Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Csp/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616219513
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7616219513.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu V. N., R..F.., V. X. XXX/

A, C.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 proti žalovanému Y. M., O.. XX.XX.XXXX, O. V. U., F.. L..
O. XXX/XX, o zaplatenie 486,89 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e sa konanie, čo do sumy 1.076,18 Eur, ako vyčísleného zmluvného úroku a sankčného
úroku z omeškania a čo do úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 486,89 Eur za obdobie od 17.12.2016
do zaplatenia.

II. Z a m i e t a sa žaloba zo dňa 16.12.2016 v znení jej úpravy vykonanej písomným podaním zo dňa
01.02.2019.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo 16.12.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.12.2016 žiadal, aby súd vydal
platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 486,89 EUR, úroky

vyčíslené ku dňu 16.12.2016 vo výške 1076,18 EUR, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy
486, 89 EUR, vo výške 23 % p.a. zo sumy 486,89 EUR, odo dňa nasledujúceho po dní 16.12.2016 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 486,89 EUR odo dňa nasledujúceho po dní
16.12.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 0 EUR, ako aj zaplatiť náhradu trov konania, to všetko do
15 dní od doručenia platobného rozkazu a v prípade, ak žalovaný podá proti platobnému rozkazu včas
odpor s odôvodnením, aby súd nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní, aby vydal rozsudok,
ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť uplatnenú pohľadávku a jej príslušenstvo a nahradiť trovy konania,

a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Túto svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi veriteľom - Poštová
banka, a.s. a Žalovaným v právnom postavení dlžníka (v zmluve o úvere označený ako klient), uzavretá
zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné
podmienky pre úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky ďalej
spolu len ako „Zmluva"). Na základe Zmluvy bol Žalovanému poskytnutý zo strany Žalobcu úver, a to

vo výške podľa Zmluvy. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach
s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od uzatvorenia Zmluvy po
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru Žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé
platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru". V zmysle Obchodnýchpodmienok pre úver (ďalej aj ako „OP"), ak sa Žalovaný dostal do omeškania s platením splátok,
veriteľovi - Poštová banka, a.s. vznikol nárok požadovať od dlžníka - Žalovanej, predčasné splatenie
úveru vrátane príslušenstva. Veriteľ - Poštová banka, a.s. si právo požadovať predčasné splatenie

istiny úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej
sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne
splatným. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany banky nezaplatil dlžnú pohľadávku. V súlade
s Obchodnými podmienkami vznikla Žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver Žalobcovi
úroky. Takto určená úroková sadzba je v Zmluve dojednaná vo výške 23 % ročne, pričom výška

úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru". V zmysle Obchodných podmienok, v
prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru
úrokom dojednaním v Zmluve. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči Žalovanému aj príslušné
zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013
Z. z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle Obchodných podmienok, vznikla Žalovanému povinnosť zaplatiť Žalobcovi aj príslušenstvo
pohľadávky, a to vrátane poplatkov spojených s upomienkami voči Žalovanému v zmysle Sadzobníka
a taktiež vrátane nákladov Žalobcu vynaložených na úhrady poistného. Takto určená výška dlžných
poplatkov predstavuje 0,-- EUR, výška uvedených nákladov je zahrnutá v listine „Aktuálny stav úveru"
a táto vyplýva zo Sadzobníka poplatkov. Ide o poplatky, ktoré bolí vynaložené na účely predchádzania

súdnemu sporu, najmä, na zaslané upomienky, resp. výzvu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka
voči Žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými zmluvami:
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou PRO ClVITAS, s.r.o.,
ako postupcom a Bencont Investments, s.r.o., ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o., ako postupcom a

spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s., ako postupníkom. Aktuálnym veriteľom pohľadávky je
Žalobca.Postúpeniepohľadávkyboložalovanémuoznámené.PohľadávkabolavočiŽalovanémusúdne
uplatňovaná, a to na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol
rozhodcovským rozsudkom zo dňa 02.03.2012, sp. zn. C., právoplatným dňa 16.05.2012, vykonateľným
dňa 20.05.2012. Dňa 23.07.2013 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia

bola zamietnutá (ako je zrejmé zo spisu Okresný súd Spišská Nová Ves, sp.zn. 9Er/637/2013). Po
právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Spišská Nová
Ves zastavil exekučné konanie. Legislatívne zmeny, ktoré sa premietli do rozhodovacej praxe súdov
pri zastavení exekučného konania, v ktorom sa veriteľ domáhal výkonu rozhodcovského rozsudku na
základe dohodnutej rozhodcovskej doložky, aplikáciou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, spôsobili,

že veriteľ, napriek tomu, že postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných
právnych noriem a právne aprobovaným spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho
legitímneočakávania,žeexekučnýtitulbudemožnévykonať,čojevpríkromrozporesprincípomprávnej
istoty. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na znenie čl. 20 ods. 1 ústavy SR, podľa ktorého má každý
právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje, ako aj
na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Žalovaný k dnešnému dňu svoj dlh voči Žalobcovi, ako ani voči jeho právnym
predchodcom nevyrovnal, preto sa Žalobca domáha svojich nárokov súdnou cestou. K posúdeniu

plynutia premlčacej doby vychádza žalobca z nasledovných skutočností: Dátum vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru nastal dňa 8. 3. 2010, žaloba na rozhodcovský súd bola podaná vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe a do času podania žaloby na rozhodcovský súd trojročná premlčacia doba
v celej svojej dĺžke trvania neuplynula. Podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia doba
plynúť, a to počas vedeného rozhodcovského konania a následne v období keď veriteľ - oprávnený

podal návrh na vykonanie exekúcie až do času, keď z dôvodu posúdenia neprijateľnosti a neplatnosti
rozhodcovskej doložky exekučným súdom, došlo k zastaveniu exekučného konania. Účinky zastavenia
exekučného konania je potrebné na účely ďalšieho vymáhania pohľadávky v zásade prirovnať k stavu
zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže fakticky dochádza k prelomeniu materiálnej vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, vychádzajúc z tej skutočnosti, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku, ako

aj pri zastavení exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku sa pre veriteľa znemožňuje
vynútiteľnosť plnenia voči svojmu dlžníkovi na podklade rozhodcovského rozsudku. Na obe situácie
je potrebné nazerať analogicky a veriteľovi nemožno odopierať súdnu ochranu a nepriznanie jeho
nároku v konaní na štátnom súde, ktoré bude viesť po zastavení exekučného konania len z tohodôvodu, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktoré na rozdiel od zastavenia exekučného
konania výslovne v zákone dáva veriteľovi možnosť pokračovania v konaní o zaplatenie po jeho zrušení
rozhodcovského rozsudku, ktorého iniciovanie je závislé výlučne na vôli dlžníka. Premlčacia doba

v prípade žalovanej pohľadávky ešte neuplynula (spočívala od podania žaloby na rozhodcovskom
súde po zastavenie exekučného konania) a po zastavení exekučného konania opätovne začala plynúť
nasledujúci deň po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania, kedy si veriteľ mohol
opätovne uplatniť svoje právo voči dlžníkovi na súde.

3. Žalobcovi bola žaloba riadne doručená spolu s výzvou na vyjadrenie sa dňa 28.09.2017.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Písomným vyjadrení zo dňa 03.04.2017, žalobca cestou svojej právnej zástupkyne vo vzťahu k
možnosti aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. poukázal na to, že dňa 8.3.2010 právny predchodca

žalobcu , Poštová banka, a.s. vyhlásila úver za predčasne splatný. O tejto skutočnosti sa žalovaný
dozvedel dňa 15.03.2010, o čom svedčí doručenka vlastnoručne podpísaná žalovaným. Zároveň
žalobca (správne malo byť žalovaný - poznámka súdu) mal v zmysle výzvy na splatenie úveru stále
10-dňovú lehotu na dobrovoľné splatenie . A teda premlčacia doba začala plynúť dňa 26.03.2010.
Právny predchodca podal žalobu na rozhodcovský súd , ktorá bola doručená na rozhodcovský súd dňa

