Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/128/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231418
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110231418.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v

právnej veci navrhovateľa : I.. Q. C. , M.. XX.X.XXXX , Q. E.. E. Č..XXXX/X , Bratislava , zastúpený
advokátom JUDr. Dušan Kolesár , advokát , ul. Laurinská č. 12 , 811 01 Bratislava , proti odporcovi :
Klöber - Hpi s.r.o. , ul. Grösslingova č. 53 , 811 09 Bratislava , IČO : 34 146 202 , zastúpený : Rödl &
Partner advokáti s.r.o. , ul. Lazaretská č. 8 , 811 08 Bratislava , IČO :36 855 707 , o zaplatenie mzdy ,
odmeny a odstupného s príslušenstvom , takto

r o z h o d o l :

Odporcaje povinný zaplatiťnavrhovateľovititulomodmenyzamesiacfebruár2010sumu15.266,34,-
eur brutto, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok

2010 v sume 298,17,-eur brutto, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi preplatené nevyčerpanie dovolenky v sume 894,31,-
eur brutto, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi odstupné v sume 25.458,68,-eur brutto, a to do 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy
33.953,34,-eur netto od 15.6.2010 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 9.7.2010 sa domáhal zaviazania
odporcukzaplateniuistiny41.917,79,-eurtitulomnevyplatenejmzdy,odmenyaodstupnéhoposkončení

pracovného pomeru. S odôvodnením, že v čase od 2.5.2007 do 31.5.2010 bol konateľom spoločnosti
odporcu. Táto spoločnosť patrí do koncernu spoločnosti Monier Group. Spoločníci spoločnosti Klöber
Hpi s.r.o. sú Monier Group GmbH (32%) a HPI - CZ spol.. s r.o. (68%). 100% spoločníkom spoločnosti
HPI - CZ spol. s r.o. je Monier Group GmbH. Spoločnosť Klöber Hpi s.r.o. je plne riadená podľa pokynov
štatutárov alebo nimi poverených osôb koncernu Monier Roofing Components (predtým Lafarge Roofing
Components). Odo dňa 1.3.2008 bol navrhovateľ zároveň zamestnancom spoločnosti odporcu, kedy
pracovný pomer s odporcom mu vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2008 a tento deňbol zároveň dohodnutý ako deň nástupu do práce. Pracovná zmluva bola podpísaná navrhovateľom
ako zamestnancom odporcu na jednej strane a na strane odporcu - zamestnávateľa bol podpísaný
pán Ing. T. M. ako konateľ spoločnosti odporcu, navrhovateľ ako konateľ spoločnosti odporcu a A.

N. ako priamy nadriadený navrhovateľa. K pracovnej zmluve boli následne uzavreté dva dodatky.
Článok 4 pracovnej zmluvy "Mzda a výdavky" upravoval mzdu, výdavky , vyplácanie mzdy, pričom
výška mzdy sa skladala z fixnej a variabilnej zložky. V bode 4.3 bol definovaný výpočet variabilnej
zložky mzdy. Variabilná zložka mzdy sa určila: "Zamestnancovi prináleží ročná variabilná zložka mzdy
(bonus) až do výšky 10% z 12-násobku aktuálnej mzdy. Variabilná zložka mzdy je závislá rovnomerne

od individuálneho výkonu zamestnanca (meraného podľa osobných cieľov/ POS) a od finančných
výsledkov podľa príslušných aktuálnych predpisov a Monier Roofing (Monier Roofing Components
má splnomocnenie na výkon práv na VZ a operatívne riadi všetky spoločnosti Klöber - Hpi patriace
do koncernu Monier Group). Stanovenie osobných cieľov (POs) je integrálnou súčasťou ročného
odmeňovaciehoprocesuzamestnávateľa.Osobnéciele(POs)prezamestnancasadohodnúnazačiatku
každého roka písomne medzi zamestnancom a jeho nadriadeným. Finančné ciele spoločnosti stanoví

zamestnávateľapísomneichoznámizamestnancovipočasprvýchmesiacovroka.Bezohľadunavyššie
uvedené zamestnávateľ alebo osoba, ktorú určí zamestnávateľ, môže kedykoľvek upraviť variabilnú
zložku mzdy. Dodatkom č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 1.3.2008 s účinnosťou od 1.4 2009 sa okrem
iného zmenil spôsob výpočtu variabilnej zložky mzdy nasledovne: "Zamestnancovi prináleží ročná
variabilná zložka mzdy (bonus) až do výšky 30% z 12-násobku aktuálnej mzdy. Variabilná zložka je

závislá rovnomerne od individuálneho výkonu zamestnanca (meraného podľa osobných cieľov/POs) a
od finančných výsledkov podľa príslušných aktuálnych predpisov Monier Roofing. Stanovenie osobných
cieľov (POs) je integrálnou súčasťou ročného odmeňovacieho procesu zamestnávateľa. Osobné ciele
(POs) pre zamestnanca sa dohodnú na začiatku každého roka písomne medzi zamestnancom a jeho
nadriadeným. Finančné ciele spoločnosti stanoví zamestnávateľ a písomne ich oznámi zamestnancovi

počas prvých mesiacov roka. Bez ohľadu na vyššie uvedené, zamestnávateľ alebo osoba, ktorú určí
zamestnávateľ, môže kedykoľvek upraviť variabilnú zložku mzdy popísanú v tomto odseku 4.2. alebo
Mzdu v odseku 4.1." Z uvedeného vyplýva, že Dodatkom č. 1 sa zmenila výška variabilnej zložky mzdy z
10% na 30% z 12-násobku aktuálnej mzdy. Závislosť variabilnej zložky mzdy od individuálneho výkonu
zamestnanca a od finančných výsledkov ostala nezmenená. Dodatkom č. 2 k Pracovnej zmluve zo

dňa 1.3.2008 s účinnosťou od 4.11.2009 sa opätovne zmenil spôsob výpočtu variabilnej zložky mzdy
nasledovne: "Zamestnancovi prináleží ročná variabilná zložka mzdy (bonus) až do výšky 30% z 12-
násobku aktuálnej mzdy. Variabilná zložka je závislá od individuálneho výkonu zamestnanca (meraného
podľa osobných cieľov/POs). Stanovenie osobných cieľov (POs) je

7C/128/2010

integrálnou súčasťou ročného odmeňovacieho procesu zamestnávateľa. Stanovenie osobných cieľov
na príslušný rok tvorí prílohu tohto dodatku. Osobné ciele na rok 2009 boli definované konateľom
spoločnosti Monier Roofing Components, pánom L. P. dňa 4.11.2009 a tvoria neoddeliteľnú prílohu č. 1
tohto dodatku. Bez ohľadu na vyššie uvedené, zamestnávateľ alebo osoba, ktorú určí zamestnávateľ,
môže kedykoľvek upraviť variabilnú zložku popísanú v tomto odseku alebo Mzdu v odseku 4.1.

Ostatné ustanovenia zostávajú nedotknuté." Osobné ciele boli stanovené pánom L. P., konateľom
Monier Roofing Components a stanovenie osobných cieľov na príslušný rok vo forme tabuľky tvorilo
prílohu tohto dodatku. Na tejto prílohe zo dňa 4.11.2009 je zároveň aj vyhodnotenie stanovených
osobných cieľov ku dňu 8.2.2010,a to tak, že navrhovateľ ako zamestnanec, ktorý plnil úlohy aj v
iných spoločnostiach patriacich do koncernu Monier Roofing Components splnil stanovené osobné

ciele na 90%. Vyhodnotenie 90%ného plnenia zo stanovených cieľov je schválené a podpísané jednak
zamestnávateľom, t.z. vtedajším konateľom spoločnosti pánom I.. Q. C. (navrhovateľom) a pánom
L. P. ako zástupcom (konateľa) koncernu Monier Roofing Components, pani Ing. L. Q., prokuristkou
zamestnávateľa (odporcu) a pánom Ing. T. M. a A.G. U., konateľmi spoločnosti HPI-CZ spol. s
r.o. väčšinových spoločníkom zamestnávateľa odporcu. Dodatkom č. 2 ostala nezmenená výška

variabilnej zložky mzdy 30% z 12-násobku aktuálnej mzdy a variabilná zložka mzdy bola závislá iba
od individuálneho výkonu zamestnanca (meraného podľa osobných cieľov/POs). Uvedenú dohodu
spoločníkov o vyhodnotení splnenia stanovených cieľov možno preto bez ohľadu na formu (tabuľka ako
príloha dodatku č. 2) považovať za valné zhromaždenie, ktoré schválilo výplatu vo výške 90% z 30%
základného platu. Stanovenie a odsúhlasenie splnenia cieľov vyplýva aj z mailovej komunikácie medzi

navrhovateľom a L. P. zo dňa 4.11.2009. Na základe koncernom schváleného plánu splnenia osobnýchcieľov navrhovateľa ako zamestnanca za rok 2009 bola navrhovateľovi vyplatená vo februári 2010
variabilná zložka mzdy vo výške 21.384,-eur brutto, čo predstavuje 90% (osobné ciele boli splnené iba
na 90% v zmysle prílohy k dodatku č. 2) z 30% z 12-násobku aktuálnej mzdy, tak ako to bolo dohodnuté

v bode 4.3. Pracovnej zmluvy v znení dodatku č. 2 a prílohy, kde boli stanovené ciele pre zamestnanca
(ako dôkaz bola predložená výplatná páska za február 2010). Pracovný pomer medzi navrhovateľom
a odporcom sa skončil Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 20.4.2010 ku dňu 31.5.2010.
V Dohode o skončení pracovného pomeru sa zamestnávateľ a zamestnanec okrem iného v článku I. v
bode 3 dohodli na odstupnom v trvaní 13 mesiacov. Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal

navrhovateľ ako zamestnanec na jednej strane a na druhej strane ako konateľ zamestnávateľa spolu
s pánom Ing. F. W., prokuristom zamestnávateľa. Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal aj
Ing. T. M. a A. U., konatelia spoločnosti HPI - CZ spol. s.r.o. (väčšinový spoločník zamestnávateľa).
Dňa 12.5.2010 sa konalo valné zhromaždenie odporcu, na ktorom došlo k odvolaniu navrhovateľa z
funkcie konateľa. Dňa 31.5.2010 bol navrhovateľovi doručený mail na súkromnú adresu v angličtine
od pani P. U., funkciou recepčná v spoločnosti Klöber GmbH Co-KG (nakoľko firemný e-mail bol v

