Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. august 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617200451
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7617200451.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobkyne: C. Š., L.
XX.XX.XXXX, J. G. G. XX, B., právne zastúpenej JUDr. Miroslavou Dunčkovou, advokátkou so sídlom
Zimná 35, Spišská Nová Ves proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov „Jantár", so sídlom Pri
prameni 16, Levoča, IČO 37936239, právne zastúpenom Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom
Námestie sv. Egídia 78, Poprad, o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.1.2017 sa žalobkyňa domáhala náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 21 750,- Eur za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu osobnosti. V žalobe uviedla,
že je výlučnou vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí vo vchode č. XX bytového domu blok
I. súpisné číslo XXXX vrátane príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 242/10000, zapísaného na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie B.. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/533/2013-414 bol
zmenený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/200/2010-339 vo vyhovujúcom výroku
tak, že žalovaný je povinný zdržať sa obťažovania žalobcu hlukom z prevádzky kotolne umiestnenej v
bytovom dome súpisné č. XXXX, G. G. XX E. B.. V týchto konaniach bolo preukázané, že v septembri
2007 žalovaný umiestnil, napriek jej nesúhlasu, v priestoroch pod jej bytom plynovú kotolňu určenú

na vykurovanie 34 bytov. Meraniami v byte bolo preukázané, že výsledné hodnoty hluku v byte boli
nevyhovujúce, prevyšujúce najvyššie prípustné hodnoty hluku a že nameraná hlučnosť je spôsobená
výlučne prevádzkou kotolne. Od začatia plánovania výstavby kotolne namietala jej umiestnenie pod
jej bytom až doteraz. Tiež žiadala žalovaného o vykonanie opatrení, ktoré by zamedzili šíreniu hluku,
avšak bezvýsledne. Hluk v jej byte je taký, že byt sa nedá riadne užívať. Ide o dlhoročný stav, ktorý
žalovaný ignoruje. Sústavný a neúnosný hluk v jej byte má priamy dopad na narušenie jej súkromného a
rodinnéhoprostredia.Vbyteniejemožnépokojnespať,anivykonávaťinébežnéčinnosti.Vbyteprestala

prijímať návštevy, pretože hluk pôsobil aj na nich rušivo. Žalovaný po dobu 10 rokov nebol ochotný
dobrovoľne zamedziť či odstrániť negatívne pôsobenie hluku z prevádzky kotolne na jej život, do ktorého
naďalej neoprávnene zasahuje, čo má vzhľadom na intenzitu a trvanie tohto porušenia za následok vznik
závažnej nemajetkovej ujmy. Závažnosť vzniknutej ujmy je daná okolnosťami, za ktorých k porušeniu
práv došlo, ako aj intenzitou zásahu a jeho dlhodobého trvania. Toto nevyhovujúce a nadmerné
obťažovanie predstavuje zásah do jej osobnostných práv, pritom nejde len o subjektívne posúdenie, ale

je aj objektívne preukázané hodnotami uvedenými v znaleckých posudkoch a bezpochyby by jej ujmu
v tejto istej životnej situácii rovnako vnímala aj každá iná fyzická osoba. S poukazom na správanie sa
žalovaného, okolnosti, za ktorých k porušeniu osobnostných práv došlo, intenzitu a trvanie zásahu ajeho následky, ide o ujmu značnú a morálna satisfakcia nie je postačujúca. Napriek viacerým výzvam a
ponukám spoluúčasti pri riešení vzniknutej situácie totiž žalovaný túto situáciu vedome 10 rokov neriešil,
preto je požadovanie peňažnej satisfakcie odôvodnené.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16.3.2017 neuznal nárok žalobkyne.
Poukázal na to, že nie je vlastníkom predmetnej plynovej kotolne a to poukazujúc na § 2 ods. 5, §
13 ods. 1 a § 19 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorých táto
ako zariadenie domu je v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome

súpisné č. XXXX katastrálne územie B.. Vzhľadom k tomu je žaloba predovšetkým nedôvodná z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. Ďalej uviedol, že plynová kotolňa nevyvoláva taký stav,
ktorý by vyvolal žalobkyňou uvádzanú nemajetkovú ujmu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Košiciach v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C/200/2010, ktorý vychádzal zo znaleckého
posudku vypracovaného v tomto konaní, podľa ktorého hluk z prevádzky kotolne prekračuje najvyššiu
prípustnú hodnotu len pre časový interval noc, ťažiskovým zdrojom hluku je čerpadlo, ktoré sa spína

jeden až dvakrát za 24 hodín a hluk trvá krátku dobu 2 - 5 sekúnd. V dennom a večernom režime kotolňa
najvyššieprípustnéhodnotyhlukuneprekračuje.Žalovanýpoukázaltiežnato,ževčasemeranísavbyte
žalobkyne nachádzala chladnička staršieho typu, ktorá podľa znaleckej organizácie bežnou prevádzkou
vytvárala hluk v rozmedzí 40 až 45 dB a ktorá je v prevádzke počas celého dňa. Hlučnosť z kotolne
nameranú v byte žalobkyne v rozsahu 32 dB až 35,1 dB tak nemožno považovať za taký zásah, ktorý by

spôsobil ňou tvrdenú nemajetkovú ujmu. V kotolni boli vykonané opatrenia na zníženie jej hlučnosti a to
výmena čerpadla, uloženie gumových podložiek a úprava režimu kotolne. Posudzovanie týchto opatrení
je predmetom exekučného konania vedeného pod sp. zn. 10Er/698/2014. Na záver uviedol, že obdobný
nárok ako žalobkyňa si uplatnila v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 10C/203/2015 aj dcéra
žalobkyne, jej žaloba bola súdom zamietnutá.

