Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/107/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226535
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116226535.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcov: 1. W. Y., nar. XX.XX.XXXX,
R. XXXX/XX, B. B. - S., 2. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, V. - K. B., 3. H.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, V. - K. B., 4. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, V. - K. B. proti žalovanej: U. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, V. - K. B., o vydanie dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 12C/247/2016 - 130 zo dňa 15.3.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á vo vzťahu k žalobcom v 1. až 4. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100
% trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 192 zákona č. 161/2015 Z.z., § 473 ods. 1, 2, §
474 ods. 1, 2, § 475 ods. 1, 2, § 475a, § 485 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že v konaní Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 14C 280/2011 sa žalobcovia (totožný s okruhom žalobcov v tomto konaní sa proti žalovanej
a ďalším žalovaným) domáhali určenia okruhu dedičov. Žaloba žalobcov bola rozsudkom Okresného

súdu Prešov zo dňa 22. 03. 2013, č. k. 14C/280/2011-42 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove zo dňa 09. 10. 2013, č. k. 3Co/116/2013-85 právoplatne zamietnutá. Dovolanie žalobcov
bolo uznesením NS SR sp. zn. 1Cdo/9/2014 odmietnuté. Z citovaných rozsudkov mal súd zistené,
že v konaní 14C/280/2011 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že oni sú dedičia zo zákona po
poručiteľke neb. E. S., zomrelej dňa XX.XX.XXXX a zároveň, že sú účastníkmi dedičského konania
o novoobjavenom majetku vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. XXD/XX/XXXX. V konaní
14C/280/2011 žalobcovia uviedli, že po neb. E. S. rod. Q. bolo pôvodne prejednané dedičstvo Štátnym

notárstvom v V. pod sp.zn. D XXXX/XX, pričom do úvahy prichádzali dedičia zo zákona v III. skupine,
t. j. sestry poručiteľky Q. Q., rodená Q. a O. Q. a účastníkmi pôvodného dedičského konania neboli
deti X. Q. ako súrodenca poručiteľky a zákonného dediča v III. skupine, pričom žalobcovia sú právnymi
nástupcami nebohého X. Q.. Z odôvodnenia citovaných rozsudkov vyplýva, že na základe vykonanéhodokazovania súdy mali preukázané, že dedičmi po poručiteľke neb. E. S. zomrelej dňa XX.XX.XXXX boli
na základe pôvodného dedičského rozhodnutia Q. Q. a O. Q., poručiteľkine sestry. V rámci odôvodnenia
rozhodnutia súdy poukázali na to, že účastníkmi konania o novoobjavenom prejednaní dedičstva sú iba

tí dedičia, ktorí nimi boli v pôvodnom dedičskom konaní, prípadne ich právni nástupcovia. V čase smrti
poručiteľky neexistoval právny predpis, ktorý by umožňoval v III. v dedičskej skupine dediť aj deťom
súrodencov poručiteľa, tak ako je to v súčasnosti na základe právnej úpravy prijatej s účinnosťou od
1. 1. 1992, kedy do tohto znenia bolo zakomponované ust. § 475 ods. 2, ktoré hovorí o tom že, ak
niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. V

predmetnom konaní bolo nesporné, že poručiteľka E. S. zomrela dňa XX.XX.XXXX, kedy už jej brat
X. Q. (otec žalobcov) nežil, a kedy táto právna úprava ešte neplatila, a preto na základe tejto právnej
úpravy, mohli dediť iba žijúci súrodenci - sestry poručiteľky. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXD XX/
XXXX mal súd zistené, že žalobkyňou v 1. rade bol iniciovaný návrh na začatie dedičského konania o
novoobjavenom majetku po poručiteľke neb. E. S. a predmetom tohto dedičského konania bola parcela
č. XXX/XX o výmere 7450 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území K. B., obec V., okres V. zapísané

nalistevlastníctvač. XXXX.Vdanejprávnejvecibolorozhodnutéuznesenímč.k.XXDXX/XXXX- XXX,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2016 tak, že celé dedičstvo pozostávajúce z nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX parcela č. S. XXX/XX, k.ú. K. B. nadobúdajú dedičia zo zákona
v III. skupine a to v žalovaná U. S. (jediná dedička po poručiteľke O. Q., zomrelej XX. XX. XXXX,
po ktorej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. P bolo pôvodné dedičské konanie zastavené pre

nemajetnosť) v podiele 4/8in, a Q. Q., Bc. A. Q. a X. K. ako právni nástupcovia po nebohej Q. Q. s tým,
že súdny komisár bol viazaný vyššie uvedenými rozhodnutiami. Ako vyplýva z dedičského spisu D XXX/
XXXX žalovaná po poručiteľke O. Q. dedila ako spolužijúca osoba v tretej dedičskej skupine.

4. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd uzavrel, že v danej právnej veci sa žalobcovia

domáhali rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanej ako neoprávnenej dedičke vydať
dedičstvo oprávneným dedičom po poručiteľke O. Q.. Žalobcovia tvrdili, že sú dedičmi po O. Q. v súlade
s ustanovením § 475 Občianskeho zákonníka, a preto mali byť aj oni účastníkmi dedičského konania
ako potomkovia súrodenca poručiteľky. Súd mal zistené, že dedičské konanie o novoobjavenom majetku
po poručiteľke O. Q. je vedené pod sp.zn. XXD XXX/XXXX a tohto času nie je právoplatne skončené.

Podľa predloženého zoznamu dedičov zo dňa 11.03.2019 notárskym úradom X.. B. E., so žalobcami je
konané ako s dedičmi neb. O. Q. zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Súd v ďalšom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 26/2011, ktoré bolo v Zbierke rozhodnutí vydané
pod č. 32/2013, z ktorého právnej vety vyplýva - Návrh oprávneného dediča proti nepravému dedičovi
na vydanie majetku, ktorý z dedičstva má (§ 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka), je predčasný, pokiaľ

konanie o dedičstve nebolo právoplatne skončené. Ten, o kom sa na základe jeho tvrdení možno
dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, je účastníkom konania o dedičstve od uplatnenia
svojich dedičských práv v konaní dovtedy, kým sa nepreukáže, že nie je poručiteľovým dedičom alebo
že nededí z dôvodu dedičskej nespôsobilosti. Ak účastník dedičského konania spochybní dedičské
právo iného účastníka tohto konania a rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných

skutočností, súd nie je oprávnený sám spornosť riešiť; je povinný postupovať podľa § 175k ods. 2 O.s.p.
( v súčasnosti ustanovenie § 192 CMP). Na základe uvedeného súd uzatvoril, že návrh žalobcov v
danej právnej veci bol podaný predčasne, pretože konanie o dedičstve právoplatne skončené nebolo
a v ďalšom súd poukazuje aj na aplikovateľný rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
21 Cdo 142/2006 zo dňa 20.12.2007 v zmysle, ktorého žalobu o vydanie majetku z dedičstva podľa

ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka môže podať úspechom, len ten kto nebol účastníkom
konania o dedičstve. Uplatnenie žaloby v zmysle ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka nie je
opodstatnené pred právoplatným skončením dedičského konania. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol
ako predčasne podanú, pričom z dôvodu hospodárnosti sa nezaoberal ďalšími námietkami žalobcov
uvádzanými v konaní.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 251 a § 255 ods. 1, 2 CSP s tým,
že v danej právnej veci žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1., 2. a 3. rade. Navrhovali, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
podanom odvolaní uviedli, že záver súdu neobstojí, keďže vychádza z predpokladu, že žalobcovia sa
domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanej ako neoprávnenej dedičkevydať dedičstvo oprávneným dedičom po poručiteľke O. Q.. Toto však nie je pravdou. Ako vyplýva zo
žaloby, aj predložených dôkazov, žalobcovia sa domáhajú vydania dedičstva nie po O. Q., ale po E. S.,
zomrelej dňa XX.X.XXXX. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXD/XX/XXXX bol

prejednávanýnovoobjavenýmajetok,parcelyKN-Eč.XXX/XX,ornápôdaovýmere7450m2,zapísanej
na LV č. XXXX v k. ú. K. B.. Keďže E. S. zomrela ako slobodná a bezdetná, do úvahy ako jej dedičia
prichádzali v tom čase žijúce sestry O. Q. a Q. Q. v podiele 1/2. V čase prejednania novoobjaveného
majetku, a to v roku 2010, ani jedna z týchto dedičiek už nežila, a preto dedičmi majetku E. S. mali
byť dedičia Q. Q. a O. Q.. Okruh dedičov Q. Q. nebol sporný, sporným sa stal okruh dedičov po O. Q.,

ktorá zomrela XX.X.XXXX. Podľa v čase jej smrti platného ust. § 457 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
dedičmi po O. Q., ktorá zomrela bezdetná, mali byť jej súrodenci a v prípade, ak títo už nežijú, tak
ich deti. O. Q. mala 7 súrodencov, medzi nimi aj X. Q., otca žalobcov a žalovanej. Titulom svojho otca
X. Q. dedičmi po O. Q. mali byť aj žalobcovia aj žalovaná. Z dôvodu, že žiaden majetok po O. Q. v
čase jej smrti sa nezistil, uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. D XXX/XX bolo dedičské konanie
po O. Q. zastavené a bolo ustálené, že ako jediná dedička prichádza do úvahy žalovaná. Na základe

toho potom po E. S. titulom dedičky O. Q. dedila len žalovaná. Z ust. § 457 Občianskeho zákonníka
je však nesporné, že okruh dedičov po O. Q. nebol ustálený správne, a tak žalovaná nadobudla viac
ako mala. Preto sa žalobcovia domáhajú vydania dedičstva ako oprávnení dedičia. Z vyššie uvedeného
je potom zrejmé, že žalobcovia sa nedomáhajú vydania dedičstva po poručiteľke O. Q., ale po E. S.,
hoci po nej mali dediť titulom O. Q.. Fakt, že dedičské konanie po O. Q. vedené na Notárskom úrade

X.. E. pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX nie je právoplatne skončené, nie je relevantné. Žalobcovia na toto
konanie poukazujú len vo vzťahu ku skutočnosti, že v tomto konaní je s nimi jednané ako s dedičmi
O. Q., a teda, že s nimi malo byť jednané aj v konaní po E. S. ako s dedičmi titulom O. Q.. Konanie
po E. S. vedené pod č. k. XXD/XX/XXXX bolo právoplatne skončené, pričom dedičkou po O. Q. bola
určená len žalovaná. Žaloba o vydanie dedičstva preto nemôže byť podaná predčasne. Právoplatnosťou

uznesenia o dedičstve v konaní XXD/XX/XXXX po E. S., kde sa prejednával novoobjavený majetok,
začala v súlade s ust. § 105 plynúť premlčacia lehota na podanie žaloby. Záver súdu prvej inštancie o
predčasnosti žaloby je nesprávny, keďže žalobcovia sa nedomáhajú vydania dedičstva po O. Q., ale po
E. S., po ktorej mali dediť titulom O. Q.. Napokon v konaní vedenom na Notárskom úrade X.. E. XXD/
XXX/XXXX sa prejednáva iný majetok ako ten, ktorého vydania sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú.

7. K podanému odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že nikdy nebola
dedičkou po neb. E. S. a ani sa nezúčastnila jej dedičského konania. V dedičskom konaní v roku 1988
boli dedičkami po poručiteľke jej vtedy ešte žijúce dve sestry, a to Q. Q., rod. Q. a O. Q.. Žalovaná bola
uznaná za dedičku po O. Q., ktorá bola sestrou ich otca X. Q.. Dedičské konanie po smrti tety O. Q.

notársky úrad zastavil, keďže teta bola nemajetná. Skutočnosť, že O. Q. žila u nej, žalobcom vyhovovalo.
Nikto zo žalobcov neprejavil záujem starať sa o tetu a vziať si ju do spoločnej domácnosti. V roku 2010
sa nebohá teta O. Q. stala v zmysle zákona dedičkou novoobjaveného majetku, tzn. 1-ice podielu ornej
pôdy zapísanej na LV č. XXXX, po svojej sestre E. S.. Žalobcovia sa dožadovali byť uznaní za dedičov
po nebohej tete E. S. titulom ich otca X. Q., ktorý v čase smrti svojej sestry už nežil, pričom zákon v čase

