Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116220817
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116220817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36
234176,sosídlomTeplická7434/147,Piešťany,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaGOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovanému: O. G., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom H., o zaplatenie 911,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 22. januára 2019, č.k. 14Csp/87/2016-78, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 772,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 722,80
eur od 17.12.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšnej
časti zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 69,66%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ustanovením § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f) a písm. k), § 11 ods. 1 písm.

b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj ustanovením § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5
Občianskeho zákonníka, vecne súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia
sumy 911,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 911,03 eur od 17.12.2015 do
zaplatenia z dôvodu neuhradených záväzkov zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 45070295135000.
Súd prvej inštancie posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú, uzavretú nielen podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka, ale súčasne podľa § 52 Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Preskúmaním úverovej zmluvy súd zistil, že neobsahuje
náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.. Účelom tejto náležitosti
je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie
poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a
akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa, pričom tento údaj nemožno nahradiť
uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov.
Rovnako zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a síce

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie vyžaduje presnú špecifikáciu, či je
zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú, v tom prípade je potrebné uviesť presnú dobu
trvania zmluvy. Je pritom nevyhnutné, aby údaj o dobe trvania zmluvy bol uvedený priamo v samotnej
spotrebiteľskej zmluve, teda na listine, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Zmyslom tejto náležitostije, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom dotknuté ustanovenie rozlišuje
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Údaj o dobe

trvania zmluvy je v danom prípade uvedený iba v § 1 Hlavy 6 Úverových podmienok, teda rozhodne
nebol individuálne dojednaný, nakoľko úverové podmienky nie sú žalovaným podpísané a žalobca
nepreukázal, že žalovaný súhlasil a bol oboznámený s dobou trvania zmluvy uvedenou v úverových
podmienkach. Vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11

ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má tak nárok iba na
vrátenie nezaplatenej časti z poskytnutých peňažných prostriedkov, nemá nárok na zaplatenie úroku z
úveru, ani poplatkov, preto súd žalobcovi priznal iba 772,80 eur ako rozdiel medzi sumou poskytnutého
úveru vo výške 800 eur a sumou uhradenou dlžníkom vo výške 27,20 eur a to spolu so zákonným
úrokom z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy
sa žalovaný dostal do omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd

rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a prevažne úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v časti zamietnutia žaloby a v
časti náhrady trov konania, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Odvolateľ nesúhlasil s

názoromsúduprvejinštancie,žebypredmetnáúverovázmluvaneobsahovalavšetkypovinnénáležitosti
upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o ust. § 9 ods. 2 psím. k) zákona č. 129/2010
Z.z.,predmetnánáležitosťjevúverovejzmluveuvedenávsúladesozákonnýmustanovením,informácie
o splátkach sú upravené tak, že obsahujú presné údaje o výške mesačnej splátky - 27,20 eur, počte
splátok 48 a termíne konečnej splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15 dňa v poslednom

mesiaci a tiež o termínoch splatnosti splátok, pričom názor žalobcu je plne v súlade aj s rozsudkom
Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že zmluva nemusí
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
k) treba vykladať eurokonformne, pričom odvolateľ poukazuje na to, že v zmysle bodu 52 rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 „... článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 stanovuje, že zmluva

o úvere musí uvádzať iba výšku, počet frekvenciu splátok spotrebiteľa, prípadne poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru
na účely splatenia. Iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby
trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Poukazuje tiež na to, že pokiaľ ide o
zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám

povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje. Odvolateľ tiež odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 22.2.2018 v konaní sp.zn. 3Cdo/146/2017, kde najvyšší súd uviedol, že nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná
skladba tej ktorej anuitnej splátky. Aj pokiaľ ide o náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z.z. odvolateľ má za to, že zmluva ju spĺňa, keď pod bodom 39 je zreteľne uvedené „ termín

konečnej splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Aj keď
zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritériá,
podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je
konečná splatnosť poskytnutého úveru. Spotrebiteľ teda disponuje informáciou, aká je doba trvania
zmluvy o úvere, kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru a preto je cieľ sledovaný ust. § 9 ods.