3. V replike doručenej súdu dňa 25.4.2017 žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný predmetnú
kotolňu resp. jej zariadenie vybudoval, prevádzkuje a vykonáva jej údržbu. Je jediným subjektom v
bytovom dome, ktorý má ku kotolni resp. jej zariadeniu prístup. Je jediným subjektom oprávneným
manipulovať so zariadením kotolne a teda jediným spôsobilým zabezpečiť odstránenie resp. aspoň

zmiernenie obťažovania hlukom z kotolne. Každé z meraní hluku v jej byte od roku 2007 preukázalo
hodnoty prevyšujúce najvyššie prípustné hodnoty hluku. Od montáže kotolne namietala jej umiestnenie
pod jej bytom, keďže pôvodne mala byť kotolňa umiestnená v inej miestnosti. Od momentu jej spustenia
opakovane žiadala o odhlučnenie kotolne, žalobca jej žiadosti však neakceptoval. Dlhodobé a sústavné
obťažovanie hlukom z kotolne predstavuje výrazný zásah do jej osobnostných práv, do jej práva na

ochranu zdravia, pokojného súkromného a rodinného života, pokojného užívania obydlia bez rušivých
vplyvov a práva na zdravé životné prostredie. Zásah, vzhľadom na jeho niekoľkoročne trvanie, je
neprimeraný. Hluk z kotolne negatívne vplýva na jej život, zdravotný stav, negatívne ovplyvňuje užívanie
bytu a narušuje pokojný súkromný a rodinný život. V dôsledku jej snahy o nápravu je konanie žalovaného
vo vzťahu k nej sprevádzané neochotou, ignoráciou komunikácie, negatívnymi prejavmi aj verejne v

médiách, zhoršení susedských vzťahov. Za týchto okolností je potrebné posúdiť konanie žalovaného
ako vedomé zasahovanie do jej osobnostných práv. Ide o vážny negatívny zásah do jej práv, ktorý má za
následok vznik závažnej nemajetkovej ujmy, ktorú by bezpochyby rovnako vnímala aj každá iná fyzická
osoba a pri ktorej morálna satisfakcia nie je postačujúca. Žalovaným uvádzaný spotrebič - chladnička
sa v jej byte nenachádza už tri roky, avšak pri každom meraní v byte boli všetky elektrické spotrebiče

v domácnosti vypnuté. Žiadne z meraní nebolo vykonané pri maximálnom možnom výkone kotolne.
Do úvahy je potrebné vziať aj spôsob umiestnenia rozvodov v niektorých bytoch, čo zvyšuje nároky na
výkon kotolne.

4. V duplike doručenej súdu dňa 11.5.2017 žalovaný opätovne poukázal na to, že vlastníctvo kotolne

upravuje zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorého je zrejmé,
že kotolňa a jej technologické zariadenie je považované za spoločné zariadenie domu a ako také
je v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí vlastníctvo ku kotolni nadobudli
originálnym spôsobom a to vytvorením novej veci. Zotrval tak na svojom vyjadrení o nedôvodnosti
žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Žalovaný má postavenie zástupcu vlastníkov bytov

a nebytových priestorov pri výkone správy bytového domu a plní úlohy stanovené mu vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov domu. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že nevykonal žiadne opatrenia
na zníženie hlučnosti kotolne. Ešte počas súdneho konania žalovaný postupne realizoval opatrenia
na zníženie hlučnosti kotolne. Žalovaný už v čase prvých sťažností zo strany žalobkyne vykonalvlastné merania, avšak tieto neukázali zvýšenú hladinu hluku, čo dokazuje, že žalovaný mal snahu
vzniknutý problém riešiť a nemožno konštatovať, že zostal nečinný ako tvrdí žalobkyňa. Prevádzka
kotolne napriek zistenej hlučnosti v súdnom spore, ktorá len v jednom režime mierne prekračovala

prípustné hladiny hluku nie je spôsobila žalobkyni objektívne spôsobiť žalobkyňou tvrdenú ujmu. Podľa
znaleckého posudku zo dňa 31.03.2017 najväčším pretrvávajúcim problémom je rušivý prvok, ktorý má
príčinu v dilatačných pohyboch potrubných rozvodov vykurovacieho systému pri významných rýchlych
zmenách teploty v systéme pri nábehu kotolne na plný výkon, ktorý jav trvá len približne cca 10
minút, teda nie neustále ako tvrdí žalobkyňa. Navyše podľa znaleckého posudku zo dňa 30.04.2013, je

