Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Tatiana Porubänová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/142/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111215329
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3111215329.7

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobkyne N.., štátnej
občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej Mgr. Lenkou Rolníkovou, advokátkou so sídlom v
Trenčíne, Soblahovská 7262, proti žalovanému Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne,
Trenčín, Študentská 2, IČO 31 118 259, právne zastúpenému Advokátkou kanceláriou JUDr. Martin
Bartko - JUDr. Silvia Bartková so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6667 o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 2.378,44 Eur
Advokátskej kancelárii JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, Trenčín.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že výpoveď daná jej osobe zo strany žalovaného dňa 7.2.2011

je neplatná, zároveň sa domáhala náhrady mzdy a určenia, že pracovný pomer so žalovaným naďalej
trvá. Uviedla, že výpoveď z pracovného pomeru nie je platným právnym úkonom, najmä z toho dôvodu,
že ju podpísal rektor univerzity, teda subjekt, ktorý túto činnosť nemá v kompetencii, nakoľko bola
zamestnankyňou fakulty mechatroniky a v zmysle zákona o vysokých školách právne úkony v pracovno-
právnych vzťahoch zamestnancov verejnej vysokej školy, zaradených na fakulte sú v kompetencii
dekana fakulty, za podmienok konkrétne určených v štatúte verejnej vysokej školy. Zároveň mala za

to, že je neplatné aj rozhodnutie rektora univerzity o znížení stavu zamestnancov v časti, v ktorej
rozhodol o zrušení jej pracovného miesta, nakoľko takéto rozhodnutie rektor univerzity nebol oprávnený
vydať. Pokiaľ rektor univerzity rozhodoval v oblasti pracovno-právnych vzťahov zamestnancov fakulty
s poukazom na to, že mu takáto kompetencia prináleží vo chvíli, keď bolo potrebné zaviesť mimoriadne
opatrenia na danú súčasť vysokej školy, poukázala na to, že mimoriadnym opatreniam v žiadnom
prípadedôvodnebol. Žalobkyňaďalejpoukazovalanato,žefaktickynedošlokskončeniujejpracovného

pomeru, pretože aj po prevzatí výpovede naďalej chodila do práce.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že na vysokej škole došlo k situácii, keď bola
odňatá akreditácia fakulte mechatroniky na udeľovanie akademických titulov absolventom štúdia pre
neplnenie konkrétne určených kritérií. S tým súvisel pokles počtu študentov a nutnosť znížiť počet
zamestnancov na tejto fakulte. Vzhľadom k tomu, že dekan fakulty nerešpektoval príkaz rektora, najmä
pokiaľ ide o zníženie stavu zamestnancov, prijal rektor mimoriadne opatrenia ohľadne tejto fakulty,
na základe čoho mu v zmysle štatútu univerzity vznikla kompetencia rozhodovať aj v pracovno-

právnych vzťahoch týkajúcich sa zamestnancov fakulty. Žalovaný ďalej poprel, že by umožnil žalobkyni
po doručení výpovede ďalej pracovať a prideľoval jej prácu, na pracovisko sa žalobkyňa dostavila
svojvoľne a zápis do knihy dochádzky nie je dôkazom toho, že žalobkyňa skutočne aj pracovala. V
súvislosti so zavedením mimoriadnych opatrení rozhodol rektor univerzity aj o organizačnej zmene av tej súvislosti so znížením počtu zamestnancov fakulty v dôsledku zrušenia ich pracovných miest,
pričom bolo zrušené aj pracovné miesto žalobkyne. Poukázal aj na to, že súdu prináleží skúmať len, či
k organizačnej zmene došlo, ale nie obsah tejto organizačnej zmeny.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, účastníkmi navrhnutých svedkov, prečítal podstatný
obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav
veci:

Dňa 1.9.2008 uzavreli účastníci Pracovnú zmluvu č. XXX/XXXX, na základe ktorej sa začal dňom
1.9.2008 pracovný pomer žalobkyne, s dohodnutým druhom práce - riešenie čiastkových úloh rozvoja
vedy a techniky pod odborným vedením, ktoré zabezpečuje učiteľ na vysokej škole vo funkcii výskumný

pracovník v študijnom odbore kvalita produkcie, s trvaním na dobu určitú do 31. 8. 2009. Dohodou o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 6.8.2009 sa zmenila doba trvania pracovného pomeru žalobkyne na
dobu určitú, do 31.3.2012 a touto dohodou sa zmenil aj druh práce žalobkyne nasledovne - pedagogická
činnosťvovymedzenejoblastivzdelávania,vedeniecvičeníapodieľaniesanazabezpečovaníostatných
vzdelávacích aktivít v bakalárskych študijných programoch, ktorú vykonáva učiteľ vysokej školy na

funkčnom mieste výskumný pracovník v študijnom odbore mechatronika na druh práce projektový
manažér. Ďalšou dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26. 11. 2010 došlo k zmene dohodnutého
druhu práce na samostatné riešenie úloh vedy a techniky na funkčnom mieste výskumný pracovník.

Dňa 7.2.20111 dal žalovaný žalobkyni písomne výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti, s poukazom na to, že Rozhodnutím rektora univerzity č.

1/2011 zo dňa 19.1.2011 došlo k zníženiu stavu zamestnancov, v rámci ktorého bolo zrušené funkčné
miesto výskumný pracovník organizačne zaradené na katedre metrológie a manažérstva kvality fakulty
mechatroniky,naktorombolažalobkyňazaradenápracovnouzmluvouč.134/2008.Vovýpovedisaďalej
uvádza, že žalovaný nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať a nemá pre ňu inú vhodnú prácu a
tiež to, že skončenie pracovného pomeru bolo prerokované so základnou odborovou organizáciou dňa

26.1.2011. Žalobkyňa prevzala výpoveď 8.2.2011.

Žalobkyňa listom zo dňa 2.5.2011 požiadala žalovaného o prideľovanie práce primeranej jej funkčnému
miestuvýskumnýpracovník,keďževýpoveďnepovažovalazaplatnú.Žalovanýjejlistomzodňa3.5.2011
oznámil, že jej pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej lehoty 30.4.2011 a výpoveď je platná.

V štatúte Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne účinného od 13.3.2009, označeného

číslom 1-007-01 v článku 29 ods. 1 písm. d) v znení dodatku č. 1 účinného od 26.1.2011 sa uvádza,
že uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovno-právnych vzťahov zamestnancov, ktorí sú pracovno-
právne zaradení na fakulte, v prípade zavedenia mimoriadnych opatrení na danú súčasť podľa čl. 10
ods. 5 štatútu prechádzajú kompetencie v pracovno-právnych vzťahoch v plnom rozsahu na rektora. V
článku 10 ods. 5 štatútu univerzity v znení vyššie uvedeného dodatku sa uvádza, že rektor predkladá

správnej rade univerzity na schválenie návrh rozpočtu univerzity po jeho schválení akademickým
senátom univerzity. Zodpovedá sa dodržiavanie schváleného rozpočtu. V prípade závažného porušenia
rozpočtových pravidiel niektorou zo súčastí má právo po prerokovaní v kolégiu rektora a v správnej rade
univerzity zaviesť na danej súčasti mimoriadne opatrenia, ktorých podmienky a spôsob ich uplatnenia
upravuje vnútorný predpis univerzity.

Listom zo dňa 15.12.2010 oznámil rektor univerzity dekanovi fakulty mechatroniky, že po prerokovaní v
kolégiurektoradňa15.12.2010zavádzasúčinnosťouod16.12.2010vzmysleplatnéhoštatútuuniverzity
mimoriadne opatrenia, krízový manažment ako dôsledok ním písomne oznámeného očakávaného
deficitu hospodárenia v roku 2011 v sume 52.112,94 Eur. Zavedením tohto opatrenia zároveň rektor
preberá rozhodovacie právomoci v oblasti ekonomickej, organizačnej a personálnej.Minister školstva, vedy výskumu a športu SR Rozhodnutím zo dňa 6.8.2010 č. 2010-12758-07 rozhodol,
žeodníma právaTrenčianskejuniverziteAlexandraDubčekavTrenčíne,Fakultemechatronikyudeľovať
akademické tituly v bakalárskom, inžinierskom i doktorandskom študijnom programe.

