Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/645/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812202986
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812202986.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa W., zastúpeného Z. proti odporcovi U., zastúpeného
opatrovníčkou W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu K., zastúpeného L., o zaplatenie
39,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k.
11C/83/2012-64 zo dňa 25. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 16,11 Eur, k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka L.. R. N., advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdkonaniezastavilanavrhovateľoviuložilpovinnosťzaplatiťnáhradu

trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 48,82 Eur, advokátovi L.. R. N., so sídlom G., L. X/R.,
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým mu súd prisúdi istinu
39,69Eur(195,70Sk)spolusúrokomzomeškaniavovýške13%ročnezosumy8,33Eur(250,95Sk)od
16.10.2009 do zaplatenia a žiadal priznať i trovy konania. Navrhovateľ zobral návrh späť pred začatím
pojednávania, preto súd akceptoval toto späťvzatie a konanie v zmysle § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p.

zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorej, ak niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Navrhovateľ zavinil,
že súd konanie zastavil, preto vedľajšiemu účastníkovi priznal i náhradu trov konania spočívajúcej v
2 úkonoch právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu 20.02.2013) po 16,60
Eur; 2 x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu trovy činia 48,82 Eur. Súd vypočítal trovy konania podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. K trovám konania vedľajšieho účastníka uviedol, že podľa článku 37 ods. 2

Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., v ktorých sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má
právo na právnu ochranu v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy,
a to od začiatku konania, ako aj v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 25 O.s.p., aj za
situácie, že účastník má zaručené právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania

vo výške 19,33 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov.
Navrhovateľ zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej
existencie schopné samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričomzdruženie môže podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/26/2012 a sp. zn. 3Cob 259/2011,
ktorý v obdobných prípadoch vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej

správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú
ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav
a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich

sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí, sp. zn. 6Co
141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystric,i sp. zn. 17Co/91/2012. V zmysle uvedeného zastával názor,
že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva. Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, čo vyvodil o.i.
z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/03. Poukázal na viaceré rozhodnutia

odvolacích súdov. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože
združenieodporcuvkonanínezastupuje.Právnezastúpenievedľajšiehoúčastníkamalztýchtodôvodov
za nadbytočné, účelové a nehospodárne.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť mu

aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,11 Eur. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil legitímne
do predmetného spotrebiteľského sporu na stranu odporcu, a to v súlade s § 92 ods. 2, 3 O.s.p. Tento
postup je zákonný a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa, dokonca ani jeho vedomosť o takomto konaní.
Svoj vstup do konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený, keďže spotrebiteľ bol v predmetnej
veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia,

ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné. Privítal
by prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by súdu umožnila prihliadať na premlčanie
pohľadávky ex offo v súdnych konaniach proti spotrebiteľom alebo poučiť ich o možnosti premlčanie
namietať. Považoval za svoju povinnosť chrániť spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi, na
základe čoho vznášajú námietku premlčania v každom spore, v ktorom je žalovaný premlčaný nárok.

Odmietnutie ich práva na plnú náhradu trov konania, by de facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany
spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2
Ústavy, právo účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov
Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08,
II. ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/71/2010,

rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/87/2011-71 a rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 7Co/34/2012. Argumentáciu žalobcu, že vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa - musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach, považoval za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Vedľajší účastník je pripravený dôsledne
presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to vystupovať

proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“ - možnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka
advokátmi, čím žalobca získava rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, pretože priemerný
spotrebiteľ sa nedokáže náležite brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku
prostriedkov na právne zastúpenie, rezignuje. Keďže v danej právnej veci sú uplatňované nároky proti
spotrebiteľovi je potrebné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie.

V rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou
úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí
zohraťúlohuajsúdnamocaplikačnoupraxou,atoajvotázkerozhodovaniaotrováchkonaniasubjektov,
ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie

okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka na
strane odporcu. Uznesenie okresného súdu vo zvyšnej časti nebolo napadnuté účastníkmi, nadobudlo
právoplatnosť, a preto krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa § 146 O.s.p.

V zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa
jehovýsledku,akkonaniebolozastavené.Ustanovenieodseku2tohtozákonnéhoustanoveniaupravuje
rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko
nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o
otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre

správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť a späťvzatím
návrhu zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Dôvodne potom okresný súd rozhodoval o povinnosti
navrhovateľa nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Odvolací súd k odvolaniu
navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s jeho povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi,

uvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznal náhradu trov konania podľa citovaného zákonného ustanovenia ako rovnocennému účastníkovi
konania, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), čím
mu v prípade úspechu, resp. v tomto konaní v dôsledku jeho zastavenia pre späťvzatie
návrhu navrhovateľom nemožno uprieť právo na náhradu trov konania, keďže bol zastúpený právnym

zástupcom. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník do
konania vstúpil a vo veci podal vyjadrenie (zo dňa 20.02.2013, č.l. 59), v ktorom kvalifikovane vzniesol
námietku premlčania, a preto niet dôvodu na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi.

Súd prvého stupňa preto správne uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia, a to v celkovej výške 48,82 Eur za dva úkony právnej
služby ako ich bližšie špecifikoval v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia v danej veci považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník

dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Toto jeho právo je dané aj Ústavou
Slovenskej republiky, článok 47 ods. 2.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.

tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 16,11 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 48,82 Eur, predstavujúca náhradu
trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania,
spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) a § 16 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na

polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa, režijný paušál
7,81 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,11 Eur.Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .