Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200992
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715200992.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu U. C., Z.. G.. G.
G. D. H., G. K. X, IČO: 35 717 769 právne zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám Martin Benku 6 proti žalovanej I. I., T.. XX. XX. XXXX, H. I. - C., I. XXXX/X, v
konaní o zaplatenie 170,00,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28. 01. 2015 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 170,00,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy za obdobie od 17. 03. 2012
do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 21,45 € titulom zmluvnej pokuty za omeškanie v marci 2012
a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 07. 02. 2011 so žalovanou uzavrel zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 650,- eur za odplatu 247 €. Zmluvou sa
žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 897 €, a to v trinástich mesačných splátkach, a to v
prvýchtrochmesačnýchsplátkachvovýške3,25€aďalejvpravidelnýchdesiatichmesačnýchsplátkach
vo výške 88,73,- eur. Prvá splátka bola zročná hneď 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až
do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná do dňa
spísania žaloby celkovo uhradila len 727,- eur, pričom poslednú sumu vo výške 10,- eur uhradila 25.

06. 2014. Pretože žalovaného neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca oznámil
žalovanej stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Obč. zák. a na uplatnenie tohto práva upozornil
žalovanú už v liste 01. 05. 2012. Listom zo dňa 25. 09. 2013 žalobca zosplatnil pohľadávku a oznámil
žalovanej, že celý dlh sa stal splatný ku dňu 16. 03. 2012. Po zaplatení záväzku bola uhradená suma vo
výške 180 € ku dňu spracovania žaloby činí dlh 170 €, a predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom
s odplatou vo výške 897 € a sumou vo výške 727 €, ktorá bola uhradená žalovanou.

Súčasne žalobca uplatnil v zmysle bodu 3 obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy, nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru za každý začatý kalendárny mesiac
omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď
sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou akejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo výške 650 €,
tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta predstavuje sumu 21,45 €.

Na takto koncipovanej žalobe žalobca zotrval v priebehu celého konania.Žalovaná sa ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 03. 06. 2015 k žalobe nevyjadrila.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania šlo o tzv. drobný spor podľa ust. § 200ea O. s.
p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. vyhlásil dňa 03. 06. 2015 verejne

rozsudok bez nariadenia pojednávania.

Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré do spisu pripojil žalobca, súd
má takto preukázaný tento skutkový stav veci:

Účastníci konania, a to žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 07. 02. 2011 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere čísla uvedeného v žalobe. Na základe tejto sumy žalobca poskytol v zmysle
článku 1 zmluvy žalovanej bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 650 € za úrok vo výške

20 % z istiny pri úvere poskytnutého na 13 mesiacov a pri účtovaní odmeny 18 % z istiny. Úrok spolu s
odmenou boli ďalej nazývané odplata za poskytnutie úveru a predstavovali celkovú výšku 247 €, celková
dlžná suma, ktorú žalovaná mala zaplatiť, a to v 13-tich mesačných splátkach predstavovala 897 €.
Žalovaná sa zaviazala úver zaplatiť v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných
splátkach vo výške 3,25 € a ďalej v pravidelných rovnomerných 10-tich mesačných splátkach v sume

88,73 €, pričom prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do
úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Doporučený termín
úhrady bol 20-ty deň v mesiaci. Priemerná RPMN bola stanovená na 44,57%. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli aj obchodné podmienky, ktoré obsahovala rubová časť formulárového tlačiva zmluvy. Podľa
týchto obchodných podmienok RPMN úveru predstavovala 67,70 % a konečnou splatnosťou úveru

sa v zmysle zmluvy rozumelo uhradenie poslednej splátky veriteľom, pričom doba trvania úveru je od
uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.

Podľa článku 3 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok, podľa článku II Zmluvy
o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka, zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške
3,30 % z istiny úveru poskytnutého na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až

do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, zmluvná pokuta bola splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do
meškania s úhradou ktorejkoľvek splátky.

Listom z 21. 05. 2012 žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy, poukážuc na skutočnosť, že jej
dlh ku dňu spísania upomienky predstavuje 300 €, žiadal ho zaplatiť najneskôr do 5 dní od obdržania
listu. V prípade, že tak žalovaná neurobí, uplatní veriteľ teda žalobca právo a po uplynutí 15 dňovej

lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Obč. zák. bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Súčasne pristúpi k
vymáhaniu záväzku žalovanej.