10.12.2010. Rozhodcovský súd vydal dňa 02.03.2012 rozhodcovský rozsudok sp.zn. C., právoplatný
dňa 30.04.2012 a vykonateľný dňa 16.05.2012. To znamená, že žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej
premlčacej doby od 26.03.2010 do 10.12.2010, 8 mesiacov a 14 dní. Následne právny predchodca
žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jane Sitášovej. Okresný súd
Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 22.4.2015 sp.zn. 9Er/637/13-51 exekučné konanie zastavil. O

tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel dňa 06.05.2015. A teda, ak na tento prípad budeme analogicky
uplatňovať tú situáciu, keď prichádza k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, potom premlčacia doba
opätovne začala plynúť od 07.05.2015 až do podania žaloby, t.j. do 28.12.2016, keď bol návrh na začatie
konania prijatý Okresným súdom Spišská Nová Ves. To znamená, že žalobca vyčerpal zo zákonnej
premlčacej doby od 07.05.2015 do 28.12.2016 ďalších 1 rok 7 mesiacov a 21 dní. Spolu teda žalobca

vyčerpal 2 roky 4 mesiace a 5 dní.

6. Právna zástupkyňa žalobcu v súvislosti s nezrovnalosťami ohľadne určenia končenej sumy, ktorú
by mal žalovaný na úvere uhradiť, poukázala na výpočet RPMN v kalkulačke, z ktorého je zrejmé, že
suma, ktorá je uvedená v úverovej zmluve predstavuje 39 splátok po 1.079,- Sk za každý z mesiacov,

posledná 40-ta splátka mala byť uhradená vo výške 1.037,98 Sk, pričom zároveň ešte žalovaný mal
uhradiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 500,- Sk, tak súčet týchto uvedených súm predstavuje
celkovú čiastku 43.618,98 Sk, čo je suma, ktorá je uvedená v úverovej zmluve, ako končená suma,
ktorú by mal žalovaný uhradiť. Pokiaľ ide o vyjadrenie k možnosti uplatnenia § 5b/ zákona o ochrane
spotrebiteľa, teda posudzovania uplatneného nároku ako premlčaného, opätovne poukázala na to , že

nášho názoru žalobcu premlčacia lehota po podaní žaloby na rozhodcovský súd spočívala a mohla
začať plynúť až následne, po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, takže pri súčte celého
obdobia od zosplatnenia predmetného úveru až po podanie žaloby na tunajší súd podľa prepočtov
žalobcu uplynula doba 2 roky 4 mesiace a 5 dní, teda nárok žalobcu nie je premlčaný.

7. Tunajší súd rozsudkom sp.zn. 16Csp/130/2016-56 zo dňa 28.11.2017 žalobu žalobcu zamietol a
zároveň priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o
výške tejto náhrady malo byť rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením, po právoplatnosti
tohto rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

9. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, rozsudkom sp.zn. 9Co/115/2018 zo dňa 28.decembra 2018

vyššie uvedený odvolaním napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku odvolacieho súdu vyplynulo, že tento tak rozhodol
potom,čokonštatoval,žesúdprvejinštanciesazaoberalotázkoupremlčanianárokužalobcuexoffo,atov zmysle ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bez toho, že by žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania
nároku žalobcu. Ustanovenie 5b zák.č. 250/2007 Z.z. z ktorého pri posúdení otázky premlčania nároku
žalobcu vychádzal súd prvej inštancie bolo zrušené s účinnosťou od 27.9.2018 potom, ako Ústavný súd

Slovenskej republiky vydal nález č. 271/2018 Z.z., ktorým rozhodol, že ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. nie
je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Za takejto
situácie neostávalo odvolaciemu súdu iné, len zrušiť napadnutý rozsudok, keďže súd prvej inštancie pri
posudzovaní námietky premlčania nároku žalobcu vychádzal z ustanovenia zákona, ktoré bolo následne
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyhlásené za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky.

Úlohou súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu bude po vrátení veci opätovne posúdiť nárok
žalobcu a po potrebnom dokazovaní vo veci následne rozhodnúť.

