Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/375/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115219898
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7115219898.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD., v spore žalobkyne: O. J., I..

XX.X.XXXX, G. Z. T. XX, XXX XX Z., právne zastúpená JUDr. Tomášom Balážikom, advokátom, so
sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanej: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice,
so sídlom Rastislavova 43, 041 90 Košice, IČO: 00 606 707, právne zastúpená Alena Zadáková a spol.,
advokátska kancelária so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, v spore o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 22.7.2015 domáhala voči žalovanej zaplatenia: sumy 500.000,- EUR
za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, sumy 700,- EUR mesačne za stratu na zárobku
peňažný dôchodok, sumy 6.000,- EUR ako náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
a stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti resp. pri invalidite, ktorá suma v zmysle
právnych predpisov po konzultácii s advokátom bude doplnená, a to titulom nárokov plynúcich zo škody
spôsobenej jej žalovanou.
2. Ku skutkovým okolnostiam žalobkyňa uviedla, že v dňoch 6.12.2005 a 9.12.2005 bola hospitalizovaná

u žalovanej, na Klinike otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, pracovisko Tr. SNP 1 pre
pretrvávajúce intenzívne závratové stavy s kolapsom až kŕčmi po zvukových podnetoch, opakované
straty posturálneho tonusu (drops attac -náhly pád). Po kompletizácii výsledkov vyšetrení jej bola
indikovaná chirurgická intervencia - revízia pravého ucha. Následne bola v dňoch 5.3.2006 až 8.3.2006
hospitalizovaná, kedy jej bola vykonaná dňa 6.3.2006 revízna operácia. Citovala z pooperačnej
prepúšťacej správy z 8.3.2005, kde je uvedené „na dlhom ramienku inku sa identifikuje drátik, ktorého
slučka je ulomená“, ďalej bolo v prepúšťacej správe uvedené „problémy závratových stavov prestali,

z čoho usudzujeme, že boli spôsobené veľmi pravdepodobne dráždením štruktúr vnútorného ucha
pistonom.“
Podľa žalobkyne táto lekárska správa nebola pôvodná, ktorú napísala ošetrujúca lekárka MUDr. H.,
pretože pôvodnú lekársku správu pred jej očami roztrhal prof. MUDr. N. a kázal ju prepísať. Uviedla, že
z prepúšťacej správy nie je zrejmé, či piston-protézka zasahovala do vnútorného ucha a ani či došlo k
poškodeniu štruktúr vnútorného ucha. Tieto skutočnosti boli zamlčané z dôvodu, že prof. MUDr. N. si bol
vedomý, že uvedené komplikácie nastali v priamej súvislosti s prvým operačným výkonom a uvedením

takýchto údajov by žalobkyni poskytol dôkaz, ktorý by ju oprávňoval na uplatnenie si svojich nárokov za
poškodenie zdravia pri výkone prvej operácie, invalidný dôchodok i trestnoprávnu zodpovednosť. Nie je
podľa nej možné sa domnievať, že prof. MUDr. N. nevedel, v akej pozícii sa piston nachádzal, musel si
byť vedomý, že labyrint a štruktúry vnútorného ucha sú vážne poškodené, nakoľko operáciu vykonával aprotézku vyberal, teda presne vedel, kde sa nachádzal. Uviedla, že už aj z titulu poškodenia vnútorného
uška je zrejmé, že naň pôsobila mechanická sila a že za 2 a pol roka dráždenia vestibulárneho aparátu
pistonom, museli nastať vážne následky a že jej zdravotný stav sa nemôže zlepšiť ani po odstránení

pistonu, keďže mechanickým pôsobením pistonu, ktorý bol naďalej spojený s nákovkou a bol vtlačený
3 mm do vnútorného ucha došlo k poškodeniu štruktúr vnútorného ucha, predovšetkým utricula, ale
aj saccula, čo je vedecky dokázaný fakt. prof. MUDr. N. si bol plne vedomý aj toho, že neuvedením
pravdivých skutočností o polohe pistona a poškodení vnútorného ucha, nebude žalobkyni môcť byť
poskytnutá ani správna následná zdravotná starostlivosť, čo bude viesť k tomu, že poškodené ucho

bude naďalej vysielať do mozgu nesprávne informácie, mozog bude neustále upravovať tento stav až
príde k poškodeniu vyšších štruktúr vestibulárneho systému, mozgový kmeň, mozoček, a toto spôsobuje
zdravotné ťažkosti žalobkyne.
Dodala, že jediným riešením pri vážnom poškodení vnútorného ucha je zničenie vestibulárneho nervu,
abysapredišlopoškodeniumozguaodstránilizávraty.Tentovýkonvšakmožnovykonávaťibavprípade,
ak je stopercentná istota, že pôvod závratov je z ucha. Pri zničení vestibulárneho nervu musí totiž nastať

centrálna kompenzácia, čo znamená, že mozog musí korigovať stratu zmyslového ústrojenstva. Preto
je dôležité presne a čím skôr zistiť pôvod závratov, aby liečebný proces bol ešte možný, aby nedošlo k
poškodeniu centrálnych systémov a k nekompenzovanému stavu.
Z uvedeného podľa názoru žalobkyne vyplýva, že nesprávnym vypísaním prepúšťacej správy,
neuvedením pravdivých údajov o skutočnej polohe pistona, o poškodení vnútorného ucha, ako aj

nenavrhnutím ďalšej správnej liečby, dokonca uvedením, že závraty vymizli (bolo jej povedané, že ak
bude hovoriť, že má závraty, tak už iba na psychiatrii), došlo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti k
porušeniu právnej povinnosti plynúcej zo zákona a preto žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni škodu
v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Citovala ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, v zmysle ktorého žalovaná porušila zákon tým, že nezabezpečila správny preventívny

postup alebo liečebný postup, nakoľko priviedla ostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
do omylu uvedením nesprávnych údajov v zdravotnej dokumentácii, keď neuviedla, že protézka sa
nachádzala vo vnútornom uchu a došlo k traumatickému poškodeniu labyrintu. Neuvedenie pravdivých
záznamov v zdravotnej dokumentácii bolo podľa jej názoru z dôvodu vzájomnej kolegiality lekárov.
Uvedené malo za následok neriešenie jej zdravotného stavu, nakoľko zdravotné ťažkosti pretrvávali aj

po odstránení pistonu, čím dochádzalo k sústavnému poškodzovaniu zdravia, ktoré viedlo až k trvalej
invalidite. Dodala, že do Košíc pricestovala z dôvodu, že v Bratislave jej nebola poskytnutá správna
zdravotná starostlivosť práve z dôvodov, aby nebola dokázaná príčinná súvislosť medzi prvou operáciou
a poškodením zdravia.
Žalobkyňa z dôvodu, že v prepúšťacej správe neboli uvedené pravdivé údaje, až do roku 2013

navštevovala rôzne zdravotnícke zariadenia, kde opätovne došlo k zakrývaniu skutočnosti, že pôvod jej
ťažkostí je z poškodeného vestibulárneho systému. Až v roku 2013 bola žalobkyňa svojim ošetrujúcim
lekárom poslaná na ORL vyšetrenie, kde konštatovali poruchu vestibulárnej funkcie a poslali ju na
odborné vyšetrenie ENG, kde bola aj na základe vyšetrenia HRCT, vysokorozlišovacieho CT z roku
2006 a odborného ENG vyšetrenia zistené, že protézka bola vtlačená 3 mm do vnútorného ucha. Navrhli

jej neuroctomiu, zničenie vestibulárneho nervu, ak ju bude možné vykonať vzhľadom na poškodenie
- asymetriu už aj v centrálnom systéme, čiže poškodenie mozgu. Bola jej diagnostikovaná reflexná
epilepsia a následne bola uznaná invalidná miera poklesu 75 percent na základe lekárskych správ a
vyšetrení zdravotného pracovníka Sociálnej poisťovne, v roku 2014 ako trvalý stav.
Ďalej uviedla, že porušením zákona jej žalovaná, jej pracovníci, spôsobili ujmu na zdraví, zhoršenie

zdravotného stavu a tým škodu, nakoľko v prípade ak by uviedli pravdivé údaje, mohla jej byť
poskytnutá náležitá zdravotná starostlivosť okamžite a došlo by k zlepšeniu jej zdravotného stavu,
nakoľko na základe vyšetrenia z 9.2.2005 bola asymetria 36 percent a stav bol centrálne relatívne dobre
kompenzovaný, ako to vyplýva z lekárskej správy MUDr. V.. Ak by to tak bolo, neprežívala by roky
až doživotne sústavné bolesti, ktoré ďalej špecifikovala a materiálnu núdzu, keďže bola vyradená aj z

pracovného života. Uviedla, že potrebuje celodennú starostlivosť, dozor, a to do konca života, bude mať
nízky starobný dôchodok. Následne jej MUDr. N. spôsobil škodu aj tým, že nemohla žiadať spravodlivé
odškodné, keďže pri dokazovaní v trestnom konaní nepravdivo vypovedal ako privolaný konzultant
znalkyne, čím bolo trestné stíhanie zastavené.
3. K žalobe žalobkyňa pripojila prepúšťaciu správu z 8.3.2006, prepúšťaciu správu k hospitalizácii od