úmrtia tety neumožňoval dediť aj nežijúcim súrodencom. Súdy v konaní 14C/280/2011 jednoznačne
uviedli, že žalovaná je jedinou dedičkou po nebohej O. Q. a dedičstvo nadobudla oprávnene. Žalovaná
tvrdí to, že si dedičstvo po O. Q. zaslúžila oprávnene z dôvodu, že táto u nej žila spolu s jej rodinou a
všetci vedeli o tom, že v čase jej života bola nemajetná. Stotožnila sa s odvolaním žalobcovi v časti, keď
uviedli, že v konaní vedenom na Notárskom úrade X.. E. je prejednávaný iný novoobjavený majetok po

neb. O. Q., a to o rozmere 133 m2, objavený v roku 2016. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

8. K vyjadreniu žalovanej k podanému odvolaniu zo strany žalobcov sa žalobcovia v rámci repliky
písomne vyjadrili. Uviedli, že skutočnosť, že sa žalovaná stala jedinou dedičkou bol úmysel žalovanej

a nesplnenie si povinností notárskeho úradu, ktorý v roku 2001 prejednával dedičské konanie po O.
Q.. Majetok, ktorý sa prejednáva na Notárskom úrade X.. E. zapísaný na LV č. XXXX, bol už v čase
smrti v roku 2001 na meno O. Q.. V uznesení o dedičstve po O. Q. sa uvádza, že súd konanie o
dedičstve zastavuje z dôvodu nemajetnosti. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 26.9.2018 Notársky úrad
X.. E. uviedol, že súrodenci neboli zistení. Povinnosťou súdov, a to tak okresného, krajského, ako aj

najvyššiehosúdu niejezisťovaťokruhdedičov,ztohtodôvodusaneoprávnenestaladedičkoužalovaná.

9. Na odvolaciu repliku žalobcov reagovala podanou odvolacou duplikou samotná žalovaná, ktorá v nej
uviedla, že naďalej tvrdí a uvádza, že nikdy nebola priamou dedičkou po neb. E. S., teda po otcovejsestre. V roku 1988 dedičmi po E. S. boli jej vtedy už len dve žijúce sestry, a to Q. Q. a O. Q.. Pri
dodatočnom dedičskom konaní v roku 2010 znova boli dedičmi sestry poručiteľky Q. Q. a O. Q., ktoré v
tom čase už nežili. Každá z nich zdedila polovicu pozemku zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. K. B..

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia

pojednávania ( § 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
právny záver, ktorý z pohľadu odvolacieho súdu bolo potrebné korigovať a zároveň z tohto dôvodu aj

zvoliť postup podľa ust. § 382 CSP. Na výzvu odvolacieho súdu, aby sa strany vyjadrili k možnému
použitiu ust. § 475 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu smrti poručiteľky E. S., zomrelej XX.
XX. XXXX, sa žalovaná vyjadrila, že nesúhlasí s použitím predmetného zákonného ustanovenia keďže
dedičstvo nadobudla oprávnene a žalobu považuje za nedôvodnú. Žalobcovia uviedli, že akceptujú
použitie ust. § 475 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu smrti poručiteľky, keďže E. S.

zomrela pred novelou Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa bude aplikovať toto zákonné ustanovenie
účinné v čase smrti poručiteľky, dedičmi po poručiteľke boli už len žijúce sestry O. Q. a Q. Q.. Keďže
ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si ohľadne
skutkového stavu čiastočne osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje a
vo vzťahu k skutkovým odvolacím námietkam poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP.

12. Podľa ust. § 475 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu XX. XX. XXXX, ak nededí manžel
ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s
poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho
dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

13. Z konania bolo nepochybne zrejmé, že žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhajú vydania
dedičstva (§ 485 Občianskeho zákonníka), ktoré sa prejednávalo ako novoobjavený majetok po
poručiteľke E. S., zomrelej dňa XX.X.XXXX. E. S. zomrela ako slobodná, bezdetná a mala v čase svojej
smrti dve žijúce sestry O. Q. a Q. Q., rod. Q., ktoré dedili v tretej skupine rovnakým dielom podľa § 475

Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 18. 09. XXXX. Z tohto dôvodu po E. S. dedili jej majetok v
podiele po 1/2-ici jej žijúce dve sestry O. Q. a Q. Q.. Samotní žalobcovia ako deti po zosnulom bratovi
poručiteľky X. Q. nededili, pretože nepatrili ani do jednej z troch skupín dedičov. Troma dedičskými
skupinami uvedenými v ust. § 473 až 475 Občianskeho zákonníka, účinného v čase smrti E. S., bol
rozsah dedenia zo zákona vyčerpaný. Inak povedané ust. § 475 Občianskeho zákonníka, účinného v

čase smrti poručiteľky, nepovolávalo na dedičský podiel súrodenca, ktorý v čase poručiteľkinej smrti už
nežil, t. j. synovcov a netere poručiteľky.