11. Žalobca v nadväznosti na výzvu tunajšieho súdu uskutočnenú uznesením sp.zn. 16Csp/130/206-91
zo dňa 31.01.2019 na doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení uvedených v jeho
žalobe, písomným podaním zo dňa 01.02.2019 zobral žalobu späť v rozsahu vyčísleného zmluvného a

sankčného úroku vo výške 1.076,18 EUR a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil.

12. Zároveň uvedeným písomným podaním žiadal, aby žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť mu
sumu 486,89 EUR a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 486,98 EUR odo dňa nasledujúceho
po dní zosplatnenia, t.j. od 09.03.2010 do zaplatenia a trovy konania.

13. Vzhľadom na uvedené si súd takto novoformulovaný petit žaloby žalobcu vyložil tak, že žalobca berie
svoju žalobu späť aj v tej časti, v ktorej sa pôvodne domáhal voči žalovanému zaplatenia zmluvného
úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 486,89 Eur za obdobie od 17.12.2016 (t.j. odo dňa nasledujúceho
po dni 16.12.2016) do zaplatenia.

14. V uvedenom písomnom podaní žalobca tiež uviedol, že pokiaľ ide o celkovú výšku nákladov, túto si
súd určil jednoduchým vynásobením tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených na úverovej
zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je správny. V tejto súvislosti poukázal
na kalkulačku na výpočet RPMN, ktorú súdu zároveň zaslal a z ktorej podľa žalobcu je evidentné, že

posledná splátka bola vo výške 1.037,98 Sk. Pôvodný veriteľ (banka) pred poslednou celou splátkou
zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je vo
výške 1.037,98 Sk, tak pôvodný veriteľ (banka) zašle pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi) list,
ktorýmmuoznámitútoponíženúsplátkuazároveňmuoznámi,žesajednáoposlednúsplátku.Uvedené
je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný

žalovanýsivžiadosti(okreminého)mámožnosťzvoliťvýškuúveruakoajdobusplácaniaúveruvrokoch
(časť 2 zmluvy) a z dôvodu, že výška mesačnej splátku (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá.
Pokiaľ ide o platby realizované žalovaným, tak v tomto žalobca poukázal na listinu „aktuálny stav úveru“,
pričompodpoložkouzaplatenésplátkysanachádzajúvšetkyplatby,ktorérealizovalžalovaný.Zároveňv
stĺpcoch poplatky, úroky a istina sa uvádza spôsob započítania jednotlivých platieb, a to na ktoré položky

boli jednotlivé platby započítané. V súvislosti s účtovaním jednotlivých poplatkov žalobca poukázal na
obchodné podmienky a to konkrétne článok 5 - predčasné splatenie úveru a ukončenie Zmluvy o úvere,
bod.5.5,vktoromsauvádza,žeKlientjepovinnýzaplatiťBankeipríslušenstvopohľadávky,atopoplatky
spojené s upomínaním klienta v zmysle Sadzobníka a náklady Banky vynaložené na úhrady poistného
podľa čl. 10 OP.

15. Súd v spore vytýčil termín pojednávania na deň 19.02.2019, na ktorý sa žalobca a jeho právny
zástupca nedostavili a svoju neúčasť na ňom riadne ospravedlnili.

16. Uvedeného pojednávania sa zúčastnil žalovaný, ktorý v rámci svojho prednesu vzniesol námietku

premlčania nárokov, ktoré si voči nemu žalobca v tomto spore uplatňuje. Zároveň vyslovil súhlas so
späťvzatím žaloby v časti sumy vyčíslených úrokov vo výške 1.076,18 Eur, ako aj v časti týkajúcej sa
zmluvného úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 486,89 Eur za obdobie od 17.12.2016 do zaplatenia.

