Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213206989
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213206989.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: CD F. s.r.o., Y. W. F., K červenému dvoru XXXX/
XXa,I.3,X.republika,Q.:XXXXXXXX,zastúpený:X.I.,s.r.o.,S.4,E.,Q.:XXXXXXXX,protiodporkyni:
Q. Y., I. železničnej stanici XXXX/X, R. - E., o zaplatenie príslušenstva zmenky, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Košice Q., takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutom výroku o prerušení konania do rozhodnutia C. dvora H. únie

vo veci C-XXX/XX.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zrušil uznesenie W. súdu R. II č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo
dňa X.XX.XXXX. Prerušil konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-XXX/XX.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil peňažnú
pohľadávku zo zmenky podľa č. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a navrhol, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie príslušenstva zo zmenky a na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa v tomto konaní skorším uznesením č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX
konanie zastavil, pretože navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za návrh. Navrhovateľ v 15 dňovej
odvolacej lehote zaplatil bezhotovostným prevodom na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok za
návrh XXX,XX eur, preto súd prvého stupňa podľa § 10 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch zrušil toto uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že zistil, že Krajský súd v I. č.k.
XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX predložil podľa č. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.
v EÚ C XXX, XXXX/ZFEU) a čl. XX ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru Európskej
únie prejudiciálnu otázku: „Či sa má čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a č.l. 4 Smernice Rady 87/102/

EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje
právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu
súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania
ex effo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a
tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom

úvere, z ktorej zmenka vznikla.“ Súdny dvor Európskej únie potvrdil doručenie návrhu na začatie konania
o prejudiciálnej otázke. Číslo veci v konaní pred Súdnym dvorom: C-558/13.Súd prvého stupňa preto podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušil toto konanie, pretože prebieha

iné konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie C-XXX/XX, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Toto iné konanie rieši predbežnú otázku podľa čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, ktoré má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v
ktorom má Súdny dvor Európskej únie právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv
Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade

štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je
inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto
konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a
platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Z
obsahu odvolania vyplýva, že odvolanie podáva proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa prerušil
toto konanie. Uviedol, že uznesenie Krajského súdu v I. vydané v konaní sp. zn. XCo/XXX/XXXX o
položení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie a o prerušení
konania nie je právoplatné, pretože voči nemu bolo podané odvolanie. Teda prejudiciálna otázka nebola

ešte predložená Súdnemu dvoru Európskej únie a preto nebol založený žiadny dôvod na prerušenie
tohto konania. Preto je možné v prejednávanej veci v konaní riadne pokračovať bez
prerušenia konania aj z toho dôvodu, že takto formulovaná prejudiciálna otázka nie je pre túto vec
významná a je možné aplikovať na prejednávanú vec vnútroštátny aj medzinárodný právny poriadok.
Ďalej navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej

Bystrici v ktorých navrhovateľ uplatnil obdobné pohľadávky a uviedol, že súdy v týchto veciach dospeli k
záveru, že zo strany navrhovateľa nejde o uplatnenie pohľadávky zjavne neopodstatnenej ani o podanie
zjavne neprípustného návrhu zo zmenky, ktorá je základom uplatnenej pohľadávky. Predložená zmenka
zakladá samostatný zmenkový záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho
vzniku. Nespornosť záväzku zo zmenky znamená, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na

zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iné, než to, že je vlastníkom zmenky. Navrhovateľ
v tomto konaní uplatnil pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a podľa čl. 5
ods. 1 tohto nariadenia je Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zásadne písomné a
súd môže vec prejednať ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhuje niektorá zo

strán. K samotnému konaniu vedenému na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. XCo/XXX/XXXX v
ktorom Krajský súd v Prešove prerušil svoje konanie, pretože predložil Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku v znení: „Či sa má článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 Smernica Rady
87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a

správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle,
že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá
vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach a povinnostiach z indosovanej zmenky, neumožňuje
v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho
vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho

dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla,“ nemá význam
pre toto konanie vedené na Okresnom súde Košice II, pretože Krajský súd v Prešove predložil Súdnemu
dvoru Európskej únie hypotetickú otázku, ktorá je vykonštruovaná a nerešpektuje
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie s nízkou hodnotou sporu v konaní nerešpektoval uplatniteľný procesný predpis,

ktorým sa upravuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré je v zásade písomné
podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, nerešpektoval
týmto nariadením stanovenú hospodárnosť a rýchlosť konania a tú skutočnosť, že rýchlosť konania
podmieňujú v tomto nariadení stanovené lehoty, ktoré súd musí dodržať a ich nedodržanie môže založiť
zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú porušením práva Európskej únie. Rozsudok vo

veciach s nízkou hodnotou sporu podľa tohto nariadenia by mal súd vydať do 30 dní od doručenia
odpovede odporcu. Súdy v týchto konaniach majú výslovne obmedzenú preskúmavaciu právomoc.
Možnosť súdu ex offo preskúmavať skutkový a ďalší právny základ je predmetným nariadením v zásade
vylúčená podľa siedmeho bodu preambuly k tomuto nariadeniu. Ďalej navrhovateľupozornil na zásadný rozdiel medzi predpismi na ochranu spotrebiteľa medzi Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 1896/2006, ktorým sa zavádza Európske konanie o platobnom rozkaze, ktoré
výslovne zakotvuje, že ak sa pohľadávka týka zmluvy uzavretej so spotrebiteľom, majú právomoc len

súdy v členskom štáte, v ktorom ma odporca bydlisko. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES
č. 861/2007 o Európskom konaní s nízkou hodnotou sporu takúto výnimku nepozná a procesný postup
daný nariadením o Európskom konaní s nízkou hodnotou sporu sa musí dodržiavať a nemôže byť ex
offo modifikované súdom.