Príkaz rektora č. 7/2010 zo dňa 14.9.2010 obsahuje okrem iného v organizačno-personálnej oblasti
úlohu dekanovi fakulty mechatroniky predložiť rektorovi návrh na zrušenie pracovných miest na fakulte,
ktoré boli vytvorené na zabezpečenie výučby študijného programu mechatronika.

Zo zápisnice č. 10/KR/2010 zo dňa 15.12.2010 vyplýva, že kolégium rektora berie na vedomie
informáciu rektora univerzity o zavedení krízového režimu na fakulte mechatroniky s účinnosťou od
16.12.2010.

Rektor univerzity svojím Rozhodnutím č. 1/2011 zo dňa 19.1.2011 rozhodol, že ruší funkčné miesta
na fakulte mechatroniky, pričom zamestnanci na tieto miesta zaradení sa stávajú nadbytočnými
zamestnancami. Jedným zo zrušených pracovných miest bolo i miesto na katedre metrológie a
manažérstva kvality fakulty mechatroniky v zaradení výskumný pracovník ku dňu 30. 4. 2011, teda
miesto žalobkyne.

Dňa 21.1.2011 písomne požiadal rektor univerzity Základnú organizáciu odborového zväzu pracovníkov
školstvaavedypriTrenčianskejuniverziteAlexandraDubčekaoprerokovanievýpovedízamestnancovv
zmyslerealizovanýchorganizačnýchzmien, pričomvpriloženomzoznamezamestnancovbolauvedená
aj žalobkyňa vo funkcii výskumný pracovník. Dňa 26.1.2011 základná odborová organizácia prerokovala
uvedenú žiadosť rektora s výsledkom, že plne rešpektuje obsah uvedenej žiadosti a súhlasí s ním, s

tým, že žiadosť rektora berie na vedomie a schvaľuje ju.

Dňa 18.6.2012 sa uskutočnilo pracovné stretnutie rektora univerzity s predsedom dočasnej pracovnej
skupiny akreditačnej komisie pre overenie súčasného stavu fakulty mechatroniky, Prof. X.. S. K.,
zo zápisu z tohto stretnutia vyplýva, že fakulta mechatroniky existuje len právne, nie fakticky, nemá
študentov ani zamestnancov, preto rektor využije svoje právo predložiť akademickému senátu univerzity

návrh na zrušenie fakulty mechatroniky.

Z bodu 13 zápisnice zo zasadnutia akademického senátu univerzity, ktoré sa konalo 29.6.2012, vyplýva,
že akademický senát schválil návrh rektora na zrušenie fakulty mechatroniky. Následne na to oznámil
rektor univerzity, že ku dňu 29.6.2012 ruší fakultu mechatroniky.

Z pracovného poriadku univerzity čl. 2 vyplýva, že právne úkony v pracovno-právnych vzťahoch, na

základe ktorých univerzita nadobúda práva a povinnosti , vykonáva štatutárny orgán, ktorým je rektor
univerzity. Namiesto rektora môžu robiť právne úkony v pracovno-právnych vzťahoch ním poverení
zamestnanci v určenom rozsahu, a to prorektor, ktorý je zároveň zástupcom štatutárneho orgánu,
kvestor, dekani fakúlt, riaditeľ UPHV a iní zamestnanci, ktorých písomne rektor poverí.

Zmetodickéhopokynu,ktorýupravujepostupprirealizáciiorganizačnýchzmienč.5-002-01účinnéhood

1.4.2008 vyplýva, že rektor ako štatutárny orgán univerzity vydá písomné rozhodnutie zamestnávateľa
o organizačných zmenách, v ktorých uvedie konkrétne organizačné zmeny, termín realizácie, menný
zoznam zamestnancov, ktorých sa organizačná zmena týka.

