Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 9, 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 30P/213/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111215817
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Rybárová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3111215817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa, U. M., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, O.. V. Z. M., bydliskom H., A. N. XXXX/
XX, štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zast. JUDr. Milanom Martinkom, advokátom so sídlom
Považská Bystrica, Námestie A. Hlinku 26 a otca, O. M., trvale bydliskom Č. F., C. - O., X. Z. , t. č. H. -

C., A. N. C. XXX, štátneho občana Českej republiky, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Otec dieťaťa je p o v i n n ý platiť na výživné pre maloletú U. sumou po 250,- Eur mesačne k rukám
matky vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred s účinnosťou od 01.07.2011, čím sa z v y š u j
e jeho vyživovacia povinnosť k maloletej U. z doterajšej sumy 1.000,- Sk mesačne a v časti výšky
výživného sa z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu v Karvinej, pobočka Havířov, číslo konania
27C/147/1996-22 zo dňa 10.10.1996.

Dlžné výživné za obdobie od 01.07.2011 do rozhodnutia súdu pre maloletú U. vo výške 1.035,78 Eur
súd p o v o ľ u j e otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur k rukám matky od
právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka dieťaťa svojím návrhom, podaným prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca pre maloletú U. zo sumy 1.000,- Kč mesačne na sumu
500,- Eur mesačne počnúc mesiacom júl 2011. Uviedla, že maloletá jej bola zverená do výchovy na

základe rozsudku Okresného súdu v Karvinej - Havířov č. k. 27C/147/1996-22 zo dňa 10.10.1996.
Otec dieťaťa bol zaviazaný platiť na výživu maloletej sumou 1.000,- Kč mesačne. Od poslednej úpravy
výživného tak uplynulo 15 rokov a tento jej návrh na zvýšenie výživného je dôvodný. V súčasnosti je
vydatá. S manželom, maloletou U. a jej ďalším dieťaťom, maloletou U. Z., narodenou XX.XX.XXXX, z jej
súčasného manželstva býva v 4-izbovom byte, ktorý je výlučným vlastníctvom jej manžela. Celé náklady
na bývanie vo výške asi 66,- Eur mesačne platí jej manžel. Podrobné informácie o výdavkoch na bývanie
matka nevedela uviesť, lebo ich pre zlé vzťahy s manželom nepozná. Dlhy, ani pôžičky nemá žiadne.

Výdavky má s osobnými potrebami a potrebami maloletých detí. Maloletá U. bude mať v júli 18 rokov.
Je študentkou oktávy 8-ročného gymnázia v Trenčíne. Zdravotné problémy, s ktorými by mala matka
zvýšené výdavky, nemá. Maloletá sa stravuje v školskej jedálni s poplatkom 20,- Eur a ďalšie výdavky
má na školské potreby a mimoškolské aktivity. Celkové náklady na stužkovú boli vo výške 197,- Eur,
nákup učební 50,- Eur, štúdium v jazykovej škole 40,- Eur polročne, knihy do jazykovej školy 50,- Eur,knihy na anglický jazyk do školy 50,- Eur, ZRPŠ 35,- Eur ročne a poistenie 40,- Eur mesačne. Maloletá
je alergička a navštevuje často stomatologickú ambulanciu, s čím má matka výdavky spolu asi 20,- Eur
mesačne. Ďalšie výdavky má s nákupom oblečenia, náklady na posilňovňu 20,- Eur mesačne a ostatné

bežné, výdavky, primerané veku a potrebám maloletej. Matka poukázala na to, že otec súdom stanovené
výživné neplatí ani riadne ani včas. Výživné neuhradil od 01.07.2011 a preto podala na neho trestné
oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy. Matka pracuje ako učiteľka na základnej škole s priemerným
mesačným zárobkom asi 550,- Eur a poberá prídavky na dve deti. Príjem manžela, pre nezhody, ktoré
s ním má, nepozná. Manžel v súčasnosti prispieva k jej rukám na potreby maloletej U. a to tak, že veci,

ktoré U. potrebuje, spoločne nakúpia. Matka poukázala na to, že maloletá U. má veľmi dobré študijné
výsledky a s prípravou na vysokoškolské štúdium má matka zvýšené výdavky.

