Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117259140
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117259140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcuT.Z.L.,s.r.o.,sosídlomT.XX,XXXXXF.,K.:XXXXXXXX,zastúpenýAdvokátskoukanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanému N. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, XXX XX F. F., korešpondenčná adresa:
Q.XX,XXXXXF.F.,vkonaníozaplatenie1823,58€spríslušenstvomoodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Csp/271/2017 - 66 z 13. 09. 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v treťom výroku

o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1 823,58 €
titulom zostávajúcej časti zosplatneného nezaplateného úveru žalovaným spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 16. 08. 2015 do zaplatenia na základe zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500106413 (ďalej aj „zmluva“) uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10. 03. 2015
(žalovaným podpísaná dňa 06. 03. 2015). Podľa žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru mal

žalovaný záujem o úver vo výške 1 500,- €, ktorý chcel splácať po dobu 36 mesiacov v splátkach
po 53,08 € a týmto spôsobom zaplatiť žalobcovi na úver celkovú čiastku 2 060,88 € (36 x 53,08 € +
150,- € - poplatok za poskytnutie úveru). Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj „RPMN“) ako
predpokladaná hodnota bola v žiadosti uvedená číselným vyjadrením 27,03 % a ročná úroková sadzba
revolvingu bola uvedená vo výške 17,77 %. Súčasťou tejto zmluvy/žiadosti bol aj bod 6 označený ako
údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v € s pokynom „nevypĺňajte“, v ktorom
boli dňa 10. 03. 2015 rukou dopísané údaje žalobcom. V tejto časti listiny už bola RPMN uvedená nižšou

sadzbou 26,87 % (oproti žiadosti). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi
sumu 87,30 €, ktorá bola započítaná na istinu a úrok.
1.1 Súd prvej inštancie skonštatoval, že „oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“ obsahuje
navyše okrem údajov uvedených v žiadosti/zmluve o revolvingovom úvere dátum splatnosti prvej splátky
úveru (11. 04. 2015), periodicitu splácania úveru (mesačná), dátum splatnosti splátky v priebehu periódy
splácania (11), dátum poslednej splátky úveru (11. 03. 2018) a uviedol, že oznámenie ako jednostranný
právny úkon žalobcu nie je podpísané žalovaným. Poukázal na § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“), v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti písm.
f/ - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,j/ - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a k/ - výšku,
počet a termíny splátok istiny. Vyslovil názor, že návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu
(žiadosť - bod 6 a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) nie sú totožné a líšia sa okrem iného v

údaji o RPMN. Vzhľadom na uvedené nemožno hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany žalobcu,
ale o novom návrhu, ktorý by mal žalovaný písomne prijať alebo odmietnuť [(§ 44 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z.“)]. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný následne
urobil ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že takýto nový návrh žalobcu prijal, pričom čerpanie
úveru nemožno považovať za konkludentné prijatie návrhu, pretože zákon na uzavretie zmluvy vyžaduje

písomné prijatie návrhu (§ 46 ods. 2 veta prvá O. z. v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z.). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nemal preukázanú
existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán
v časti údajov o výške RPMN pre úver, teda v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 veta prvá O. z. nedošlo k
uzavretiu zmluvy písomnou formou. Nedodržanie písomnej formy zmluvy má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy). S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1 262,70 €, ktorá činí rozdiel medzi poskytnutým úverom 1 350,- € a už zaplatenou
sumou 87,30 € a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku (pokiaľ ide o uplatnenú sumu
vo výške 560,88 €) žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.2Úrokyzomeškaniapodľa§517ods.2O.z.vovýškeurčenej§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,

ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníkapriznalsúdprvejinštanciežalobcovi
odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej neuhradenej splátky istiny úveru do zaplatenia, nakoľko
podľa názoru súdu prvej inštancie nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru z dôvodu nedodržania
postupu v zmysle § 53 ods. 9 O. z. Uviedol, že keďže si žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 16. 08. 2015 do zaplatenia a súd je žalobným návrhom viazaný, zo splátok istiny za

jún 2015 (25,20 €) a júl, august 2015 (2x 37,50 €), spolu vo výške 100,20 € bol priznaný zákonný úrok
z omeškania od 16. 08. 2015 do zaplatenia, potom z každej ďalšej splátky istiny (september 2015 až
marec 2018) zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej splátky
istiny do zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobu vo zvyšku pokiaľ ide o úroky z omeškania
prevyšujúce priznané úroky z omeškania zamietol.