nepravdepodobné, že by sa vyššie opísaný akustický efekt nevyskytoval v dome už pred vybudovaním
kotolne. Znaleckým dokazovaním sa preukázalo, že v čase meraní sa v byte žalovanej nachádzali
zariadenia (napr. chladnička staršieho typu), ktoré vytvárajú hluk vo väčšom rozsahu ako kotolňa. Je
preto zarážajúce, že tieto zariadenia žalovanej nevadia a dlhodobo ich užíva. Žalobkyňa na preukázanie
skutočností a to, že hluk z kotolne v rozsahu 32,0 dB až 35,1 dB je spôsobilý vyvolať zásah tak závažný,
aby spôsobil žalobkyňou tvrdenú ujmu žalobkyňa nepripojila k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 21.4.2017 a

ani k žalobe žiadny dôkaz ani žiadny dôkaz neoznačila na preukázanie tejto rozhodujúcej skutočnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobkyňu, svedkyňu, oboznámil sa s výpisom z listu vlastníctva
č. XXXX katastrálne územie B., rozsudkami vo veci sp. zn. 9C/200/2010, vyjadrením oprávnenej
k znaleckému posudku v exekučnom konaní sp. zn. 10Er/698/2014, upovedomením o výsledkoch

vybavenia podnetu a mailom v exekučnom konaní sp. zn. 10Er/698/2014, obsahom spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 9C/200/2010, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/698/2014 a zistil tento skutkový
stav:

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B. bolo zistené, že žalobkyňa je výlučnou

vlastníčkou bytu číslo X nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX vo vchode č. XX
na prízemí, s podielom na spoločných častiach a spoločných zriadeniach domu a spoluvlastníckym
podielom k pozemku v podiele 242/10000, a to od roku 1998. Okrem žalobkyne vlastníkmi bytom
a podielov na spoločných častiach a spoločných zriadeniach domu a spoluvlastníckych podielom k
pozemku sú len fyzické osoby. Žalovaný na uvedenom liste vlastníctva nie je zapísaný ako vlastník bytu

resp. vlastník spoločných častí a spoločných zriadení domu a spoluvlastník pozemku.

7. Žalobkyňa poukázala na to, že hluk v jej byte z kotolne pretrváva od roku 2007, kedy bola kotolňa
umiestnená v priestoroch bývalej práčovne bytového domu a to pre dva vchody bytového domu. V
byte býva spolu s dcérou. Hlučnosť kotolne zo strany žalovaného doposiaľ nebola odstránená, bolo

len vymenené čerpadlo a boli dané gumové podložky na kotle, čím sa však len hluk z nej rozložil na
celú miestnosť. Už pri prvom meraní znaleckou organizáciou, merania hluku v jej byte neboli vykonané
riadne. Pri poslednom meraní bol zapečatený byt a počas meraní bola vypnutá kotolňa. Pri sebe mala
aj svoj mechanický merač, ktorý aj cez zatvorené dvere bytu ukázal hladinu hluku v byte cez 60 dB.
Pred spustením prevádzky kotolne sa pritom jednalo o tichý byt. Po spustení kotolne nemá v byte

kľud, čo vplýva na jej zdravie aj psychiku. Keď sa vypnú spotrebiče, v byte sa nedá žiť. Keď už je
veľmi zle, chodí sa vyspať na chalupu. Hlučnosť kotolne namieta opakovane od prvého dňa, kedy bola
kotolňa spustená do prevádzky. Žalovaný doposiaľ nepristúpil k žiadnemu z ňou navrhovaných riešení
odhlučnenia kotolne. Hluk z kotolne vplýva na jej osobný život tak, ako by to vplývalo na každého
normálneho človeka, hluk z nej je v celom byte. Okrem toho ľudia z ich, ako aj vedľajšieho vchodu, jej

a jej dcére robia prieky, posielajú deti k ich bytu, akoby nestačil hluk z kotolne.

8. Svedkyňa C.. C. Š., dcéra žalobkyne, ktorá so žalobkyňou býva v predmetnom byte potvrdila, že
z jej strany bola podaná žaloba, ktorou sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu hlučnosti
v predmetnom byte v dôsledku prevádzky kotolne. Jej žaloba bola zamietnutá, čo bolo potvrdené aj

Krajským súdom v Košiciach. Celé konanie však bolo neobjektívne a boli v ňom porušené jej práva.
V byte jej matky od umiestnenia kotolne neustále je hluk, v byte sa nedá bývať, nedá sa tam spať.
Merania v byte boli vykonané neobjektívne, merania sa mali vykonať v mrazoch, boli však vykonané tak,
aby boli čo najideálnejšie podmienky, teda v čase keď nefúkal vietor, keď bolo vonku teplo. Žiadosť o
odhlučnenie kotolne dávali viackrát aj písomne. Po opatreniach vykonaných žalovaným sa kvalita života

v byte žiadnym spôsobom nezlepšila. Podľa ich meraní je v byte hluk aj 50 dB.