6.12.2005 do 10.12.2005, operačnú správu z 6.3.2006, röntgenový nález z 6.2.2005, lekársku správu -
nález z 7.12.2005, lekársku správu z 1.8.2013 (čl. 31, čl. 34), lekársku správu z 24.7.2013 (čl. 39 - 40),
potvrdenie o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 8.10.2014, lekársku
správu -posudok zo 7.10.2014 vystavený Sociálnou poisťovňou, ktorej prílohou je lekársky nález naúčely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu z 29.10.2013, Rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 3.4.2014 a z 8.4.2014, komplexný posudok Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 28.3.2014, lekárska správa z neurologického vyšetrenia

z 17.6.2013, 21.10.2013, lekárska správa z otorinolaryngológie z 9.2.2005, lekárska správa z ORL
ambulancie z 10.6.2013 a 6.6.2013, lekársku správu z neurológie z 9.3.2014, záver znaleckého posudku
z trestného spisu, vypracovaného znalkyňou z 20.11.2006 (čl. 60 - 61).
4. Žalovaná v podaní z 5.10.2015 (čl. 80) uviedla, že stav žalobkyne bol riešený na zodpovedajúcom
pracovisku plne kvalifikovanými odborníkmi s dostatočnou praxou, skúsenosťami a špecializáciou a

najmä v súlade s dosiahnutými poznatkami medicínskej vedy, a teda lege artis. Uviedla, že v tomto
spore je potrebné sa vysporiadať s tým, či na strane žalovanej sú splnené predpoklady zodpovednosti
za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a teda či žalovaná konala protiprávne, najmä v rozpore
so zákonom č. 576/2004 Z.z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a či medzi jej konaním a následkom
je príčinná súvislosť. Dodala, že odpoveď na otázku či zdravotná starostlivosť je poskytovaná lege
artis, patrí medicíne a nie právu, súd pri rozhodovaní musí vychádzať z odborného posudku. Zároveň

žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku, keďže žalobkyňa bola hospitalizovaná u žalovanej v
dňoch 6.12.2005 - 9.12.2005 a 5.3.2006 - 8.3.2006. Právo sa premlčalo za dva roky odo dňa, keď sa
poškodená dozvedela o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Na účely premlčania nemožno škody
vznikajúce a narastajúce pokračujúcim porušovaním tej istej právnej povinnosti považovať za predmet
jediného neoddeliteľného nároku na náhradu škody, ktorý by vznikol až do skončenia porušenia právnej

povinnosti alebo od dovŕšenia celkovej škody, ale v týchto prípadoch treba rozhodovať o samostatných
nárokoch, pre vymedzenie ktorých treba zistiť časový priebeh vzniku a narastanie škody. Opačný názor
by viedol k nežiadúcim dôsledkom, že poškodený by mohol odďaľovať uplatnenie svojho nároku na
súde do doby, keď škoda neúmerne narastie. Nároky z operácie sú teda podľa názoru žalovanej
premlčané, nakoľko z vyjadrenia žalobkyne je zrejmé, že už po vykonaných operáciách došlo u nej

k nežiadúcim komplikáciám. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobkyňa na Okresnom súde Košice I pod
sp. zn. 38C/317/2015 vedie konanie o ochranu osobnosti titulom náhrady nemajetkovej ujmy, pričom
skutkové zdôvodnenie ako aj predložené listinné dôkazy sú absolútne totožné s tými, o ktoré opiera
svoj nárok v tomto konaní, namietol prekážku litispendencie a poukázal na uznesenie Ústavného súdu
SR, sp. zn. I ÚS 426/2014, v zmysle ktorého právo na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského

uplatneniapodľa§444Občianskehozákonníkaaprávonanáhradunemajetkovejujmypodľa§13ods.2
Občianskeho zákonníka sú samostatné nároky fyzickej osoby a preto ich nemožno duplicitne uplatňovať
na základe rovnakých skutkových tvrdení, hoci aj v dvoch samostatných konaniach, preto žiadala žalobu
zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.
5. Z vyjadrenia žalobkyne z 7.1.2016 (čl. 99) vyplýva, že žaloba nebola podaná pre poškodenie zdravia

pri výkone revíznej operácie, ale za falšovanie zdravotnej dokumentácie- neuvedenie pravdivých údajov
v prepúšťacej správe a že nebola zaznamenaná významná okolnosť súvisiaca so zdravotným stavom
osobyaspostupompriposkytovanízdravotnejstarostlivosti,ďalejvneodstránenínásledkovpoškodenia
pri výkone prvej operácie, žalovaná neliečila labyrint - jediným riešením je deštrukcia labyrintu. Keďže
žalovaná nedala urobiť predoperačné HRCT, nevyužila všetky diagnostické úkony a následne neuviedla

pravdivý údaj o výsledku operácie, aby nasledujúca zdravotná starostlivosť mohla byť poskytnutá
správne, čo je v rozpore s § 19 ods. 1 a 2 a § 21 ods. 1 a 3, ako aj § 79 ods. 1 písm. m) zákona
576/2004 Z.z.. Uviedla, že podľa jej názoru sa nejedná o dokazovanie predovšetkým z medicínskeho
hľadiska, nakoľko sa jedná o falšovanie zdravotnej dokumentácie a nevykonanie vyšetrenia. Pokiaľ
ide o premlčanie, uviedla, že za rozhodujúcu pre zistenie, odkedy má žalobkyňa vedomosť o škode

je fakt, kedy prišlo k zisteniu, že prepúšťacia správa neobsahuje pravdivé údaje a boli v nej zamlčané
významné skutočnosti súvisiace so zdravotným stavom osoby a postupom pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti. Uviedla, že pacient sa môže opierať iba o správy lekárov, prepúšťacie správy. Žalobkyňa
uviedla, že najskôr sa domnievala, na základe toho, že jej bola vykonaná reoperácia, že prišlo k
nesprávnemu postupu pri výkone prvej operácie v roku 2003. Na základe tejto skutočnosti podala

žalobkyňa trestné oznámenie na prof. MUDr. B., kde na základe dokazovania bol vypracovaný znalecký
posudok č. 7/2006 zo dňa 20.11.2006 doc. MUDr. X. L. CSc., súdnou znalkyňou z odboru zdravotníctvo
-farmácia, odvetvie otorinolaryngológie, v rámci ktorého bol prizvaný ako konzultant prof. MUDr. N. ako
pracovník žalovanej vykonávajúci reoperáciu. Žalobkyňa ďalej citovala závery zo znaleckého posudku
vypracovaného v trestnom konaní (že závraty pacientky sa postupne zvýraznili, tento stav mohol byť

spôsobený aseptickým zápalom - keď organizmus reaguje neprimerane na cudzí materiál - piston,
vznikne stav akoby bol piston príliš dlhý...navyše ak by bol dlhý, pacientka by ohluchla) a uviedla,
že v prípade, ak znalec a konzultant neuvedú pravdivé údaje v znaleckom posudku, poškodený ako
pacient nemôže mať o tom vedomosť, v opačnom prípade by žalobkyňa musela mať vedomosť, že išloo krivú výpoveď. Dodala, že na základe skutočností, že žalovaná odmieta vysporiadanie v občianskom
konaní, podá trestné oznámenie, prípadne aspoň sťažnosť na úrade pre dohľad na prof. N., ktorú zatiaľ
nepodala. Uviedla, že sa dozvedela prvý krát dňa 24.7.2013 preukázateľným spôsobom o poškodení

svojhozdravialekármi,atoprivýkoneoperácie,nakoľkoprotézkazasahovala3mmdovnútornéhoucha,
akoajotom,žejepoškodenýmozogaženiejemožnáliečbaprivyšetreníENG,pretojezrejmé,ženárok
nie je premlčaný. Uviedla, že dňa 1.8.2013 bola uznaná invalidná, miera postihnutia 75 %. Žalobkyňa
na základe skutočností, že nebola správne a pravdivo vedená zdravotná dokumentácia, nemohla byť
uznaná invalidnou, opakovane bola posielaná na nezmyselné vyšetrenia krčnej chrbtice.

