Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/144/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114223628
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114223628.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zast.
Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcom: 1/ L. Č.,
A.. XX.XX.XXXX, W. O. W., Ž., 2/ Š. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. O. X. Ž., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 42
388 911, o zaplatenie 4.257,50 Eur,

r o z h o d o l :

Odporcavrade1/aodporcavrade2/súpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťnavrhovateľovisumuvo
výške 4.217,60 Eur spolu s úrokmi z úveru vo výške 17,49 % ročne zo sumy 3.995,58 Eur od 03.01.2014

až do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 4.217,60 Eur od 16.03.2014 do
zaplatenia, a to v splátkach po 50,- Eur mesačne až do úplného splatenia vždy do 28.dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou do 28.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po
právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej
splátky.

Súd žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 39,90 Eur zamieta.

Odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy
konania titulom súdneho poplatku vo výške 153,- Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške
229,09 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to v splátkach po 15,- Eur mesačne až do

úplného splatenia vždy do 28.dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou do 28.dňa
nasledujúceho kalendárneho mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody
splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky.

Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomnazačatiekonaniazodňa30.06.2014doručenýmOkresnémusúduvŽilinedňa
10.07.2014 domáhal uloženia povinnosti odporcom na zaplatenie sumy 4.257,50 Eur s príslušenstvom
- úrokom z úveru, úrokom z omeškania a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že navrhovateľ s
odporcom 1/ uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol poskytnutý úver

vo výške 6.699,- Eur. Odporca však do podania žaloby uhradil iba sumu 6.014,60 Eur.

Následne súd v danej veci nariadil ústne pojednávania na deň 06.11.2014 a 16.01.2015.Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie výsluchom odporcu 1/ a prečítaním listinných
dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úvere mal súd zistené, že bola uzavretá medzi
odporcom v rade 1/ ako dlžníkom a navrhovateľom ako veriteľom dňa 02.11.2009, na základe ktorej bol
poskytnutý úver vo výške 7.000,- Eur. Zmluva pozostáva predovšetkým z častí:

A/ údaje odporcu ako klienta

B/ údaje úveru - výška úveru 7.000 Eur, výška splátky 188,11 Eur, počet splátok 60, RPMN 22,76 %,
celkové náklady úveru 4.286,60 Eur, priemerná hodnota RPMN 13,01 %, ročná úroková sadzba 17,49

%, rozšírené poistenie 6,99%.

D/ poistenie - v danej časti je uvedené, že poistenie je zahrnuté v mesačných splátkach úveru.

V zmluve je aj vyhlásenie partnera špecifikovaného v časti A, t.j. odporcu v rade 2/, ktorým pristúpil
po dohode s veriteľom k záväzku odporcu v rade 1/, čím je daná jeho vecná legitimácia. Odporca
2/ totiž prehlásil, že spoločne a nerozdielne s odporcom 1/ uhradí záväzky zo zmlúv o úvere vrátane

príslušenstva.

Toto prehlásenie potvrdila aj odporkyňa v rade 1/.

Súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky.

Výška splátok a výška úrokov, poistenia, ktoré sú zahrnuté v celkovej splátke, vyplýva z predloženého
plánu amortizácie.

Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Zákonom č. 129/2010 Z.z. sú stanovené náležitosti zmluvy, a v čase uzavretia zmluvy bol platný zákon

č. 258/2001 Z.z., ktorý taktiež stanovuje náležitosti zmluvy.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento
typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať
aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s
implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany

spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a
dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba
chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj
ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa
sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa

Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Súd v zmysle platných právnych predpisov skúmal aj premlčanie nároku uplatneného navrhovateľom,
avšak vzhľadom na splatnosť úveru (nov. 2014), či jednotlivých neuhradených splátok (júl 2013, október
2013,...), na vypovedanie zmluvy (jan. 2014) a na podanie návrhu dňa 10.07.2014, súd posúdil, že

nedošlo k premlčaniu nároku, nakoľko nárok bol na súde uplatnený v premlčacej lehote.