9. Tunajším súdom bolo pod sp. zn. 9C/200/2010 vedené konanie o žalobe žalobkyne proti
žalovanému, ktorým sa žalobkyňa domáhala vykonania opatrení zo strany žalovaného, ktoré zabrániašíreniu nadmerného hluku z kotolne nachádzajúcej sa v bytovom dome súpisné č. XXXX, Pri prameni
č. XX v B. do jej bytu. Rozsudkom zo dňa 6.8.2013 bolo žalobe vyhovené. Krajský súd v Košiciach
rozsudkom sp. zn. 1Co/533/2013-414 zo dňa 30.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2014,

bol rozsudok tunajšieho súdu zmenený tak, že žalovaný je povinný zdržať sa obťažovania žalobkyne
hlukom z prevádzky kotolne umiestnenej v bytovom dome I. súpisné č. XXXX, Pri prameni č. XX v B.
prenikajúceho žalobkyni do bytu č. X v tom istom bytovom dome.

10. Súdy pri rozhodovaní v uvedenom spore vychádzali zo znaleckého posudku č. 10-11/2013

vypracovaného Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n.o., so sídlom v Bratislave. Podľa
záverov tohto znaleckého posudku, pri meraniach vykonaných v byte žalobkyne, boli zistené hodnoty
určujúce veličiny hluku pre jednotlivé prevádzkové stavy kotolne od 32 dB do 35,1 dB, čo je viac,
ako pripúšťa vyhláška č. 549/2007 Z. z. pre kategóriu vnútorného priestoru pre časový interval noc a
teda hlučnosť pochádzajúca z prevádzky kotolne prevyšuje prípustné hodnoty hluku v zmysle uvedenej
vyhlášky. Zistená nadmerná hlučnosť v byte žalobkyne je spôsobená výlučne prevádzkou kotolne

nachádzajúcej sa pod jej bytom. Konkrétne pre jednotlivé prevádzkové stavy boli zistené nasledovné
hodnoty:
- náber kotolne na plný výkon 34,6 dB
- prevádzka kotolne na plný výkon 34,4 dB
- prevádzka kotolne na plný výkon v časovom úseku bez dilatačného praskania potrubia stúpačiek v

byte 32,5 dB
- prevádzka kotolne na plný výkon pri spustenom čerpadle expanzného doplňovacieho zariadenia 35,1
dB
- chladnutie potrubí po vypnutí kotolne 32,0 dB.
- prevádzka agregátu na udržiavanie tlaku 26,9 dB.

11. Podľa uvedeného posudku výsledky meraní v byte žalobkyne sa analyzovali samostatne pre
jednotlivé prevádzkové stavy, pri prevádzke kotolne na plný výkon a namerané hodnoty sa pohybovali
od 32 dB do 35,1 dB. Najvyššia hodnota bola zistená pri prevádzke kotolne na plný výkon pri spustenom
čerpadle expanzného doplňovacieho zariadenia. Za dominantný rušivý zdroj hluku znalci označili

čerpadlo a dominantným rušivým hlukom impulzový hluk prejavujúci sa tupým periodickým praskaním,
ktorý vzniká trením medzi potrubiami stúpačiek a železobetónovými konštrukciami stropov jednotlivých
podlaží. Konštatovali pritom, že je nepravdepodobné, aby sa tento akustický efekt nevyskytoval v dome
už pred rekonštrukciou kotolne. V uvedenom znaleckom posudku na strane 14 bod 2.8 znalci tiež
konštatovali, že v bytoch sa bežne nachádzajú rôzne spotrebiče, ktoré sú zdrojmi hluku. Aj v byte

žalobkyne sa v čase meraní nachádzala chladnička staršieho typu, ktorá počas meraní bola vypnutá.
Miera hlučnosti chladničiek bola posudzovaná podľa príslušných noriem a možno odhadnúť, že sa
pohybuje v rozmedzí 40 dB až 45 dB.

12. V konaní vedenom pod sp. zn. 9C/200/2010 boli vypočutí viacerí svedkovia. Svedkyňa S. J.

uviedla, že žije v obytnom dome v B., kde pod jej bytom sa nachádza kotolňa, v ktorej sú umiestnené
dva veľké kotly na strope miestnosti. Po spustení kotolne do prevádzky sa v tejto miestnosti jej bytu
nedá vydržať a to kvôli hluku. Do bytu žalobkyne ju pozvala žalobkyňa z dôvodu, že v jej byte je taktiež
hluk. Na základe toho vie posúdiť, že v byte žalobkyne je ešte väčší hluk, ako u nej doma. Svedkyňa
C. B. uviedla, že býva v tom istom bytovom dome ako žalobkyňa, byt sa nachádza taktiež na prízemí a

má jednu spoločnú stenu s bytom žalobkyne. V jej byte z kotolne nie je žiaden hluk, či je hluk z kotolne
v byte žalobkyne sa vyjadriť nevie, v jej byte nikdy nebola. Svedok O. D. vykonáva obsluhu kotolne a
uviedol, že kotolňa ide na plný výkon vo vykurovacom období a to skorých ranných hodinách. Čerpadlo
sa zapína hlavne na začiatku vykurovacej sezóny a zapnuté je cca 2 - 5 sekúnd. Nie je pravidlom, že
sa zapína každý deň, pokiaľ je v systéme dostatočný tlak.

