Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117210104
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117210104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu A. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.
I., E. plážou XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária Koncová & Partners s. r. o. so sídlom v Trenčíne,
Ul. Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, proti žalovanému Z. T., s. r. o., so sídlom v I., Z. XX, U.: XX
XXX XXX, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 988,80 a zaplatenie
primeraného zadosťučinenia v sume 500 EUR, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica, č. k. 10Csp/85/2017-95 zo dňa 16. 10. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
222,56 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku o náhrade trov konania p o
t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III.Žalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovitrovyodvolaciehokonaniavrozsahu100%aovýškenáhrady

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom č. k. 10Csp/85/2017-95 zo dňa 16. 10. 2018 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 222,56 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu
zamietol. Okresný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia v sume 988,80 EUR na základe toho, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorá nebola
uzavretá v predpísanej písomnej forme. Na jej základe poskytol žalovaný úver vo výške 1.500 EUR,
na ktorý žalobca doteraz uhradil sumu 2488,80 EUR. Poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov a zaplatená suma 988,80 EUR, prevyšujúca sumu poskytnutú žalobcovi, je bezdôvodným

obohatením žalovaného. Súčasne žalobca žiadal podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 EUR.

2. Okresný súd sa najskôr zaoberal otázkou platnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
ktorú podpísal žalobca 31. 03. 2014 a žalovaný 03. 04. 2014. Z jednotlivých nadpisov zmluvy
(požadovaný úver/schválený úver), pokynu „vyplňte“, rozdielneho písma v bode 5 zmluvy a rukou
písaného textu v bode 6 zmluvy i z rozdielnych dátumov podpisu zmluvy zmluvnými stranami vyplýva,

že žalobca vyplnil dňa 31. 03. 2014 bod 5 zmluvy, ktorý obsahuje jeho návrh zmluvy v zmysle § 43a
Občianskeho zákonníka a bod 6 zmluvy s pokynom „nevypĺňajte“ obsahuje prijatie návrhu žalovaným
v zmysle § 43c Občianskeho zákonníka, ku ktorému došlo 03. 04. 2014. Z uvedených bodov 5 a 6
zmluvy vyplýva, že strany sa dohodli na sume poskytnutého úveru 1.500 EUR a úroku 70 % ročne ana ďalších vedľajších náležitostiach, ktorými je výška splátok 103,70 EUR a počet splátok 24. V tomto
rozsahu došlo k stretu zhodných prejavov vôle zmluvných strán. Zaslaním vyplneného bodu 6 zmluvy,
obsahujúcim prijatie návrhu žalovaným žalobcovi nadobudlo toto prijatie účinnosť a došlo k uzavretiu

zmluvy v zmysle § 44 Občianskeho zákonníka.

3.1. Ďalej okresný súd posudzoval, či spotrebiteľská úverová zmluva obsahuje predpísané náležitosti
a zistil, že v zmluve chýba termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, neobsahuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a termíny splatnosti splátok úveru. Termín konečnej splatnosti

musí byť v zmluve uvedený dátumom, ktorý v zmluve uvedený nie je, a splatnosť je vyjadrená len
počtom 24 mesiacov. To považoval za neurčité, lebo nemožno vypočítať termín konečnej splatnosti. Zo
zmluvy nevyplýva, odkedy sa má uvedených 24 mesiacov počítať. Určenie termínu konečnej splatnosti
dňom splatnosti poslednej splátky úveru tiež nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z. z., lebo ide o všeobecné konštatovanie, platné pre akýkoľvek úver. Každý úver je splatný
so splatnosťou poslednej splátky. Bez uvedenia konkrétneho dňa konečnej splatnosti úveru neposkytol

žalovaný spotrebiteľovi zákonom vyžadovanú informáciu.
3.2. Žalovaný uviedol, že dátum konečnej splatnosti je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru,
ktoré predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Uvedené oznámenie, v ktorom je uvedený dátum 05.
04. 2016 však nespĺňa predpísanú písomnú formu zmluvy, lebo ho nepodpísali obe zmluvné strany, ako
vyžaduje § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ide len o jednostranný právny úkon žalovaného, ktorý

oznámenie vyhotovil a táto písomnosť sa nestala súčasťou písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
3.3. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa 09.
11. 2016 v tom zmysle, že smernica EÚ a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má
vykladať tak, že zmluva nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti
uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice, prevzaté do § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. musia byť

vyhotovené písomne alebo na trvanlivom nosiči, tak z uvedeného rozhodnutia (bod 45. odôvodnenia)
ďalej vyplýva, že uvedenému nebráni, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že zmluva
o úvere musí byť podpísaná zmluvnými stranami a že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky
náležitosti tejto zmluvy. Preto okresný súd za účelom posúdenia dodržania písomnej formy aplikoval
vnútroštátne právo a uzavrel, že uvedenie jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v jednostrannom oznámení veriteľa o schválení úveru nie je v súlade s § 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, upravujúceho písomnú formu.