V priebehu konania vstúpil na stranu odporcov aj vedľajší účastník, ktorý v konaní namietal výšku RPMN,
poplatky považoval za neprimerane vysoké, splátku použil najprv na úhradu nákladov, až následne
na istinu, čo sa odchyľuje od § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka. Taktiež poukázal na to, že RPMN
neobsahujevzmysle§2písm.c)nákladynapoistenie,ktorésinavrhovateľvynútilododporcovazároveň

žiadal vyhlásiť aj neprijateľnú podmienku bod III.-4.1. Obchodných podmienok.

Odporkyňa v rade 1/ nepopierala uzavretie zmluvy, ani poskytnutie úveru, o ktorý požiadala, nakoľko
potrebovala niečo financovať. Účel úveru však pred súdom neuviedla s tým, že „jednoducho úver
potrebovala“.

Uviedla, že so všetkým súhlasila, s podmienkami riadne súhlasila, súhlasila s výškou splátok, s úrokovou

sadzbou, s počtom splátok, ako aj s nákladmi úveru.

Nič zo strany navrhovateľa nespochybňovala, úver splácala, avšak následne sa stala invalidnou, v
dôsledku čoho nebola schopná splácať úver v požadovaných splátkach, tak nesplácala ho vôbec.

Odporkyňa 1/ taktiež potvrdila, že si sama zvolila aj poistenie, a to rozšírené, pričom určité obdobie
splácala za ňu úver poisťovňa.

Podľa uvedenia navrhovateľa odporkyňa 1/ dlhuje ešte sumu 4.257,50 Eur, ktorá pozostáva:

- z úverovej istiny vo výške 3.995,58 Eur (istina z mesačných splátok splatných k 15.09.2013,
15.10.2013, 15.11.2013a 15.12.2013, spolu vo výške 530,50 Eur + zvyšok istiny nezahrnutej v dlžných
mesačných splátkach vo výške 3.465,08 Eur, t.j. tá časť istiny, ktorá sa stala splatná v dôsledku
výpovede).

- z dlžných úrokov z úveru vo výške 172,86 Eur (úroky z mesačných splátok splatných k 15.09.2013,
15.10.2013, 15.11.2013 a 15.12.2013)

- z dlžného poistného z úveru vo výške 49,16 Eur (poistné z mesačných splátok k 15.09.2013,
15.10.2013, 15.11.2013 a 15.12.2013)- z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 39,90 Eur.

Uvedené vyplýva z úverového účtu odporcov.

Podľa článku III.-4.Splácanie úveru Obchodných podmienok klient je povinný riadne a včas splácať

poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak nie je dohodnuté inak.
Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere.

Keďže odporcovia nesplácali úver, navrhovateľ v zmysle obchodných podmienok vypovedal zmluvu
listom zo dňa 10.01.2014, výpoveď zaslal obom odporcom. Výpoveď nadobudla účinnosť dňa
15.03.2014.

Súdu bola predložená platobná história, z ktorej vyplývajú jednotlivé splátky, ktoré neboli pravidelné.

Odporkyňa v rade 1/ podaním zo dňa 25.08.2014 doručeným súdu dňa 11.09.2014 uznala dlh voči
navrhovateľovi, avšak s tým, že nie je schopná ho splatiť jednorázovo, ale v splátkach, pričom žiadala
splátky po 50,- Eur.

Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcov namietal neprimeranosť úrokovej sadzby vo výške 17,49
% ročne, súd posúdil, že výška je primeraná v zmysle § 1a ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,

podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť 2-násobok priemernej RPMN podľa § 1 ods.4 pri obdobnom
úvere alebo pôžičke ročne.

