Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 7. jún 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/34/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319202046
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319202046.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcov: 1/ KLEPÁČ - združenie pre
ôsmy plyn na Vydrici, so sídlom v Bratislave, Cesta mládeže č. 5, IČO: 30 867 002, 2/ Karpatský turistický
spolok, združenie, so sídlom v Bratislave, Cesta mládeže č. 9, IČO: 42 448 751, obaja zastúpení JUDr.
Martinou Dragašič, advokátkou so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 2, proti žalovanému: Mlyn
Klepáč n.f., so sídlom v Bratislave, Cesta mládeže č. 5, IČO: 42 166 799, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, o návrhu žalobcu 1/ a o návrhu žalobcu 2/ na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. mája 2019 č. k. 17C/35/19-127 a
zo dňa 12. novembra 2019 č. k. 17C/35/19-257 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie zo dňa 14. mája 2019 č. k. 17C/35/19-127 m e n í tak, že návrh žalobcu 1/
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

Odvolací súd uznesenie zo dňa 14. mája 2019, č. k. 17C/35/19-257 m e n í tak, že návrh žalobcu
2/ na vydanie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Každý zo žalobcov v spore o neúčinnosť právneho úkonu, ktorým ich dlžník X.. C. I. previedol na
žalovaného nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. C. darovacou zmluvou zo dňa 04.
novembra 2009, žiadal, aby bolo podľa § 343 a nasl. CSP vydaním zabezpečovacieho opatrenia
zriadené záložné právo na uvedené nehnuteľnosti z obavy, že exekúcia vo vzťahu k pohľadávke žalobcu
1/ vo výške 195.528,78 € s príslušenstvom a vo vzťahu k žalobcovi 2/ vo výške 91.942,11 € bude
ohrozená.
2. O návrhu každého zo žalobcov súd prvej inštancie rozhodol vo výroku citovaných uzneseniach tak,
že zriadil záložné právo k označeným nehnuteľnostiam v prospech každého zo žalobcov.
3. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia riadnym spôsobom osvedčili obavu vyplývajúcu z
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy predložením rozsudkov Okresného súdu Bratislava IV z
03.07.2015 č. k. 8C/46/12-354 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 22.06.2018 sp. zn.
1Co/179/16, ako aj z oznámenia o pokuse podvodného prevodu nehnuteľnosti z 20.05.2013 a z podania
dlžníka na kataster z 22.01.2019. Výška pohľadávky každého zo žalobcov spĺňa kritérium primeranosti
zabezpečovacieho opatrenia ku hodnote nehnuteľností, na ktorých sa záložné právo zriadilo.
4. Proti uvedeným uzneseniam podal včas odvolanie žalovaný. Predovšetkým nesúhlasil s postupom
súdu, ktorý zriadenie záložného práva odôvodňoval iným konaním, než konaním, v ktorom sa návrh
na zabezpečovacie opatrenie podal. Zdôraznil, že zabezpečovacie opatrenie nemôže byť smerované
voči niekomu, koho sa súdny spor, na ktorý súd prvej inštancie poukázal, netýkajú; ide o spor s osobou
od neho rozdielnou, X.. C. I.. Domnieval sa, že vo veci absentuje akákoľvek naliehavosť rozhodnutia
súdu, pretože konanie o odporovateľnosti prichádza až 10 rokov, kedy sa napádaný právny úkon mal
uskutočniť. Mal za to, že vo veci súd rozhodol v rozpore s princípom res iudicata, pretože žalobca sa už
neúspešne domáhal zriadenia záložného práva na rovnaké nehnuteľnosti v inom konaní (sp. zn.

8C/46/12 OS BA IV o zaplatenie pohľadávky žalobcu 1/ voči X.. C. I.) a žalobca 2/ už má voči sporným
nehnuteľnostiam vydané predbežné opatrenie, ktoré neumožňuje vlastníkovi nakladať s nimi. Disponuje
preto dostatočným právnym nástrojom na zabezpečenie úspešnosti exekúcie.
5. Žalobcovia navrhli napadnuté uznesenia ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že dlžník X..