tom čase už deaktivovaný), v ktorom odporca uvádza, že podľa pracovnej zmluvy a podpísaného
dokumentu v prílohe je nárok navrhovateľa na bonus za rok 2009 ako variabilnej zložky mzdy vo výške
6.117,66,-eur brutto a nie 21.384,-eur brutto s odkazom na nešpecifikovanú a nepodpísanú prílohu 1 k
listu (tabuľka). Odporca súčasne v liste uviedol, že odstupné vo výške 13 mesiacov v zmysle Dohody
o skončení pracovného pomeru mu bude vyplatené v sume 92.250,-eur a že v snahe ekonomicky

a administratívne vysporiadať vzniknutú situáciu, mu bude zo sumy vyššie uvedeného odstupného
stiahnutá sumu 15.266,34,-eur brutto (21.384,-eur - 6.117,66,-eur) a bude mu vyplatená suma vo výške
77.683,66,-eur, ktorou majú byť vysporiadané všetky nároky odporcu vyplývajúce z pracovného pomeru
(list odporcu zo dňa 31.5.2010 s prílohou). Dňa 1.6.2010 sa konalo stretnutie navrhovateľa s odporcom ,
kedy navrhovateľ vyjadril, že trvá na správnosti výšky 21.384,-eur brutto variabilnej zložky mzdy (bonus)

za rok 2009 v zmysle Pracovnej zmluvy v znení jej dodatkov a že trvá na tom, aby výška odstupného
v trvaní 13 mesiacov bola vypočítaná v zmysle Zákonníka práce. Navrhovateľ trval na tom, že výška
bonusu za rok 2009 bola vyplatená v rozsahu 90% stanovených osobných cieľov, schválených pánom L.
P., konateľom koncernu Monier Roofing Components , tak ako to tvorí prílohu Dodatku č. 2 k Pracovnej
zmluve. Dňa 9.6.2010 bolo navrhovateľovi odporcom doručený list , v ktorom je uvedené, že U. L. P.

nepotvrdil dohodu ohľadom bonusu za rok 2009a že vyplatená výška bonusu 21.384,-eur je nesprávna.
Zároveň je v tomto liste uvedená iná výška odstupného v zmysle Dohody o skončení pracovného
pomeru nie 92.250,-eur brutto ako bolo uvedené v liste zo dňa 31.5.2010, ale len 85.800,-eur brutto
s poznámkou, že došlo k chybe pri výpočte. Prílohou tohto listu bolo opäť určenie výšky bonusu, kde
v prvej vete je uvedené, že variabilná zložka je závislá rovnomerne od finančných výsledkov podľa

príslušných aktuálnych predpisov a od individuálneho výkonu zamestnanca (meraného podľa osobných
cieľov/POs), pričom v tabuľke je určenie výšky bonusu za obdobie od januára - marca 2009 vo výške
10%, kedy 5% zodpovedá finančným výsledkom koncernu, ktorý sa rovná 0 a 5% od osobných cieľov
splnených na 90%, čo predstavuje sumu 771.66,,-eur a od apríla do decembra 2009 sa určí bonus
tak, že 20% zodpovedá finančným prostriedkom a 10% osobným cieľom, pričom finančné výsledky sa

rovnajú 0 a osobné ciele sú splnené na 90%, čo predstavuje sumu 5.346,00,-eur. Konečná suma takto
určeného bonusu podľa odporcu predstavuje 6.117,66,-eur brutto. Uvedené výpočty odporcu nie sú
podpísané navrhovateľom a boli navrhovateľovi doručené po prvý krát dňa 9.6.2010. Takéto výpočty sú
v priamom rozpore s Pracovnou zmluvou , v znení dodatkov č. 1 a 2 a sú nesprávne. Dňa 14.6.2010
odporca v zmysle výplatnej pásky za mesiac máj 2010 vyplatil navrhovateľovi ako čistú mzdu (netto)

69.575,75,-eur, ktorá bola tvorená zložkami: mzda za posledný odpracovaný mesiac vo výške 5.028,58,-
eur brutto, mimoriadna odmena vo výške 3.882,71,-eur brutto, náhrada mzdy za dovolenku vo výške
1.670,18,-eur brutto, preplatené nevyčerpanie dovolenky vo výške 5010,53,-eur brutto , odstupné vo
výške 85.800,-eur brutto. Odporca svojvoľne zo sumy 81.941,49,-eur netto vykonal zrážku "preplatok
mzdy 02/2010" vo výške 12.365,74,-eur netto. Odporca dodatočne vyhotovil novú výplatnú pásku za

obdobie 02/2010, kde je uvedený bonus 6.117,66,-eur a nie 21.384,-eur brutto, ktorý bol navrhovateľovi
riadne schválený a vo výplatnom termíne za mesiac február aj vyplatený. Odporca zároveň pri výpočte
náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a odstupného nepostupoval
v súlade so Zákonníkom práce a namiesto priemernej mzdy za predchádzajúci štvrťrok (Q1 - 2010)
použil svojvoľne pre výpočet iba základnú mzdu. Správny a zákonný výpočet mzdy, ktorá mala byť

v zmysle správnej výplatnej pásky navrhovateľovi vyplatená mal byť taký, že navrhovateľovi mala byť
vyplatená čistá mzda vo výške 103.529,09,-eur, ktorá mala byť tvorená zložkami: mzda za posledný
odpracovaný mesiac 5.028,58,-eur brutto, mimoriadna odmena 3.882,71,-eur brutto, náhrada mzdy za
dovolenku vo výške 1.968,35,-eur brutto , preplatené nevyčerpanie dovolenky vo výške 5.905,04,-eurbrutto a odstupné vo výške 111.258,68,-eur brutto. Navrhovateľ v mesiaci február zaplatil zo správne
vyplatenej odmeny vo výške 21.384,-eur preddavok za daň z príjmov. Odporca túto skutočnosť v novej
výplatnej páske za mesiac február vyvrátil a uviedol na ne nepravdivú čiastku preddavkov na daň z

príjmov iba zo sumy 6.117,66,-eur. Vo výplatnej páske za mesiac máj navrhovateľ zaplatil preddavok na
daň z príjmov z celej čiastky pred neoprávneným krátením už spomenutej výške spoločnosť ADP s.r.o.
ktorá vykonávala pre spoločnosť odporcu vedenie mzdového účtovníctva písomne potvrdila, že mzda
navrhovateľa za mesiac február 2010 bola

7C/128/2010

v mesiaci február vypočítaná správne a na základe podkladov od spoločnosti odporcu. Prílohou tohto

potvrdenia je pôvodná správna výplatná páska za mesiac február 2010. Navrhovateľ uviedol, že výška
bonusu začala byť sporná až v posledný deň trvania pracovného pomeru, do tohto dňa nebola výška
bonusu namietaná ani spoločníkmi ani žiadnou osobou z koncernu. Odporca vyvíjal na navrhovateľa
psychický nátlak, aby súhlasil s výpočtom odmeny (bonusu) za rok 2009 s tým, že v opačnom prípade
odporca podnikne právne kroky voči navrhovateľovi smerujúce k vydaniu bezdôvodného obohatenia.

Navrhovateľ uviedol, že spoločnosť odporcu vytvorila v účtovnej uzávierke k 31.12.2009 rezervu na
odmeny a odvody (sociálne, zdravotné a pod.) navrhovateľa vo výške 25.000,-eur. Táto rezerva bola
zaúčtovaná na pokyn Ing. T. Q., čo potvrdzuje aj jeho mail zo dňa 21.1.2010. Dôkazom je aj e-mailové
vyhlásenie pána Ing. T. M., konateľa spoločnosti HPI - CZ spol. s r.o. , ktorá je 68% spoločníkom
spoločnosti odporcu, že výška bonusu navrhovateľa za rok 2009 bola potvrdená aj pánom L. P.,

zástupcom (konateľom) Monier Roofing Components. Odporca sa nachádzal v zlej finančnej situácii,
navrhovateľ požiadal materskú spoločnosť Monier Group GmbH o poskytnutie pôžičky na výplatu
miezd a odmien za mesiac február 2010. Materská spoločnosť uvedenú pôžičku schválila finančné
prostriedky poskytla odporcovi v mesiaci marec 2010.O vyplatení odmeny bola materská spoločnosť
informovaná okamžite po jej zaúčtovaní (február) a následne opakovane po jej vyplatení (marec) z

čoho nespochybniteľne vyplýva, že vedeniu materskej spoločnosti bola dobre známa otázka výšky
mzdy a odmien a poskytnutím pôžičky na jej vyplatenie s tým vyjadrila súhlas. Nakoľko odporca
vyplatil navrhovateľovi nesprávne iba sumuj čistej mzdy (netto) 69.575,75,-eur na základe svojvoľného
odpočítania časti bonusu (odmeny) za rok 2009 a nesprávneho výpočtu náhrady mzdy za dovolenku,
náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a odstupného, keď odporca odmieta zaplatiť navrhovateľovi

rozdiel medzi správne vypočítanou hrubou mzdou (brutto) 128.043,36,-eur a nesprávne vypočítanou
hrubou mzdou brutto 101.392,-eur, čo predstavuje sumu 26.266,43,-eur a rovnako odmieta vyplatiť
navrhovateľovi časť svojvoľne strhnutého bonusu v sume 15.266,34,-.eur brutto. Navrhovateľ si zároveň
uplatnil úroky z omeškania od 15.6.2010 keď mu bola odporcom vyplatená nesprávna suma v zmysle
ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. S poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. (výška úrokov z

omeškania je o 8% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Sadzba hlavné refinančné operácie sa považuje za základnú
úrokovú sadzbu ECB, ktorá bola od 13.5.2009 1,75%. Poukázal na ust. § 118 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001
Z.z. v znení neskorších predpisov a článok 4 ods. 4.3. Pracovnej zmluvy v znení jej dodatkov. Žiadal
zaviazať odporcu titulom nevyplatenej mzdy, odmeny a odstupného , zaplatiť sumu 41.917,79,-eur brutto

s úrokom z omeškania vo výške 9,75% zo sumy 33.953,34,-eur netto od 15.6.2010 do zaplatenia a k
náhrade trov konania.