Navrhovateľ ďalej v odôvodnení odvolania uviedol, že Slovenská republika je viazaná obsahom
Ženevskej zmenkovej konvencie a Ženevského jednotného zmenkového zákona, ktorý bol prenesený
do Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový), ktorý je účinný na území Slovenskej republiky a
je rozhodným hmotnoprávnym predpisom aj v tejto prejednávanej veci. Medzinárodné zmluvy týkajúce
sa zmeniek preto majú prednosť pred právom Európskej únie a podľa čl. 351 Zmluvy o Európskej

únii ustanovenia zmlúv neovplyvnia práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzatvorených pred 1.
januárom XXXX, alebo pre pristupujúce štáty pred dňom ich prístupu medzi jedným alebo viacerými
členskými štátmi na jednej strane alebo jedným alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej. Preto
nie je možné položiť prejudiciálnu otázku tak, že bude pomerovaná z hľadiska rozporu vnútroštátnej
právnej úpravy obsahovo zhodnej s medzinárodnou právnou úpravou sekundárneho práva Európskej

únie. Medzinárodná úprava má vždy prednosť pred sekundárnym právom Európskej únie. Aj podľa
čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Preto ignorovanie platnej právnej úpravy zmenkového práva predstavuje porušenie medzinárodných
záväzkov, ktoré sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací

súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212
ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by bolo
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., odvolanie smeruje proti uzneseniu
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Zobsahuodvolanianavrhovateľavyplýva,žeodvolaniepodalibaprotivýroku oprerušenie
konania, uznesenie vo výroku o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo
dňa X.X.XXXX, potom ako navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh nadobudlo právoplatnosť, preto
preskúmavanie tohto výroku uznesenia súdu prvého stupňa nebolo predmetom tohto odvolacieho
konania (§ 159 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že navrhovateľ v tomto konaní návrhom na uplatnenie pohľadávky
podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu uplatnil na súde prvého stupňa proti odporcovi

svoju peňažnú pohľadávku. Navrhol, aby súd prvého stupňa vydal rozsudok, ktorým uloží odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške X,XX eur, zmenkový úrok vo výške X,XX % denne zo
sumy X.XXX,XX eur od X.X.XXXX do XX.X.XXXX čo predstavuje X.XXX,XX eur, zo sumy X.XXX,XX
eur od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX čo predstavuje XXX,XX, zo sumy X.XXX,XX eur od XX.X.XXXX
do XX.X.XXXX čo predstavuje XXX,XX eur, zo sumy X.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX čo

predstavuje XX,XX eur, zo sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX čo predstavuje XX,XX
eur, zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX čo predstavuje XX,XX eur, zo sumy XXX,XX
eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX čo predstavuje XX,XX eur, X % ročný úrok zo zmenkovej sumy
X.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX čo predstavuje XX,XX eur, zo sumy X.XXX,XX eur od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX čo predstavuje XX,XX eur, zo sumy X.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do

XX.X.XXXX čo predstavuje XX,XX eur, zo sumy X.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX čo
predstavuje X,XX eur, zo sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX čo predstavuje X,XX eur,
zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX čo predstavuje X,XX eur, zo sumy XXX,XX eurod XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX čo predstavuje X,XX eur bez sumy XXX,XX eur, ktoré odporca na
úroky už zaplatil a zmenkovú odmenu vo výške X/X percenta zmenkovej sumy a náhradu trov konania.

Z tohto návrhu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ nežiada vydať na základe predloženého prvopisu
zmenky zmenkový platobný rozkaz podľa § 175 ods. 1 O.s.p. ale navrhuje, aby súd vo veci vydal
rozsudok.

Podľa § 175 ods. 1 O.s.p., ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti
ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh
zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní
zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých
musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu

namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk
odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného
rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.

Z citovaného ustanovenia § 175 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd môže vydať zmenkový platobný rozkaz len
ak navrhovateľ navrhne vydať zmenkový platobný rozkaz a predloží prvopis zmenky. Bez výslovného
návrhu navrhovateľa súd nemôže vydať zmenkový platobný rozkaz. To znamená, že ak navrhovateľ v
prejednávanej veci predloží súdu spolu s návrhom prvopis zmenky, ale nenavrhol
vydať zmenkový platobný rozkaz, že súd nemôže v tomto konaní vydať zmenkový platobný

rozkaz a v tomto konaní nebude nasledovať námietkové konanie podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon
zmenkový a šekový.