SúdzverejnedostupnýchinformáciinainternetovejstránkeNBSohľadomvýškypriemernejRPMNzistil,
že úroková sadzba 17,49 % ročne je primeraná, nakoľko neprevyšuje 2-násobok priemernej RPMN. (v
danom období 7,76 %) Priemernú RPMN súd osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcov namietal výšku RPMN s tým, že údaj nie je správny, keďže
do výpočtu nie sú zahrnuté aj náklady na poistenie, súd poukazuje túto námietku za neopodstatnenú,
nakoľko v zmysle § 2 písm.g) ZoS celkovými nákladmi je aj poistné, ak spotrebiteľ musí uzavrieť zmluvu
o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.

Zo zmluvy, ako aj z vyjadrenia odporkyne 1/ jednoznačne vyplýva, že poistenie nebolo podmienkou
úveru, ale odporkyňa v rade 1/ si ho dobrovoľne zvolila, pričom boli na výber viaceré druhy poistenia,
avšak nebola povinná si vybrať žiadne. Toto odporkyňa 1/ výslovne potvrdila aj pred súdom.

Z uvedeného vyplýva, že poistenie bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou na uzatvorenie zmluvy o
úvere, tak že v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení poistné nemohlo byť zarátané do

celkových nákladov úveru. A teda nemohli byť také náklady započítané do RPMN, nakoľko do celkových
nákladov sa v zmysle § 2 písm.g) ZoS poistné nezapočítava.

Navrhovateľ súdu predložil výpočet RPMN a súd nezistil pochybenie.

Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcov namietal neprimeranosť poplatkov - poplatok za
nedokladovanie účelu, za vstup do vymáhania,..., súd poukazuje na to, že navrhovateľ si žiadny z týchto

poplatkov neuplatnil okrem nákladov 39,90 Eur. Zároveň nie je dôvod ani vyhlasovať v tejto súvislosti
neprijateľnú podmienku, keďže táto jednak už bola iným súdom vyhlásená a jednak v tomto konaní si
také poplatky neuplatňuje okrem poplatku 39,90 Eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky,
pričom navrhovateľ uplatnenie tohto nákladu poukazuje na § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka ako
skutočné náklady.Súd však nemal preukázané žiadne náklady vo výške 39,90 Eur a nie je možné tieto náklady, ak aj
vznikli, paušalizovať.

Navrhovateľ nepreukázal nielen vznik takých nákladov, ako ani výšku týchto nákladov, pokiaľ skutočne

vznikli.

Preto súd tieto náklady v celkovej výške 39,90 Eur nepriznal a v tej časti žalobný návrh zamietol.

Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcov namietal započítanie splátok najprv na úroky a poplatky,
čo považuje za neprijateľné, súd poukazuje na zmluvné ustanovenie článku III.-4.-1. Obchodných
podmienok, podľa ktorého navrhovateľ použije splátku na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa
zmluvyoúverevrátanečiastkyurčenejnaúhradupoistného,pokiaľjedlžníkpoistenýasplátkupríslušnej

časti istiny a to tak, ako vyplýva aj z plánu amortizácie. Jedná sa o bežný spôsob umorovania istiny
používaný v úverových vzťahoch s tým, že časť splátky je použitá na splatenie úrokov a poplatkov a
časť je použitá na splatenie istiny, Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcov poukazoval na § 566
Občianskeho zákonníka, je nutné poukázať na to, že dané ustanovenie sa týka splatného záväzku,
pričom podľa uvedenia navrhovateľa tak postupuje v prípade čiastočných úhrad po splatnosti dlhu a tiež

by postupoval, keby odporcovia nejaké úhrady vykonali po splatnosti.

Z uvedeného vyplýva, že námietky vedľajšieho účastníka sú neopodstatnené okrem nákladov vo výške
39,90 Eur.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 ak sa počas trvania
omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom

trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Vzhľadom na to, že odporcovia si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnili, dostali sa do omeškania
ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z
omeškania. Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom ako primeraný v zmysle § 3 nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z..

Výšku sadzby súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanoveniasúdnávrhunavrhovateľavyhovelvrozsahuuvedenomvovýrokovejčastitohtorozhodnutia.

Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môževykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Odporca 1/ navrhoval splátky po 50,- Eur mesačne, s čím navrhovateľ nesúhlasil a považoval takú výšku

za neadekvátnu.