Navrhovateľ na záver na pojednávaní konanom dňa 12.11.2012 uviedol, že po vykonanom dokazovaní
v konaní má za to, že bol v plnom rozsahu preukázaný jeho nárok v plnom rozsahu v znení návrhu
na začatie konania zo dňa 06.07.2010 v znení neskorších zmien a špecifikácie zo dňa 18.03.2012. V

zmysle uvedeného zotrváva na žalobnom návrhu a všetkých doterajších prednesoch a vyjadreniach.
V konaní boli predložené také dôkazy, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú oprávnené
nároky navrhovateľa. Poukázal najmä na výpoveď navrhovateľa a všetky jeho vyjadrenia, Pracovnú
zmluvu zo dňa 01.03.2008, Dodatky č. 1 a 2 k pracovnej zmluve, tabuľku stanovenia osobných cieľov
navrhovateľa, vyhodnotenie splnenia osobných cieľov na 90%, z ktorého sa odvíja odmena k základnej

mzdenavrhovateľa,výplatnúpáskuzafebruár2010,výplatnúpáskuzamáj2010,Oznámenieovýsledku
inšpekcie práce zo dňa 16.05.2011, výpoveď účtovníčky pani Ing. V. B. mzdárky zo spoločnosti ADP,
výpoveďkonateľaúčtovnejspoločnostiADPpánaL.G.,e-mailzodňa04.11.2009medzinavrhovateľom
a pánom L. P. . Odporca v konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali opak navrhovateľom
tvrdených a preukazovaných relevantných skutočností. Navrhovateľ mal za preukázané, že Dodatokč. 2 k pracovnej zmluve uzatvorený v súlade so Zákonníkom práce a ostatných všeobecne záväzných
platných právnych predpisov plne korešponduje so schválenou tabuľkou o stanovení a vyhodnotení
osobných cieľov navrhovateľa ako podkladu na stanovenie výšky odmeny, kde sa odsúhlasila variabilná

zložka mzdy (bonus) vo výške 30% závislá len od "personal objectives" osobných cieľov zamestnanca,
pričom splnenie týchto cieľov bolo vyhodnotené na 90%. Táto skutočnosť je v súlade s predmetnou
tabuľkou a tvrdením navrhovateľa aj z dôvodu, že práve pán L. P., ktorý mal na starosti stanovenie a
vyhodnotenie splnenia kritérií na priznanie a výpočet variabilnej zložky mzdy, sám vyškrtol hodnotenie
finančných kritérií "netsales" ako ukazovateľ pre výpočet variabilnej zložky mzdy (bonus) - mail zo dňa

04.11.2009. V tejto súvislosti sa vyjadrenia pána P., ktoré sú uvedené na listinnom dôkaze protistrany,
javia ako zavádzajúce. K výplatným páskam za február a máj 2010, tak o správnosti výpočtu mzdy a
ostatných nárokov (odstupné) sa jednoznačne vyjadrila svedkyňa - účtovníčka pani Ing. V. B. a ako
aj konateľ účtovnej spoločnosti ADP pán L. G., pričom zhodne uviedli, že úpravy výplatných pások a
tým aj výpočet mzdy a ostatných nárokov sa vykonali ex post na výslovný príkaz oporcu a výlučne na
jeho zodpovednosť. navrhovateľ poukázal na výsledok inšpekcie Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa

16.05.2011, kde sa jednoznačne konštatuje porušenie zákona, konkrétne ust. § 131 ods. 3 Zákonníka
práce, čím došlo zo strany odporcu ako zamestnávateľa k nezákonne vykonanej zrážke zo mzdy
bez písomnej dohody o zrážkach zo mzdy. Tvrdenia odporcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola
uzavretá v zmysle bodu 4.5 Pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2008 neobstoja. Podľa názoru navrhovateľa
nemôže byť takto uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej by bol zamestnávateľ

oprávnený takúto zrážku vykonať. Odporca tak nesprávne a nezákonne postupoval, využil nesprávny
inštitút a aj keď mal odporca za to, že mzda a ostatné nároky navrhovateľovi nepatria, nebol oprávnený
takto krátiť mzdu, mal ju riadne vyplatiť a domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Odporca
pri jednej z predložených komunikácií s navrhovateľom sám uvádza, že mohol žalovať navrhovateľa
pre bezdôvodné obohatenie, ale chceli ušetriť prostriedky a čas, tak zvolili postup zápočtu k mzde

za máj 2010, pričom tým sám odporca vlastne priznal úmysel a vedel, že tento postup nie je právne
správny. Inšpektorát práce ďalej konštatoval, že odporca si nesplnil zákonnú povinnosť a nevydal
navrhovateľovi potrebné dokumenty v zákonnej lehote pri skončení pracovného pomeru, čím došlo
pravdepodobne k machinácii s predmetnými dokumentmi zo strany odporcu. V konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia by mal však odporca dôkaznú núdzu aj z dôvodu, že samotný prevod

finančných prostriedkov autorizoval v banke sám pán Ing. T. Q.Č., teda o čiastke vedel a až do skončenia
pracovnéhopomerujunikdyonsámaleboniektoinýnerozporoval(podpísalatoprokuristkaaautorizoval
p. Bača). V účtovnej závierke za rok 2009 bola vytvorená rezerva na odmenu navrhovateľa v plnej
výške 30% zo základnej mzdy. Túto rezervu overil nezávislý audítor SKAU a nekonštatoval porušenie
predpisu a k uvedenej účtovnej závierke vydal výrok bez výhrad. Táto účtovná závierka bola uložená aj

do zbierky listín obchodného registra. Záverom na základe vyššie uvedeného navrhovateľ vyslovil názor,
že všetky ním predložené a vykonané dôkazy tvoria homogénny celok, z ktorého má za preukázané
svoje oprávnené nároky v zmysle navrhovaného petitu. Preto žiadal súd, aby návrhu navrhovateľa v
plnom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na úhradu trov konania, ako aj trov právneho zastúpenia
navrhovateľa, ktoré v prípade úspechu v konaní vyčísli do 3 dní od vyhlásenia rozsudku.

7C/128/2010

Na pojednávaní konanom dňa 18.6.2012 súd uznesením pripustil navrhovateľom navrhnutú zmenu -
špecifikáciu petitu návrhu t.j. upresnenie jednotlivých uplatnených položiek navrhovateľom v návrhu na
začatie konania, ktoré tvoria vyčíslenú sumu 41917,41eur s príslušenstvom.

Odporca prevzal návrh na začatie konania dňa 7.2.2011 a písomné vyjadrenie k návrhu doručil súdu

dňa 24.2.2011 a žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľ sa s odporcom
nachádzali v dvoch právnych vzťahoch : v obchodnoprávnom vzťahu v ktorom vystupoval ako konateľ
spoločnosti od 17.5.2007 do 12.5.2010 - k tomuto dátumu bol navrhovateľ z funkcie konateľa odvolaný
valným zhromaždením spoločnosti a v pracovnoprávnom vzťahu založenom pracovnou zmluvou od
1.3.2008 do 31.5.2010 a navrhovateľom sporný nárok vychádza z pracovnoprávneho vzťahu. Variabilná

zložka mzdy podľa pracovnej zmluvy navrhovateľa je závislá rovnomerne od individuálneho výkonu
zamestnanca ( meraného podľa osobných cieľov/POs a od finančných výsledkov podľa príslušných
aktuálnych predpisov koncernu Monier Roofing. K zmluve bol uzavretý Dodatok dňa 1.4.2009, ktorý
upravil výšku variabilnej zložky mzdy z pôvodných 10% z 12x aktuálnej mzdy na 30% z 12x aktuálnejmzdy ( výšku odmeny rovnomerne determinujú : individuálny výkon zamestnanca a finančné výsledky).
K Dodatku č. 2 odporca uviedol, že tento mu nie je známy. Týmto Dodatkom č. 2 sa zmenil spôsob
výpočtu variabilnej zložky mzdy a variabilná zložka je závislá iba od individuálneho výkonu zamestnanca

t.j. pri posudzovaní zamestnancovho nároku na vyplatenie variabilnej zložky mzdy resp. na jej výšku
už nemajú finančné výsledky žiadny dopad a od uvedeného dodatku navrhovateľ odvíja svoj nárok na
variabilnú zložku mzdy a podľa neho určuje výšku. Predmetný Dodatok č. 2 je podpísaný na oboch
stranách pánom C., v čase kedy sa mal stať účinným 4.11.2009 za zamestnávateľa spoločnosť Klöber
- Hpi s.r.o. bolo konanie za spoločnosť definované v spoločenskej zmluve spoločnosti a vo výpise z

obchodnéhoregistra tak,ževmenespoločnostikonajúvždydvajakonateliaspoločnealebokaždýznich
spoločne s prokuristom, prokurista koná v mene spoločnosti vždy spoločne s jedným z konateľov a preto
jeDodatokč.2neplatný(formálnenedostatky).Osobnécielebolistanovenéosobitneanieakoprílohak
Dodatkuč.2.Finančnévýsledky-cielenebolizarok2009splnenéažiadenzamestnanecvcelejskupine
Monier Group túto časť bonusu nezískal. Navrhovateľovi podľa názoru odporcu mal byť vyplatený bonus
za rok 2009 vo výške 6117,66eur brutto namiesto vyplateného bonusu vo výške 21384eur. Odporca

ako zamestnávateľ dospel k záveru, že podľa jeho názoru neoprávnene vyplatený rozdiel v bonuse
navrhovateľovi ( zamestnancovi ) zrazí s poukazom na bod 4.5. Zmluvy. Odporca dňa 25.10.2012 na
pojednávaní uviedol, že dostal k dispozícii listinný doklad, a to e-mailovú komunikáciu medzi pánom O.
N. a pánom Ing. Q. C. ( navrhovateľom ) zo dňa 26.4.2010, z ktorého vyplýva, že dohoda o skončení
pracovného pomeru má byť opatrená podpismi zástupcov spoločníka, pán R. a pán B.. Uvedený e-mail

je v anglickom jazyku s tým, že právny zástupca odporcu uviedol, že tento doklad má preukazovať
neštandardný postup navrhovateľa v tejto veci a nežiadal, aby súd na tento listinný doklad prihliadol.
Bol predložený len na dokreslenie celej situácie, nakoľko skončenie pracovného pomeru dohodou je
podľa názoru odporcu platné. Poukázal na výpoveď svedkyne Ing. V. B. , ktorá potvrdila, že spoločnosť
vychádzala iba z podkladov klienta, založil do súdneho spisu e-mail, zasielaný navrhovateľom pani