Žalobkyňa uviedla, že jej pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy z roku 2008,
prešla riadnym výberovým konaním. Pokiaľ ide o jej kvalifikáciu, absolvovala vysokoškolské

štúdium pedagogického smeru, všeobecno-vzdelávacích predmetov 5-12, ktorá kvalifikácia bola pre
žalovaného postačujúca. V súčasnosti je študentkou piateho ročníka doktorandského štúdia na Katedre
marketingovej komunikácie a reklamy Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. Konkrétnou náplňou jej
práce na univerzite bolo vedenie seminárov so zameraním na marketing a psychológiu, podieľala sana konkrétnych projektoch určených univerzitou. Mala za to, že v čase skončenia pracovného pomeru
disponovala univerzita voľnými pracovnými miestami, ktoré jej mohla ponúknuť, nemala vedomosti o
tom akú kvalifikáciu vyžadovali. Aj po skončení výpovednej doby prišla na pracovisko, pretože mala

záujem pokračovať ďalej v práci so študentmi, mala záujem dokončiť svoje povinnosti súvisiace so
záverečnými prácami študentov. Jej pôvodné pracovné zaradenie výskumný pracovník sa zmenilo na
pozíciu projektový manažér zmenou pracovnej zmluvy, reálne to znamenalo, že vyučovacia povinnosť
zostala rovnaká, mala len viac práce na konkrétnych projektoch.

Svedok A.. X.. A. T. uviedol, že do konca mája 2013 bol zamestnancom univerzity vo funkcii prorektora

pre stratégiu a rozvoj v posledných dvoch rokoch. Potvrdil, že v súvislosti s odobratím akreditácie
fakulty mechatroniky vznikli problémy, ktoré bolo treba riešiť na všetkých úrovniach, finančné toky
smerujúce k tejto fakulte stratili svoj účel. Dekanovi fakulty Príkazom rektora č. 7/2010 boli určené
konkrétne úlohy, tento zostal nečinný. Vzhľadom k tomu, že dochádzalo k neúčelnému čerpaniu
finančných a peňažných tokov, bolo pristúpené k zavedeniu krízového manažmentu, čo bolo v súlade
so štatútom univerzity, rokovacím poriadkom správnej rady i senátu, aj zákonom o vysokých školách. V

akademickomroku2010-2011užneoblomožnéprijímaťštudentovdoprvýchročníkovstým,žedobiehal
študijný program pre študentov posledných ročníkov jednotlivých študijných programov. Hoci dekanovi
fakulty bolo uložené redukovať počet zamestnancov, túto úlohu si nesplnil. Všetci zamestnanci, ktorých
sa organizačná zmena dotkla, boli postupne informovaní, pokiaľ to bolo možné v rámci univerzity, bola
snaha ponúknuť im iné pracovné miesto, ak spĺňali kvalifikačné predpoklady. Všetky výpovede boli

predložené na prerokovanie odborovej organizácie.

Svedkyňa K. J. uviedla, že jej pracovný pomer s univerzitou skončil 30.9.2013, pracovala ako vedúca
oddeleniapersonalistikyamiezd.Potvrdila,ževsúvislostisodňatímakreditáciefakultemechatroniky sa
stali finančné prostriedky viazané na jej študijný program neúčelnými, keďže dochádzalo k neúčelnému
čerpaniu finančných prostriedkov, navrhol aj kvestor univerzity zaviesť krízový režim, pričom bolo treba

riešiť aj prezamestnanosť tejto fakulty. Časť zamestnancov, ktorým bolo zrušené pracovné miesto a
spĺňali kvalifikačné predpoklady vykonávať prácu na iných fakultách, aj opätovne zamestnali. Voľné
pracovné miesta boli ponúkané na fakultách sociálno-ekonomických vzťahoch a špeciálnej techniky, kde
majú podobné študijné programy.

Podľa § 61 ods. 1 až 4 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ

aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a

prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Výpoveď, ktorá
bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj
súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa § 63 ods. 1 písm. a,b Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec

nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný
vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,
technickéhovybaveniaaleboozníženístavuzamestnancovscieľomzabezpečiťefektívnosťprácealebo
o iných organizačných zmenách.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán

alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny
úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa
neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa,
ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je
fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci.

Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány
zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených
organizačnými predpismi.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 6 ods. 1 písm. g/ zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách (ďalej ZoVŠ) do samosprávnej

pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a
určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole,

Podľa§10ods.1,5ZoVŠrektorještatutárnymorgánomverejnejvysokejškoly,riadiju,konávjejmenea
zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rektor zriaďuje, zlučuje, nariaďuje splynutie súčastí verejnej vysokej

školy, rozdeľuje a zrušuje ich (§ 21 ods. 1) po vyjadrení akademického senátu verejnej vysokej školy; ak
ide o fakulty verejnej vysokej školy, robí tak po schválení akademického senátu verejnej vysokej školy.

Podľa§28ods.9dekanvykonávaprávneúkonyvpracovnoprávnychvzťahochuzamestnancovverejnej
vysokej školy zaradených na fakulte v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy
[§ 23 ods. 1 písm. d)].

Podľa § 23 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. e/ ZoVŠ orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade
stýmtozákonomprávovmeneverejnejvysokejškolyrozhodovaťalebokonaťvtýchtoveciachpatriacich
do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6): d) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych
vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)],
Do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí : e) určovanie počtu a štruktúry pracovných miest

zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods.
2 písm. b)]. Štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä: b) základnú organizačnú štruktúru verejnej
vysokej školy vrátane spôsobu určovania počtu a štruktúry pracovných miest, l) základné zásady
pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole a jej fakultách a postup pri rozhodovaní v týchto otázkach.

V tomto prípade súd v prvom rade riešil otázku, či bolo v kompetencii rektora univerzity skončiť pracovný

pomer so žalobkyňou. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona o vysokých školách, v prvom
rade, v rámci zachovania autonómie fakulty, prináleží robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch
zamestnancov fakulty dekanovi tejto fakulty. Táto kompetencia nie je absolútna a je obmedzená v
zmysle zákona ďalšími podmienkami, ktoré určí štatút univerzity. V prípade žalovaného, ako vyplýva z
vykonaného dokazovania, čl. 29 Štatútu univerzity, v znení účinnom v čase podania výpovede žalobkyni,

pripúšťa prechod kompetencie dekana v pracovnoprávnych vzťahoch na rektora v prípade zavedenia
mimoriadnych opatrení na danú súčasť univerzity. Podľa čl. 10 mimoriadne opatrenia po prerokovaní
v kolégiu rektora a v správnej rade univerzity môže rektor univerzity zaviesť v prípade závažného
porušenia rozpočtových pravidiel. Listinné dôkazy a tiež výpovede svedkov preukázali, že k takejto
situácii došlo a postup predpokladaný štatútom k ich zavedeniu bol dodržaný. Za závažné nepochybne

možno považovať odňatie akreditácie fakulte mechatroniky, s tým súvisiaci znížený počet študentov a
na to nadväzujúcu nutnosť redukovať počet zamestnancov a venovať pozornosť čerpaniu finančných
prostriedkov. Následne na to nakoniec došlo tiež predpísaným postupom k zrušeniu uvedenej fakulty.
Súd teda dospel k záveru, že rektor univerzity bol oprávnenou osobou k tomu, aby podpísal výpoveď
z pracovného pomeru žalobkyne.Rozhodnutím č. 1/2011 rozhodol rektor univerzity o znížení počtu zamestnancov fakulty mechatroniky,
pričom dodržal postup predpokladaný vnútornými predpismi univerzity. Bola taK splnená podmienka
existencie rozhodnutia o organizačnej zmene k uplatneniu výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.