Uviedla, že až pri vyšetrení ENG dňa 24.7.2013 na základe predoperačného vyšetrenia HRCT z roku
2006, bolo zistené a zapísané v zdravotnej dokumentácii, že protézka je vo vnútri ucha 3 mm. Až
na základe tohto objektívneho nálezu bola žalobkyňa uznaná invalidnou dňa 1.8.2013. Uviedla, že
jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi (strata na zárobku po dobu
pracovnej neschopnosti, strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné,
nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na

liečenie poškodeného),pri každom plynie vlastná premlčacia lehota, ktorú žalobkyňa v podaní rozobrala.
Ďalej uviedla, že na jej zdravotnom stave sa podľa nej v rozhodujúcou mierou pričinili - Univerzitná
nemocnica Bratislava - kde bola vykonaná prvá operácia v roku 2003 a následná hospitalizácia na
diagnostiku v roku 2005, 2010, 2013, 2014 a kde prišlo v najväčšej miere k poškodeniu zdravia aj
k znevažovanou osobnosti a porušeniu právnych predpisov a falšovaniu zdravotnej dokumentácie,

NOVOPHARM, Vojenská nemocnica Bratislava a žalovaná - kde bola vykonaná revízna operácia v roku
2006 - falšovanie zdravotnej dokumentácie. Krivá výpoveď v trestnom konaní. Uviedla, že požiada o
zmenu žaloby po vypočítaní príslušných nárokov advokátom.
6. V podaní zo dňa 12.1.2016 (čl. 114) žalobkyňa pripojila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a
to znalecký posudok č. 7/2006 z 20.11.2006(čl. 121 a nasl.), HRCT z 28.2.2006 (čl. 116), kde nie

je uvedené, že žalobkyňa má protézku a opakovane lekársku správu na účely konania vo veciach
kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu z 29.10.2013
7. V podaní zo dňa 15.2.2016 (čl. 152) žalobkyňa predložila viacero príloh vzťahujúcich sa k
vypracovaniu lekárskeho posudku MUDr. N., MUDr. N., ako aj potvrdenia o vyplatených peňažných
dávkach a dávkach sociálneho poistenia. Medzi prílohami sa nachádza aj Lekársky posudok o

bolestnomasťaženíspoločenskéhouplatneniaz23.11.2005(čl.159),kdeakodátumvznikupoškodenia
na zdraví je uvedený deň 15.10.2003, ako diagnóza porucha labyrintu, počet bodov 200.
8. Ďalej v podaní zo dňa 22.2.2016 (čl. 201) žalobkyňa uviedla, že takýmto spôsobom (zamlčaním
pochybenia, prečkaním času kým uplynie premlčacia lehota, tvrdením, že príznaky sa objavili už po
operáciiaprizvanímznalca-kolegu)súpopieranéprávapacienta,išloonepriamyúmysel,keďnedošlok

oznámeniu pochybenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou lekármi. K podaniu žalobkyňa
doložila viaceré prílohy, medzi nimi aj oznámenia úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
ako aj lekárske nálezy z dňa 27.11.2003 - MUDr. B., 10.2.2004 - MUDr. B. a 10.2.2004 - MUDr. Š..
Zároveň požiadala súd o zmenu žaloby v zmysle podania, ktoré vypracoval jej právny zástupca v konaní
pred Okresným súdom Bratislava II, nakoľko si myslí, že ide o jedno porušenie zdravia, v petite sú

vypočítané sumy za jednotlivé nároky, ktoré považuje za vhodné primerane rozdeliť. Zároveň predložila
svoju zdravotnú kartu od lekára.
9. Žalovaná v podaní zo dňa 3.3.2016 - Stanovisko k podaniu žalovanej z 11.1.2016 a 18.2.2016 uviedla,
že zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou jednoznačne vyplýva záver, že žalobkyni bola
pred aj pooperačne poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorá bola dostatočná, včasná a adekvátna,

boli dodržané všetky medicínske postupy. Keďže zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis,
absentuje jeden zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti a to príčinná súvislosť medzi
poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a zdravotnými ťažkosťami, ktoré udáva žalobkyňa. Keďže
žalobkyňa predložila aj lekársky posudok z 23.11.2015, z ktorého nepochybne vyplýva, že miesto, kde
vzniklo poškodenie je 1. ORL klinika Antolská 11 v Bratislave a deň vzniku poškodenia stanovil

lekár na deň 15.10.2003. V podaní žalovaná vzniesla námietku nedostatku pasívnej legitimácie v konaní,
nakoľko žalovaná nezodpovedá za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá bola žalobkyni poskytnutá
v inom zdravotníckom zariadení.
10. Na základe Opatrenia predsedu Okresného súdu Košice I zo dňa 13.6.2018 bol spor sp. zn.
34C/375/2015 pridelený do súdneho oddelenia 42C.

11. V podaní zo dňa 10.9.2018 (čl. 338) žalobkyňa uviedla, prečo žaluje 4 rôzne subjekty. Opätovne
súdu ozrejmila, že dňa 15.10.2003 bola vykonaná operácia stapedetómia, pri ktorej došlo k poškodeniu
jej zdravia, labyrintu vo vnútornom uchu. Táto skutočnosť bola preukázaná lekárskym posudkom
FNsP Skalica, ako aj ostatnými lekárskymi správami. Ako však vyplýva z iných správ, žalobkyňanemá poškodené iba ucho, ale aj centrálny systém - mozog. Za poškodenie mozgu sú žalované
ostatné subjekty spoločne, a to kvôli neliečeniu. Žalobkyňa uviedla, že aj keď jej bola v priebehu
času poskytovaná zdravotná starostlivosť viacerými subjektmi, nie je v silách žalobkyne určiť pomer

zodpovednosti a v akej výške je ktorý subjekt zodpovedný, keďže urobiť HRCT ako aj ENG vyšetrenie
mohol a mal urobiť každý subjekt. Uviedla, že o tom či bola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť,
ako aj či bola žaloba podaná v zákonnej lehote, ako aj o skutočnosti, kto je zodpovedný za poškodenie
zdravia a trvalú invaliditu môže rozhodnúť iba znalec, nakoľko sa jedná o odborné otázky, resp. znalecká
organizácia, keďže ide o odbory ORL, neurológiu. Keďže žalobkyňa má 4 spory, muselo by prebiehať 4 x

znalecké dokazovanie, čo je nákladné, žalobkyňa žiadala o prerušenie konania (rovnako ako jej právny
zástupca), keďže na Okresnom súde Bratislava II prebieha znalecké dokazovanie, bola ustanovená
znaleckáorganizácia.Kstanoviskužalovanejkznaleckémuposudkuvypracovanémuvtrestnomkonaní,
uviedla, že boli posudzované lieky a úkony pri hospitalizácii na Antolskej v Bratislave v roku 2003,
preto dnes nie je možné sa odvolávať na znalecký posudok zo dňa 20.11.2006, vypracovaný v trestnom
konaní, za účelom preukázania poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovanou. Predmetný znalecký

posudok v trestnom konaní to nepreukazuje, týka sa výslovne zdravotnej starostlivosti po prvej operácii.
Uviedla, že na skutočnosť, že protézka nebola na svojom mieste svedčí aj fakt, že protézka bola v
roku 2006 odstránená u žalovanej, inak by sa žalobkyňa musela domnievať, že operácia bola vykonaná
bezdôvodne. Uviedla, že nie je sporné, že k vzniku poškodenia zdravia - poškodenia ucha došlo pri prvej
operáciinemocnicounaAntolskej,avšakžalovanátotopoškodeniezamlčalaaneliečila.Podľajejnázoru

odborný lekársky posudok FNsP Skalica o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 23.11.2005
(čl. 159), preukazuje, že pri výkone operácie v Univerzitnej nemocnici, Antolská ulica prišlo k ťažkému
poškodeniu periférnej časti vestibulárneho systému a k vzniku poruchy labyrintu, ktorú mala žalovaná
diagnostikovať vykonaním HRCT a jeho správnym popisom. K podaniu priložila Uznesenie Okresného
súdu Bratislava I, ktorým súd konanie prerušil, a to do času vypracovania znaleckého posudku vo

veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 17C/133/2015, ako aj Uznesenie Okresného
súdu Bratislava II č.k. 17C/133/2015, ktorým súd ustanovil znaleckú organizáciu a uložil jej vypracovať
znalecký posudok, v ktorom zodpovie položené otázky.
12. Na pojednávaní dňa 9.11.2018 právny zástupca uviedol, že žalobkyni bola 15.10.2003 vykonaná
operácia v UN Bratislava, Antolská, kde jej bol voperovaná protézka do ucha a načúvací prístroj.

Vzhľadom k tomu, že jej zdravotné obtiaže táto protézka nijakým spôsobom neriešila a stav sa nijakým
spôsobom nezlepšil, tak hľadala spôsoby riešenia, teda navštívila viaceré zdravotnícke zariadenia, kde
sa o liečbu pokúšala. Žalovaná vykonala reoperáciu dňa 6.3.2006. Uviedol, že žalovaná mala indikovať
liečbu buď k zničeniu vnútorného ucha alebo k zničeniu vestibulárneho nervu. O liečení nesprávnym
spôsobom sa dozvedela až v roku 2013 zo správy Dr. V., ktorá je založená v súdnom spise.

Na poškodení zdravia sa podieľalo viacero subjektov. Žiada náhradu škody za poškodenie zdravia,
ktoré vzniklo nesprávnou liečbou, nesprávna liečba sa prejavila v poškodení mozgu a mozočka a
následnej invalidite v rozsahu 80%. Správne mal prof. N. postupovať liečbou, ktorá by viedla k zničeniu
vnútorného ucha, vestibulárneho nervu. Škoda žalobkyni vznikla tým, že prof. N. neuviedol všetky
rozhodujúce skutočnosti v zdravotných záznamoch žalobkyne. Nedostatočne viedol záznamy o jej

zdravotnej dokumentácii a vykonal nesprávnu liečbu. Zároveň nevykonal vyšetrenie HRCT. Požaduje
vykonanie znaleckého dokazovania, rovnaké ako to bolo nariadené už Okresným súdom Bratislava II,
a to z dôvodu, že sa domnieva, že znaleckým dokazovaním by bolo možné vyriešiť otázky týkajúce
sa celkového poškodenia zdravia, akými úkonmi a úkonmi ktorých subjektov k ním došlo, v akom
pomere, keďže sú žalované viaceré nemocnice. Znalecké dokazovanie by malo ustáliť aj otázku o výške

bolestného a ostatných nárokov okrem vyriešenia samotnej podstaty vzniku predpokladov na náhradu
škody.
K návrhu na pripustenie zmeny žaloby sa na výzvu súdu právny zástupca žalobkyne nevedel vyjadriť,
uviedol, že zmenu petitu momentálne nepožaduje. Na výzvu súdu, aby žalobkyňa špecifikovala bod
4 petitu žaloby, právny zástupca žalobkyne uviedol, že bod 4, ako aj ostatné upresní na základe

znaleckého dokazovania, ktoré navrhuje vykonať. Právny zástupca žalovanej sa pridŕžal svojich
písomných podaní, ktoré sú obsahom súdneho spisu, s návrhom na prerušenie konania súhlasil a
navrhol, aby súd konanie prerušil do vyhotovenia znaleckého posudku, keďže v znaleckom posudku je
riešená odpoveď na otázku, ktorá je podstatná pre toto konanie.
13. Na pojednávaní dňa 9.11.2018 žalobkyňa priamym citátom uviedla, že má osem súdov, čo ju

vystavuje nesmiernej záťaži, preto žiadala o spojenie konaní, neuvedomila si, že by štyrikrát pýtala.
Uviedla, že navrhla prerušenie konania, aby znalec povedal, ktorá nemocnica je zodpovedná a potom tá
nech jej zaplatí, pretože v podstate keď povedia, že tá nemocnica už bola prvá zodpovedná, tak potom
od žalovaného nechce nič. Nemusí predsa od nich pýtať, keď jej povedia, že už pri tej prvej operácii, alevie zas, čo sa týka zdravotného stavu, čo si už študovala, že prof. N. to mohol zastaviť, keď
ju operoval a mal nariadiť tú liečbu. Domnieva sa, že jej zdravotný stav závisí od toho, že to bolo treba
urobiť hneď, pretože keby to boli vybrali najlepšie hneď, tak by boli zastavili ten proces poškodzovania

mozgu, ale tým, že to neliečili, tak sa to poškodzuje aj doteraz, ale už sa s tým nedá nič robiť.

Súd nezistil naplnenie predpokladov pre spojenie veci, preto návrhu na spojenie vecí nevyhovel, a to z
dôvodu, že súd môže spojiť na spoločné konanie také konania, ktoré pred ním začali a skutkovo spolu
súvisiaatýkajúsatýchistýchstrán.Súdnezistilnaplneniepredpokladovprespojenieveci.NaOkresnom

súde Košice I bol spis sp. zn. 38C/317/2015 na odvolacom konaní, spojenie nie je možné
s odvolacím konaním a súd je názoru, že „ktoré pred ním začali“ znamená, že začali pred Okresným
súdom Košice I. V čase vyhlásenia rozsudku je spor 38C/317/2015 právoplatne skončený.

K vykonaniu dokazovania znaleckým posudkom právny zástupca žalobkyne uviedol, že žiada o
prerušenie konania až do vypracovania znaleckého posudku vo veci vedenej na Okresnom súde

Bratislava II sp.zn. 17C/133/2015 a netrvá na prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, ale
navrhuje iba prerušenie konania podľa § 164 CSP. Súhlasne právny zástupca žalovanej žiada tiež o
prerušenie konania podľa § 164 CSP. Uvádza, že je potrebné vyriešiť otázku, na ktorú sú potrebné
odborné vedomosti, v konaní by inak navrhoval tiež vykonanie rovnakého znaleckého dokazovania.

Strany na doplňujúcu otázku súdu, ktoré z bodov, ktorých vypracovanie má za úlohu znalecká
organizácia, má vplyv na toto konanie, uviedli, že ide bod 7 a 8 Uznesenia Okresného súdu Bratislava
II, č.k. 17C/133/2015-866. Uvádzajú, že znalecká organizácia bude posudzovať lekárske správy
komplexne, a to aj po operácii z 15.10.2003, podľa komplexných a aj aktuálnych lekárskych správ.

14. Uznesením č.k. 34C/375/2015-426 zo dňa 9.11.2018 súd konanie prerušil do vypracovania
znaleckého posudku znaleckou organizáciou v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp.zn.
17C/133/2015. Následne po doručení znaleckého posudku č. 274/2018 uznesením zo dňa 13.12.2018,
č.k. 34C/375/2015-480, súd pokračoval v prerušenom konaní. Uvedený znalecký posudok súd doručil
stranám sporu.

15. Žalovaná v podaní - stanovisko k vyjadreniu zo dňa 16.11.2018 (čl. 486) uviedla k argumentácii
žalobkyne (podanie žalobkyne z 10.9.2018), že znalkyňa v trestnom konaní nemohla vedieť, čo sa
bude odohrávať v budúcnosti a že v čase písania znaleckého posudku zo dňa 20.11.2006 nebola
žalobkyňa ešte invalidná a ZŤP, že uvedené skutočnosti sú právne irelevantné, nakoľko znalec

vždy hodnotí zdravotnú starostlivosť v čase, kedy bola poskytnutá a teda aj v tomto prípade mala
znalkyňa všetky relevantné informácie pre posúdenie zdravotnej starostlivosti a mala k dispozícii aj
zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou u žalovanej, teda prípadné
pochybenia by uviedla. Poukázala na rozsudok NSČR 25Cdo/2891/2007, že z hľadiska ustanovenia
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvie o tom, akým

konkrétnym úkonom či opomenutím bolo poškodené jeho zdravie, teda kedy je z odborného hľadiska
objasnené, ktoré konkrétne pochybenie zdravotníckeho personálu pri ošetrení či zákroku spôsobilo
škodlivý následok, za ktorý sa požaduje náhrada, stačí vedomosť, že zákrok ošetrujúceho lekára bol
príčinoupoškodeniazdravia.TaktiežpoukázalanarozsudokKrajskéhosúduvKošiciach,5Co/509/2006,
že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň vyhotovenia posudku o bolestnom, lebo

posudkom sa len deklaruje vytrpená a zistená bolesť.
16. Uznesením č.k. 34C/375/2015-501 zo dňa 8.1.2019 súd vyzval žalobkyňu doplniť žalobu zo dňa
22.7.2015, špecifikovať petit žaloby.
17. Zo zápisnice z pojednávania 21.1.2019 vyplýva, že právny zástupca žalobkyne navrhol, aby
súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP, keďže žalovaná sa bez ospravedlnenia

nezúčastnila pojednávania, predvolanie riadne prevzala a bola poučená o možnosti súdu rozhodnúť
kontumačným rozsudkom. Súd uviedol, že rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie je možnosťou súdu.
Vzhľadom k tomu, že na predošlom pojednávaní už bolo vykonané dokazovanie a konanie bolo
prerušené do vypracovania znaleckého posudku a vzhľadom na výsledky dokazovania, súd je názoru,
že s ohľadom na princíp spravodlivosti návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v tomto

prípade nevyhovel.