F. J. dňa 1.3.2010, z ktorého vyplýva, že podklady pre vyplatenie si zaslal navrhovateľ sám. Založil
do súdneho spisu písomnú výpoveď pána P., ktorý je v súčasnosti v Nemecku, a preto výpoveď
spísal písomne. Krátkou cestou doručil kópiu tohto dokladu navrhovateľovi. Odporca na vysvetlenie k
otázke adresovanej na svedkyňu, prečo bol vykonaný výpočet zo základnej mzdy uviedol, že výpočet z
priemernej mzdy uvádza Zákonník práce pre konkrétne prípady, t.j. pre ukončenie pracovného pomeru

výpoveďou, dohodou, v prípadoch uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav. K dohode o skončení pracovného pomeru navrhovateľom nebol dôvod uvedený, teda
došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou bez uvedenia výpovedného dôvodu, a preto nárok
navrhovateľovi na odstupné vypočítané z priemernej mzdy ani nevznikol, odporca to preto bral ako 13 x
násobok mzdy. Odporca na záver na pojednávaní konanom dňa 12.11.2012 uviedol, že návrhom zo dňa

06.07.2010 žiada navrhovateľ od odporcu zaplatenie sumy 41.917,70 EUR. Uvedená suma prestavuje
súčet navrhovateľom vyčíslených nárokov, ktoré mu má odporca doplatiť:

" odmena za mesiac február 2010 vo výške 15.266,34 EUR;

" náhrada mzdy za dovolenku vo výške 298,17 EUR;

" náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 894,51 EUR;

" odstupné vo výške 25.458,68 EUR.

Oprávnenosť uvedených nárokov mala byť predmetom posudzovania v rámci tohto súdneho konania.
Dňa 24.05.2010 sa odporca dozvedel, že navrhovateľovi, ktorý súbežne vykonával i funkciu konateľa
spoločnosti (do 12.05.2010), bol vyplatený bonus (odmena) vo výške 21.384,-EUR. V spoločnosti
odporcu je zavedený určitý mechanizmus výpočtu odmien a ich následný schvaľovací postup. Tento

výpočtový modus bol dohodnutý v pracovnej zmluve, resp. v Dodatku č. 1 pracovnej zmluvy:

"Zamestnancovi prináleží ročná variabilná zložka mzdy (bonus) až do výšky 30% z dvanásť
násobku aktuálnej Mzdy. Variabilná zložka mzdy je závislá rovnomerne od individuálneho výkonu
zamestnanca (meraného podľa osobných cieľov POs) a od finančných výsledkov podľa príslušných
aktuálnych predpisov Monier Roofing. Stanovenie osobných cieľov (POs) je integrálnou súčasťou

ročného odmeňovacieho procesu zamestnávateľa. Osobné ciele (POs) pre zamestnanca sa dohodnú
na začiatku každého roka písomne medzi zamestnancom a jeho nadriadeným. Finančné ciele
spoločnosti stanoví zamestnávateľ a písomne ich oznámi zamestnancovi počas prvých mesiacov
roka. Bez ohľadu na vyššie uvedené, zamestnávateľ, alebo osoba ktorú určí zamestnávateľ, môžepo vzájomnej dohode upraviť variabilnú zložku mzdy popísanú v tomto odseku 4.2 alebo Mzdu v
odseku 4.1."Ako z definície variabilnej mzdy navrhovateľa vyplýva, spôsob určenia variabilnej zložky
mzdy je rovnomerne determinovaný individuálnym výkonom zamestnanca a finančnými výsledkami,

určenými aktuálnymi predpismi koncernu Monier Roofing. Sporná odmena, ktorá bol zamestnancovi
vyplatená, nezodpovedala odmene, na ktorú navrhovateľovi v skutočnosti vznikol nárok, dokonca ju
niekoľkonásobne prevýšila. V snahe napraviť zjavne nesprávne určenú výšku odmeny, využil preto
odporca ustanovenie pracovnej zmluvy, ktoré ho oprávňuje vykonať z navrhovateľovej mzdy zrážku, ak
by išlo o peňažné plnenie, ktoré zamestnanec dlhuje zamestnávateľovi. Uvedená dohoda o zrážkach

je upravená v pracovnej zmluve, čím splnila zákonom stanovenú formálnu náležitosť - písomnú formu.
Na základe dohody o zrážkach zo mzdy odporca zrazil z navrhovateľovej mzdy sumu prevyšujúcu
jeho skutočný nárok (výška skutočného nároku bola zdokladovaná v priebehu konania - mzdové listy
a výpočty sú súčasťou súdneho spisu). Odporca tak vychádzal zo skutočného nároku aj pri výpočte
ďalších napádaných plnení (náhrada mzdy a odstupné), tzn. zo súm vypočítaných v súlade s pracovnou
zmluvou a Dodatkom č.1. Po vykonanej zrážke začal navrhovateľ žiadať späť sumu, ktorá mu bola

strhnutá a rovnako začal i tvrdiť, že existuje Dodatok č.2 k pracovnej zmluve, podľa ktorého sa variabilná
zložka mzdy bude určovať len podľa dosiahnutia osobných cieľov, pričom finančné ciele sa už zohľadniť
nemali. Keďže finančné ciele neboli v roku 2009 splnené, daná skutočnosť značne ovplyvnila rozdiel
medzi výpočtami odmeny vykonanými navrhovateľom a odporcom. Odporca bol so skutočnosťou, že
existuje takýto dodatok prvý krát konfrontovaný až v navrhovateľovom návrhu na výkon predbežného

7C/128/2010

opatrenia na vyplatenie sumy 41.917,79 EUR. Dodatok č. 2 bol podpísaný za obe strany (t.j. za
zamestnávateľa i zamestnanca) len pánom C., čo je v rozpore s konateľskými oprávneniami aktuálnymi
v čase uzavretia dodatku, tzn. za spoločnosť môžu konať spolu dvaja konatelia alebo konateľ spolu
s prokuristom. Dodatok č. 2 týmto nespĺňa základnú formálnu náležitosť, a síce podpis druhého

konateľa či prokuristu na strane zamestnávateľa, a je preto absolútne neplatný. Navrhovateľ sa síce
následne "snažil" konvalidovať Dodatok č. 2 tým, že k nemu pripojil dokument, na ktorom sa podpisy
ďalších osôb oprávnených konať v mene spoločnosti nachádzali, avšak neboli navrhovateľovi udelené
za účelom schválenia Dodatku č.2, keďže o jeho existencií v čase podpisu nemal nikto iný okrem
navrhovateľa vedomosť (preukázali sme svedeckými výpoveďami osôb, ktoré sa podpísali pod "prílohu"

k Dodatku č. 2). Za podstatné považujeme pripomenúť i skutočnosť, že navrhovateľ si nielen sám
pripravil Dodatok č. 2, ale aj to, že pri zúčtovaní jeho mzdy za mesiac február 2010 (t.j. mesiac,
za ktorý mu bola vyplatená sporná odmena) zadával údaje mzdovej účtovníčke on sám, ako osoba
oprávnená konať za zamestnávateľa. Mzdový účtovník obdržal len čísla (výška miezd, odmien) zadané
pánom C. ako konateľom spoločnosti, ktoré potom účtovník spracoval do miezd a mzdových listov.

Zamestnávateľ mohol na danú vec preto reagovať až keď bola odmena navrhovateľovi vyplatená.
Na "neštandardnú" výšku vyplácaných plnení pánovi C. dokonca zamestnávateľa upozornila mzdová
účtovníčka (mail p. J. je súčasťou spisu). Odporca vyslovil názor, že súd pri posúdení daného návrhu by
mal zvážiť nielen oprávnenosť zrážky zo mzdy, ktorú vykonal odporca, ale mal by sa ako prejudiciálnou
otázkou zaoberať i samotnou oprávnenosťou nároku navrhovateľa na odmenu v ňom určenom rozsahu,

resp. dobromyseľnosťou navrhovateľa pri jej nadobudnutí. Zamestnávateľ ( odporca ) je oprávnený
vykonať zo zamestnancovej mzdy zrážky iba zo zákonom stanovených dôvodov (§ 131 Zákonníka
práce). Nad rámec zrážok, ktoré môže zamestnávateľ vykonať jednostranne, môže vykonávať ďalšie
zrážky iba na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy. Odporca ako zamestnávateľ uzavrel s
navrhovateľom, zamestnancom, Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou úpravy pracovnej

zmluvy. Táto dohoda bola po formálnej stránke uzavretá platne. Čo sa týka obsahovej stránky (aj
napriek tomu, že samotný navrhovateľ to nenamietal ani neuviedol ako argument), sme názoru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy nie je v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 Zákonníka práce, podľa
ktorého ak sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je takýto právny úkon neplatný. Podľa bodu
4.5 pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom je zamestnávateľ oprávnený zraziť zo

mzdy alebo inej odmeny zamestnanca vtedy, ak zamestnancovi vznikne voči zamestnávateľovi záväzok.
Výšku tohto záväzku je potom zamestnávateľ oprávnený zraziť zo mzdy zamestnanca. Účelom tejto
zmluvnej úpravy bolo, aby v prípade, že vznikne napr. preplatok, ktorý bol zamestnancovi vyplatený
bez existencie právneho titulu, mohol zamestnávateľ vykonať nápravu následnou zrážkou zo mzdy.
Zamestnanec sa takto nevzdáva vopred svojho práva na mzdu (čo je podľa ust. §118 Zákonníka práce

peňažné plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu), ale dáva súhlas s tým, že akby došlo k platbe, na ktorú nemal zamestnanec nárok ergo právo (absentoval právny titul), tak mu môže
byť zo mzdy zrazená. Zamestnanec sa takto nevzdáva svojho práva na mzdu, ale na plnenie, ktoré
spĺňa definíciu bezdôvodného obohatenia (ust. §222 Zákonníka práce). Zákonník práce, ani iný právny

predpis, nezakotvuje "právo" na bezdôvodné obohatenie. Sme preto názoru, že odporca neprekročil
svoje oprávnenia a snažil sa danú nezrovnalosť vyriešiť ekonomicky i administratívne najefektívnejším
spôsobom. V priebehu pojednávania odporca predložil súdu dôkazy, ktoré preukazujú, že navrhovateľ
nebol pri získavaní a nadobudnutí odmeny dobromyseľný. Máme za preukázané, že Dodatok č.2
k pracovnej zmluve navrhovateľa, ktorý tvorí navrhovateľovo argumentačné ťažisko, je absolútne