14. Nesprávny právny záver súdu prvej inštancie vyplýval z tvrdenia súdu, že žaloba o vydanie
dedičstva bola predčasne podaná z dôvodu neskončeného dedičského konania XXD/XXX/XXXX o

novoobjavenom majetku po O. Q., zomrelej XX. XX. XXXX. Predmetom tohto konania je vydanie
dedičstva po poručiteľke E. S. (a nie po poručiteľke O. Q., ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie),
pričom ide o nehnuteľný majetok o rozlohe 7450 m2 (pozemok, parcela č. XXX/XX, zapísaný na LV č.
XXXX, k. ú. K. B.. Súdom uvádzané dedičské konanie XXD/XXX/XXXX prebieha ako dedičské konanie
po nebohej O. Q. a jeho predmetom je iný nehnuteľný majetok ako majetok v prejednávanej veci.

Samotní žalobcovia, ako aj žalovaná sú deťmi X. Q., nar. XX.X.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX,
ktorý bol bratom poručiteľky E. S.. Keďže v čase smrti poručiteľky E. S. neexistoval právny predpis,
ktorý by umožňoval v tretej dedičskej skupine dediť aj deťom súrodencov poručiteľa tak, ako je to v
súčasnosti na základe právnej úpravy účinnej s účinnosťou od 1.1.1992 a poručiteľka E. S., zomrela
XX.X.XXXX, kedy už brat poručiteľky X. Q. nežil, preto na základe právnej úpravy platnej v deň smrti

poručiteľky, správne po poručiteľke dedili len jej dve žijúce sestry. Preto účastníkmi konania v konaní o
novoobjavenom majetku po poručiteľke (XXD/XX/XXXX) môžu byť len právni nástupcovia po sestrách
poručiteľky O. Q. a Q. Q.. Z obsahu spisu po poručiteľke O. Q. (D XXX/XXXX) nepochybne vyplýva, že
jedinou dedičkou po nej bola určená žalovaná, ako spolužijúca osoba, ktorá s poručiteľkou O. Q. žila podobu 41 rokov v spoločnej domácnosti, ktorá sa o poručiteľku starala, a preto po nej dedila v zmysle ust.
§ 475 Občianskeho zákonníku ku dňu smrti poručiteľky (XX. XX. XXXX).

15. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Preto súd skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu
a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Aktívna a pasívna legitimácia vo vzťahu k žalobe
o ochrane oprávneného dediča je vymedzená v ust. § 485 Občianskeho zákonníka.

16. V prejednávanej veci, v spore o vydanie dedičstva (§ 485 Občianskeho zákonníka) vystupuje ako
žalovaná strana osoba, ktorá dedičstvo skutočne nadobudla na základe rozhodnutia súdu v konaní o
dedičstve (pasívna vecná legitimácia) a oprávnený dedič vystupuje ako žalujúca strana (aktívna vecná
legitimácia). Keďže žalobcovia v konaní nepreukázali, aby v ich prospech svedčil niektorý z dôvodov
dedenia po poručiteľke E. S., nie sú oprávnenými dedičmi, a preto nie sú ani aktívne legitimovanými na

podanie žaloby o vydanie dedičstva.

17. Zvyššieuvedenýchdôvodov,keďžesúdprvejinštancievpodstatnýchčastiachrozhodnutia,správne
dospel k záverom konštatovaným aj odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania sporových strán bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia v 1.a 4. rade vzhľadom na výsledok odvolacieho konania
nemajú právo na náhradu trov konania v odvolacom konaní a žalovanej v tomto štádiu konania žiadne

trovy nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).