4. Ďalej okresný súd zistil, že ani v prípade RPMN nebola dodržaná písomná forma, pretože v bode
5 zmluvy ja uvedená hodnota RPMN 70 % a žalovaný v bode 6 uviedol RPMN v hodnote 69,30 %.

Žalovanému nič nebránilo dať žalobcovi podpísať definitívnu verziu zmluvy so všetkými povinnými
náležitosťami až po schválení jeho žiadosti o poskytnutie úveru.

5. Napokon zmluva neobsahuje ani termíny splatnosti splátok úveru a tento údaj nemožno z obsahu
zmluvy ani odvodiť, lebo v nej nie je uvedený deň, ku ktorému majú byť splátky splácané, ani odkedy

má žalobca začať úver splácať. Uvedené je obsiahnuté len v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré
nie je súčasťou písomne uzavretej zmluvy.

6. Pri absencii predpísaných náležitostí sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný má
nároklennavrátenieposkytnutejistinyvovýške čerpanéhoúveru,aleniena 70%úrokročneapoplatok

289,87 EUR. Vzhľadom na uvedené sa okresný súd už nezaoberal neprimeranosťou výšky úroku, ani
neplatnosťou dohody o poskytnutí služby pre rozpor s dobrými mravmi, ani nesprávne, v neprospech
spotrebiteľa vypočítanou RPMN úveru.

7.1. Okresný súd sa zaoberal námietkou premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia s

poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého ustanovenia sa s účinnosťou od 01. 04.
2015 použijú prednostne na spotrebiteľské zmluvy. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený o takomto
nároku dozvedel. V zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 1Cdo/67/2011, 5
Cdo/121/2009 a 3 Cdo/169/2017) je potrebné moment, kedy sa oprávnený dozvedel o tom, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu vnímať zo skutkového hľadiska. Viazanie počiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby bezdôvodného obohatenia na moment zistenia právnej kvalifikácie takéhoto konania
by spôsobovalo značnú právnu neistotu dlžníka z bezdôvodného obohatenia, kedy by jeho veriteľmohol uvádzaním objektívne nezistiteľného dátumu zistenia právnej kvalifikácie manipulovať s behom
premlčacej doby.
7.2. V posudzovanej veci je rozhodujúce, kedy žalobca zistil, že k bezdôvodnému obohateniu došlo po

skutkovej stránke, kedy sa dozvedel, že uhradil žalovanému sumu prevyšujúcu poskytnutý úver. Tak sa
stalo pri jednotlivých čiastkových úhradách, ktoré žalobca posielal na účet žalovaného, pretože žalobca
vedel, akú sumu a na aký účet uhrádzal.
7.3. Pre každú z uhradených splátok prevyšujúcich poskytnutú istinu plynie premlčacia doba v zmysle
§ 103 Občianskeho zákonníka samostatne a jej plynutie sa prerušilo uplatnením práva na súde dňa 10.

04. 2015. Pre počiatok subjektívnej premlčacej doby tak nie je významné, že o bezdôvodnom obohatení
sa dozvedel 09. 01. 2017, kedy udelil plnú moc svojmu právnemu zástupcovi. Z uvedeného okresný
súd vyvodil, že nepremlčané sú úhrady žalobcu, ku ktorým došlo dva roky pred podaním žaloby a
to od 28. 04. 2015 do 20. 05. 2015, spolu v sume 148,37 EUR. Uvedenú sumu 148,37 EUR uložil
súd zaplatiť žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie. Vo zvyšku pre uplatnenú námietku premlčania a
uplynutie subjektívnej premlčacej doby žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

8. Žalobca si ďalej uplatnil primerané finančné zadosťučinenie, ktoré vyplýva z § 3 ods. 5 zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nárok je viazaný na úspešné uplatnenie spotrebiteľského práva
voči dodávateľovi. Žalobca bol úspešný v časti vydania bezdôvodného obohatenia v sume 148,37
EUR, ku ktorému došlo v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona o spotrebiteľských

úveroch. Zistenie bezdôvodného obohatenia bolo založené na základe určenia, že spotrebiteľská
zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Výška finančného zadosťučinenia však musí byť proporcionálna
k zistenému porušeniu povinnosti dodávateľa, čo právna úprava vyjadrila slovami primerané finančné
zadosťučinenie. V prípade obohatenia dodávateľa považoval okresný súd za primerané zadosťučinenie
vyjadrené 50 % zo sumy bezdôvodného obohatenia, ktoré musí dodávateľ vydať. V obdobnom pomere

uplatnil nárok aj žalobca v podanej žalobe. Priznané finančné zadosťučinenie v sume 74,19 EUR
predstavuje 50 % priznanej sumy 148,37 EUR a vo zvyšku súd žalobu zamietol.