neplatný,keďženeobsahujeformálnunáležitosť-podpisdruhéhokonateľa/prokuristu.Priloženátabuľka
s výsledkami (percentuálne vyjadrenie dosiahnutia osobných cieľov zamestnanca) nie je prílohou
k Dodatku č.2, ale samostatným dokumentom určujúcim jeden determinant odmeny navrhovateľa.
Navrhovateľ sa podvrhom dodatku a vydávaním schválených osobných cieľov za prílohu sfalšovaného
dodatku dopustil pokusu o bezdôvodné obohatenie. Dôkazom preukazujúcim nepravosť Dodatku č. 2 je
okrem absencie podpisu druhej zodpovednej osoby i výpoveď p. Dr. P., ktorý nemal žiadnu vedomosť

o existencií takéhoto dodatku keď podpisoval tabuľku s osobnými cieľmi navrhovateľa. Dokonca aj
navrhovateľ sám sa usvedčil z dodatočnej "výroby" dodatku tým, že podpísal dňa 14.05.2010 výstupný
dokument, ktorý obsahoval jeho kompletnú administratívnu agendu vrátane pracovnej zmluvy a Dodatku
č. 1 k pracovnej zmluve. Dodatok č.2 nebol v zozname obsiahnutý ( judikát R 51/1975: Ustanovením
§ 131 ZP nie je zamestnávateľovi dané oprávnenie zraziť zo mzdy zamestnanca akýkoľvek poskytnutý

preddavok na mzdu (jej zložku), ale iba oprávnenie vykonať zrážku zo mzdy na taký preddavok na mzdu
(jej zložku), ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že sa nesplnili podmienky na priznanie tejto mzdy
(jej zložky)). Ako sme vyššie uviedli, nepopierame existenciu nároku navrhovateľa na náhradu mzdy za
nevyčerpanú dovolenku či počas čerpania dovolenky. Sporná je však výška, ktorá daných plnení, keďže
odporca vychádzal pri výpočtoch z iných podkladov (pracovná zmluva a Dodatok č.1) než navrhovateľ

(Dodatok č.2). Pre určenie ich výšky je smerodajné určenie platnosti resp. neplatnosti navrhovateľových
nárokov na odmenu, ktorá ovplyvňuje výpočet priemernej mzdy. Odporca uviedol, že v prípade ak súd
z dôvodu formálnych nedostatkov vykonanej zrážky zaviaže odporcu na vrátenie zrazenej sumy, bolo
by takéto plnenie v rozpore s dobrými mravmi, keďže navrhovateľ sa k uvedenému plneniu dostal
podvodným spôsobom spĺňajúcim znaky bezdôvodného obohatenia podľa § 222 ods. 1 Zákonníka

práce, t.j. "Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa.....musí obohatenie vydať".
Na základe uvedených skutočností odporca pokladal návrh navrhovateľa na vyplatenie sumy 41.917,70
EUR za nedôvodný a v rozpore s dobrými mravmi a žiadal súd o úplné zamietnutie návrhu navrhovateľa
a o priznanie náhrad trov konania odporcovi.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a právneho zástupcu

navrhovateľa, výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu a právneho zástupcu odporcu, výsluchom
svedkov ( Ing. V. B., P. U., L. G. ) a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu a zistil nasledovný skutkový stav :

Navrhovateľ bol odo dňa 2.5.2007 do dňa 31.5.2010 bol konateľom spoločnosti odporcu Klöber - Hpi
s.r.o. ( odporcu ) podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. vl.č. 46491/B. Odo

dňa 1.3.2008 bol navrhovateľ zároveň zamestnancom spoločnosti odporcu, kedy pracovný pomer s
odporcom mu vznikol na základe pracovnej Zmluvy zo dňa 1.3.2008 a tento deň bol zároveň dohodnutý
ako deň nástupu do práce. Pracovná zmluva bola podpísaná navrhovateľom ako zamestnancom
odporcu na jednej strane a na strane odporcu - zamestnávateľa bol podpísaný pán Ing. T. M. ako konateľ
spoločnosti odporcu, navrhovateľ ako konateľ spoločnosti odporcu a A. N. ako priamy nadriadený

navrhovateľa.KpracovnejzmluvebolinásledneuzavretéDodatokč.1aDodatokč.2.Bolonesporné,že
v obchodnoprávnom vzťahu vystupoval navrhovateľ ako konateľ spoločnosti od 17.5.2007 do 12.5.2010
- k tomuto dátumu bol navrhovateľ z funkcie konateľa odvolaný valným zhromaždením spoločnosti a
súčasnenavrhovateľvystupovalvpracovnoprávnomvzťahuzaloženompracovnouzmluvouod1.3.2008
do 31.5.2010.

7C/128/2010Spoločnosť Klöber - Hpi s.r.o. ( odporca ) patrí do koncernu spoločnosti Monier Group. Spoločníci
spoločnosti Klöber Hpi s.r.o. sú Monier Group GmbH (32%) a HPI - CZ spol.. s r.o. (68%). 100%
spoločníkomspoločnostiHPI-CZspol.sr.o.jeMonierGroupGmbH.SpoločnosťKlöberHpis.r.o.jeplne

riadená podľa pokynov štatutárov alebo nimi poverených osôb koncernu Monier Roofing Components
(predtým Lafarge Roofing Components).

Z pracovnej Zmluvy zo dňa 1.3.2008 z článku 4. "Mzda a výdavky" vyplýva ako sa upravovala
mzda, výdavky , vyplácanie mzdy, pričom výška mzdy sa skladala z fixnej a variabilnej zložky. V
bode 4.3 bol definovaný výpočet variabilnej zložky mzdy. Variabilná zložka mzdy bola určená tak, že

zamestnancovi prináleží ročná variabilná zložka mzdy (bonus) až do výšky 10% z 12-násobku aktuálnej
mzdy. Variabilná zložka mzdy je závislá rovnomerne od individuálneho výkonu zamestnanca (meraného
podľa osobných cieľov/ POS) a od finančných výsledkov podľa príslušných aktuálnych predpisov a
Monier Roofing (Monier Roofing Components má splnomocnenie na výkon práv na VZ a operatívne
riadi všetky spoločnosti Klöber - Hpi patriace do koncernu Monier Group). Stanovenie osobných
cieľov (POs) je integrálnou súčasťou ročného odmeňovacieho procesu zamestnávateľa. Osobné ciele

(POs) pre zamestnanca sa dohodnú na začiatku každého roka písomne medzi zamestnancom a jeho
nadriadeným. Finančné ciele spoločnosti stanoví zamestnávateľ a písomne ich oznámi zamestnancovi
počas prvých mesiacov roka. Bez ohľadu na vyššie uvedené zamestnávateľ alebo osoba, ktorú určí
zamestnávateľ, môže kedykoľvek upraviť variabilnú zložku mzdy.

Zlistinnéhodôkazu-Dodatkuč.1kPracovnejzmluvezodňa1.3.2008súčinnosťouod1.42009vyplýva,

že sa okrem iného zmenil spôsob výpočtu variabilnej zložky mzdy nasledovne: "Zamestnancovi prináleží
ročná variabilná zložka mzdy (bonus) až do výšky 30% z 12-násobku aktuálnej mzdy. Variabilná zložka
je závislá rovnomerne od individuálneho výkonu zamestnanca (meraného podľa osobných cieľov/POs) a
od finančných výsledkov podľa príslušných aktuálnych predpisov Monier Roofing. Stanovenie osobných
cieľov (POs) je integrálnou súčasťou ročného odmeňovacieho procesu zamestnávateľa. Osobné ciele

(POs) pre zamestnanca sa dohodnú na začiatku každého roka písomne medzi zamestnancom a jeho
nadriadeným. Finančné ciele spoločnosti stanoví zamestnávateľ a písomne ich oznámi zamestnancovi
počas prvých mesiacov roka. Bez ohľadu na vyššie uvedené, zamestnávateľ alebo osoba, ktorú určí
zamestnávateľ, môže kedykoľvek upraviť variabilnú zložku mzdy popísanú v tomto odseku 4.2. alebo
Mzdu v odseku 4.1." ( t.j. Dodatkom č. 1 sa zmenila výška variabilnej zložky mzdy z 10% na 30% z

12-násobku aktuálnej mzdy).

Z listinného dôkazu - Dodatku č. 2 k Pracovnej zmluve zo dňa 1.3.2008 s účinnosťou od 4.11.2009
vyplýva, že sa opätovne zmenil spôsob výpočtu variabilnej zložky mzdy nasledovne: "Zamestnancovi
prináleží ročná variabilná zložka mzdy (bonus) až do výšky 30% z 12-násobku aktuálnej mzdy.
Variabilná zložka je závislá od individuálneho výkonu zamestnanca (meraného podľa osobných cieľov/

POs). Stanovenie osobných cieľov (POs) je integrálnou súčasťou ročného odmeňovacieho procesu
zamestnávateľa. Stanovenie osobných cieľov na príslušný rok tvorí prílohu tohto dodatku. Osobné
ciele na rok 2009 boli definované konateľom spoločnosti Monier Roofing Components, pánom L. P.
dňa 4.11.2009 a tvoria neoddeliteľnú prílohu č. 1 tohto dodatku. Bez ohľadu na vyššie uvedené,
zamestnávateľ alebo osoba, ktorú určí zamestnávateľ, môže kedykoľvek upraviť variabilnú zložku

popísanú v tomto odseku alebo Mzdu v odseku 4.1. Ostatné ustanovenia zostávajú nedotknuté."