1 písm. b/ Zákonníka práce. Nie je v tejto súvislosti podstatné, že žalobkyňa nebola pracovne
zaradená v študijnom odbore mechatroniky, keďže k organizačnej zmene došlo najmä v súvislosti s
odňatím akreditácie tomuto odboru, pretože jej pracovné miesto touto organizačnou zmenou zaniklo. Nič
nebránilo rektorovi fakulty jedným rozhodnutím riešiť vzniknutú situáciu a možnú prezamestnanosť na
iných katedrách. Napokon, podstatná je existencia rozhodnutia o organizačnej zmene, a nie jej obsah,

ktorý neprináleží súdu skúmať.

Pre platnosť výpovede sa predpokladá, aby bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov.
Túto povinnosť si žalovaný splnil. Zákon neupravuje konkrétne náležitosti, ktoré by také prerokovanie
malo mať, teda námietky žalobkyne v tom smere, že návrh na prerokovanie nebol riadne zdôvodnený
a riadne prerokovaný, neboli dôvodné.

Žalobkyni nebolo ponúknuté iné vhodné pracovné miesto, nakoľko žiadnym voľným pracovným

miestom , ktoré by zodpovedalo jej kvalifikácii, teda pedagogickému vzdelaniu, žalovaný v čase dania
výpovede nedisponoval. Opak sa žalobkyni preukázať nepodarilo. Z pracovnej zmluvy a jej následných
zmien vyplynulo, že v čase výpovede bola žalobkyňa na funkčnom mieste výskumný pracovník,
v študijnom odbore kvalita produkcie. Organizačnou zmenou bolo zrušené miesto výskumného
pracovníka v rámci študijného programu Manažérstvo kvality a produkcie v študijnom odbore kvalita

produkcie organizačne zaradené na Katedre metrológie a manažérstva kvality, ako je uvedené aj v
písomnej výpovedi. Aj v tejto časti nevykazuje písomná výpoveď žiadne nedostatky.

Žalovaný bol v konaní úspešným účastníkom, súd mu preto priznal podľa § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu
trov konania nasledovne:

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala jednak určenia neplatnosti výpovede a jednak náhrady

mzdy v sume jej priemerného zárobku od 1.5.2013 do rozhodnutia súdu. V čase prevzatia právneho
zastúpenia advokátskou kancleáriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková si tak navrhovateľka
voči odporcovi uplatňovala svojím návrhom náhradu mzdy za 28 mesiacov v celkovej sume 20.888,- Eur
(t.j. 28 x 764,- Eur). Na základe uvedeného hodnota jedného úkonu právnych služieb predstavuje podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sumu 370,14 Eur a zároveň podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s

§ 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 1/3 z hodnoty 60,07 Eur, t.j. 20,02 Eur. Na základe toho hodnota
jedného úkonu právnych služieb je spolu 390,16 Eur bez DPH. Boli vykonané nasledovné úkony:

- 16.9.2013 prevzatie a príprava zastúpenia - 390,16 Eur +7,81 Eur režijný paušál (vyhl. č. 655/2004
Z.z., § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3)

- 7.10.2013 vypracovanie vyjadrenia k žaobe - 390,16 Eur + 7,81 Eur režijný paušál (vyhl. č. 655/2004

Z.z., § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3)

- 10.10.2013 účasť na pojednávani - 2 x 390,16+7,81 režijný paušál (vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 14 ods.
1 písm. c), § 16 ods. 3)

- 21.10.2013 účasť na pojednávaní - 390,16 Eur + 7,81 Eur režijný paušál (vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 14
ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3)

Podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky zvyšujú o 20 %
DPH. Odmena a režijný paušál boli spolu 1.982,04 Eur, DPH 3696,40 Eur, trovy právneho zastúpenia
boli teda vo výške 2.378,44 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín

písomne v dvoch rovnopisoch.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi

má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny

nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.