13. Tunajším súdom je pod sp. zn. 10Er/698/2014 vedené exekučné konanie na návrh oprávnenej
- žalobkyne v tomto konaní proti povinnému - žalovanému v tomto konaní, kde exekučným titulom je
vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 9C/200/2010. V exekučnom konaní bol vypracovaný
znalecký posudok č. 10-06/2017 zo dňa 31.3.2017 Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n.o.,

v Bratislava, ktorý sa zaoberal diagnostikou a posúdením hlučnosti prevádzky kotolne a následkov na
životné prostredie bytu nad kotolňou, ako aj kontrolou opatrení na zníženie hluku. Podľa záverov tohto
znaleckého posudku meraním sa zistili hodnoty pre nasledujúce prevádzkové stavy kotolne:
- nábeh kotolne na plný výkon s dilatačným praskaním rozvodov 35,5 dB- prevádzka kotolne na plný výkon 29,4 dB
- prevádzka agregátu na udržiavanie tlaku 26,9 dB.
V referenčných časových intervaloch deň (6:00 až 18:00) a večer (18:00 až 22:00) posudzované hodnoty

určujúce veličiny hluku neprekračujú v žiadnom prevádzkovom stave kotolne prípustné pre maximálne
hladinyhluku40dB.Vreferenčnomčasovomintervalenoc(22:00hodaž6:00hod)priprevádzkekotolne
v ustálenom stave počas prevádzky na udržiavanie tlaku, posudzované hodnoty určujúce veličiny hluku
neprekračujú prípustné hodnoty maximálnej hladiny hluku 30 dB, okrem nábehu kotolne na plný výkon s
dilatačným praskaním rozvodov vykurovacieho systému, kedy posudzovaná hodnota určujúcej veličiny

hluku 35,5 dB.

14. Meraním sa preukázalo zníženie hlučnosti kotolne (oproti predchádzajúcemu meraniu v konaní sp.
zn. 9C/200/2010)), pričom však hlučnosť prejavujúca sa praskaním od dilatačných pohybov potrubových
rozvodov pri teplotných zmenách, ešte naďalej prekračuje prípustnú hodnotu maximálnej hladiny hluku.
Zistili sa aj iné zdroje hluku, ktoré však nemajú pôvod v prevádzke kotolne. Podľa výsledkov merania,

ktoré tvoria prílohu č. 2.9, vo vnútornom životnom prostredí bytu v noci od 2.00 do 2.15, keď žiadny zo
zdrojov hluku súvisiaci s prevádzkou kotolne nie je aktívny, sa v byte vyskytujú maximálne hladiny hluku
nad 30 dB, ktoré pochádzajú z iných zdrojov, nie z plynovej kotolne.

15. V znaleckom posudku znalecká organizácia uviedla aj konkrétne opatrenia na odhlučnenie

prevádzky, ktoré vykonal prevádzkovateľ kotolne. Pôvodné čerpadlo bolo nahradené novým
horizontálnym viacstupňovým odstredivým čerpadlom, ktoré má výrazne nižšiu emisiu hluku. Okrem
výmeny čerpadla, sa pri jeho inštalácii zmenil aj spôsob uloženia na základovej doske zariadenia,
zmenil sa aj spôsob upevnenia kotlov, spôsob upevnenia plastového potrubia a zmenil/upravil sa
prevádzkový režim kotolne. Riadiaca jednota bola dňa 13.11.2014 preprogramovaná firmou Viessmann,

s.r.o., Bratislava tak, že je v nočnom čase od 22:00 do 6:00 hod v útlmovom režime pri práci kotlov
v minimálnom výkone a zároveň je pre nočný čas nastavené aj vypnutie požiadavky na ohrev TUV.
Maximálny výkon kotlov sa novým nastavením obmedzil na 80 % možného prevádzkového maxima.

16. Podľa znaleckého posudku výmena čerpadla preukázateľne prispela k zlepšeniu stavu hluku

a meraním sa preukázalo zníženie hlučnosti prevádzky kotolne. Ďalšie podstatné zlepšenie stavu
podľa posudku sa dá dosiahnuť úpravami prechodov potrubí cez stavebné konštrukcie a inštalovaním
dilatačných kompenzátorov, pričom nie je presne zrejmé v ktorých miestach. V závere znaleckého
posudku sa uvádza, že sa zistili aj iné zdroje hluku, ktoré však nemajú pôvod v prevádzke kotolne.