Vzhľadom k tomu, že odporca 1/ žiadal splátky, pričom opísal svoju sociálnu a finančnú situáciu, ako
aj situáciu odporcu 2/, keďže sú manželia, súd určil plnenie žalovanej istiny v splátkach po 50,- Eur
mesačne, a to vzhľadom na mesačný príjem a mesačné výdavky oboch odporcov, ktorí nevlastnia
žiadny majetok, obaja sú zdravotne postihnutí, odporkyňa 1/ preukázala, že je držiteľom preukazu s
ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom od 31.03.2014, navštevujú kúpele, pričom najväčšie

náklady okrem bývania a stravy majú na lieky a okrem toho splácajú ďalšie exekúcie. Náklady majú aj
s cestovaním do nemocnice, do kúpeľov,... Odporca 2/ je imobilný.

Vzhľadom na ich príjem a ich nevyhnutné náklady zvýšené v súvislosti so zdravotnými problémami,
súd posúdil výšku splátok po 50,- Eur mesačne za primerané a to aj vzhľadom na to, že nerozporovali
úver, vo väčšom rozsahu ho aj splatili, ale vzhľadom na finančnú situáciu neboli schopní splácať úver

v dohodnutých mesačných splátkach.

S poukazom na tieto skutočnosti súd má za to, že výška určených splátok je primeraná, pričom je
potrebné poukázať na to, že odporcovia sa do takej situácie dostali z objektívnych dôvodov.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a z toho, že navrhovateľ mal
v konaní len nepatrný neúspech (v pomerne nepatrnej časti) a teda má právo na náhradu trov konania
voči neúspešnému účastníkovi.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľa vyhovel, úspešným účastníkom v tomto konaní bol teda navrhovateľ,
ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. (keďže
navrhovateľ mal neúspech iba v nepatrnej časti) voči odporcom. Súd sa zaoberal aj tým, či v danej veci

nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvody osobitného zreteľa súd videl
v osobných, príjmových pomeroch odporcov, hlavne v ich nepriaznivej finančnej a sociálnej situácii. S
poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené podmienky na
uplatnenievýnimkyzozásadyzodpovednostizavýsledokkonaniaatedasúdvyhodnotiltietoskutočnosti
ako dôvody hodné osobitného zreteľa, preto pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 150 ods.1 O.s.p. a rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporcom priznal iba vo výške
60%.

S poukazom na uvedené a v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania
a priznal mu tak :

titulom súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania sumu 153,- eur (t.j. 60% zo sumy 255,-
eur)

a titulom trov právneho zastúpenia sumu 229,09 eur (t.j. 60% zo sumy 381,82 eur), pozostávajúcu za
úkony právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu t.j. 151,05 eur x 2 podľa § 10 ods.

1, § 13a ods.1 písm. a), c) + náhrada hotových výdavkov a náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. náhrada
miestnych telekomunikačných a prepravných výdavkov (režijný paušál) 2 x suma 8,04 eur; náhrada 20%
DPH v zmysle ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 63,64 eur.

Na základe uvedeného súd zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť
navrhovateľovi trovy konania spolu v sume 382,09 eur (z toho suma 153,- eur titulom náhrady súdneho

poplatku za podanie návrhu na začatie konania a suma 229,09 eur titulom náhrady trov právneho
zastúpenia), a to v splátkach po 15,-eur mesačne a to na základe rovnakých vyššie uvedených
skutkových dôvodov (ako pri umožnení splácania žalovaného plnenia v splátkach) a podľa cit. ust. §
160 ods. 1 O.s.p.

Zároveň súd rozhodol aj o trovách konania navrhovateľa vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporcov, a to tak, že navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcov s poukazom na § 150 O.s.p., nakoľko súd má za to, že sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania navrhovateľovi voči vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcov, ktorý do konania vstúpil z dôvodu ochrany slabšej strany, t.j. spotrebiteľov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).