Právnyzástupcažalobkyneuviedol,žeprekrátkosťčasuniejeoboznámenýsosúdnymspisom,nakoľko
sa k nemu nedostal a ani predošlý advokát mu neodovzdal kompletnú dokumentáciu. Je oboznámenýso znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný pre potreby Okresného súdu Bratislava II a s jeho
závermisanestotožňujeamyslísi,žejenepreskúmateľný,ajčosatýkalogickýchdôvodov,ajuvedených
záverov, ktoré tam znalec uvádza. Uviedol, že k znaleckému posudku by sa bližšie vedela vyjadriť

žalobkyňa.

K výzve na doplnenie petitu uviedol, že našiel iba informáciu od advokátskej kancelárie, ktorá je
právnym zástupcom žalobkyne v jej inom spore, kde sa upresňuje suma, preto na výzvu súdu právnemu
zástupcovi žalobkyne, aby doplnil, špecifikoval petit žaloby v zmysle výzvy súdu (čl. 501), keďže petit je

neurčitý a nevykonateľný, uviedol, že žiada: 1. sumu 500.000,- EUR za bolestné a sťažené spoločenské
uplatnenie, 2. sumu 155.158,67 EUR za stratu na zárobku za obdobie od októbra 2003 do decembra
2015 3. sumu za následné obdobie vo výške 1.172,50 EUR mesačne počnúc od januára 2016, s tým,
že sa bude vyplácať vždy ku 15.-temu dňu v mesiaci po právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania.
Na otázku súdu, v čom konkrétne je znalecký posudok nesprávny, respektíve prečo je nepreskúmateľný,

právnyzástupcažalobkyneuviedol,žekonkrétnetohodnotízodpovedenaotázku5.a8.,čojestrana80.
a 81. posudku. Právny zástupca žalobkyne predkladá súdu krátkou cestou na pojednávaní stanovisko
k znaleckému posudku, ktoré je zo dňa 19.1.2019. Súd zisťuje, že je spísané a podpísané žalobkyňou,
preto súd vyzval žalobkyňu, aby v krátkosti oznámila súdu podstatné tvrdenia z tohto podania, teda čo
je podstatné v tomto podaní. Žalobkyňa priamym citátom uviedla, že znalecký posudok nemôže byť

tvrdením, ale sa musí opierať o dôkazy, ktoré sú v zdravotnej dokumentácii a z nej má vychádzať. Teda
všetky veci, ktoré znalec povedal, musia sa nachádzať zo zdravotnej dokumentácie. Presne vypísala
každý bod, pretože to už roky študuje. Napísala odkazy na odborné články, ktoré potvrdzujú mnohé
skutočnosti a sú tam napísané veci, ktoré nesúvisia. Uviedla, že znalec záverom hovorí, že sa nevie
presne vyjadriť k príčinnej súvislosti, pretože v Košiciach nevyjadril sa ten lekár, či bola alebo nebola tá

protézka vnútri. Podstata celého problému je podľa žalobkyne v tom, či tá protézka bola vnútri a či toto
preniknutie protézky 3 mm do vnútorného ucha sa považuje podľa lekárskeho výskumu za operačne
správne, informácia o polohe protézky v prepúšťacej správe vôbec nie je. Odkázala na všetky odborné
články, ktoré predtým predložila a ktoré ešte môže predložiť, že pri protézke prienik viac ako 1 mm sa
považuje za operačnú traumu. Žalobkyňa doplnila, že pokiaľ by sa súd stotožnil so závermi znaleckého

posudku, potom uvádza, že nevie načo žalovaná uskutočnila operáciu v roku 2006 a prečo. Uviedla, že
mala kaskádu príznakov poškodenia vnútorného ucha, pričom profesor B. ju nechcel operovať, preto
prišla do Košíc. Nevedela, že má protézku-piston v uchu, až potom to zistila.
Právny zástupca žalobkyne a žalobkyňa uviedli, že požadujú vykonať výsluch dr. T. k výsledkom
znaleckého posudku. Iné návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

Pri oboznamovaní so súdnym spisom, súd poukázal na ust. § 204 CSP, že všetky podania jednej strany
boli doručované druhej strane, neboli spochybnené. Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dokazovania,
z predošlých podaní žalobkyne vyplýva návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka Dr. N.,
výsluch obvodného lekára Dr. M., ako aj návrh na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom
vypracovaným znaleckou organizáciou z odboru ORL a neurológie, pričom na pojednávaní žalobkyňa

navrhla vykonať výsluch znalca, ktorý je kompetentný potvrdiť správnosť znaleckého posudku a je
uvedený na strane 82 znaleckého posudku, t.j. MUDr. W. T.F., PhD.
18. Na pojednávaní dňa 21.1.2019 žalobkyňa predložila súdu podanie, s ktorým sa súd v krátkosti na
pojednávaní oboznámil, pričom tiež vyzval žalobkyňu, aby s podstatným obsahom súd oboznámila. Súd
uvádza, že vzhľadom na časť vyjadrenia, stanovisko (čl. 13) podania, toto bolo písané pravdepodobne

k sporu žalobkyne a „inej žalovanej.“
19. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strany, závermi znaleckého posudku zo dňa 20.11.2006
vypracovaného znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia a znaleckého
posudku vypracovaného znaleckou organizáciou v odbore zdravotníctvo a farmácia zo dňa 7.11.2018,
lekárskymi správami a ostatným spisovým materiálom a zistil tento v krátkosti tento skutkový stav:

Žalobkyňa 15.10.2003 absolvovala operáciu-stapedotómia s inzerciou pistonu v nemocnici na Antolskej
ulici v Bratislave. Následne dňa 6.3.2006 sa u žalovanej vykonala reoperácia, ktorou jej bol piston
vybraný.
Žalobkyňa uvádza, že žalovaná pochybila pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (neposkytla žalobkyni
úplnú a riadnu pooperačnú starostlivosť, keďže iba protézku vybrala a nevykonala HRCT vyšetrenie a

ENG vyšetrenie). Pokiaľ ide o vedenie zdravotnej dokumentácie, uviedla, že zdravotná dokumentácia
bola vedená neúplne, falšovaná, keďže zamestnanec žalovanej prof. MUDr. N. neuviedol v prepúšťacej
správe polohu pistona, pretože kryl pochybenia operatérov pri prvej operácii - teda, že piston bol
umiestnený nesprávne, pretože zasahoval 3 mm do vnútorného ucha. Ďalej jej neposkytla žalovanáadekvátnu liečbu, ktorá podľa žalobkyne mala spočívať v zničení vestibulárneho nervu či zničení
vnútorného ucha (aby nedošlo k centrálnej dekompenzácii mozgu, jeho poškodeniu), čím (nevykonaním
uvedeného postupu) došlo práve k poškodeniu mozgu.