17. Súd po vrátení veci odvolacím súdom opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými

dôkazmi, a to predovšetkým so Zmluvou o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z úverového účtu
k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, Listom zo dňa 08.03.2010, spisom tunajšieho súdu sp.zn.
9Er/637/2013, zmluvami o postúpení pohľadávky, s kalkulačkou na výpočet RPMN predloženou
žalobcom a na ich základe zistil tento skutkový stav:18. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi Poštovou bankou, a.s., Bratislava, ako veriteľom a žalovaným, ako
dlžníkom, uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému

poskytnutý úver vo výške 995,82 Eur (30 000,- Sk), ktorý sa zaviazal zaplatiť v 40 mesačných splátkach
vo výške 35,82 Eur (1 079,- Sk) so splatnosťou 24. deň v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej
splátky dňa 24.10.2007. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 27,02 % , úroková
sadzba 23% a celková výška nákladov za poskytnutý úver 452,07 Eur (13 619,01 Sk). Podľa článku 3
bod 2 zmluvy, žalovaný potvrdil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre úver, Sadzobníkom

poplatkov a oznámením o úrokových sadzbách, s obsahom ktorých súhlasí.

19. Žalobca predložil svoju kalkulačku na výpočet RPMN, podľa ktorej jej hodnota je 27,019 %, pričom
ako vstupný údaj pre hodnotu splátky (anuity) používa sumu 1.079,--Sk a počet splátok 40 , pričom
však posledná 40-tá splátka vykazuje hodnotu už len 1.037,98 Sk ,a poplatok za poskytnutie úveru
je uvádzaný v sume 500,--Sk. V Zmluve o úvere č. 8131780707 zo dňa 28.09.2007 však nie je nikde

uvedené, že by žalovaný nemal splatiť 40.splátku v plnej výške.

20. Podľa výpisu z úverového účtu k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, žalovaný čerpal úver vo výške
995,82 Eur (30 000,- Sk). Podľa plánu splátok uvedených vo výpise žalovaný splatil 26 splátok po 35,82
Eur (resp. pred menou euro v sume 1 079,- Sk) t.j. spolu sumu 931,32 Eur od 13.11.2007, pričom

posledná splátka bola uhradená dňa 14.12.2009.

21. Listom zo dňa 08.03.2010, bola žalovanému oznámená predčasná splatnosť úveru k 08.03.2010,
z dôvodu porušenia zmluvných podmienok. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo
výške 542,84 Eur, v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Výzvu prevzal dňa 15.03.2010.

22. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9Er/637/2013 bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 08.08.2013. Žiadosť
bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., Bratislava
proti povinnému Y. M., t.j. žalovanému v tomto sporovom konaní , doručeného súdnemu exekútorovi

dňa 25.07.2013. Ako exekučný titul bol predložený rozhodcovský rozsudok sp.zn. C. zo dňa 02.03.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.05.2012 a vykonateľnosť dňa 20.05.2012.

23. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
486,89 Eur, úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 486,89 Eur od 2.8.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 486,89 Eur od 2.8.2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov
z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 27,73 Eur, sumu dlžných
úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú po dni predčasnej splatnosti celého úveru do 1.8.2010 vo výške
61,88 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 28,22 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo
výške 33,19 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

24. Z odôvodnenia uvedeného rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že žaloba zo dňa 01.10.2010
bola rozhodcovskému súdu doručená dňa 10.12.2010 Poštovou bankou, a.s., Bratislava. V priebehu
rozhodcovského konania došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na spoločnosť PRO CIVITAS,
s.r.o., Bratislava na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 a dňa 24.2.2011.

Rozhodcovský súd rozhodoval o nároku zo zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX , ktorým banka poskytla
žalovanému úver vo výške 995,82 Eur.

25. Uznesením sp. zn. 9Er/637/2013-12 zo dňa 13.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
11.12.2013, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení súd

Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX K. Y. XX.XX.XXXX posúdil ako spotrebiteľskú, ďalej uviedol, že
rozhodcovská doložka bola neoddeliteľnou súčasťou uvedenej úverovej zmluvy uvedená v článku 9 bod
9.2 obchodných podmienok. Rozhodcovskú doložku exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku a teda neplatnú.

26. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
13CoE/276/2015-26 zo dňa 28.10.2013, voči ktorému bolo podané oprávneným dovolanie.27. Dovolanie oprávneného bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7ECdo/116/2014
zo dňa 28.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2015.

28. Následne bola vyššie uvedená predmetná exekúcia zastavená uznesením tunajšieho súdu sp.zn.
9Er/637/2013-51 zo dňa 22.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť vo výroku o zastavení exekúcie
dňa 25.06.2015.

29. Pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými

zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou PRO
ClVITAS,s.r.o. ako postupcom a Bencont Investments,s.r.o ako postupníkom. Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o., ako
postupcom, a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s., ako postupníkom. Aktuálnym veriteľom
pohľadávky je žalobca.

30. Žalobca písomným podaním zo dňa 01.02.2019 zobral žalobu späť v rozsahu vyčísleného
zmluvného a sankčného úroku vo výške 1.076,18 EUR, a zároveň vzhľadom na novoformulovaný petit
žaloby uvedený v predmetnom písomnom vyjadrení vzal svoju žalobu späť aj v tej časti, v ktorej sa
pôvodne domáhal voči žalovanému zaplatenia zmluvného úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 486,89
Eur za obdobie od 17.12.2016 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni 16.12.2016) do zaplatenia.

31. Žalovaný na pojednávaní uskutočnenom dňa 19.02.2019, ktorý v rámci svojho prednesu vzniesol
námietku premlčania nárokov, ktoré si voči nemu žalobca v tomto spore uplatňuje a zároveň vyslovil
súhlas so späťvzatím žaloby v časti sumy vyčíslených úrokov vo výške 1.076,18 Eur, ako aj v časti
týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 486,89 Eur za obdobie od 17.12.2016 do

zaplatenia.

32. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

33. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

34. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej

35. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

36. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

37. Vzhľadom na to, že došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby a to v časti zmluvného
a sankčného úroku vo výške 1.076,18 EUR, a zároveň vzhľadom na novoformulovaný petit žaloby
uvedený v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 01.02.2019 aj v tej časti, v ktorej sa pôvodne domáhal

voči žalovanému zaplatenia zmluvného úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 486,89 Eur za obdobie od
17.12.2016 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni 16.12.2016) do zaplatenia, pričom žalovaný s uvedeným
čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil súhlas, súd konanie v zmysle vyššie uvedených ustanovení
Civilného sporového poriadku v uvedenej časti zastavil.

38.Podľa§52ods.1až3zákonač.40/1964Zb.(Občianskyzákonník)vzneníplatnomaúčinnomvčase
uzavretia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX K. Y. XX.XX.XXXX /.ďalej len ako „Občiansky zákonník“/,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.39. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

40.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

41. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

42.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

43. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u

iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

44. Súd pokiaľ ide o zostávajúcu časť uplatnených nárokov, vo vzťahu ku ktorým žalobca svoju žalobu

nevzal späť, tieto žalobcovi vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania nepriznal a žalobu
v tejto časti v plnom rozsahu zamietol.

45. V tejto súvislosti vychádzal z toho, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX K. Y. XX.XX.XXXX,
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere

v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o
formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci
predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok,

ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne
ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.

46. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania voči žalobcom uplatňovanému nároku.

47. Keďže zo strany žalobcu sa uplatňujú voči žalovanému nároky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu,
pričom súd nezistil žiadne také skutočnosti, pre ktoré by mala byť predmetná Zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX K. Y. XX.XX.XXXX, ako celok, absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý by prípadne
zakladal žalobcovi nárok pre priznanie plnenia v jeho prospech na inom právnom základe než z uvedenej
zmluvy (napr. titulom bezdôvodného obohatenia), uplatní sa v danom prípade na tento vzťah všeobecná

trojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

48. Z dokazovania je zrejme, že predčasná splatnosť úveru z dôvodu porušenia zmluvných podmienok
bola právnym predchodcom žalobcu vyhlásená k 08.03.2010, pričom žalovanému na dodatočné plnenie
bola poskytnutá ešte 10-dňová kalendárna lehota od doručenia výzvy, ktorú prevzal dňa 15.03.2010.

Vyššie uvedená trojročná premlčacia doba tak začala plynúť dňa 26.03.2010.