Listom z 25. 09. 2013 žalobca oznámil žalovanej, že zosplatnil dlh v súlade so zmluvnými podmienkami
ku dňu 16. 03. 2012, pričom celkový dlh žalovanej, ku dňu spísania listu predstavuje sumu 767,55 €.
Túto sumu žiadal žalobca zaplatiť okamžite.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by bola žalovaná zaplatila viac než žalobca uviedol
v žalobe, teda že by bola zaplatila viac ako 727 € ku dňu spísania žaloby.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba dôvodná nie je.

Je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola, vzhľadom na dátum jej uzavretia, uzavretá za
účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch, a o pôžičkách

pre spotrebiteľov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovenie § 9 citovaného zákona o
spotrebiteľských úveroch upravovalo náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, zákon požadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
stanovila dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípade poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplatením zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

Absencia písomne dohody o týchto ustanoveniach spôsobovala v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ následok,
že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa presvedčenia súdu žalobca v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nezrozumiteľným
spôsobom bez bežného spotrebiteľa stanovil tak termín končenej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako
aj termín splátok spotrebiteľského úveru. Táto nezrozumiteľnosť pre bežného spotrebiteľa, podľa názoru
súdu, spôsobuje neplatnosť predmetných dojednaní v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. (zák. č. 40/1964
Zb.), podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný.

Spôsob splácania, z neho vyplývajúca konečná splatnosť úveru, je vyjadrení tak, že k zisteniu kedy
by mal byť úver splatený je možné dôjsť len zložitým napočítavaním dní s prihliadnutím na deň kedy
bola zmluva uzavretá. V kontexte s takýmto napočítaním, keď prvá splátka je zročná do 10-tich dní
od uzavretia zmluvy a všetky ďalšie 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, potom sa termín
splátky s prihliadnutím na počty dní v kalendárnom mesiaci presúva vždy na iný deň v poradí v

kalendárnom mesiaci, a v kontexte s takýmto posunom termínov jednotlivých splátok metie údaj v
zmluve, že doporučený termín úhrady splátky je 20-ty deň v mesiaci. Veriteľovi predsa nič nebránilo,
keďže bol zrejmý dátum uzavretia zmluvy, uviesť presné termíny splatnosti jednotlivých splátok a
následne aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že tak žalobca,
ktorý použil predtlačený formulár zmluvy nim koncipovaný, neurobil, spôsobil tým podľa presvedčenia

súdu neplatnosť časti zmluvy, ktorá sa týka jej obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a
k/, čo následne spôsobuje, že tieto údaje v zmluve platne dohodnuté neboli, čiže absentujú a preto
je úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V takomto prípade potom pri skutočnosti, že
žalovanej bola reálne požičaná suma 650 € a žalovaná reálne žalobcovi zaplatila sumu 727 €, je zrejmé,
že žalovaná zaplatila viac ako zaplatiť mala, a teda úver preplatila. Žalobca totiž potom nemá nárok na

odplatu, ktorá je tvorená úrokom a odmenou žalobcu v celkovej výške 247 €.

Súd preto považoval žalobu za nedôvodnú a pokiaľ šlo o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 170 € spolu
s požadovaným úrokom z omeškania ju zamietol.

Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu, súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známy rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/177/2014 zo dňa 17. 12. 2014, ktorým Okresný súd Banská Bystrica

v právnej veci toho istého žalobcu určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v článku 3 obchodných
podmienok v znení „zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II
o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške
3,3 % z istiny, pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to aj za každý začatý mesiac omeškania až do
zaplatenia z celkovej dlžnej čiastky“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Súd žalobcovi nemohol priznať nárok na zmluvnú pokutu, pretože aj podľa názoru Okresného súdu
Martin formulácia nároku žalobcu na zmluvnú pokutu bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko
predstavovala neprimerané vysokú majetkovú sankciu bez ohľadu na výšku dlhu dlžníka, a súčasne súd
vychádzal z ustanovenia § 53a ods. 1 Obč. zák..

Podľa § 53a ods. 1 Obč. zák.; ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,

ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatnýmspôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Keďže už iný súd Slovenskej republiky rovnako koncipovanú zmluvnú podmienku, z akej žalobca
uplatňoval nárok na plnenie proti žalovanej pred Okresným súdom Martin, vyhlásil za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenie súd takéto plnenie
žalobcovi priznať nemohol.

Žaloba žalobcu bola tak v celom rozsahu bezdôvodná a súd ju v celom rozsahu zamietol.

Ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovanej v konaní preukázateľne trovy nevznikli a preto súd o trovách
konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. rozhodol tak, že úspešnej žalovanej sa proti neúspešnému
žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva. Je nutné poznamenať, že žalovaná totiž ako úspešná

účastníčka konania by v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
mala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.