17. Oprávnená v exekučnom konaní vo vyjadrení k znaleckému posudku č. 10-06/2017 zo dňa
31.3.2017 uviedla, že záverom znaleckého posudku je to, že v referenčnom časovom intervale
22:00 až 6:00 hod., pri nábehu kotolne na plný výkon v priebehu krátkych časových intervalov,
počas vyskytujúceho sa diletačného praskania rozvodov vykurovacieho systému posudzovaná hodnota
určujúcej veličiny prekračuje prípustnú hodnotu maximálnej hladiny hluku. Oprávnená má zato, že

povinný nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu a pokiaľ obrana povinného je v tom,
že urobil všetko, aby nadmerný hluk odstránil, potom prichádza do úvahy jediná možnosť a to odstrániť
celkom zdroj nadmerného hluku, teda celú kotolňu.

18. Uznesením sp. zn. 10Er/698/2014-232 zo dňa 7.7.2017 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekúciu zastavil. V odôvodnení konštatoval, že povinný vykonal opatrenia v priebehu exekučného
konania na zníženie hluku a teda splnil súdom uloženú povinnosť. Uvedené rozhodnutie nie je
právoplatné.

19. Televízia Markíza dňa XX.X.XXXX v relácii Reflex odvysielala reportáž o susedských vzťahoch z

bytového domu, kde žije žalobkyňa a jej dcéra. Úvod reportáže sa začína aj týmito slovami redaktora:
„Ľudia majú rôzne koníčky, susedky z jednej B. bytovky sa rady hádajú. Denno - denne tu počuť krik, aj
detský plač. Vzájomné obviňovania nemajú konca. Zakaždým keď idú obyvatelia tejto bytovky domov,
musia údajne čeliť agresívnym slovným útokom svojich dvoch susediek.“ Následne reportáž pokračuje
vyjadreniami niektorých obyvateliek bytoviek, ale aj žalobkyne a jej dcéry. Dcéra žalobkyne sa v reportáži

na otázku, či teda nekričia po deťoch, keď idú okolo ich bytu vyjadrila tak, že „Upozorní, ak sa správajú
neslušne a stalo sa to viackrát, že upozornila aj detí, keď bolo počuť ich hluk do bytu. Deti skáču po
schodoch,kričia,chodianakolobežkách,čoboloriešenéajmestskoupolíciou.Ajonysizaslúžiapokojné
bývanie, tak ako ostatní.“ Následne redaktorka konštatuje, že susedám z prízemia sa nevyhýbajú užlen deti, ale údajne aj väčšina dospelých. V reportáži sa vyjadril aj právnik s tým, že ak niekto býva
v bytovke je povinný strpieť a mať určitú toleranciu, že ľudia chodia po schodoch, že sa rozprávajú a
nemožno čakať, že niekto žije v sterilnom prostredí, kde je úplný kľud.

20. Podľačlánku19ods.2ÚstavySRč.460/1992Z.z.,každýmáprávonaochranupredneoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

21. Podľa článku 44 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Z.z.,k aždý má právo na priaznivé životné prostredie.

22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

23. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

24. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

25. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

26. Predmetom tohto konania je právo na ochranu osobnosti žalobkyne, kde k zásahu do jej
osobnostných práv malo dôjsť v dôsledku dlhodobého a sústavného šírenia hluku v byte, ktorý je jej
vlastníctvom a ktorý užíva na bývanie, a to z prevádzky kotolne umiestnenej v priestoroch pod jej bytom.

27. Žalovaný v konaní namietal jeho vecnú pasívnu legitimáciu poukazujúc na to, že v zmysle

ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kotolňa vrátane
technologickéhozariadeniapatrímedzispoločnézariadeniadomu,ktorésúvspoluvlastníctvevlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.

28. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu (žalobca)

je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaná), a
druhá strana sporu (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaná).
Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v konaní.
Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu bez ďalšieho

zamietne.

29. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré príkladom vymenováva
čo možno považovať za spoločné zariadenia domu, medzi iným aj technologické zariadenie kotolne.
Samotné technologické zariadenie kotolne však podľa názoru súdu nemožno hodnotiť ako súčasť

stavby, keďže z hľadiska technickej a funkčnej stránky jeho oddelením od bytového domu by nedošlo k
znehodnoteniu tohto domu. Vykurovanie bytového domu prostredníctvom tohto zariadenia nemôže byť
prekážkou vyhodnotenia tohto zariadenia ako samostatnej veci v občianskoprávnom zmysle. Uvedené
zariadenie predstavuje príslušenstvo bytového domu a je určené na to, aby sa s hlavnou vecou aj
užívalo. Vzhľadom na uvedené vlastník technologického zariadenia kotolne môže byť aj subjekt odlišný

od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

30. Vdanejvecizásahdoosobnostnýchprávžalobkynemábyťspôsobenýhlukomzprevádzkykotolne
t.j.hlukomzjejtechnologickéhozariadeniaslúžiacehonavykurovaniebytovéhodomu.Vzhľadomktomu
má súd za to, že pre posúdenie pasívnej legitimácie v tomto konaní nie je rozhodujúcou skutočnosťou

určenie subjektu, ktorý je vlastníkom tohto technologického zariadenia, ale rozhodujúcou skutočnosťou
je to, kto toto zariadenie kotolne prevádzkuje. V konaní bolo pritom stranami sporu potvrdené a teda
nebolo sporné, že prevádzku kotolne zabezpečujú osoby, ktoré boli k tomu poverené práve žalovaným.Subjektom spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu pritom môžu byť fyzické aj právnické osoby. Vzhľadom
k tomu má súd za to, že žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní.