9. Náhradu trov konania súd pomerne rozdelil v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal úspech v časti
222,56 EUR zo žalovanej sumy 1.488,80 EUR, čo zodpovedá úspechu v pomere 14,95 %, vo zvyšku

súd žalobu zamietol, čo zodpovedá úspechu žalovaného v pomere 85,05 % Po vzájomnom započítaní
úspechu strán sporu priznal okresný súd úspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania
od žalobcu v pomere 70,10 %.

10.1. Žalovaný podal včas odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým mu bola uložená

povinnosť zaplatiť sumu 222,56 EUR. Namietal nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie
bezúročnosti z dôvodu, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, termíny splátok a
RPMN. Poukázal na rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo/146/2017, v zmysle ktorého sa domáhal euro konformného výklad zákona, ktorý
nemožno nahradiť doslovným znením zákona. Údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť

posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Požiadavka termínu konečnej splatnosti úveru bola splnená
určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok. Podľa
žalovaného neprávny záver okresného súdu, že nepostačuje uvedenie termínu splátok v oznámení
veriteľa o schválení úveru vyvracia článok 2, bod 2.1 zmluvných dojednaní, tvoriacich súčasť zmluvy
o úvere. v zmysle rozhodnutia C-42/15 je postačujúce také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej

splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov, čo bolo zo strany žalovaného
splnené. Okresný súd nezdôvodnil, na základe akých skutočností a dôvodov mal za to, že údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov by mali si mali účastníci legálne dohodnúť. Hodnota RPMN úveru sa
nedojednáva a účastníci zmluvy sa na tejto náležitosti nemôžu dohodnúť, RPMN nepredstavuje predmet
záväzku, ide o informáciu určenú spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súd prvej inštancie nesprávne

posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nesprávnym záverom o dôvodoch bezúročnosti
úveru. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zmeniť,
žalobu zamietnuť a žalovanému priznať trov konania.
10.2. V replike na vyjadrenie žalobcu zopakoval dôvody odvolania a poukázal na to, že náležitosť
„konečná splatnosť“ nepozná unijné právo a od 01. 05. 2018 ani vnútroštátne právo. Tejto

náležitosti nemožno tak priradiť žiadny účel. Uvedenie konečnej splatnosti treba vykladať vo vzájomných
súvislostiach, ktoré žalovaný vysvetlil.11.Žalobcavovyjadreníkodvolaniuuviedol,žežalovanýzmenil hodnotuRPMN,pretonemožnohovoriť
o jej ustálení ani o tom, že posudzovaná zmluva tejto údaj obsahuje. Pokiaľ ide o termín konečnej
splatnosti a iné náležitosti, zmluva neumožňuje vyvodiť, kedy majú byť splátky splatené a kedy sa

povinnosť splácať úver končí. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr.
CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je

vecne správne.

13. Okresný súd vyvodil zo spornej formulárovej Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú žalobca podpísal
31. 03. 2014 a žalovaný podpísal 03. 04. 2014, kedy žalovaný zmenil podstatné a predpísané náležitosti
spotrebiteľskejúverovejzmluvysprávnyskutkovýzáver. Vposudzovanejvecinávrhformulárovejzmluvy
najskôr podpísal žalobca v postavení budúceho dlžníka, ktorý mal vedomosť iba o navrhovanom obsahu

úverovej zmluvy, ktorý vyplýval z vyplnenej 5. časti formulárovej zmluvy. Následne veriteľ žalobcom
podpísaný návrh zmluvy a bez jeho písomného súhlasu jednostranne zmenil v časti 6. formulárovej
zmluvy tak, ako sám uznal za vhodné a na základe údajov uvedených v časti 6. žalobcovi poskytol
plnenie. Z uvedeného postupu vyvodiť záver, že zmluva vznikla. Zaslaním vyplneného bodu 6 zmluvy,
obsahujúcim prijatie návrhu žalovaným žalobcovi nadobudlo toto prijatie účinnosť a došlo k uzavretiu

zmluvy v zmysle § 44 Občianskeho zákonníka, lebo z bodov 5 a 6 zmluvy vyplýva, že strany sa dohodli
na sume poskytnutého úveru 1.500 EUR a úroku 70 % ročne a na ďalších vedľajších náležitostiach,
ktorými je výška splátok a počet splátok. V tomto rozsahu došlo k stretu zhodných prejavov vôle
zmluvných strán.