Osobné ciele boli stanovené pánom L. P., konateľom Monier Roofing Components a stanovenie
osobných cieľov na príslušný rok vo forme tabuľky tvorilo prílohu Dodatku (Príloha zo dňa 4.11.2009 je
vyhodnotenie stanovených osobných cieľov ku dňu 8.2.2010 ). Navrhovateľ ako zamestnanec plniaci
úlohy aj v iných spoločnostiach patriacich do koncernu Monier Roofing Components, splnil s poukazom

na uvedené listinné doklady stanovené osobné ciele na 90%, pričom vyhodnotenie 90% - ného plnenia
zo stanovených cieľov je schválené a podpísané jednak zamestnávateľom, t.j. vtedajším konateľom
spoločnosti pánom Ing. Q. C. (navrhovateľom) a pánom L. P. ako zástupcom (konateľa) koncernu Monier
Roofing Components, pani Ing. L. Q., prokuristkou zamestnávateľa (odporcu) a pánom Ing. T. M. a A.
U., konateľmi spoločnosti HPI-CZ spol. s r.o. väčšinových spoločníkom zamestnávateľa odporcu.Dodatkom č. 2 ostala nezmenená výška variabilnej zložky mzdy 30% z 12-násobku aktuálnej mzdy
a variabilná zložka mzdy bola závislá iba od individuálneho výkonu zamestnanca (meraného podľa
osobných cieľov/POs). Uvedenú dohodu spoločníkov o vyhodnotení splnenia stanovených cieľov možno

preto bez ohľadu na formu (tabuľka ako príloha dodatku č. 2) považovať za valné zhromaždenie, ktoré
schválilo výplatu vo výške 90% z 30% základného platu. Stanovenie a odsúhlasenie splnenia cieľov
vyplýva aj z mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a L. P. zo dňa 4.11.2009.

Navrhovateľovi bol vyplatený bonus za rok 2009 brutto vo výške 21384eur t.j. na základe koncernom
schváleného plánu splnenia osobných cieľov navrhovateľa ako zamestnanca za rok 2009 bola
navrhovateľovi vyplatená vo februári 2010 variabilná zložka mzdy vo výške 21.384,-eur brutto, čo

predstavuje 90% (osobné ciele boli splnené iba na 90% v zmysle prílohy k dodatku č. 2) z 30% z 12-
násobku aktuálnej mzdy, tak ako to bolo dohodnuté v bode 4.3. Pracovnej zmluvy v znení Dodatku č.
2 a prílohy, kde boli stanovené ciele pre zamestnanca (táto skutočnosť vyplýva aj z listinného dôkazu
- výplatnej pásky za február 2010).

Pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom sa skončil Dohodou o skončení pracovného

pomeru zo dňa 20.4.2010 ku dňu 31.5.2010. V Dohode o skončení pracovného pomeru sa odporca
( zamestnávateľ ) a navrhovateľ ( zamestnanec ) v článku I. v bode 3 dohodli na odstupnom v
trvaní 13 mesiacov. Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal navrhovateľ ako zamestnanec
na jednej strane a na druhej strane ako konateľ zamestnávateľa spolu s pánom Ing. F. W., prokuristom
zamestnávateľa. Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal aj Ing. T. M. a A. U., konatelia

spoločnosti HPI - CZ spol. s.r.o. (väčšinový spoločník zamestnávateľa).

Dňa 12.5.2010 na valnom zhromaždení odporcu došlo k odvolaniu navrhovateľa z funkcie konateľa.

Dňa 31.5.2010 bol navrhovateľovi doručený mail na súkromnú adresu v angličtine od pani P. U.,
funkciou recepčná v spoločnosti Klöber GmbH Co-KG ( firemný e-mail navrhovateľa bol v tom čase
už deaktivovaný), v ktorom odporca uvádza, že podľa pracovnej Zmluvy a podpísaného dokumentu v

prílohe je nárok navrhovateľa na bonus za rok 2009 ako

7C/128/2010

variabilnej zložky mzdy vo výške 6.117,66,-eur brutto a nie 21.384,-eur brutto s odkazom na
nešpecifikovanú a nepodpísanú prílohu 1 k listu (tabuľka). Odporca súčasne v liste uviedol, že odstupné
vo výške 13 mesiacov v zmysle Dohody o skončení pracovného pomeru mu bude vyplatené v sume

92.250,-eur a že v snahe ekonomicky a administratívne vysporiadať vzniknutú situáciu, mu bude zo
sumy vyššie uvedeného odstupného stiahnutá sumu 15.266,34,-eur brutto (21.384,-eur - 6.117,66,-
eur) a bude mu vyplatená suma vo výške 77.683,66,-eur, ktorou majú byť vysporiadané všetky nároky
odporcu vyplývajúce z pracovného pomeru.

Dňa 9.6.2010 bolo navrhovateľovi odporcom doručený list , v ktorom je uvedené, že pán L. P. nepotvrdil

dohodu ohľadom bonusu za rok 2009 a že vyplatená výška bonusu 21.384,-eur je nesprávna. Zároveň
je v tomto liste uvedená iná výška odstupného v zmysle Dohody o skončení pracovného pomeru nie
92.250,-eur brutto ako bolo uvedené v liste zo dňa 31.5.2010, ale len 85.800,-eur brutto s poznámkou,
že došlo k chybe pri výpočte. Prílohou tohto listu bolo opäť určenie výšky bonusu, kde v prvej vete
je uvedené, že variabilná zložka je závislá rovnomerne od finančných výsledkov podľa príslušných

aktuálnychpredpisovaodindividuálnehovýkonuzamestnanca(meranéhopodľaosobnýchcieľov/POs),
pričom v tabuľke je určenie výšky bonusu za obdobie od januára - marca 2009 vo výške 10%, kedy
5% zodpovedá finančným výsledkom koncernu, ktorý sa rovná 0 a 5% od osobných cieľov splnených
na 90%, čo predstavuje sumu 771.66,,-eur a od apríla do decembra 2009 sa určí bonus tak, že 20%
zodpovedá finančným prostriedkom a 10% osobným cieľom, pričom finančné výsledky sa rovnajú 0 a

osobné ciele sú splnené na 90%, čo predstavuje sumu 5.346,00,-eur. Konečná suma takto určenéhobonusu podľa odporcu predstavuje 6.117,66,-eur brutto. Uvedené výpočty odporcu nie sú podpísané
navrhovateľom a boli navrhovateľovi doručené po prvý krát dňa 9.6.2010.

Na pojednávaní konanom dňa 19.3.2012 súd vykonal dôkaz výsluchom svedkyne Ing. V. B., ktorá

uviedla, že odporca je klient firmy, v ktorej ona pracuje ( ADP - audit, daňové poradenstvo s.r.o.) pričom
navrhovateľa nepozná osobne iba podľa mena, ale bližšie sa nikdy spolu nekontaktovali. Výplatné
pásky zamestnancov spoločnosti Klöber - Hpi, s.r.o. ( spoločnosti odporcu ) za obdobie január 2010 -
máj 2010 t.j. mzdovú agendu robila kolegyňa svedkyne , ktorá ale ukončila pracovný pomer a agendu
za mesiac máj 2010 dostala na spracovanie svedkyňa, čiže len konkrétne tento jeden jediný mesiac.

Spracovávala podklady na vyplatenie mzdy navrhovateľa Ing. Q. C., spracovávala túto mzdu, tak ako aj
ostatné mzdy viacerých zamestnancov. Na predložené výplatné pásky za obdobie máj 2010 s rôznymi
sumami svedkyňa uviedla, že výplatná páska na sumu 128.043,36,-eur bola spracovaná jej kolegyňou
pani F. J., t.j. je to prvá páska, kde odstupné sa počítalo zo sumy priemerného zárobku. Druhú výplatnú
pásku robila svedkyňa a je na sumu 101.392,-eur. Odstupné sa vypočítava pomocou vzorca : priemerný
hodinový zárobok z rozhodného obdobia x počet hodín bežného pracovného dňa x priemerný počet

pracovných dní x počet mesiacov, za ktoré sa odstupné poskytuje. Rozhodné obdobie pre výpočet
je predošlý kvartál, v tomto prípade to bol prvý štvrťrok 2010. Tam nastal problém ten, že v mesiaci
februári 2010 bola navrhovateľovi vyplatená vysoká odmena, niečo cez 20.000,-eur, ktorá ovplyvnila
úplne prvý výpočet, urobený mojou kolegyňou svedkyne F. J.. Keď svedkyňa dostala úlohu toto spočítať,
vychádzala z databázy, za prvé 4 mesiace. Aj svedkyňa v prvom výpočte došla na tento zhodný výsledok

s kolegyňou F. J. , následne ju ale kontaktoval p. Ing. T. Q. ( konateľ spoločnosti odporcu ), s ktorým
svedkyňatentovýpočetriešila(mzdy,zapiatymesiac).PánOng.T.Q.videl,žejetamvypočítanévysoké
odstupné, kontaktoval sa, že ako sa dospelo k výpočtu tej čiastky a následne, keď to so svedkyňou
analyzoval, zistili, že výpočet je taký vysoký pre tú vysokú vyplatenú odmenu v mesiaci februári. Potom
to začali riešiť, svedkyňa dostala informáciu, že ten výpočet by mal vyzerať inak a odmena vo februári

mala byť nižšia, podľa informácie, ktorú som dostala od klienta ( od spoločnosti odporcu ). Urobili sme
nový výpočet s tou výškou odmeny, akú mi nahlásili ( nahlásil odporca ) a aká by mala byť správne.
Priemerná mzda sa vypočíta ako mzda v rozhodnom období v príslušnom kvartály, plus pokiaľ boli
vyplatené za odpracované dní v tom kvartály plus vyplatené odmeny, prémie . nezapočíta sa tam
náhrada mzdy napr. za dovolenku, prekážku v práci. Táto suma toho zárobku, kvartálneho sa vydelí

počtami odpracovaných dní, resp. počtom odpracovaných hodín, podľa toho, či počítame priemerný
zárobok denný alebo hodinový. Čo sa týka odmien, tam je dôležité vedieť, o aký typ odmeny, ktorá
bola v rozhodnom období vyplatená, sa jedná. Ak sa jedná o ročnú odmenu, do toho sumáru toho
zárobku za príslušné obdobie, ten príslušný kvartál, sa započíta ?. Rovnaký princíp platí pri polročnej
odmene. Ide o to, aby sa nedeformoval priemerný zárobok za príslušný kvartál. Svedkyňa nevychádzala

pri výpočte z priemernej mzdy, ale zo základnej mzdy s odôvodnením, že medzi týmito dvoma páskami
boli urobené ešte ďalšie prepočty, kde sme počítali vlastne aj s tou odmenou a až táto finálna páska bola
urobená na výslovné prianie klienta ( spoločnosti odporcu ), s tým, že to má byť 13-násobok základnej
mzdy. Základná mzda bola 6.600,-eur a odstupné je 85.800,-eur. Svedkyňa na začiatku ste uviedla,
že sa odstupné počíta z priemernej mzdy, pričom odstupné vypočítala v tomto prípade zo základnej

