Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Štiglicová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/295/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712208065
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1712208065.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Pezinku v konaní pred sudcom JUDr. Michaelou Štiglicovou, v právnej veci navrhovateľa:
Orange Slovensko a. s., Metodova 8, Bratislava, IČO : 35 697 270, proti odporcovi: F. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: V. XX, W., zastúpená opatrovníkom pre konanie N. S., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu V., o zaplatenie sumy 1.022,25 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh v časti 431,94 € zamieta.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 590,31 € s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 03.07.2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobcasanávrhomdoručenýmsúdudňa 11.05.2012domáhalnažalovanomzaplateniasumy1.022,25
€ spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od
03.07.2010 do zaplatenia, náhrady trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 61,- €.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca uzavrel s navrhovateľom zmluvy o poskytovaní služieb GSM
č. P. zo dňa 03.04.2009 a č. P. zo dňa 24.02.2010, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
podmienky, na základe ktorých navrhovateľ zapožičal odporcovi mikroprocesorovú kartu - SIM, ktorá
umožňuje odporcovi využívať služby GSM. K SIM-karte XXXXXXX XXXXXXXXXXXX a pridelené
účastnícke tel. číslo XXXX XXX XXX a k SIM-karte XXXXXXX XXXXXXXXXXXX a pridelené účastnícke
tel. číslo XXXX XXX XXX.
Tým že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 24.02.2010 do
15.05.2010 porušil zmluvné povinnosti a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu,
ktorá pozostáva z titulu neuhradených služieb a zmluvnej pokuty. Preto navrhovateľ pokusom o
pokonávku zo dňa 18.06.2010 v zmysle čl. 18 bod 18.7 a bod 18.4 s poukazom na článok 17, bod 17.5
sa zmluva a Všeobecné podmienky riadia ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách ak
tieto nie sú upravené v zákone o elektronických komunikáciách, tak sa riadia ustanoveniami ostatných
právnych predpisov.
K návrhu navrhovateľ pripojil aj fotokópie listinných dôkazov, ktorým preukazujúce opodstatnenosť a
výšku nároku uplatneného žalobou.Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť adresu odporcu, na ktorej by sa mohol zdržiavať okrem adresy
uvedenej v návrhu súd pre možnosť pokračovania v konaní ustanovil odporcovi opatrovníka pre konanie
(§ 29 ods. 2 O. s. p.).
Navrhovateľ a opatrovník pre konanie sa na pojednávanie nedostavili, doručenie mali riadne vykázané,
lehotu na prípravu pojednávania mali zachovanú, svoju neúčasť na pojednávanie ospravedlnili a žiadali,
aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával
v neprítomnosti navrhovateľa a opatrovníka pre konanie, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.
Súd uložil odporcovi zaplatiť za využité služby 590,31 € (hovory). Plnenie zo zmluvnej pokuty vo výške
431,94 € nepriznal v zmysle Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Otázkou je, či sa mal navrhovateľ podľa § 53a Občianskeho zákonníka zdržať uplatňovania práv
zo zmluvnej pokuty, ak bola právoplatne v inom konaní vyhlásená súdom za neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve a či je dôvod, aby ju súd opätovne podroboval súdnej kontrole
prijateľnosti zmluvných podmienok.
Podľa čl. 2.5 Zmluvy o pripojení - č. zmluvy: P. zo dňa 03.04.2009 a P. zo dňa 24.02.2010 ,,V
prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä
ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto
článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez
ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný uhradiť Podniku
zmluvnú pokutu vo výške 431,94 €.
PrávonazmluvnúpokutupodľatohtoboduvzniknePodnikusamotnýmporušenímpovinnostiÚčastníka,
a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaným
žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením, či obmedzením
poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku). Účastník
je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej
pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude Účastník povinný zaplatiť Podniku bez ohľadu na dĺžku
doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej
vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy Podniku Účastníkovi“.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta rovnakého významu
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Prešov zo 16.
8. 2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 9. 5. 2011 č. k.
18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb operátora o
plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu Svidník z
31. 10. 2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č. k.
11C/184/2011-82 a iné).
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“.
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne
neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie
zmluvnejpokutypodľavšeobecnéhoustanovenia§545aOZsamôžetýkaťibaplatneuzavretejzmluvnej
pokuty.
Podľa § 77 bod 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zrušuje sa zákon č.