49. V konaní bola spornou skutočnosť, či premlčacia doba plynula aj počas rozhodcovského konania
vedeného na základe žaloby podanej právnym predchodcom žalobcu a následne počas exekučného
konania vedeného proti žalovanému alebo táto spočívala v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho

zákonníka.

50. Právny predchodca žalobcu si nárok zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX K. Y. XX.XX.XXXX voči
žalovanému uplatnil na rozhodcovskom súdu v zmysle rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 9bod 9.2 Obchodných podmienok pre úver účinných od 30.06.2007. Hoci v tomto konaní súd nie je
viazaný závermi vyslovenými v exekučnom konaní o neplatnosti tejto rozhodcovskej doložky, s týmito sa
v plnom rozsahu stotožňuje. Rozhodcovská doložka je súčasťou obchodných podmienok, ktoré neboli

podpísané zmluvnými stranami. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z
úveru budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu,
čím mu je odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Súd má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, jej
obsah spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.

51. Žaloba bola zo strany právneho predchodcu žalobcu doručená rozhodcovskému súdu dňa
10.12.2010. Premlčacia doba začala plynúť dňa 26.03.2010 a do podania uvedenej žaloby t.j. do
09.12.2010 uplynula doba 8 mesiacov a 14 dní. Riadnym skončením rozhodcovského konania t.j. dňom

nasledujúcim po vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku začala opätovne plynúť. Rozhodcovský
rozsudoknadobudolprávoplatnosť dňa18.05.2012 avykonateľnosťdňa20.05.2012,tedazačalaplynúť
dňa 21.05.2012. Nemožno súhlasiť s vyjadrením žalobcu, že premlčacia doba ďalej spočívala a to až
do ukončenia exekučného konania. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba neplynie
po dobu konania t.j. po jeho ukončení, teda odpadnutí prekážky premlčacia doba plynie ďalej. Dňa

25.07.2013 bol zo strany predchodcu žalobcu podaný návrh na vykonanie exekúcie. Od 21.05.2012 do
24.07.2013 uplynula doba 14 mesiacov a 3 dní. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2015. Od 26.06.2015 do 28.12.2016, kedy bola podaná zo strany
žalobcu žalobca v tejto veci na tunajšom súde uplynula doba 18 mesiacov a 2 dní.

52. Celkove od uplynutia 10-dňovej lehoty plynúcej od doručenie výzvy na plnenie po zosplatnení úveru
t.j. od 26.03.2010 do podania žaloby na tunajšom súde, t.j. do 28.12.2016 uplynula doba 3 rokov 4
mesiacov a 19 dní (8 mesiacov a 14 dní +14 mesiacov a 3 dní + 18 mesiacov a 2 dní). Nárok žalobcu
čo do istiny (resp. tej jej zostávajúcej časti, vo vzťahu ku ktorej žalobca nevzal svoju žalobu späť) je teda
premlčaný a preto súd žalobu v tejto časti v plnom rozsahu zamietol.

53. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňované úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 486,98 EUR
odo dňa nasledujúceho po dní zosplatnenia, t.j. od 09.03.2010 do zaplatenia, súd konštatuje, že aj
toto príslušenstvo uplatnenej pohľadávky je premlčané a preto žalobu aj v tejto časti v plnom rozsahu
zamietol.

54. V tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa občianskoprávnej judikatúry Najvyššieho súdu SR
povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý
deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto
záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako

celok (§ 101 až 110 Občianskeho zákonníka). (pozri rozsudok z 29. júna 2010 sp.zn. 1 Cdo 157/2009)

55. Tento právny názor nebol korigovaný ani po jeho posúdení Veľkým senátom Najvyššieho súdu SR
(pozri uznesenie z 18. decembra 2017 sp.zn. 1 VCdo 4/2017).

56. Za daného stavu preto žalobcom uplatnené úroky z omeškania z istiny 486,98 EUR sa museli
premlčať spoločne s touto istinou.

57. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.61.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal plný úspech v
spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

63. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,

súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške
tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6 Cdo
222/2016).

64. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.