mzdy a ako dôvod uviedla, že dostala som e-mailový informáciu, že má byť urobená z tejto sumy 13-
násobok základnej mzdy, nakoľko sa nejedná fakticky o odstupné, ale o nejakú odmenu, tak jej to bolo
prezentované odporcom s tým, že navrhovateľ nekončil pracovný pomer z organizačných dôvodov, a
preto odstupné tam nepatrilo. Svedkyňa urobila ten výpočet s tým, že je to na zodpovednosť klienta t.j.
spoločnosti odporcu, ktorý trval na tomto výpočte. Zrážku 12.365,74,-eur svedkyňa vykonala s tým, že v

páske je napísané, že je to preplatok mzdy 02/2010, po prepočítaní správnej ročnej odmeny. Išlo o to, že
urobili sme prepočet februárovej mzdy s tou výškou odmeny, akú nahlásil klient ( spoločnosť odporcu )
ako správnu, ktorá mala byť podľa odporcu vyplatená a vypočítali sme rozdiel medzi neoprávnene,
podľa zadania klienta ( odporcu ), vyplatenej ročnej odmeny a tejto, ktorá mala byť správne vyplatená,
podľa zadania klienta. Táto suma predstavuje rozdiel a podľa tých výpočtov bola de facto neoprávnene

vyplatená v mesiaci február. Výpočet bol uskutočnený podľa tých zadaní a informácií, tých číselných
podkladov, ktoré svedkyňa mala. Svedkyňa si nepamätala, že by bola videla Dohodu o zrážkach zo
mzdy. Bola to požiadavka klienta ( odporcu ), aby vykonali zrážky zo mzdy navrhovateľa s odôvodnením
odporcu, že to bolo neoprávnene vyplatené. Svedkyňa uviedla, že vždy pracovala na základe pokynov,
s číselnými údajmi, ktoré som dostala od konateľa spoločnosti odporcu pána Ing. T.. Q.. Svojvoľne nikdy

nič nevypočítala, nevykonala žiadne zrážky.Tam bola aj zmienka o odstupnom s tým, že toto bude vyplatené ako 13-násob.mzdy. Svedkyňa opísala
mechanizmus vyplácania miezd nasledovne : za prvé 4 mesiace (január až apríl 2010), to nevedela,
nakoľko mzdy nespracovávala. Štandardný postup v jej firme je ten, že osoba poverená klientom, môže

to byť priamo konateľ, alebo zamestnanec, pripraví a dodá podklady do spracovania miezd. Na základe
tých podkladov sa mzdy vypracujú. Klientovi sa urobia výstupy, ktoré požaduje, minimálne výplatné
pásky, výplatné listiny ak sú mzdy vyplácané v hotovosti, a prevodný príkaz z odvodných miest. Ak
klient požaduje ďalšie poklady, je to už individuálne. Za číselné a písomné podklady, ktoré dostane, ručí
klient. Svedkyňa ako spracovateľ tých miezd nemám dôvod spochybňovať, či sú nepravdivé, neviem to

posúdiť. Vie to posúdiť len v ojedinelých prípadoch.

7C/128/2010

Z výpovede svedkyne pani P. U., vyplýva, že bola som zamestnankyňou spoločnosti odporcu, Ing.
Q. C. bol konateľom a pán Ing. T.M. Q. bol finančným manažérom. Pracovala na pozícii asistentky,
mala na starosti logistiku a bola asistentkou konateľa (v tom čase navrhovateľa). V nejakých finančných
veciach som spolupracovala s pánom Ing. T. Q. ako s finančným manažérom, ktorý mal na starosti

finančnú stránku spoločnosti, vrátané miezd. Ing. T. Q. mal prístup k nim do kancelárie, robil na pozícii
finančného manažéra a svedkyňa nemala dôvod ho do kancelárie navrhovateľa nepustiť. Čo tam robil,
nevie. Bol v kanceláriách a mal prístup ku všetkým veciam, ktoré sa tam nachádzali. Vyslovila vedomosť,
že si pozeral u navrhovateľa nejaké šanóny, ale aké konkrétne, neviem. Svedkyňa odchádzala z firmy
skôr ako Ing. T. Q., a on mal možnosť zakódovať priestory firmy. Čo sa tam dielo, čo bolo ďalej,

svedkyňa uviesť nevedela. Toto sa stalo v polovici mája 2010.Svedkyňa ďalej uviedla, že po potom,
keď navrhovateľ bol týždeň na služobnej ceste dňa 14.5.2010, keď mal pán Ing. T. Q. prístup do jeho
kancelárie bol následne navrhovateľ odvolaný ako konateľ a pán Ing. T. Q. bol vymenovaný konateľom.
Svedkyňa pracovala v spoločnosti odporcu do konca júla 2010.

Na otázku, či fungovala spoločnosť aj po tomto termíne, alebo boli prepustení všetci zamestnanci

svedkyňa uviedla, že či spoločnosť vykazuje nejakú činnosť, to nevie, ale boli prepustení všetci
zamestnanci. Pán Ing. T. Q. poskytoval reporty materskej spoločnosti, čo sa týkalo finančnej situácie,
pričom svedkyňa bankové prevody spoločnosti odporcu nahadzovala do internet bankingu a pán Ing. T.
Q. ich podpisoval. Svedkyňa podpísala dohodu o ukončení pracovného pomeru a túto dohodu s ňou
podpísal navrhovateľ a prokuristka p. Q., pracovný pomer s odporcom bol ukončený ku dňu 31.7.2010.

Z výpovede svedka L. G., vyplýva, že navrhovateľ bol konateľom a zástupcom spoločnosti odporcu.
Pán Ing. T. Q. bol a je zástupcom spoločnosti odporcu. Svedok je konateľom spoločnosti ADP audit,
dane, poradenstvo s.r.o. V spoločnosti svedka viedli mzdové účtovníctvo a účtovníctvo. Svedok mzdu
navrhovateľa nespracovával, bola určená pracovníčka Ing. V. B., ale keďže sa jednalo o špecifický
prípad, tak si na to svedok spomínal. Navrhovateľovi bola priznaná odmena a ich úlohou bolo spracovať

všetky potrebné zákonom stanovené výkazy a odvody do poisťovne. Nastala tam komplikácia po
odvolaní navrhovateľa z funkcie konateľa, ktorú už riešil nový konateľ, pán Ing. T. Q.. My sme dbali
spoločne na príkazy nového konateľa pri výpočte mzdy alebo odmeny . Komplikovaná bola výška
odmeny, ktorú svedok ako spracovateľ mzdových podkladov nemôže spochybniť. Výška odmeny bola
spochybnená po nástupe Ing. T. Q. ako konateľa. Bolo to asi v máji 2010 a na základe pokynu pána

Ing. T. Q. spoločnosť v máji "opravila" výšku tejto odmeny. Ing. V.C. B. so svedkom konzultovala tento
prípad do tej miery, že ona je v spoločnosti expertka na mzdové účtovníctvo a informovala svedka, aby
som vedel o tomto prípade a jeho odpoveď bola, aby dbala na príkazy nového konateľa spoločnosti pri
splnení všetkých zákonom stanovených náležitostí. Svedok ako spoločnosť spracovávajúca mzdové
účtovníctvo vie klientovi navrhnúť alebo vypočítať výšku odvodov pri určitej výške odmeny, ale

samozrejme je na zvážení klienta, či takáto odmena bude vyplatená alebo nie. O tom svedok rozhodnúť
nemôžem. V tomto prípade bolo poskytnutých viac variant výpočtov odmeny. Konkrétne číselné údaje by
mohla poskytnúť Ing. V. B.. Jednalo so o spôsob výpočtu odmeny, kde je viac variant, myslím 3 varianty a
je na zvážení klienta, ktorú si vyberie. Spoločnosť svedka spracováva mzdové účtovníctvo a vypočítava
výšku jednotlivých odvodov do poisťovní a Daňových úradov. V tomto zmysle bola výška jednotlivých

odvodov správna. Výšku odmeny svedok stanoviť nemôže, to si stanovuje zamestnávateľ ( spoločnosť
odporcu ). Pokiaľ je v máji v spoločnosti nový konateľ a spochybňuje výšku odmeny, ktorá bola vyplatenávo februári, svedok musel dbať na príkaz nového konateľa so zachovaním matematického výpočtu
odvodov. V mesiaci február 2010 k výpočtom, mal svedok všetky podklady od spoločnosti odporcu
potrebnékurčeniuvýškyodmeny.Bolatodohoda,ktorábolapodpísanáaktuálnykonateľomspoločnosti.

Vo februári 2010 mal k dispozícii dodatok pracovnej zmluve. Spoločnosť spracováva mesačne okolo
700 miezd, krát počet mesiacov, a podklady sa priamo posielali mzdovej účtovníčke, v tomto prípade
Ing. V. B.. Na tento prípad si pamätal z toho dôvodu, že bol sporný a svedok vyžadoval som od mzdovej
účtovníčky, aby dbala na pokyny aktuálneho konateľa spoločnosti, a preto tú dohodu mal aj svedok.

ZástupcoviaúčastníkovkonaniapredložilitunajšiemusúduprotokolInšpektorátupráceBratislavazodňa

13.5.2011, Oznámenie o výsledku inšpekcie práce zo dňa 16.5.2011 a Oznámenie II zo dňa 4.10.2010,
preklad e-mailu zo dňa 4.11.2009.

Podľa s ust. § 17 ods. 1 Zákonníka práce, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich
práv, je neplatný.

Podľa ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

Podľa ust. § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa
osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo
sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu

pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež
nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa ust. § 118 ods. 3 Zákonníka práce, ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného
výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Podľa ust. § 131 ods. 1 Zákonníka práce, zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná
zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie,
nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové
dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň
alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením

daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania
preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Podľa ust. § 131 ods. 2 Zákonníka práce, po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ
zraziť zo mzdy len

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na

priznanie tejto mzdy,

b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným

7C/128/2010

rozhodnutím príslušných orgánov,d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia
alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia

a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného
rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú
zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok

nevznikol,

h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 3.

Podľa ust. § 131 ods. 3 Zákonníka práce, ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok
uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so
zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a

iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa ust. § 131 ods. 4 Zákonníka práce, zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a 2 a zrážky zo mzdy podľa
§ 20 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pri pohľadávkach, na
ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie
upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

Podľa ust. § 131 ods. 6 Zákonníka práce, pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri
náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri
preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť preto, že sa
nesplnili podmienky na ich priznanie, sa poradie zrážok spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním
zrážok.