2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch dosiahnutý. Podľa odvolateľa spôsob, akým veriteľ určil
dĺžku trvania v zmluve o úvere, v žiadnom prípade nemôže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku a preto ak súd rozhodol, že sankciou za absenciu predmetnej náležitosti je to,
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, tak takúto sankciu v súlade s rozsudkom
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 je nutné považovať za neprimeranú. Na základe uvedeného navrhol,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie zmenil a priznal žalobcovi žalovaný nárok a náhradu trov
konania.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zaplatenie sumy 911,03 eur s úrokom z
omeškaniavovýške5,05%ročnezosumy911,03eurod17.12.2015dozaplateniatitulomneuhradených
záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie
žalobcovi priznal časť istiny v sume 772,80 eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v
jeho zamietajúcom výroku ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec v podstatných skutočnostiach

správne právne posúdil, a napokon dospel k správnemu záveru o potrebe čiastočného zamietnutia
žaloby tak, ako to urobil prvoinštančný súd, výsledkom čoho je vecne správne rozhodnutie.

8. Predmetná úverová zmluva zo dňa 03.07.2015 uzavretá medzi stranami sporu je typickou
štandardnou formulárovou listinou, pričom z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že text zmluvy bol

žalobcom vopred pripravený za účelom jeho použitia vo viacerých prípadoch a jej obsah žalovaný ako
spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval
vzťah založený takouto zmluvou ako vzťah spotrebiteľský, aplikujúc naň okrem § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka aj ustanovenia osobitných právnych noriem prijatých na ochranu spotrebiteľa
a to najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010

Z.z., pričom tiež správne postupoval, keď zisťoval dodržanie písomnej formy zmluvy ako aj všetkých
obligatórnych náležitostí, ktoré sú vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. Takýmto postupom súd prvej
inštancie dospel k záveru, že zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov pre absenciu
náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) a písm. f) uvedeného zákona, čo odvolateľ namietal, tvrdiac,
že v zmluve sú uvedené všetky náležitosti vyžadované zákonom. V prípade prvej údajne chýbajúcej

náležitosti si podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie uvedené ustanovenie neprávne vyložil, a to
v rozpore s eurokonformným výkladom, podľa ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
V prípade druhej údajne chýbajúcej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) odvolateľ tiež má za to, že
názor súdu je nesprávny, pretože z údajov uvedených v zmluve pod bodom 39 spotrebiteľ musí vedieť,

aká je doba trvania zmluvy a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru.

9. Odvolací súd v prvom rade pripomína, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je možné považovať
za platnú a obsahujúcu všetky zákonom predpísané náležitosti v prípade, ak podmienky úverovej
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou ich identifikovať ( zhodný názor vyplýva

napr. aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 z 09.11.2016). Pokiaľ žalobca tvrdí, že táto
podmienka ľahkej a bezpečnej identifikácie je v danom prípade splnená, odvolací súd sa s týmto
názorom nestotožnil, a to napriek tomu, že bolo treba prisvedčiť tej časti odvolateľovej argumentácie,
kde tvrdil, že nie je nutné uvádzať v zmluve presne aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká
jej časť na bežné úroky a poplatky.

10. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací
súd poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý sa nastolenou
otázkou opakovane zaoberal (rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, sp. zn.
3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018, sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017 zo

dňa 23.04.2018 a pod.), a odkazuje na podrobné dôvody obsiahnuté v týchto rozhodnutiach, s ktorými
sa stotožňuje. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je
v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, je nutné dospieť k záveru, že v zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a

poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k) uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“, či „termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.11. Napriek vyššie uvedenému podľa názoru odvolacieho súdu predmetná úverová zmluva
neobsahovala obligatórnu náležitosť ustanovenú zákonom č. 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 2 písm. k), avšak
nie z dôvodu absencie rozpisu splátok na jednotlivé položky ako je uvedené vyššie, ale z dôvodu, že

zmluva nespĺňa požiadavku uvedenia termínu splatnosti splátok. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.

129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k).

12. V danom prípade predmetná zmluva obsahuje síce výšku mesačnej splátky 27,20 eur aj počet
splátok 48, ale neobsahuje presný údaj o termíne splatnosti splátok. Bod 31 zmluvy, ktorý má označovať
termíny splatnosti splátok neobsahuje žiadne termíny ( kolónka nie je vyplnená), odkazuje iba na

vysvetlivky pod čiarou, kde sa k tomuto uvádza: Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu
poskytnutiaúveru.Pokiaľkalendárnymesiacnasledujúcipoposkytnutíúveruneobsahujeporadovéčíslo
dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum
splatnostidruhejanasledujúcichsplátok jevždy15.deňvkalendárnommesiaci,počínajúckalendárnym
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Informácie o splátkach nájdete

po registrácii aj na J. <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)