Otec dieťaťa s návrhom matky na zvýšenie výživného na sumu 500,- Eur mesačne nesúhlasil. Súhlasil
so zvýšením výživného na sumu 2.000,- Kč mesačne. Uviedol, že je rozvedený a žije v rodinnom dome, v
ktorom sú dve bytové jednotky. Za elektrinu platí 3.000,- Kč mesačne a tuhé palivo, ktorým dom vykuruje
stojíročne40až50.000,-Kč.PracujeakoSZČOvpohostinskejčinnosti.Vroku2010malzosamostatnej

zárobkovej činnosti stratu vo výške mínus 21.896,- Kč. Poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške
6.412,- Kč mesačne. Iné príjmy nemá. Od 01.07.2010 prevádzkuje hostinec vo vlastnom objekte, ktorý
je zaťažený hypotékou, so splátkami necelých 11.000,- Kč mesačne. V súčasnosti je jeho hypotekárny
úver vo výške asi 1.300.000,- Kč. Ďalej spláca bezúročnú pôžičku, ktorú si vzal na kúpu domu, v ktorom
býva, so splátkami 1.666,- Kč mesačne. Zamestnáva jedného stáleho zamestnanca a dvoch brigádnikov

na skrátený pracovný úväzok s príjmom asi 3.500,- Kč mesačne netto. Okrem objektu, ktorý používa na
podnikanie,jespolusosvojousestrouspoluvlastníkomrodinnéhodomu,vktorombýva.Okremmaloletej
U. má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosti k maloletému O. M., narodenému XX.XX.XXXX, ktorému k
rukám jeho matky platí výživné 2.000,- Kč mesačne bez

súdneho rozhodnutia. Matka spolu s maloletým O. má svoj vlastný byt v C., v ktorom obaja žijú.

Právny zástupca matky poukázal, že otec maloletej podniká v pohostinskej činnosti, ľudovo povedané
prevádzkuje krčmu. Je vlastníkom, resp. aj spoluvlastníkom nehnuteľností, a to rodinného domu, ktorý
sa nachádza v C., ďalšieho rodinného domu, ktorý sa nachádza v C. A. N.Í. C. a vlastní tiež budovu
označenú ako stavba občianskeho vybavenia v obci N.. Na túto budovu si vzal otec dieťaťa úver,
ktorý spláca po 11.000,- Kč mesačne, plus splátky pôžičky na kúpu rodinného domu 1.666,- Kč, ako

sám uviedol. Pokiaľ má teda otec finančné prostriedky na úhradu týchto splátok žiadal, aby súd aj s
prihliadnutím na to, že výživné nebolo upravené už 16 rokov, zvýšil výživné pre maloletú na sumu 300,-
Eur mesačne.

Kolízny opatrovník s poukazom na príjmy otca, jeho výdavky s hypotekárnym úverom a splátkami
pôžičky, ako aj s požiadavkou na primeranú životnú úroveň maloletej k príjmom otca, odporučil zvýšiť

výživné pre maloletú na sumu 200,- až 250,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2011.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil spis tunajšieho súdu sp. zn.
30P/213/2011, rozsudok Okresného súdu v Karvinej, pobočka v Havířově č. k. 27C/147/1996-22 zo
dňa 10.10.1996, priznanie k dani z príjmov fyzických osôb otca za rok 2010, lustráciu v sociálnej
poisťovni na matku dieťaťa, potvrdenie úradu o dávkach poberaných matkou, správu o príjme matky

od jej zamestnávateľa, rodný list maloletej U., prehľad výdavkov matky na potreby maloletej U., výpis
zo živnostenského registra otca, výpis z katastra nehnuteľností pre k.ú. N. LV číslo XXXX, doklady o
vlastníctve nehnuteľností otcom pre k.ú. C. A. N. C. 5x, pokladničné doklady o nákupe potrieb pre
maloletú U., potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o návšteve školy a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletá sa narodila z manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Karvinej,

pobočka v Havířově č. k. 27C/147/1996-22 zo dňa 10.10.1996. Týmto rozsudkom bola maloletá U.
na čas po rozvode zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť na jej výživu
sumou 1.000,- Kč mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec dieťaťa bol bez pracovného
pomeru, nezamestnaný, nemal žiadny príjem a bol ochotný platiť výživné 1.000,- Kč mesačne. Matkapoberala rodičovský príspevok vo výške 1.980,- Kč mesačne, prídavok na jedno dieťa 423,- Kč mesačne
a sociálny príplatok 495,- Kč mesačne. Maloletá U. mala dva roky.

V súčasnosti má maloletá 17,5 roka a je študentkou oktávy 8-ročného denného štúdia Piaristického

gymnázia Jozefa Braneckého v Trenčíne. Je zdravá a matka má s ňou výdavky primerané jej veku
a potrebám. Otec dieťaťa je živnostník. Podniká v pohostinskej činnosti. V roku 2010 mal príjmy z
tejto činnosti vo výške 654.281,- Kč a výdavky súvisiace s týmito príjmami mal vo výške 676.179,- Kč.
Rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktorý predstavoval hospodársky výsledok, v daňovom priznaní
za rok 2010 vykázal otec ako stratu mínus 21.898,- Kč. Okrem príjmov zo živnosti má otec dieťaťa

príjem aj z invalidného dôchodku, ktorý poberá vo výške 6.412,- Kč mesačne. Okrem maloletej má
vyživovaciu povinnosť ešte k maloletému O. M., narodenému XX.XX.XXXX, ktorému platí výživné k
rukám jeho matky vo výške 2.000,- Kč mesačne. Je rozvedený a s matkou maloletého O. nevedie
spoločnú domácnosť. Matka mal. U. pracuje ako učiteľka s priemerným mesačným zárobkom za 02 až
11/2011vo výške 541,29 Eur a poberá prídavky na dve deti 44,02 Eur. Vo svojej starostlivosti má okrem
maloletej U. maloletú U. Z., ktorá sa narodila z jej súčasného manželstva s O. Z. dňa XX.XX.XXXX.