195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z.,
Podľa § 76 ods. 12 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, vzťahy, ktoré podľa
doterajších predpisov vznikli do 31. decembra 2003 medzi prevádzkovateľmi verejných
telekomunikačných sietí a poskytovateľmi verejných telekomunikačných služieb na jednej strane a
užívateľmi na strane druhej, považujú sa za zmluvy o pripojení podľa tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovinajneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.
Podľa § 517 ods. 2 O.z. vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporcu ako dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, a
nie je tu odporca podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania
stanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/95 Z.z., podľa ktorého je
výška úroku z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby .stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania.
V čase vzniku omeškania odporcu, pri splatnosti jednotlivých faktúr bola výška úroku z omeškania 9
%. Tým, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 590,31 € od 03.07.2010, súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania z vyššie uvedenej sumy vo výške 9 %.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať
sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené
očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať
plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto
- prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho
poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi
(§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2
písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.). Vo svetle tejto argumentácie súd vyjadruje znepokojenie nad
postupom mobilného operátora a jeho „rešpektom“ k súdnej moci a zákonným regulám. Súd dáva
do pozornosti dôsledky z ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v nemeckom práve,
podľa ktorého môže byť ďalšie používanie zmluvnej podmienky postihnuté vysokou sankciou, ale aj
trestom odňatia slobody (porov. rozhodnutie Bundesgerichtshof zo 7. 6. 2011 č. AZ XI ZR 388/10 na
stránke MS SR http://wwwold.justice.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/rseuspotr.htm). Nerozhoduje pritom, že iný súd by
mohol mať odlišný názor (porov. § 53a ods. 1 OZ). V podmienkach Európskej únie je ochrana pred
neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia
neprimeraností a nemorálností zo života bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro, bod 37).
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávanej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv
EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z
nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich
ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych
záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).Ak si odporca v konaní pred súdom používanie problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez ďalšieho
zdržať sa jej ďalšieho (opakovaného, súvislého) používania vrátane uplatňovania plnení z takejto
klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ust. § 53a OZ. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci
súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky.
Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie
pre zmenu prizná.
Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne
(porov. čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok
uplatňuje a doslova v nie dobrej viere „skúša“, ktorý súd mu plnenie prizná. Súd predmetné konanie
mobilného operátora hodnotí ako uplatňovanie práva priamo v rozpore so zákonom, subsidiárne v
rozpore s dobrými mravmi. Dodávateľ takto koná aj napriek tomu a s vedomím, že v súvislosti s
používaním zakázanej klauzuly môže byť takéto konanie vyhodnotené ako osobitne závažné porušenie
povinnosti: „Ak napriek upozorneniu združenia predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo
osobitným predpisom12a) zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také
konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho (§ 4 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa). Z pozície ochrany spotrebiteľa a naplnenia cieľov EÚ vo sfére vysokého záujmu
na ochrane spotrebiteľa je pritom irelevantné, ktorý súd takúto podmienku vyhlásil za neplatnú.
Súd uvádza, že súdne konanie má svoje zákonom stanovené procesné pravidla a v predmetnej veci
navrhovateľ evidentne uplatnil nárok zo zmluvnej pokuty, ktorý by mohol byť predmetom samostatného
konania. Ide o návrh na plnenie zo zmluvy (§ 80 písm. b) OSP). Právo na náhradu škody je pre
zmenu právom z porušenia práva a predpoklady zodpovednostného vzťahu sú iné ako v prípade práva
zo zmluvy. Súd pritom nevidí žiadny dôvod na vyvodenie konzekvencii k inej ako dohodnutej kúpnej
cene, pre ktorú sa operátor dobrovoľne v rámci svojej „ofenzívnej“ obchodnej politiky rozhodol. Inú ako
predajnú cenu zaplatenú na základe kúpnej zmluvy preto súd nepovažuje z hľadiska záväzku odporcu
za relevantnú. Skutočnosť, že odporca používal výhody paušálneho vzťahu je rovnako bezvýznamná,
pretože až kým odporca nestratil zamestnanie v druhej polovici doby viazanosti, tak paušálnymi platbami
prispel navrhovateľovi na jeho náklady. Zmluvné pokuty výrazne prevyšovali záväzok odporcu na
platenie ,,paušálu“ do skončenia doby viazanosti.
Zmluvná pokuta bola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany
spotrebiteľa. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniam mobilného operátora o individuálnom vyjednaní
zmluvnej pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci len čiastočný,
súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Pokiaľ odporca dobrovoľne neplní svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z právoplatného a vykonateľného
súdneho rozhodnutia, navrhovateľ môže svoju pohľadávku vymáhať prostredníctvom súdneho
exekútora.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.