Podľa ust. § 131 ods. 7 Zákonníka práce, pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach
zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody
o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok
spravuje dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi.

Podľa ust. § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor

zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie
vydať.

Podľa ust. § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 222 ods. 3 Zákonníka práce, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí
úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ust. § 222 ods. 4 Zákonníka práce, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj
úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.Podľa ust. § 222 ods. 5 Zákonníka práce, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo
na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa ust. § 222 ods. 6 Zákonníka práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od

zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

Dodatkom č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 1.3.2008 s účinnosťou od 1.4 2009 sa okrem iného
zmenil spôsob výpočtu variabilnej zložky mzdy nasledovne: "Zamestnancovi prináleží ročná variabilná
zložka mzdy (bonus) až do výšky 30% z 12-násobku aktuálnej mzdy. Variabilná zložka je závislá
rovnomerne od individuálneho výkonu zamestnanca (meraného podľa osobných cieľov/POs) a od

finančných výsledkov podľa príslušných aktuálnych predpisov Monier Roofing. Stanovenie osobných
cieľov (POs) je integrálnou súčasťou ročného odmeňovacieho procesu zamestnávateľa. Osobné ciele
(POs) pre zamestnanca sa dohodnú na začiatku každého roka písomne medzi zamestnancom a jeho
nadriadeným. Finančné ciele spoločnosti stanoví zamestnávateľ a písomne ich oznámi zamestnancovi
počas prvých mesiacov roka. Bez ohľadu na vyššie uvedené, zamestnávateľ alebo osoba, ktorú určí

zamestnávateľ, môže kedykoľvek upraviť variabilnú zložku mzdy popísanú v tomto odseku 4.2. alebo
Mzdu v odseku 4.1."

Podľa článku 4. Mzda a výdavky , bodu 4.5 Dohoda o zrážkach - Pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2008
uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, zamestnanec týmto uzatvára so zamestnávateľom dohodu
o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej je zamestnávateľ kedykoľvek oprávnený zraziť zo mzdy alebo

inej odmeny alebo príjmu zamestnanca na základe tejto zmluvy akékoľvek nevyúčtované finančné
pohľadávky voči zamestnancovi, najmä nevyúčtované preddavky na náhradu cestovných výdavkov
a iných výdavkov, príspevky na stravovanie , nevyúčtované režijné zálohy a všetky iné peňažné a
nepeňažné prostriedky, ktoré zamestnanec dlhuje zamestnávateľovi.

Dokazovaní bolo preukázané, že odporca ako zamestnávateľ dospel k záveru, že podľa jeho názoru

bol navrhovateľovi neoprávnene vyplatený rozdiel v bonuse, a preto navrhovateľovi ( zamestnancovi )
zrazil tento rozdiel s poukazom na bod 4.5. Zmluvy. Výpočet odporcu je podľa zisteného skutkového
stavu ( vykonaného dokazovania) s poukazom na citované ustanovenia Zákonníka práce v rozpore s
predmetnou Pracovnou zmluvou z 1.3.2008 v znení jej Dodatkov č. 1 a č. 2.

Dňa 14.6.2010 odporca v zmysle výplatnej pásky za mesiac máj 2010 vyplatil navrhovateľovi ako čistú

mzdu (netto) sumu 69.575,75,-eur, ktorá bola tvorená zložkami:

a/ mzda za posledný odpracovaný mesiac vo výške 5.028,58,-eur brutto,

b/ mimoriadna odmena vo výške 3.882,71,-eur brutto,

c/ náhrada mzdy za dovolenku vo výške 1.670,18,-eur brutto,

d/ preplatené nevyčerpanie dovolenky vo výške 5010,53,-eur brutto ,

7C/128/2010

e/ odstupné vo výške 85.800,-eur brutto.

Odporca svojvoľne zo sumy 81.941,49,-eur netto vykonal zrážku "preplatok mzdy 02/2010" vo výške
12.365,74,-eur netto a následne dodatočne vyhotovil novú výplatnú pásku za obdobie 02/2010, kde je
uvedený bonus 6.117,66,-eur a nie 21.384,-eur brutto, ktorý bol navrhovateľovi za mesiac február 2010

aj vyplatený. Súd poukazuje na Zákonník práce s tým, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred
vzdáva svojich práv, je neplatný. V danom prípade navrhovateľ nemal priamu možnosť zrušiť zrážku zo
mzdyvykonanúodporcom(nemoholsaobrátiťsnávrhomnanariadeniepredbežnéhoopatrenianasúd),a tak nedokázal zabrániť, aby sa vykonali zrážky z jeho mzdy, pričom citovaný čl. 4 bod 4.5. pracovnej
zmluvy- Dohoda o zrážkach, slúži na zabezpečenie hlavného záväzku a osud zabezpečovacieho
prostriedku bude závisieť od osudu hlavného záväzku ( predmetná dohoda umožnila postihnutie majetku

navrhovateľa bez súdnej kontroly a zamestnávateľ sa neobrátil s návrhom na súd ).

Odporca zároveň pri výpočte náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku
a odstupného nepostupoval v súlade so Zákonníkom práce a namiesto priemernej mzdy za
predchádzajúci štvrťrok (Q1 - 2010) použil pre výpočet iba základnú mzdu. Výpočet mzdy navrhovateľa,
ktorá mala byť navrhovateľovi vyplatená netto vo výške 103.529,09,-eur, mala byť tvorená zložkami :

a/ mzda za posledný odpracovaný mesiac 5.028,58,-eur brutto,

b/ mimoriadna odmena 3.882,71,-eur brutto,

c/ náhrada mzdy za dovolenku vo výške 1.968,35,-eur brutto ,

d/ preplatené nevyčerpanie dovolenky vo výške 5.905,04,-eur brutto,

e/ odstupné vo výške 111.258,68,-eur brutto.

Navrhovateľ v mesiaci február 2010 zaplatil z vyplatenej odmeny vo výške 21.384,-eur preddavok na

daň z príjmov ( podľa výplatnej pásky za mesiac máj 2010 navrhovateľ zaplatil preddavok na daň z
príjmov z celej čiastky pred odporcom vykonaným krátením ).

SpoločnosťADPs.r.o.vykonávalaprespoločnosťodporcuvedeniemzdovéhoúčtovníctva.Zosvedeckej
výpovede Ing. V. B. ako i z listinného dôkazu vyplýva, že mzda navrhovateľa za mesiac február
2010 bola v mesiaci február vypočítaná správne a na základe podkladov od spoločnosti odporcu

(prílohou potvrdenia je pôvodná výplatná páska navrhovateľa za mesiac február 2010 ).a do posledného
dňa trvania pracovného pomeru navrhovateľa nebola výška bonusu namietaná ani spoločníkmi ani
žiadnou osobou z koncernu a odporca nepodal voči navrhovateľovi žalobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Odporca ( zamestnávateľ ) vyplatil navrhovateľovi ( zamestnancovi ) nesprávne iba mzdu v sume netto

69.575,75,-eur na základe odpočítania časti bonusu (odmeny) za rok 2009 a nesprávneho výpočtu
náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a odstupného Podľa priložených
dokladovrozdielmedzisprávnevypočítanouhruboumzdou(brutto)vsume 128.043,36,-euraodporcom
vypočítanou hrubou mzdou (brutto) v sume 101.392,-eur, predstavuje sumu 26.266,43,-eur, časť
odporcom strhnutého bonusu v sume 15.266,34,-.eur brutto.

Súd na záver poukazuje na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora s tým, že navrhovateľ nemal
priamu možnosť zrušiť zrážku zo mzdy vykonanú odporcom, nedokázal zabrániť, aby sa vykonali
zrážky z jeho mzdy, pričom Zmluva o zrážke zo mzdy slúži na zabezpečenie hlavného záväzku a
osud zabezpečovacieho prostriedku bude závisieť od osudu hlavného záväzku. V danom prípade v
Zmluve uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy vyvolala určitú nerovnováhu v postavení zamestnanca

( navrhovateľa ) a zamestnávateľa (odporcu ) ako veriteľa, pričom navrhovateľ musel vynaložiť značné
úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a mohol byť od takéhoto postupu odradený
neprimeranými nákladmi a ťažkosťami . Súd v tomto konaní preskúmal predmetnú pracovnú Zmluvu a
v tejto súvislosti poukazuje na to, že v tejto súvislosti nebolo možné ani vydať rozhodnutie za účelom
pozastavenia vykonania zrážky zo mzdy navrhovateľa t.j. predmetná dohoda umožnila postihnutie

majetku navrhovateľa bez súdnej kontroly.

S poukazom na citované ust. § 118 ods. 1, 2 a nasledujúce zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov ( Zákonník práce ) a článok 4 ods. 4.3. Pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2008 v znení jej Dodatkov
č.1ač.2,zaviazalodporcutitulomnevyplatenejmzdy,odmenyaodstupného,zaplatiťsumu41.917,70,-
eur brutto (titulom odmeny za mesiac február 2010 sumu 15.266,34,-eur brutto ( 21384 - 6117,66 ),titulom náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2010 v sume 298,17,-eur brutto ( 1968,35 -
1670,18 ), nevyčerpanie dovolenky v sume 894,31,-eur brutto ( 5905,04 - 5010,53 ), odstupné v sume
25.458,68,-eur brutto ( 11258,68 - 85800 ) a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku tak ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania zo dňa 6.7.2010 uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky, t.j.
úroky z omeškania od 15.6.2010 ( odo dňa keď mu bola odporcom vyplatená nesprávna suma v zmysle

ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

S poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. , výška úrokov z omeškania je o 8% bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1 dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu ( sadzba hlavné refinančné operácie sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB,
ktorá bola od 13.5.2009 1,75%).

Súd dospel k záveru, že odporca sa dostal s plnením do omeškania, a preto ho v súlade s citovaným
ustanovením zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi nielen žalovanú sumu , ale aj úrok z
omeškania a to vo výške 9,75% zo sumy 33.953,34,-eur netto od 15.6.2010 do zaplatenia a to do 15
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

7C/128/2010

Podľa ust. § 149 ods. 2 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania

alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia
odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota 3 pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

O trovách konania s poukazom na citované ustanovenie vzhľadom na zložitosť prejednávanej veci súd

rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods.1 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods.1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / §205 ods.2 O.s.p. /.