31. Predpokladom úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti je existencia dvoch základných
predpokladov, ktoré musia byť splnené súčasne. Prvým z predpokladov úspešnosti žaloby na ochranu
osobnosti je existencia neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Zákon nedefinuje pojem
zásah, ani nedáva výpočet konkrétnych foriem zásahu, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva.
Je však nepochybné, že môže sa jednať tak o aktívne, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone

uvedené znaky. Druhým predpokladom úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti je skutočnosť, že zásah
je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.
Stačí pritom, aby zásah bol spôsobilý narušiť alebo ohroziť tieto práva, nevyžaduje sa priame vyvolanie
následkov.

32. V danom prípade zásahom do osobnostných práv žalobkyne je, podľa jej vyjadrenia, hluk v jej

byte pochádzajúci z prevádzky kotolne, ktorá je umiestnená práve pod jej bytom. Je možné súhlasiť
s názorom žalobkyne, že intenzívne, sústavné a dlhodobé obťažovanie hlukom nad prípustnú mieru
možno všeobecne posudzovať ako zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, konkrétne do práva na
ochranu zdravia, súkromia prípadne aj práva na ochranu zdravého životného prostredia. Vykonaným
dokazovaním v tomto konaní, však nebol takýto zásah do osobnostných práv žalobkyne preukázaný.

Súd pritom vychádzal najmä zo znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované znalcami v konaní sp.
zn. 9C/200/2010 a sp. zn. 10Er/698/2014. Znaleckým posudkom vypracovaným v konaní sp. zn.
9C/200/2010 bolo preukázané, že v byte žalobkyne bol nameraný hluk nad prípustnú mieru, pričom šlo o
hluk pochádzajúci z prevádzky kotolne pod jej bytom. Z uvedeného dôvodu, bolo aj žalobe v uvedenom
konaní vyhovené. Nemožno však konštatovať, že šlo o zásah do osobnostných práv žalobkyne takej

intenzity, ako to ona tvrdí. Hodnoty nameraného hluku znaleckým dokazovaným z troch časových
režimov (denný, večerný, nočný) prekračovali najvyššiu prípustnú hodnotu len pre nočný režim a to nie
príliš výrazne. Zo znaleckého posudku je pritom zrejme aj to, že za najväčší zdroj hluku v tom čase
znalci označili čerpadlo a za dominantný impulzový hluk prejavujúci sa tupým periodickým praskaním,
ktorý vzniká trením medzi potrubiami stúpačiek a železobetónovými konštrukciami stropov jednotlivých

podlaží. Konštatovali pritom, že je nepravdepodobné, aby sa tento akustický efekt nevyskytoval v dome
už pred rekonštrukciou kotolne. Okrem toho tento efekt sa prejavoval nie neustále, ale len v určitých
intervaloch. Nemožno teda konštatovať, že hluk prejavujúci sa v byte žalobkyne z prevádzky kotolne bol
nepretržitý, sústavný a dlhodobý.

33. Zo znaleckého dokazovania vykonaného v exekučnom konaní mal súd jednoznačne preukázané,
že žalovaný vykonal opatrenia na zníženie hlučnosti kotolne šíriaceho sa do bytu žalobkyne a aj samotní
znalci konštatovali, že tým došlo k zníženiu jej hlučnosti. Svedčia o tom aj nimi namerané hodnoty, kde
nameraná hodnota už len nábehu kotolne na plný výkon s dilatačným praskaním rozvodov prekračovala
najvyššiu prípustnú mieru hluku v byte žalobkyne. Nejde teda opäť o sústavný hluk, pričom podľa

dokazovania kotolňa bola obmedzená na 80 % možného prevádzkového maxima.

34. Pokiaľtedažalobkyňaoznačilahlučnosťzprevádzkykotolnevjejbytezazásahdojejosobnostných
práv je potrebné konštatovať, že nie každý zásah je objektívne spôsobilý zasiahnuť do osobnostných
práv. Vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že v danom prípade nejde o zásah takej

intenzity, aby odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy žalobkyni. Okrem už uvedeného súd bral do
úvahy aj prostredie, v ktorom k zásahu malo dôjsť. Kotolňa, ktorá bola umiestnená pod bytom žalobkyne
slúži na vykurovanie bytov v dvoch bytových domoch, vrátane bytu žalobkyne. Zo strany žalobkyne
nebolo v konaní preukázané, aby vplyv na jej súkromný život mal práve len hluk z kotolne. Naopak
z reportáže, záznam ktorej predložila samotná žalobkyňa, je zrejme, že jej vadí aj hlučnosť vyvolaná

inými obyvateľmi bytového domu, deťmi hrajúcimi sa pred domom a pod. Nemožno teda tvrdiť, že do
jej osobnostných práv zasahuje len hluk vyvolaný prevádzkou kotolne. Žalobkyňa po vykonaní dôkazu
prehratím ňou predloženej nahrávky reportáže uviedla, že táto reportáž bola zostrihaná. Aj pokiaľ by to
tak bolo, je z nahrávky jednoznačne zrejme, že žalobkyni neprekáža len hluk z kotolne, ale aj z iných
zdrojov.