13.1. Práva a povinnosti zmluvných strán je potrebné vyvodiť z právnej úpravy. Súd je povinný
uprednostniť taký výklad sporného právneho úkonu, ktorý umožňuje jeho platnosť. pre posúdenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bolo rozhodujúce to, či zmluva obsahuje predpísané zmluvné
podmienky.
13.2. Okresný súd za účelom posúdenia dodržania písomnej formy aplikoval vnútroštátne právo a

uzavrel,žeuvedeniepodstatnýchnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúverevjednostrannomoznámení
veriteľa o schválení úveru nie je v súlade s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, upravujúceho písomnú
formu. Okresný súd urobil správny záver o tom, že jednostranné oznámenie veriteľa o schválení úveru,
ktoré obsahuje zmluvné podmienky, na ktorých sa zmluvné strany v spotrebiteľskej úverovej zmluve
nedohodli, nie je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi písomnú formu

spotrebiteľskej úverovej zmluvy, pretože nie je podpísané oboma zmluvnými stranami a z toho dôvodu
sa nestáva súčasťou zmluvy.
13.3. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť postihuje veriteľa ako dodávateľa spotrebiteľského úveru za
porušenie informačnej povinnosti v úverovej zmluve, ktorú predkladá spotrebiteľovi. Veriteľovi zákon
ukladá povinnosť informovať spotrebiteľa o tých podmienkach úveru, ktoré zákon považuje za dôležité

pre spotrebiteľa, či a za akých podmienok do zmluvného vzťahu vstúpi. Tieto dôvody sú vymenované
v § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia spornej zmluvy.
Inými slovami, bezúročnosť a bezpoplatkovosť je sankcia za to, že v momente uzavretia spotrebiteľská
úverová zmluva nemá predpísané náležitosti. Nedostatok predpísanej písomnej formy čo i len v časti
predpísaných zmluvných náležitostí je sankcionovaný tým, úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov.
13.4. Žalovaný dodávateľ nesprávne vykladá právnu úpravu v tom, že jeho informačná povinnosť
bola splnená jednostranným úkonom v oznámení o schválení úveru. Zákon vyžaduje na preukázanie
platného splnenia informačnej povinnosti písomnú formu, ktorá spĺňa predpísané náležitosti, tak ako je
uvedené v bode 6. až 10. odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu. žalovaný nespochybnil záver, že

zmluva neobsahuje termíny splátok úveru a splatnosť je vyjadrená len počtom mesiacov.
13.5. Nebolo sporné, že strany sporu vykonali úkony smerujúce k uzavretiu spotrebiteľskej úverovej
zmluvy podľa Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý nedostatok predpísanej písomnej
formy sankcionuje tým, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V odvolaní žalovaný nenamietal
závery, na ktorých je rozhodnutie okresného súdu založené.

13.6. Žalovaný ďalej uvádzal, že hodnota RPMN úveru sa nedojednáva a RPMN nepredstavuje
predmet záväzku, lebo ide o informáciu určenú spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Žalovaný podsúva
rozhodnutiu okresného súdu význam, ktorý z jeho odôvodnenia nevyplýva. Okresný súd poukázal na
predpísaný údaj o RPMN v súvislosti s písomnou formou zmluvy a v tej súvislosti na to, že spotrebiteľmal po schválení jeho žiadosti o poskytnutie úveru podpísať definitívnu verziu zmluvy so všetkými
povinnými náležitosťami, vrátane určeného RPMN. Inými slovami povinnou náležitosťou zmluvy je
skutočná hodnota RPMN za úver a nie predpokladaná hodnota RPMN.

14. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné a odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil s tých
istých dôvodov. V konaní bolo preukázané, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca
má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume, ktorú mu okresný súd priznal s prihliadnutím
na premlčanie časti peňažného plnenia. Súčasne má žalobca nárok na pomernú časť finančného

zadosťučinenia.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v zmysle § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.

16. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol (výrok
II.) nebol odvolaním dotknutý.

17. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.