Z informatívneho výpisu Katastrálneho úradu pre Moravskoslezský kraj, Katastrálne pracovisko C. mal
súd preukázané, že otec dieťaťa je vlastníkom štyroch nehnuteľností v katastrálnom území N., ktoré
sú vedené na liste vlastníctve číslo XXXX, ako ostatné plochy, zastavaná plocha a nádvoria a budova
- stavba občianskeho vybavenia, v časti C obmedzenie vlastníckeho práva zapísané zmluvné záložné
právo na všetky nehnuteľnosti uvedené na tomto liste vlastníctva, a to na zabezpečenie pohľadávok

vyplývajúcich zo zmluvy o úvere na istinu v čiastke 1.650.000,- Kč s príslušenstvom, s riadnou konečnou
splatnosťou dňa 25.01.2025. Ďalšie nehnuteľnosti podľa internetového portálu nahlizenidokn.cuzk.cz
vlastní otec dieťaťa v katastrálnom území C. A. N. C. na LV č. XXX vedené ako orná pôda, zastavaná
plocha a nádvorie a na LV č. XXX nehnuteľnosť, vedenú rodinný dom.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo

detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov.

V danom prípade mal súd preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú bol
podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania o výške výživného uplynulo viac ako 16 rokov. Na
strane všetkých účastníkov došlo k výraznej zmene pomerov. Maloletá je veko staršia, vyspelejšia
a jej potreby prirodzeným spôsobom narástli. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného

mala dva roky a teraz má 17,5 roka. Okrem bežných výdavkov má matka výdavky na jej zdravotný
stav v súvislosti s tým, že je alergička a potrebuje tiež stomatologickú starostlivosť. Pri poslednom
rozhodovaní o určení výšky výživného mala matka príjem iba z rodičovského príspevku, prídavkov
na jedno dieťa a sociálneho príspevku spolu necelých 4.000,- Kč mesačne. V súčasnosti pracuje ako
učiteľka s priemerným mesačným zárobkom 541,29 Eur a poberá prídavky na dve deti vo výške 44,02

Eur. Príjem matky tak vzrástol viac ako 2,5 krát. Okrem maloletej U. má ešte vyživovaciu povinnosti k
maloletej U., ktorá sa narodila z jej súčasného manželstva v roku 2006. Otec dieťaťa bol pri poslednom
rozhodovaní o určení výšky výživného bez pracovného pomeru, nemal žiadny príjem a bol ochotný platiť
výživné 1.000,- Kč mesačne. V súčasnosti živnostensky podniká v roku 2010 zo stratou 21.898,- Kč,poberá invalidný dôchodok vo výške 6.412,- Kč mesačne a mesačne spláca dlhy z hypotéky a pôžičky
spolu po 12.666,- Kč.

Okrem maloletej U. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. O. M., nar. XX.XX.XXXX. Je vlastníkom

niekoľko nehnuteľností. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadol na ustanovenie § 75 ods. 1
Zákona o rodine, na odôvodnené potreby maloletej, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
matky a otca dieťaťa. Výdavky otca vysoko prekračujú jeho príjem a preto má súd za to, že pokiaľ otec
dieťaťa má finančné prostriedky na splácanie svojich dlhov mesačne takmer vo výške 13.000,- Kč, musí
nájsť aj finančné prostriedky na výživné pre mal. U. nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou a

vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodičov. Súd preto s prihliadnutím na
možnostiaschopnostiotca,považovalzaprimeranézvýšiťvýživnépremaloletúktorábudemať18rokov
zo sumy 1.000,- Kč mesačne na sumu 250,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu matkou, teda
od 01.07.2011. Vzhľadom k tomu, že výživné bolo zvýšené spätne, súd vyčíslil výšku dlžného výživného
zo strany otca pre maloletú na sumu 1.035,78 Eur (mesiace 07 a 12/2011, teda 5 mesiace x 172,63 Eur,
čo predstavuje rozdiel medzi sumou zvýšené výživného vo výške 250,- Eur mesačne a otcom plateným

výživným vo výške 2.000,- Kč (77,37 Eur) mesačne) a v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p.
povolil otcovi dieťaťa splácať dlžné výživné za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.