1.3 Súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu konania v
rozsahu 38,48 %. Žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 69,24 %, žalovaný v rozsahu 30,76 % (69,24
% - 30,76 % = 38,48 %).

2. Žalobca podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie proti rozsudku
súdu prvej inštancie v časti výrokov o zamietnutí žaloby a o náhrade trov konania (druhý a tretí výrok).
Predmetný rozsudok napadol z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., t. j., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie

nezdôvodnil na základe akých skutočností mal za to, že údaj o RPMN by si účastníci zmluvy mohli
dohodnúť. Z povahy niektorých náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že
nemôžu byť predmetom konsenzu a zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá. Súd prvej inštancie sa
vôbec nezaoberal tým či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť. Žalobca má za
to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva a preto sa účastníci

zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný
na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza
z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je
známyvčaseuzavretiazmluvy,nievčasekedysapodávažiadosťoposkytnutieúveru).Zákonnáúprava
určenia RPMN teda nielen svojím textom, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj

dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalobca neurčil údaj RPMN schváleného
úveru postupom podľa zákona č. 129/2010 Z. z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca
stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou
RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zákon č. 129/2010 Z. z. Z napádaného
rozsudku nie je zrejmé na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že žalobca navrhol

údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa
v nej len údaj o predpokladanej RPMN.
2.1 Žalobca uvádza, že podľa súdu prvej inštancie nepreukázal splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
zákonač.129/2010Z.z.,pričomdôkazomojejporušenímábyťto,žežalovanýuhradillenjednusplátku.Zákonná úprava neukladá, aby veriteľ automaticky predkladal ako dôkazy listiny, z ktorých vychádzal
pri posudzovaní schopnosti splácať úver. Súdu prvej inštancie nič nebránilo si tieto listiny vyžiadať.
Nakoľko súd prvej inštancie prihliadal na § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. ex offo, jeho povinnosťou ex offo

bolo umožniť procesnej strane žalobcu vyjadriť sa k danému ustanoveniu, prípadne predložiť dôkazy,
ktoré z hľadiska rozhodovania mohli byť významné. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku
neupravuje, že v prípade ak súd na určitú skutočnosť prihliada ex offo, má sa o nej druhá sporová
strana dozvedať až z rozhodnutia súdu. Toto odporuje požiadavke predvídateľnosti postupu súdu a jeho
rozhodnutia, rovnosti procesných strán a požiadavke spravodlivého súdneho procesu.

2.2 Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že žalobe vyhovie aj v časti, ktorá bola zamietnutá a žalobcovi prizná právo na plnú náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec
len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1
C. s. p. a mimo nich podľa § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok,
ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu,
že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý
verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
v druhom a treťom výroku vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť.

5. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta a ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

6. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) sa
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

7. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že
nedodržaniepísomnejformyzmluvymázanásledokbezúročnosťabezpoplatkovosťúveruvzmysle§11
ods.1písm.a)zákonač.129/2010Z.z.Zároveňsúdprvejinštanciesprávneskonštatoval,žeoznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ako jednostranný právny úkon žalobcu nie je podpísané žalovaným

a obsahuje navyše oproti zmluve o úvere dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru (náležitosť
zmluvyospotrebiteľskomúverepodľa§9ods.2písm.f/zákonač.129/2010Z.z.)aperiodicitusplatnosti
splátky v priebehu periódy splácania (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z. z.).
7.1 Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 10. 03. 2015 zmluvu o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX. Úverový limit bol určený sumou 1 500,- € a celková čiastka, ktorú mal žalovaný
zaplatiť žalobcovi bola vyčíslená na 2 060,88 €. Počet splátok bol určený na 36 s výškou splátky 53,08
€ a poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý vo výške 150,- €. V tomto písomnom dokumente
podpísanom zmluvnými stranami nie je uvedené, kedy má žalovaný (dlžník) začať splácať úver a dokedy
homusísplatiťvcelomrozsahu.Chýbaúdajosplatnostimesačnejsplátky.Následnevoznámeníveriteľa