C. I. previedol nehnuteľný majetok napriek predbežnému opatreniu, ktorým mu bolo zakázané s
nehnuteľnosťami disponovať. Hoci katastrálny úrad zatiaľ nepovolil vklad darovacej zmluvy, žalobcovia
nemajú inú možnosť ako podať žalobu o neúčinnosť tejto darovacej zmluvy. Domnievali sa, že
zabezpečovacie opatrenie vydané voči dlžníkovi, a nie voči žalovanému, je právne bez významu, preto
jediné možné východisko pre žalobcov je vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré smeruje voči
žalovanému ako obdarovanému a jeho zapísanie do katastra nehnuteľnosti po tom, ako bude povolený
vklad darovacej zmluvy.
6. Odvolací súd prejednal obe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené.
7. Žalobcovia sa, každý zvlášť, samostatnými návrhmi domáhali vydania zabezpečovacieho opatrenia
v spore o neúčinnosť nezavkladovanej darovacej zmluvy zo 14. novembra 2009, ktorou ich
dlžník X.. C. I. prevádzal na žalovaného nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. C..
8. Podľa výpisu z uvedeného listu vlastníctva ako vlastník nehnuteľností v celosti je i naďalej vedený
X.. C. I..
9. Súd prvej inštancie vyhovel návrhom na zriadenie záložného práva vydaním zabezpečovacím
opatrením podľa § 343 CSP bez toho, aby si dostatočne ozrejmil, že uvedený inštitút umožňuje súdu
zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa.
10. Relevantné skutočnosti sú teda 1/ zriadenie záložného práva na majetku dlžníka navrhovateľa
zabezpečovacieho opatrenia (veriteľa) a 2/ existencia peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi
(voči ktorému návrh smeruje), ktorej zabezpečenie záložným právom sa sleduje.
11. Návrh podľa § 343 CSP, ktorý smeruje proti osobe, ktorá nie je vlastníkom vecí, na ktorých sa má
záložné právo zriadiť, je potom celkom bezpredmetný. Záložné právo je vecné právo (právo veriteľa)
k cudzej veci (vo vlastníctve obligačného dlžníka alebo záložcu), spočívajúce v oprávnení veriteľa
uspokojiť zabezpečenú pohľadávku z predmetu záložného práva, ktorý patrí záložcovi. Právny vzťah
sa týka len uvedených subjektov, nie osoby, ktorá nie je ani obligačným dlžníkom veriteľa (a vlastníkom
veci) a ani záložcom (vlastníkom veci).
12. Z obsahu spisu síce vyplýva, že medzi obligačným dlžníkom žalobcov 1/ a 2/ X.. C. I. a žalovaným
bola ešte dňa 04.11.2009 uzavretá darovacia zmluva, na jej základe však žalovaný nenadobudol
vlastníctvo k scudzovaným nehnuteľnostiam. Ako bolo uvedené (bod 7, 8), vlastníkom nehnuteľností
je naďalej obligačný dlžník žalobcov. Bez vkladu scudzovacej zmluvy nedošlo ku kráteniu dlžníkovho
majetku, samotná žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu je potom podľa § 42a ods. 1 OZ celkom
bezpredmetná. Vecnoprávne účinky zmluvy (nadobudnutie vlastníctva), ktorou sa prevádza nehnuteľná
vec, totiž v zmysle princípu intabulácie (§ 133 ods. 2 OZ) nastupujú až vkladom zmluvy do katastra
nehnuteľností.
13. Je tiež nesporné, že ani jeden zo žalobcov nedisponuje peňažnou pohľadávkou voči žalovanému v
tomto konaní. Žalovaný nie je dlžníkom, voči ktorému by mohli viesť exekúciu a zriadením záložného
práva by mohli svoju pozíciu posilniť, resp. zabrániť jej zhoršeniu (§ 61a ods. 2 EP).
14. Zabezpečovacie opatrenie možno vydať v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej
pohľadávky (porovnaj Števček, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,
1155 s.).
15. Návrhy žalobcov na zriadenie záložného práva na veciach, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovaného,
ktorý nie je ani dlžníkom peňažnej pohľadávky žalobcov, vydaním zabezpečovacieho opatrenia v spore
o odporovacej žalobe potom neobstoja.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh
každého zo žalobcov ako vecne neopodstatnený zamietol (§ 388 CSP).
17. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.