Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 19, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713205832
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713205832.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského navrhovateľky S. S., nar. X.XX.XXXX, bytom V., B.
XXXX/X, proti odporcom 1/ A. R., nar. X.X.XXXX, štátnemu občanovi K., t. č. bytom D. E. XXX, X-
X, XXXXX, O., B. a 2/ mal. J. S., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 13C
54/2013-82 zo dňa 3.6.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom, o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.

Navrhovateľka n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a odporcom sa ich náhrada n

e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) určil, že odporca v 1.
rade A. R., nar. X.X.XXXX, štátny občan K., je otcom mal. J. S., nar. X.XX.XXXX z matky S. S. nar.
X.XX.XXXX. Mal. J. zveril do osobnej starostlivosti matky. Odporcu v 1. rade zaviazal prispievať na
výživu mal. J. sumou 100 Eur mesačne počnúc dňom 5.12.2010, ktoré výživné je povinný platiť k rukám
matky vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred až do doby, kým sa nezmenia pomery. Dlžné výživné
za obdobie od 5.12.2010 do 31.5.2014 v sume 4.200 Eur zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť k rukám
matky v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom

nepriznal. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 66 Eur na účet Okresného súdu
Poprad do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka udržiavala s odporcom v 1. rade známosť intímneho charakteru
od leta 2007 a časť z tohto obdobia od júla 2008 do októbra 2008 aj žili v spoločnej domácnosti. Odporca
v písomnom vyjadrení k návrhu potvrdil skutočnosti uvádzané navrhovateľkou a zároveň uviedol, že
jeho otcovstvo k mal. J. nesmie byť za žiadnych okolností spochybňované. V konaní neboli zistené
žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali otcovstvo odporcu v 1. rade a s prihliadnutím aj na zhodné tvrdenia

účastníkov konania súd určil, že odporca v 1. rade je otcom mal. J..

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žeodnarodeniasaomal.J.starámatka,otecsmatkou
udržiava telefonický kontakt. Z vyjadrení kolízneho opatrovníka je zrejmé, že matka zabezpečuje mal.
J. riadnu starostlivosť, preto súd zveril mal. J. do osobnej starostlivosti matky.V konaní mal súd za preukázané, že navrhovateľka, ktorá zabezpečuje starostlivosť o mal. J., je
nezamestnaná a jej príjem tvorí iba dávka v hmotnej núdzi, aktivačný príspevok a rodinné prídavky.
Mal. J. je v predškolskom veku, navštevuje materskú školu, kde matka platí iba stravné z dôvodu,

že je nezamestnaná. U odporcu v 1. rade nebol preukázaný žiaden oficiálny príjem, pretože aj z
jeho vyjadrenia vyplýva, že svoj pobyt v B. ešte nezlegalizoval a v súčasnosti je bez práce. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom je ich zákonnou povinnosťou. S poukazom na § 62 ods.
4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) prihliadol súd aj na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V danom prípade starostlivosť o maloletého v celom rozsahu

od narodenia zabezpečuje matka, a teda je nevyhnutné, aby zo strany otca bola plnená aspoň jeho
vyživovacia povinnosť, naviac, keď matka má iba minimálny príjem. Keďže odporca v 1. rade nemá
žiaden preukázateľný príjem, avšak nebolo preukázané, že by u odporcu v 1. rade boli dané dôvody
(napr. zdravotného charakteru), ktoré by ho obmedzovali pri dosahovaní príjmu, súd vzal do úvahy
predovšetkým vek a tomu zodpovedajúce potreby maloletého dieťaťa a aj s prihliadnutím na obmedzené
možnosti matky zabezpečovať výživu maloletého, určil odporcovi výživné v sume 100 Eur mesačne. V

prejednávanej veci konanie začalo dňom 30.4.2013, matka však navrhla určiť výživné od 5.12.2010, a
keďže nebolo preukázané, že by po tomto dátume odporca v 1. rade prispieval na výživu mal. J., súd v
súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine určil odporcovi v 1. rade povinnosť platiť výživné od 5.12.2010.

Keďže od 5.12.2010 si otec vyživovaciu povinnosť k mal. J. neplnil, vznikol mu dlh na výživnom k
31.5.2014 v sume 4.200 Eur (42 mesiacov po 100 Eur). S prihliadnutím na skutočnosť, že v súčasnom

období otec nemá žiaden pravidelný príjem, súd v zmysle § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), určil na splatenie dlžného výživného lehotu 6
mesiacov.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., veta prvá
tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorá

však náhradu trov konania nežiadala.

Navrhovateľke bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže súd návrhu vyhovel a
navrhovateľkebolopriznanéoslobodenieodsúdnychpoplatkov,kzaplateniusúdnehopoplatkuvzmysle
§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel súd zaviazal odporcu v 1. rade.
Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti určenia výživného,
odvolanie navrhovateľka. So zreteľom na to, že v prejednávanej veci konanie začalo dňa 30.4.2013 a
výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
žiadalanapadnutérozhodnutiezmeniťapriznaťvýživnéod30.4.2010.Pripustila,žesamanavrhladátum
5.12.2010, teda deň narodenia jej syna, ale v danej chvíli túto skutočnosť dosť dobre nechápala.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky odporučil rozsudok v časti výživného
zmeniť a určiť vyživovaciu povinnosť 3 roky spätne odo dňa začatia konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p.preskúmalrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212
O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. O odvolaní rozhodol odvolací súd postupom

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že odporca v 1. rade je otcom maloletého J.. So

zreteľom na túto skutočnosť súd prvého stupňa opodstatnene rozhodol o výchove a výžive maloletého
dieťaťa zo strany odporcu v 1. rade. Vo vzťahu k tomu vykonal súd prvého stupňa dokazovanie v
potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.
Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa

nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Postupu súdu prvého stupňa pri posudzovaní predpokladov na určenie výživného pre maloletého
J. nemožno zo strany odvolacieho súdu nič vytknúť. Stanovené výživné zodpovedá príjmovým a
majetkovým pomerom rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, čo nespochybňuje
ani samotná navrhovateľka. Pokiaľ ide o skutočnosť, že súd prvého stupňa priznal výživné až od

5.12.2010, odvolací súd poznamenáva, že v tom smere postupoval súd prvého stupňa v súlade s tým, čo
v priebehu konania navrhla samotná navrhovateľka. V žiadnom prípade nemožno postup súdu prvého
stupňa so zreteľom na námietku odvolateľky hodnotiť ako nesprávny, a preto nebol dôvod, aby odvolací
súd pristúpil k zmene napadnutého rozhodnutia v tejto časti.

Odvolací súd preto rozsudok vo výroku o výživnom, o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania

s ohľadom na prezentované dôvody ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľka vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešní odporcovia si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnili, preto im ich odvolací súd
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.