Žalovaná v rámci obrany uviedla, že postup žalovanej bol lege artis, vzniesla námietku premlčania,
pričom žalobu žiadala zamietnuť z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladov pre priznanie
zodpovednosti za škodu (nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovanej a k preukázaniu príčinnej
súvislosti).Žalovanápoukázalanaskutočnosť,žežalobkyňavedieviacerékonania,vktorýchnazáklade

rovnakých skutkových tvrdení požaduje priznanie nároku na náhradu škody, aj nároku na ochranu
osobnosti, a preto existuje prekážka litispendencie. Zároveň vzniesla námietku nedostatku pasívnej
legitimácie.
Žalobkyňa uviedla, že najväčšiu zodpovednosť za jej zdravotný stav nesie nemocnica v Bratislave
a ostatné nemocnice (keďže má viacero sporov), majú pomernú zodpovednosť, keďže každá jej
mohla vykonať HRCT vyšetrenie, ENG vyšetrenie a poskytnúť riadnu zdravotnú starostlivosť, aby

nedochádzalo k poškodeniu mozgu (teda vykonať zničenie vestibulárneho nervu). Žalobkyňa na
pojednávaní dňa 9.11.2018 opätovne žiadala prerušiť konanie do vypracovania znaleckého posudku v
konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II, keďže pokiaľ sa stanoví, že nemocnica Antolská
porušila svoje povinnosti, nemá dôvod viesť spor so žalovanou, pýtať si viac krát za to isté. Prerušenie
konania žiadala aj žalovaná, pričom uviedli, že znalecká organizácia bude prešetrovať zdravotný stav

žalobkyne komplexne, teda aj výkony žalovanej a pre toto konanie je rozhodujúce stanovenie odpovedí
na otázky.
20. Z podania žalovanej, doručeného súdu 5.2.2019 vyplýva, že ospravedlňuje svoju neúčasť
na pojednávaní 21.1.2019, na predvolanie na pojednávanie popri doručenom znaleckom posudku
opomenuli. K znaleckému posudku žalovaná nemala výhrady, so závermi sa stotožnila, poukázala na

zistenie uvedené na str. 79 znaleckého posudku, v odpovedi na otázku č. 1 „v zdravotnej dokumentácii
pacientky sa nachádzajú ambulantné správy z psychiatrickej liečby v roku 1999 s diagnózou depresívnej
poruchy (v súvislosti so strelným zranením do spánkovej oblasti hlavy z 9.4.1999). Podľa výpisu z účtu
pacienta bola od decembra 2002 psychiatricky liečená s diagnózou úzkostnej poruchy, od júna 2003
s diagnózou panickej poruchy.“ Uviedla, že zdravotné ťažkosti žalobkyne nie sú v priamej súvislosti s

poskytnutou zdravotnou starostlivosťou u žalovanej, nakoľko porucha sluchu žalobkyne bola spôsobená
chronickým ochorením a psychické problémy mala už pred operáciou. V spore boli vypracované dva
nezávislé znalecké posudky, znalci dospeli k rovnakým záverom, a teda zdravotná starostlivosť bola
poskytnutá lege artis, preto možno uzavrieť, že nie je naplnený prvý predpoklad pre priznanie nároku
žalobkyne na náhradu škody na zdraví (porušenie právnej povinnosti žalovanou), a preto nie je nutné

sa zaoberať ani ďalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu.

21. Súd v spore vychádzal z nasledovného:
Z výsledkov znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou zo dňa 7.11.2018 vyplynulo
pod bodom 5, že ťažkosti poškodenej nie sú v príčinnej súvislosti s vykonanou operáciou -

stapedoplastikou vpravo dňa 15.10.2003 a že jednoznačne nevyplýva z lekárskej správy MUDr. V. zo
dňa 24.7.2013, že zdravotné komplikácie pacientky boli spôsobené ako následok operácie otosklerózy
dňa 15.10.2003 (odpoveď na otázku 7).
Na otázku z akého konkrétneho lekárskeho dokumentu sa mohla žalobkyňa dozvedieť, že jej zdravotné
ťažkosti sú v príčinnej súvislosti s operáciou vykonanou dňa 15.10.2003, je uvedené, v epikríze

prepúšťacej správy z KORL FN LP Hospitalizácia od 5.3.2006 do 8.3.2006 sa uvádza: „Problémy
závratových stavov prestali, z čoho usudzujem, že boli spôsobené veľmi pravdepodobne dráždením
štruktúr vnútorného ucha pistonom.“ Z uvedenej správy mohla pacientka usudzovať, že jej vestibulárne
ťažkosti súviseli s jej operáciou stredného ucha vykonanou 15.10.2003.
Žalobkyňa namietla na pojednávaní dňa 21.1.2019 nepravdivosť a nepreskúmateľnosť znaleckého

posudku, konkrétne rozpor odpovede na bod 5 a 8, uviedla, že potom namieta dôvod, prečo bola
vykonaná operácia u žalovanej. Zo znaleckého posudku zo dňa 7.11.2018 súd zistil, že podkladom pre
vypracovanie znaleckého posudku bol výpis účtu žalobkyne od 1.12.2001 do 26.5.2012, čiže aj lekárske
dokumenty po prvej a druhej operácii žalobkyne (rok 2003 a rok 2006).
V závere posudku je uvedené, že po retrospektívnom posúdení početných lekárskych vyšetrení a to

aj vzhľadom na objektívny nález zistený pri revíznej operácii pravého ucha v roku 2006, nepotvrdil
jednoznačne príčinnú súvislosť medzi závratovými stavmi ako následok stredoušnej operácie vpravo
v roku 2003. Progredujúca porucha sluchu obojstranne bola zapríčinená chronickým ochorením -
labyrintizovanou formou otosklerózy na podklade metabolických zmien v organizme a nie samotnouoperáciou. Vestibulárna symptomatológia bola zapríčinená aj chronickými zmenami v oblasti krčnej
chrbtice a tiež psychogénnou nadstavbou.
Súd poukazuje aj na zhodné závery so závermi znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom

konaní z 20.11.2006 (čl. 137 a nasl.). Trestné konanie sa viedlo z dôvodu, že dňa 15.2.2005 podala
žalobkyňa trestné oznámenie za ublíženie na zdraví na prof. B., MUDr. B. (zamestnanci FNsP Antolská
Bratislava), z dôvodu, že bola operovaná na otosklerózu vpravo a po tomto zákroku bola poškodená
jej chrbtica (krčná), zároveň podala sťažnosť aj na MUDr. Q. za neetické správanie a neposkytnutie
adekvátneho vyšetrenia. Je uvedené, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podnet

žalobkyne kvalifikoval ako neopodstatnený, keďže nebolo konštatované zavinenie poškodenia zdravia
počasoperácie.Vposudkujekonštatované,žeznalkyňavypracovalaposudokpooboznámenísaokrem
iného aj s prepúšťacou správou z ORL kliniky FN v Košiciach, a pribrala ako konzultanta prof. MUDr. N.,
ktorý uviedol, že sa mu zdal piston primerane dlhý, ak by bol pridlhý, spôsobil by výraznú traumatizáciu,
utrpela by výrazne sluchová funkcia - pacientka by ohluchla.

22. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení :

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa

tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa§438ods.1,2,§439a440Občianskehozákonníka,akškoduspôsobíviacškodcov,zodpovedajú
za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu

spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Kto zodpovedá za škodu spoločne
a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Kto zodpovedá
za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.

Podľa § 444, § 445, § 447, § 447 a, § 449 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove

odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa
vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa
posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení.

Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý

poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného
mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku
po skončení práceneschopnosti, ktorú fyzická osoba poberala v období rozhodnom pre vymeranie
dôchodku.

Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonávalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu

škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného
činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.Podľa § 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje poskytovanie
zdravotnejstarostlivostiaslužiebsúvisiacichsposkytovanímzdravotnejstarostlivosti,právaapovinnosti

fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon
štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 4 ods. 3 a 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je

povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými
postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone

nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9).

Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má

preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

Podľa § 3 ods. 2 a § 4 ods. 2 zákona 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).

Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Pri rozhodovaní súd vychádzal z nasledovných zistení a úvah :

23. V konaní nebolo sporné, že došlo k hospitalizácii u žalovanej v dňoch 6.12.2005-9.12.2005 a v
dňoch 5.3.2006 až 8.3.2006, pričom dňa 6.3.2006 bola vykonaná reoperácia.
Sporné bolo stanovenie naplnenia predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody a k tomu
sa vzťahujúcich nárokov (náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia), tak ako aj výška

požadovaného nároku. Ďalej boli sporné skutkové tvrdenia uvedené v prepúšťacej správe, to že
zdravotná starostlivosť pooperačná bola poskytnutá lege artis, napádané boli závery znaleckého
dokazovania, a aj dôvodnosť samotného výkonu reoperácie.

24. Žalovaná v rámci obrany vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, ako aj prekážky

litispendencie, námietku nedostatku pasívnej legitimácie.