Odvolací súd považuje za dôvodné tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že zmenkové záväzky sú

špecifické, sú abstraktné a nespornosť záväzku zo zmenky znamená, že majiteľ zmenky - navrhovateľ
nemusí pri predložení zmenky na zaplatenie a v konaní o vymáhanie práv zo zmeniek predložiť a
preukazovať nič iné, iba to, že je vlastníkom zmenky a je preto výlučne na dlžníkovi zo zmenky,
aby v rámci prípadného súdneho konania, vzniesol svoje námietky a tieto námietky v súdnom konaní
preukázal. Tieto práva zo zmenky a povinnosti zo zmenky môžu v prípadnom súdnom konaní plne

uplatniťnavrhovateľajodporcavtedy,aksavediekonaniepodľa§175ods.1O.s.p.,teda,aknavrhovateľ
predložil súdu prvopis zmenky a navrhne súdu, aby vydal zmenkový platobný rozkaz podľa § 175 ods. 1
O.s.p.Aksúd vtakomtokonanívydázmenkovýplatobnýrozkaz,odporcamámožnosťdo3dní
podať proti zmenkovému platobnému rozkazu písomné námietky, v ktorých musí koncentrovane uviesť
všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Rozsah a dôvody námietok pre jednotlivé

zmenkovo zaviazané osoby určuje osobitne Zákon zmenkový a šekový. V prejednávanej
veci však nebude vydaný zmenkový platobný rozkaz, pretože navrhovateľ to nenavrhol a súd teda v
konaní nebude procesne postupovať podľa § 175 ods. 1 O.s.p., ktorý upravuje postup súdu v konaní
o zmenkovom platobnom rozkaze.

Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z XX.X.XXXX, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Neznamená to však, že ak navrhovateľ predložil
v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4. tohto nariadenia, ak sa

domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pokiaľ
sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže navrhovateľovi
uložiť doplniť informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť v lehote určenej súdom. Na
tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia, Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to
považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní
o vydanie rozsudku, môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť
I. s.r.o., I. XX, E. ako remitent (osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej

zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a
exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo
spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, vystavovala
a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov
voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v

období od X.X.XXXX kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť
nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená dňa XX.XX.XXXX, teda v
tomto období po X.X.XXXX. Až nový Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov s účinnosťou od 2.4.2010 neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k
spotrebiteľským úverom ani platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou, ktorá
má prednosť pred osobitnými právnymi úpravami, teda pred Obchodným zákonníkom aj Občianskym
zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva kedy ingerencia štátu a
súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou

súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom a šekovom je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná abstraktnosť
zmenky neumožňuje aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise zmenky
uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva alebo z
nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.

Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané -
v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore
zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v

konaniach kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských
úverov, na základe prvopisu zmenky, má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv
veriteľa zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto

neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou
zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa, v prejednávanej veci - zmenkový úrok X,XX % denne,
čo predstavuje XX,XX % ročný úrok, ktorý je uvedený priamo na zmenke.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z X.X.XXXX o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluváchZákonač.258/2001Z.z. ospotrebiteľskýchúverochaZákonač.129/2010Z.z.

ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov,ktoréneodporujúNariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
o veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporuje Zákonu č. 191/1950 -
Zákon zmenkový a šekový a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná
Ženevskou zmenkovou konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

Odvolací súd preto na základe uvedeného dospel k záveru, že prejudiciálna otázka, ktorú predložil
podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii
Súdnemu dvoru Európskej únie Krajský súd v Prešove nemá význam pre toto konanie podľa nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, pretože toto nariadenie umožňuje vnútroštátnemu súdu
konať a vykonávať dokazovanie, aj keď navrhovateľ v konaní predložil indosovanú zmenku a to podľa
čl. 4/4., čl. 5/1. tohto nariadenia. Samotné indosovanie - prevod práv zo zmenky, nemá žiaden vplyv na
toto konanie o vydanie rozsudku.Aj keď Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie musí zabezpečiť, aby
proces bol spravodlivý a navrhovateľovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto
nariadenia.Súdvšakmusízabezpečiť,abybolaajvtýchtocezhraničnýchkonaniachvoveciachsnízkou
hodnotou sporu zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho
poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov

prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre prerušenie tohto konania podľa
§ 102 ods. 2 písm. c) O.s.p., preto podľa § 220 O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku
o prerušení konania.

Ďalším dôvodom, pre ktorý odvolací súd zrušil uznesenie o prerušení konania je to, že podľa oznámenia
Krajského súdu v Prešove, vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX, v ktorom bola Súdnemu dvoru Európskej
úniepoloženápredmetnáprejudiciálnaotázka,Krajskýsúd vPrešoveoznámilSúdnemudvoru

Európskej únie, že netrvá na tejto prejudiciálnej otázke, pretože žalobca zobral v konaní odvolanie späť.

Úlohou súdu prvého stupňa bude po právoplatnosti tohto uznesenia pokračovať v
konaní o návrhu navrhovateľa na vydanie rozsudku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.