35. Na návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania vyžiadaním ďalšej nahrávky z TV Markíza súd
podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku neprihliadol. Návrh na doplnenie dokazovania
vyžiadaním reportáže zo dňa XX.X.XXXX nebol uplatnený žalobkyňou včas, keďže tento návrh moholbyť žalobkyňou uplatnený už skôr a to v rámci súdom určených lehôt. Vykonanie tohto návrhu by si
pritom bezpochyby vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Dôkaz prehraním reportáže zo dňa
XX.X.XXXX bol súdom vykonaný, aj keď zo strany žalobkyne nebol uplatnený včas, pretože túto

nahrávku žalobkyňa predložila a teda vykonanie tohto dôkazu si nevyžiadalo nariadenie ďalšieho
pojednávania. Návrh na doplnenie dokazovania vykonaním ohliadky bytu žalobkyne súd zamietol a to
z dôvodu, že by sa jednalo len o subjektívne posúdenie hluku v byte žalobkyne a tiež z dôvodu, že
znaleckými posudkami, ktoré boli vyhotovené v iných konaniach za účelom posúdenia hluku v byte
žalobkyne, nebolo preukázané prekročenie prípustných hodnôt hluku v dennom režime.

36. V konaní žalobkyňa poukázala na to, že hlučnosť pochádzajúca z prevádzky kotolne pod jej bytom
nepriaznivo vplýva na jej zdravotný stav, má za následok nespavosť, na to, že z bytu odchádza na
chalupu, nemôže prijímať návštevy a pod. Ani jedno z týchto tvrdení zo strany žalobkyne nebolo v konaní
preukázané. Každá strana sporu má v civilnom konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Súd
v sporovom konaní môže vychádzať len zo skutočností tvrdených sporovými stranami a vykonať len

tie dôkazy, ktoré navrhli. Povinnosť tvrdenia znamená, že strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia
jasne, úplne a zrozumiteľne a dôkazná povinnosť znamená, že strana sporu musí na preukázanie
svojich tvrdení označiť dôkazy. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí. Tvrdenia o vplyve hluku
pochádzajúceho z prevádzky kotolne vykonaným dokazovaním navrhnutým žalobkyňou a to výsluchom
svedkyne C.. C. Š. a prečítaním výpovede svedkyne S. J. preukázané neboli. Svedkyňa S. J. síce

potvrdila, že v byte u žalobkyne je hluk väčší ako v jej byte, čo nepreukazuje vplyv toho hluku na život
žalobkyne a jednalo sa pritom len o jednu návštevu svedkyne v byte žalobkyne. Čo sa týka svedkyne
C.. C. Š. súd zohľadnil pri hodnotení tento svedeckej výpovede blízky príbuzenský vzťah svedkyne a
žalobkyne, to že žijú v jednej domácnosti a v neposlednom rade to, že svedkyňa taktiež od žalovaného
požadovala náhradu nemajetkovej ujmy z toho istého dôvodu, ako žalobkyňa v tomto konaní, pričom v

spore nebola úspešná. Žiadnym iným spôsobom žalobkyňa existenciu vplyvu hluku nepreukázala a to
napr. predložením lekárskeho potvrdenia, výsluchom ďalších svedkov, ktorí ju podľa jej tvrdenia nemôžu
pre hluk navštevovať v byte a pod.

37. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súd má za to, že v konaní nebol preukázaný zásah

do práv žalobkyne v rozsahu, ktorý by zdôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy žalobkyni a preto
žalobu zamietol. Súd dodáva, že v zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka prostriedkami
ochrany osobnosti okrem satisfakčnej žaloby sú aj žaloby negatórne t.j. právo domáhať sa upustenia
od neoprávnených zásahov a reštitučné t.j. právo domáhať sa odstránenia následkov neoprávneného
zásahu. Tým, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/200/2010 bolo vyhovené žalobe žalobkyne, a

žalovanému bolo uložené zdržať sa obťažovania žalobkyne hlukom pochádzajúcim z kotolne, bolo už
čiastočne vyhovené žalobkyni aj pokiaľ sa týka zásahu do jej osobnostných práv.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Žalovaný bol v konaní úspešný a teda
vznikol mu nárok na náhradu trov konania. Súd však posudzoval aj možnosť aplikácie ustanovenia §
257 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré náhrada trov úspešnému žalovanému priznaná nebola. Dôvody hodné osobitného zreteľa
spočívajú v tom, že zásah, ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy v tomto konaní síce
nebol preukázaný, je však preukázané, že prevádzka kotolne mala za následok v určitých intervaloch
prekročenie hluku v byte žalobkyne nad najvyššiu prípustnú mieru, čo mohlo byť resp. bolo dôvodom
podania žaloby negatórnej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.