25. Nárok žalobkyne súd posúdil ako nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením zdravia žalobkyne
žalovanou podľa § 420 Občianskeho zákonníka a nároky z toho vyplývajúce, a to nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia, ďalej za stratu na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,

náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite,
náhradu za stratu na dôchodku.
26. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení, súd žalobu
zamietol, a to z viacerých dôvodov:
- Súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania nároku, keďže z vykonaného dokazovania znaleckým

posudkom zo dňa 7.11.2018 vypracovaným znaleckou organizáciou: Inštitútom forenzných a
medicínskych expertíz s.r.o., v odbore Zdravotníctvo a farmácia, vyplýva záver, že z prepúšťacej správy
žalovanejmohlapacientkausudzovať,žejejvestibulárneťažkostisúviselisjejoperácioustrednéhoucha
vykonanou15.10.2003.Žalobkyňapredsapostúpilareoperáciuužalovanejzdôvodu,žemalazdravotné
ťažkosti, sama sa dožadovala operácie u žalovanej. Keďže z prepúšťacej správy z 8.3.2006 (problémy

záchvatových stavov prestali, z čoho lekár žalovanej usúdil, že boli spôsobené veľmi pravdepodobne
dráždením štruktúr vnútorného ucha pistonom) mohla žalobkyňa zistiť už pri prepustení z nemocnice,
že jej bol vybratý piston (čo bol aj účel reoperácie, preto prišla k žalovanej), že jej zdravotné ťažkosti
sú v príčinnej súvislosti s operáciou vykonanou dňa 15.10.2003, že došlo podľa jej slov k falšovaniuzdravotnej dokumentácie, krytiu nedostatkov prvej operácie. K zhodnému záveru došiel aj konajúci
súd, a to nezávisle od výsledkov uvedeného znaleckého dokazovania. Podľa názoru súdu vedomosť
o možnom poškodení zdravia nemocnicou na Antolskej v Bratislave a následne tvrdeného porušenia

povinností žalovanej neliečením mala žalobkyňa už aj v čase samotného vedenia trestného konania,
na základe trestného oznámenia žalobkyne pre poškodenie zdravia pri prvej operácii, čiže pri podaní
trestného oznámenia žalobkyňa mala minimálne pochybnosť o poškodení jej zdravia a keďže súčasťou
dokumentácie posudzovanej znalkyňou bola aj prepúšťacia správa žalovanej, prof. MUDr. N. bol
konzultantomvtrestnomkonaní,kdeuviedol,žejemusapistonzdalbyťprimeranedlhý.Keďžežalovaná

vzniesla námietku premlčania, súd na ňu prihliadol. Žalobkyňa bola hospitalizovaná u žalovanej v dňoch
5.3.2006 až 8.3.2006. Po vznesení námietky premlčania, právo nemožno priznať, keďže subjektívna
premlčacia doba začala 9.3.2006 a uplynula 9.3.2008, pričom už v tom čase žalobkyňa mala vedomosť,
že zákrok žalovanej mohol byť príčinou poškodenia jej zdravia, pričom žalobu v subjektívnej premlčacej
lehote nepodala. Podľa názoru súdu sa nejedná o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, keďže aj po
preskúmaní merita sporu súd nezistil pochybenia žalovanej (viď nižšie), pričom prihliadol aj na závery

znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou zo dňa 7.11.2018.

K tvrdeniu žalobkyne, že o skutočnosti, že piston sa nachádza 3 mm vo vnútornom uchu, pričom o tom
sa dozvedela až 24.7.2013 súd uvádza, že z predmetnej lekárskej správy (čl. 39-40) v časti subj. (čo je
subjektívne posúdenie uvedené pacientkou) vyplýva, že to žalobkyňa uviedla, že piston zasahoval asi

3,0 mm do vestibula), čiže keď to 24.7.2013 uviedla na vyšetrení, z uvedeného nevyplýva, kedy sa o
tom žalobkyňa dozvedela.

- Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby je aj skutočnosť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
splnenia predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody. Žalobkyňa neosvedčila skutočnosť,

že došlo k protiprávnemu konaniu žalovanej. Keďže zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege
artis, absentuje jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti, ako aj ďalej príčinná súvislosť medzi
poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a zdravotnými ťažkosťami, ktoré udáva žalobkyňa. Keďže neboli
naplnené predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, nedošlo k naplneniu predpokladov
pre priznanie nárokov z titulu zodpovednosti vyplývajúcich (nárok na jednorázové odškodné bolesti a

sťaženia spoločenského uplatnenia, ostatné nároky v zmysle petitu).

Znaleckým posudkom vydaným v civilnom, ako aj trestnom konaní, bolo pre súd hodnoverne
a zhodne preukázané, že nemocnica na Antolskej ulici v Bratislave pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti nepochybila a poskytla zdravotnú starostlivosť lege artis. Pokiaľ nepochybila nemocnica

pri prvej operácii, podľa súdu nemohla pochybiť ani nemocnica pri reoperácii a ani po reoperácii,
tvrdeným neposkytnutím liečby, nevykonaním HRCT, ENG vyšetrení, nezničením vestibulárneho nervu,
vnútorného ucha, a to aj vzhľadom na tvrdenia žalobkyne o krytí nedostatkov o polohe pistona, o ktorom
musel vedieť prof. MUDr. N..

Súd nemal pochybnosť o správnosti výsledkov znaleckého dokazovania, znalecký posudok sa súdu
nezdal byť nepreskúmateľný, vnútorne rozporný. Odpoveď na otázku či zdravotná starostlivosť je
poskytovaná lege artis patrí medicíne a nie právu. Súd pri rozhodovaní vychádzal z odborného
posudku, porovnal odpovede na body 5 a 8 znaleckého posudku a nevidel vzájomnú rozpornosť tvrdenú
žalobkyňou. Každá odpoveď pojednáva o niečom inom. Súd poukazuje najmä na záver znaleckého

posudku (č.l. 78 posudku), že po retrospektívnom posúdení početných lekárskych vyšetrení a to aj
vzhľadom na objektívny nález zistený pri revíznej operácii pravého ucha v roku 2006, nepotvrdil
jednoznačne príčinnú súvislosť medzi závratovými stavmi ako následok stredoušnej operácie vpravo
v roku 2003. Progredujúca porucha sluchu obojstranne bola zapríčinená chronickým ochorením -
labyrintizovanou formou otosklerózy na podklade metabolických zmien v organizme a nie samotnou

operáciou. Vestibulárna symptomatológia bola zapríčinená aj chronickými zmenami v oblasti krčnej
chrbtice a tiež psychogénnou nadstavbou.

Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že HRCT jej nebolo vykonané, a toto vyšetrenie sa jej odporučilo doplniť až na
základe vyšetrenia 24.7.2013, súd poukazuje, že CT vyšetrenie bolo žalobkyni vykonané 8.2.2006(č.l.

116), a aj v lekárskej správe z 24.7.2013 MUDr. V. v odporúčaní žiada aj o opis CT z 2006 so zreteľom
na uloženie pistonu. V spore bolo dôležité vysporiadať sa s tým, či na strane žalovanej sú splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a teda či žalovaná konala
protiprávne, najmä v rozpore so zákonom č. 576/2004 Z.z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a čimedzi jej konaním a následkom je príčinná súvislosť. Žalobkyňa neosvedčila uvedenú skutočnosť, preto
súd žalobu zamietol.