o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 10. 03. 2015, ktoré bolo podpísané len veriteľom bol určený dátum
splatnosti prvej splátky úveru dňom 11. 04. 2015 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru dňom 11.
03. 2018 a dátum splatnosti splátok v priebehu periódy splácania vždy k 11. dňu v mesiaci.
7.2 Zákonné náležitosti musia mať v zmluve také vyjadrenie, ktoré spotrebiteľovi v každom okamihu
umožňuje bez ťažkostí a s istotou dobu trvania zmluvy o úvere a konkrétny dátum splatnosti každej

splátkyjednoznačneidentifikovať.Zozmluvypodpísanejobomazmluvnýmistranamiresp.zozmluvných
dojednaní nevyplýva dátum čerpania úveru, ani dátum splatnosti prvej a nasledovných splátok, od
ktorýchbybolomožnéjednoduchoodvodiťdobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúverepri36splátkach
úveru. Údaj o termíne splatnosti prvej splátky, z ktorého by v spojení s údajom o tom, že úver má byťsplatenýv36mesačnýchsplátkachbolomožnéodvodiťdobutrvaniazmluvyoúvereakonkrétnetermíny
následných splátok je uvedený len v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Nie je zrejmé, či a
kedysaoznámeniereálnedostalododispozičnejsféryžalovaného,žalobcanepreukázal,žebyžalovaný

vyjadril s predmetným oznámením súhlas a toto na znak súhlasu podpísal. Za splnenie povinnosti uviesť
údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínoch splátok v zmluve o úvere je možné
považovať len prípad, keď má spotrebiteľ vedomosť o týchto údajoch v čase, kedy zmluvu na znak
súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.
7.3 Údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.

z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) a rovnako údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok
istiny (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ktoré
sú uvedené len v oznámení veriteľa o schválení úveru, nie sú písomne dohodnuté náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v dôsledku absencie písomnej
formy sa považuje úver poskytnutý žalovanému za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.

7.4 Vzhľadom na to, že pre vyslovenie záveru o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru stačí čo i len
jedna porušená povinnosť uvedená v ustanovení § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. (v tomto prípade § 11
ods. 1 písm a/), odvolací súd sa argumentáciou žalobcu ohľadne nesprávne určenej hodnoty RPMN
nezaoberal, nakoľko táto nebola pre rozhodnutie vo veci relevantná. Z rovnakého dôvodu sa odvolací
súd nezaoberal ani argumentáciou žalobcu týkajúcou sa ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods.

2 zákona č. 129/2010 Z. z. ohľadne posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Odvolací súd ešte dodáva, že súhlasí s argumentáciou žalobcu, že údaj o RPMN nie je výsledkom
dohody účastníkov zmluvy a musí zodpovedať zákonnej úprave po správnom zadaní vstupných údajov
do vzorca.

8. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 O. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

9. Podľa ustanovenia § 565 O. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

10. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že úver nebol žalobcom
zosplatnený v súlade s § 53 ods. 9 O. z. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dodávateľ môže uplatniť
právo vyplývajúce z § 565 O. z., t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
(ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky. Žalobca predložil súdu prvej inštancie „Oznámenie o zosplatnení“ zo dňa 26. 07.

2015, ktoré bolo podľa obsahu len upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. V tomto
čase bol žalovaný v omeškaní s najstaršou splátkou č. 2 (splatnou dňa 11. 05. 2015) iba 76 dní, kedy
žalobcovi ešte právo úver zosplatniť nevzniklo. Žalobca nepreukázal, že by právo v zmysle § 565 O. z.
po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky využil (listinou doručenou žalovanému, z
ktorej by vyplývalo predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 16. 08. 2015), vzhľadom na čo odvolací súd

konštatuje, že k účinnému predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle § 565 O. z. nedošlo.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.
s. p. nebol žalobcom uplatnený dôvodne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, jeho skutkové
zistenia vyplývajú z vykonaných dôkazov a vec správne právne posúdil. S poukazom na vyššie uvedené

odvolací súd druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. Súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom rozsudku v treťom závislom výroku o nároku žalobcu na
náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (§ 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C. s.
p.) v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a z tohto dôvodu bol rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdený aj v tejto časti.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku by bola vzniklažalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu plného úspechu
žalovaného v odvolacom konaní. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania však žalovanému odvolací
súd nepriznal z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).