty o presahoch, či celkovom zábere sú bagatelizované na základe číselného
vyjadrenia. Nie vždy je dôležité len číselné vyjadrenie, ale predovšetkým okolnosti tej-ktorej veci. Pokiaľ

by žalovaná zasiahla do cesty len o šírke 10 cm v dĺžke 2 m kolmo na os vozovky, tak by sa taktiež
jednalo o nepatrný číselný zásah, ale na druhej strane v skutku o tvrdé obmedzenie. Teda niekedy
je 10 cm málo a inokedy veľa. Nesprávnymi sú tiež závery poukazujúce na stavbu plota susedom
A.om, opierajúce sa o prevod (zámenu) parciel medzi ním a žalobcom. K zosúladeniu právneho stavu
s faktickým došlo po dlhých rokoch, pričom žalovaná žiadnu opravu plota zrejme ani nemala v pláne.

Pokiaľ však žalovaná úplne bezdôvodne ohradila výklenok, ktorý pre ňu nemal žiadny hospodársky
význam, a to bez ohľadu na prepočet výmery, bola to práve ona, ktorá zasiahla do pokojného stavu a
celé svoje konanie bráni poukazom na suseda, pričom tejto obrane bol poskytnutý neprimeraný priestor.
Pre súd však výkon práva žalovanej v rozpore s dobrými mravmi nemal žiaden význam, keďže sa o
ňom nezmieňuje. Nevraživosť žalovanej voči štatutárovi žalobcu je nesporná. To, že trojuholníkový,

či lichobežníkový nelogický výklenok vážne narušuje cestné pomery, je zrejmé z letmého pohľadu.
Naproti tomu plot suseda A.a drží líniu cesty a nepôsobí rušivo ani v minimálnom rozsahu. V konečnom
dôsledku však na uvedené doplácajú občania obce, nie starosta, a preto zásah žalovanej je potrebné pri
aplikácii zákazu konania v rozpore s dobrými mravmi hodnotiť v kontexte širších vzťahov. V tomto smereje významným nedostatkom rozhodovacieho procesu nevypočutie žalobcom navrhovaných svedkov.
Žalobca návrhom svedkov reagoval na tvrdenia žalovanej už na prvom pojednávaní, čo C.s.p. v žiadnom
prípade nevylučuje. Zmyslom koncentrácie konania nie je úplne obmedziť stranu sporu hneď po prvom

úkone súdu voči nej. Takýto prístup je arbitrárny a vo svojom dôsledku by viedol strany k označovaniu
všemožných dôkazov pre istotu hneď bez ohľadu na reálnu potrebu ich vykonania, či stav konania a
dokazovania a teda by v konečnom dôsledku sťažil postup súdu, ktorý by musel pracne odôvodňovať
nevykonanie dôkazov. Práve výsluchom svedkov bolo možné objasniť dlhodobý stav cesty a hraníc
s pozemkami žalovanej, spôsob nadobúdania, pohnútky a správanie žalovanej strany, ktoré nemožno

hodnotiť inak ako hrubú svojvôľu. Absentujúce skutkové zistenia sa tak nemohli prejaviť v právnom
hodnotení veci, aj keď súd v odôvodnení spochybňuje akýkoľvek význam výpovede týchto svedkov, čo je
mimoriadne kontrastné s tým, akú pozornosť venoval plotu pána A.a. Za rozporné sa považovali taktiež
opakované poukazy na čestné prehlásenie pána H., a to v kontexte zistenia súdu o neexistencii plota,
ako aj výpovede samotnej žalovanej.

17. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

18. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Právne bezvýznamné sú námietky žalobcu poukazujúce na nevykonanie dokazovania výsluchom
ním navrhnutých svedkov Z. J. a D. H.. Žalobca tento návrh predniesol na pojednávaní konanom dňa
11.06.2019, teda na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej a svoj návrh
odôvodnil tým, že títo svedkovia sa mali vyjadriť k tomu, či oplotenie, ktorého odstránenia sa domáha,

bolo alebo nebolo zrealizované na mieste pôvodného oplotenia. Žalovaná pritom už vo svojom vyjadrení
zo dňa 11.01.2018 (č.l. 39 až 43 spisu) poukázala na to, že svoje oplotenie dlhodobo a postupne
obnovovala po pôvodnej trase, pričom na preukázanie tohto tvrdenia predložila čestné prehlásenie E. H.,
bývalého starostu Obce J. (č.l. 45 spisu). Uznesením zo dňa 23.01.2018 č.k. 8C 12/2017 - 75 bol žalobca
vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalovanej,

uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol upozornený na
to, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí byť prihliadnuté. Uznesenie s
vyjadrením žalovanej zo dňa 11.01.2018 a prílohami bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa
26.02.2018. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 15.03.2018 (č.l. 77 spisu) požiadal o predĺženie
lehoty na písomné vyjadrenie do 29.03.2018. Návrh na výsluch svedkov zo strany žalobcu bol podaný

po viac ako roku od uplynutia lehoty stanovenej v uznesení zo dňa 23.01.2018 č.k. 8C 12/2017-75.

21. Sudcovská koncentrácia konania je upravená v ust. § 153 C.s.p. Vychádzajúc z tohto ustanovenia,
strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana

mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

22. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia
sporového konania. Predkladateľ uviedol, že koncentrácia tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s
jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania a to s princípom arbitrárneho
poriadku (čl. 10 C.s.p.). Vychádza sa z názoru, že sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie
posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej

obrany, preto novum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie je podľa predkladateľa
plne odôvodnené a žiadúce. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, teda najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom ahmotnoprávne námietky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o

ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť
označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.

23. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd
nemusí na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže

ísť napr. o situáciu ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ide napr. o situáciu, keď by strana podala návrh na vykonanie
dôkazu výsluchom svedka až v rámci záverečnej reči (§ 182 C.s.p.), pričom tento dôkaz mohla navrhnúť
vykonať už skôr, napr. vo vyjadrení podľa ust. § 167 C.s.p. Práve z tohto dôvodu je súd povinný poučiť v
prípadoch podľa ust. § 167 ods. 3 a 4 o sudcovskej koncentrácii konania. Ak by súd aplikoval ust. § 153
ods. 2 C.s.p. a teda neprihliadol by na neskoro predložené prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany, môže sa stať, že skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku môže byť iný, než súdom
zistený skutkový stav, a preto je v ust. § 217 ods. 1 C.s.p. ustanovené, že aj napriek tomu, že pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania
tým nie sú dotknuté. V prípade ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol, musí to uviesť v odôvodnení

rozhodnutia vo veci samej. Ust. § 153 ods. 3 C.s.p. teda dopĺňa povinné náležitosti odôvodnenia
rozsudku uvedené v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

24. V danom prípade návrh na vykonanie výsluchu svedkov nebol zo strany žalobcu podaný včas,
napriek poučeniu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, pričom žalovanému nič nebránilo,

aby takýto návrh nemohol predložiť už skôr a nie až na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu
rozhodnutia. Pripustenie výsluchu svedkov po uplynutí viac ako jedného roka od doručenia uznesenia
ukladajúceho žalobcovi povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v súvislosti s
doručeným vyjadrením žalovanej, by odporovalo jednému zo základných princípov Civilného sporového
poriadku upraveným v článku 17, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

25. Pokiaľ ide o závery prvoinštančného súdu vo vzťahu k šikanóznemu výkonu práva zo strany žalobcu
a nemožnosti usporiadania vzťahov medzi stranami sporu ani jedným z troch spôsobov vyrovnania

vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku v súlade s ust. § 135c Občianskeho zákonníka s
týmito sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

26. Správnym je i rozhodnutie o trovách konania. Pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p., umožňujúceho
výnimočné nepriznanie náhrady trov konania pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, neboli

splnené podmienky. Za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať rozhodnutie Obce
J. ako stavebného úradu zo dňa 15.02.2017, ktorým bol žalobca odkázaný na konanie pred súdom. Išlo
pritom o otázku, o ktorej, ako na to správne poukazuje v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd,
neprináležalo rozhodnúť súdu, ale samotnému stavebnému úradu. Takéto pochybenie Obce J., teda
žalobcu, nemôže ísť na ťarchu žalovanej, ktorá podanie nedôvodnej žaloby zo strany žalobcu nezavinila.

Za takejto situácie jej vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, §
262ods.1,ods.2C.s.p.tak,ževodvolacomkonaníúspešnejžalovanejpriznalnáhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).