- Žalovaná vzniesla námietku litispendencie, uviedla, že na tunajšom súde sa vedie spor sp.zn.
38C/317/2015 o ochranu osobnosti titulom náhrady nemajetkovej ujmy, pričom skutkové zdôvodnenie,
ako aj predložené listinné dôkazy sú absolútne totožné s tými, o ktoré opiera žalobkyňa svoj nárok v
tomto konaní, preto namietol prekážku litispendencie a poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR,
sp. zn. I ÚS 426/2014, v zmysle ktorého právo na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského

uplatneniapodľa§444Občianskehozákonníkaaprávonanáhradunemajetkovejujmypodľa§13ods.2
Občianskeho zákonníka sú samostatné nároky fyzickej osoby a preto ich nemožno duplicitne uplatňovať
na základe rovnakých skutkových tvrdení, hoci aj v dvoch samostatných konaniach, preto žiadal žalobu
zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Súd sa s týmto stotožňuje, spor 38C/317/2015
je právoplatne skončený. Žalobkyňa v podaní v ktorom žiadala o prerušenie konania do vypracovania
znaleckého posudku, predložila aj Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, v konaní o náhradu škody

(č.l. 354), pričom podľa čl. 46, 47 znaleckého posudku žalobkyňa vedie 4 konania o náhrade škody,
pričom sama uviedla, že by si od všetkých nemocníc nechcela uplatniť rovnaký nárok, avšak nevie
uviesť pomer, v akom si čo uplatňuje od ktorej nemocnice. Súd nie je oboznámený s obsahom spisov,
súd mal na základe rozhodnutí vydaných v spore 38C/317/2015 vedenom na Okresnom súde Košice
I preukázané, že na základe zhodných skutkových tvrdení si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu

škody a aj ochranu osobnosti. Žalobu a spisový materiál ku konaniu súd nemal priložený, avšak
samotné konštatovanie žalobkyne a jej právneho zástupcu, že od inej nemocnice si žalobkyňa uplatňuje
zhodný nárok, predstavuje prekážku ne bis in idem, litispendenciu, v prípade konania 38C/317/2015 na
Okresnom súde Košice I, spor 34C/375/2015 predstavoval prekážku litispendencie. V tomto prípade by
sa súd pre posúdenie litispendencie musel zaoberať ostatnými spormi o náhradu škody na zdraví, čo

vzhľadom ku skutočnosti, že na žiadosť súdu tieto súdy neposkytli súčinnosť (čl. 298, 299) a v spore
existujú aj iné dôvody pre zmietnutie žaloby, súd uvedené považoval za neúčelné.
-
- Keďže žalobkyňa predložila aj lekársky posudok z 23.11.2015, z ktorého nepochybne vyplýva, že
miesto, kde vzniklo poškodenie - porucha labyrintu, je 1.ORL klinika Antolská 11 v Bratislave a deň

vzniku poškodenia stanovil lekár na deň 15.10.2003, žalovaná vzniesla námietku nedostatku pasívnej
legitimácie v konaní, nakoľko žalovaná nezodpovedá za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá
bola žalobkyni poskytnutá v inom zdravotníckom zariadení. S uvedeným sa súd stotožňuje, pretože
žalobkyňa nedoložila iný lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý je
podkladom pre priznanie tohto nároku, pre inú diagnózu, ktorá by sa týkala priamo žalovanej, preto súd

vzhľadom na predložený lekársky posudok žalobu zamietol aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
žalovanej.

Súd záverom považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa nepochybne má zdravotné ťažkosti, je uznaná
invalidnou, má z dôvodu zdravotných ťažkostí zníženú kvalitu života, avšak samotný tento fakt nie je

dôvodom pre vyhovenie žalobe, pretože v tomto konaní nedošlo k osvedčeniu zákonných predpokladov
pre priznanie nároku žalobkyne voči žalovanej. Súd sa stotožňuje s názormi uvedenými v znaleckom
posudku vypracovanom v trestnom konaní z 20.11.2006, ako aj posudkom vypracovaným znaleckou
organizáciou z 7.11.2018, že zdravotný stav žalobkyne je následok jej rôznych zdravotných chronických
obtiaží, čo však znamená, že zdravotná starostlivosť bola poskytovaná lege artis. V tomto prípade sa

preukázalo vykonaným dokazovaním, že zdravotná starostlivosť bola žalovanou poskytnutá riadne, v
spore chýba protiprávne konanie žalovanej.

K vyjadreniu právneho zástupcu, že pre krátkosť času nebol oboznámený so súdnym spisom, súd
uvádza, že právny zástupca žalobkyne bol určený na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa

4.1.2019,pričomsúddoručildňa8.1.2019novémuprávnemuzástupcovižalobkynetermínpojednávania
a uznesenie, ktorým súd vyzval na odstránenie vád podania. Právny zástupca akceptoval nariadené
súdne pojednávanie, zákonná 5 dňová lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná, právny
zástupca o odročenie pojednávania ani nepožiadal, pričom bol oboznámený s výsledkami znaleckého
dokazovania, mal možnosť nazrieť do spisu, prípadne elektronického súdneho spisu.

27. Súd nevykonal navrhované dokazovanie, keďže nemal pochybnosti o správnosti záverov uvedených
v znaleckom posudku (sú zhodné so závermi v trestnom konaní), vykonanie ďalšieho dokazovania
by súd nepovažoval za účelné a hospodárne, a aj z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá aj z dôvodupremlčania nároku. Súdu teda postačovalo oboznámenie sa so znaleckým posudkom vypracovaným
znaleckou organizáciou, a to piatimi lekármi. Súd poukazuje, že aj vzhľadom na zistenie prekážky ne
bis in idem a nedostatku pasívnej legitimácie, ďalšie dokazovanie nevykonal.

28. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 CSP (podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí), v spojení s § 255 ods.
l CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak,
že súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko nárok na náhradu

trov konania si žalovaná uplatnila a bola v konaní v celom rozsahu úspešná. Súd pri rozhodovaní o
náhrade trov konania nepostupoval podľa § 257 CSP (podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa), v prejednávanej veci súd takéto dôvody
hodné osobitného zreteľa nevzhliadol. Iba zo skutočnosti, že žalobkyni bol Centrom právnej pomoci
priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, nie je možné vyvodiť, že jej osobné a majetkové pomery
odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi z dôvodov hodných osobitného

zreteľa (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I ÚS 118/2017 či Uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/383/2017). V krátkosti súd ozrejmí, v z akého dôvodu
nevzhliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa. V spore je ako nesporná skutočnosť:
- žalobkyňa je zastúpená advokátom,
- žalovaná už v prvom podaní vzniesla námietku premlčania,

- súd na prvom pojednávaní uviedol, že nárok žalobkyne považuje za nedôvodný,
-žalobkyňa aj po doručení znaleckého posudku zotrvala na podanej žalobe,
- žalobkyňa viedla/vedie aspoň štyri konania, pričom minimálne v dvoch si uplatňuje nárok zhodný s
predmetom tohto konania, pričom aj uviedla, že si uvedomuje, že vedie viaceré konania a nemôže si
nárokovať od všetkých subjektov,

- a najmä, v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 38C/317/2015, ktoré sama žalobkyňa
označila, že prebieha na tunajšom súde (oznámila to aj žalovaná), z ktorého rozhodnutím sa súd
oboznámil z dôvodu rozhodovania o prekážke litispendencie a návrhu na spojenie veci, súd zistil, že
prvostupňový súd rozhodol dňa 25.10.2017, pričom žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku, najmä
vzťahujúcemu sa k námietke premlčania je zrejmé, že už aj z tohto rozhodnutia mohla žalobkyňa

usudzovať, že po temer 10 rokoch od momentu vzniku nároku na náhradu škody a vzťahujúcich sa
nárokov, teda od kedy bola vykonaná operácia (6.3.2006-8.3.2006) do podania žaloby (24.7.2015), po
vznesení námietky premlčania, toto právo nemožno priznať, keďže subjektívna premlčacia doba začala
9.3.2006 a uplynula 9.3.2009, pričom už v tom čase žalobkyňa mala vedomosť, že zákrok žalovanej
mohol byť príčinou poškodenia jej zdravia, pričom žalobu v subjektívnej premlčacej lehote nepodala.

Prvostupňové rozhodnutie bolo odvolacím súdom potvrdené rozsudkom zo dňa 25.10.2018, teda ešte
pred prvým pojednávaním súdu v tomto spore.
-súdsiuvedomuje,žežalobkyňasaspoliehalanazáveryznaleckéhodokazovania,ktorésúvšakzhodné
a podporujú závery znaleckého dokazovania v trestnom konaní, ktoré sa viedlo pre ublíženie na zdraví,
z ktorého jasne vyplýva skutočnosť, že túto vedomosť mala žalobkyňa už v čase podania trestného

oznámenia v roku 2006, ktoré bolo skončené na základe dokazovania aj výpoveďou konzultanta
prof. MUDr. N., ktorý už aj v tej dobe mal kryť pochybenia pri operácii v roku 2003.

Záverom súd dodáva, že zárobkové pomery žalobkyne z obdobia, keď žalobkyňa bola zamestnaná,
nepoberala dávky a nebola uznaná invalidnou sú súčasťou spisu, následne žalobkyňa bola uznaná

invalidnou, avšak súd nepozná úplne majetkové pomery žalobkyne, keďže žalobkyňa nepreukazovala
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by vyplývali z jej sociálnej situácie.

29. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach podania (§ 127 ods. l ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha

(§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci )§ 365 ods. l
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) týkajú sa procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.