Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205211
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115205211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci navrhovateľa: C.. C. N., U..

XX.X.XXXX, R. Y. XX, XXX XX D.Š., proti odporkyni: G. N.Á., U.. XX.X.XXXX, R. Y. XX, XXX XX D.,
o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

R o z v á d z a manželstvo C.. C. N.Ž., U.. XX.XX.XXXX K. G. N., U.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
26.07.1980 v Prešove, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Prešove, vo zväzku XX,
ročník XXXX, na str. XXX pod poradovým číslom XXX.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 4.3.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by
rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou z dôvodu, že manželstvo účastníkov je už iba formálne a niet

žiadneho predpokladu, že by v budúcnosti mohlo plniť svoj spoločenský účel. Svoj návrh ďalej odôvodnil
tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po osemmesačnej známosti. Po uzavretí manželstva najprv
bývali u svokrovcov do roku 1984. V roku 1984 dostali do užívania trojizbový byt v Prešove. Nezhody
v manželstve začali potom, keď si v roku 2003 do bytu odporkyňa priviedla svoju na epilepsiu chorú
sestru, o ktorú sa začala po smrti ich otca starať. Odporkyňa spávala so sestrou v spálni a on v detskej
izbe. Postupne prestali žiť manželským životom a prestali viesť aj spoločnú domácnosť. V roku 2013
si odporkyňa bez jeho vedomia postavila resp. dala postaviť rodinný dom a v októbri 2013 počas jeho
neprítomnostisaajsosestrouodsťahovaladotohtodomu.Odvysťahovaniazbytusaodporkyňadoteraz

ani neozvala, ani ho nekontaktuje. Od októbra roku 2013 ju nevidel. Na poplatky spojené s užívaním
bytu vôbec neprispieva.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že
nie je pravdou, že nezhody v manželstve nastali v roku 2003 po tom, ako bola nútená k nim priviesť
po smrti matky svoju sestru. Sestra je invalidnou dôchodkyňou, po úraze hlavy v detstve je mentálne
retardovaná, trpí epilepsiou a nie je schopná v celom rozsahu sa o seba postarať. Ráno odchádzala,
celé dni trávila v rodičovskom dome a k nim chodila iba spávať. Jej manžel voči tomu vtedy nemal žiadne

výhrady. Naopak, keď ona situáciu chcela riešiť presťahovaním sa do rodičovského domu s tým, že
ich spoločný byt by prenechali synovi Danielovi, ktorý sa práve oženil, manžel na to nechcel pristúpiť.
Problémy nastali, až keď manžel odišiel do dôchodku. Začal vyvolávať konflikty, neprial si, aby sestra
bola v byte, keď ona nie je doma, začal ju vyháňať a podobne. Pri jednom epileptickom záchvate si
zlomila ruku a musela byť operovaná. Nechcel aby zostával u nich, nemohla cestovať, tak sa s ňou
presťahovala do rodičovského domu. Keďže v tom čase bol už rodičovský dom ústne vysporiadaný a
užíval ho brat G., ktorý bol v tom čase s rodinou v zahraničí, bola nútená situáciu rýchlo riešiť. Po dohodes jej bratom W., ktorý pracuje v USA, mu dala postaviť rodinný domček, kde by sa chcel vrátiť, keď pôjde
do dôchodku. A v ňom môžu bývať ona so sestrou. Čo sa týka vedenia spoločnej domácnosti, nie ona,
ale manžel do spoločného prispieval čoraz menej, nakoniec len 100,- Eur mesačne a ona financovala zo

svojho malého platu chod celej domácnosti, kým v nej žila. Od októbra 2013, kedy sa odsťahovala, na
výdavky spojené s užívaním bytu, okrem dane a poplatku za komunálny odpad neprispieva, preto že ho
neužíva.Kmanželstvuodporkyňauviedla,ženeboloprechádzkouružovýmsadomanipredrokom2003.
Manžel dával prednosť alkoholu, kamarátom pred rodinou už dávno predtým. Chod celej domácnosti,
starostlivosť o deti a ich výchova, to všetko bolo na jej pleciach. Ona sa ale nechcela rozvádzať, chcela

aby deti vyrastali v úplnej rodine. Tak sa vždy, aj za cenu ústupkov z jej strany, snažila manželstvo udržať.
Nechcel u nich sestru, potom už ani ju, lebo chcel mať od nich pokoj, tak sa odsťahovali. Nechala mu ich
úplnevybavenúdomácnosť,zktorejsinevzalanič.Nežiadaodnehožiadnepeniaze,hocimáoveľavyšší
príjem ako ona. Ešte aj jej osobné veci jej zbalil on a poslal po synovi, čiže ju vlastne vyhodil. Nakoľko
je veriaca a sobáš uzatvorili aj cirkevne, pred Bohom bude jeho manželkou stále. Preto s rozvodom
manželstva nesúhlasí. Skôr by sa prikláňala k manželskej odluke.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, písomného vyjadrenia odporkyne, sobášneho listu
účastníkovavýsluchomúčastníkov,anazákladezhodných(resp.nespochybnených)tvrdeníúčastníkov
(§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 26.7.1980 pred Mestským úradom v Prešove. Z tohto manželstva
pochádzajú dvaja synovia, ktorí sú v súčasnosti už plnoletí. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že

spolu nebývajú, nestýkajú sa a ani spolu nijako nekomunikujú. Medzi účastníkmi takisto nebolo
sporné, že oproti obdobiu zo začiatku manželstva medzi nimi už pred niekoľkými rokmi došlo k
zhoršeniu vzájomných vzťahov, hoci dôvody toho sú podľa nich rôzne. Navrhovateľ vidí príčiny v ich
spolužití so zdravotne postihnutou sestrou odporkyne, s ktorej pobytom u nich nesúhlasil poukazujúc
na iné možnosti riešenia jej bývania. Ani po ich odsťahovaní zo spoločného bytu však odporkyňu

nevyhľadal a priamo ani nekontaktoval, a ešte počas ich spoločného pobytu redukoval svoje úhrady
na spoločnú domácnosť údajne v obave, aby odporkyňa zo spoločných prostriedkov nepodporovala
svojich príbuzných. Odporkyňa poukazovala na to, že navrhovateľ s ňou nekomunikoval, a uviedla
že podľa nej vidí svet inak ako v skutočnosti je, a zároveň vylúčila podmieňovanie vzťahu tým, aby
nebola v kontakte so sestrou. Jej vzťah s navrhovateľ je podľa nej na bode nula. Zo zhodných vyjadrení

účastníkov vyplýva, že od októbra 2013 spoločne nebývajú, nevedú spoločnú domácnosť ani spoločne
nehospodária, nekomunikujú spolu. Navrhovateľ nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a
trvá na rozvode manželstva, odporkyňa v súčasnosti situáciu riešiť nevie, a navrhla manželskú odluku.
Domnieva sa, čo jej mal navrhovateľ aj povedať, že jeho motívom pre rozvod je zabrániť jej, ako veriacej,
aby ako rozvedená nemohla chodiť k prijímaniu, a v prípade pokiaľ by sa mu niečo stalo, aby nemala

po ňom dôchodok, hoci ona si na majetku nejako nezakladá.

Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR") súd môže manželstvo na návrh
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 ZoR manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného
a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.

Podľa Čl. 4 základných zásad ZoR všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa

svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Podľa § 18 ZoR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.Podľa § 23 ods. 2 veta prvá ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na

porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

V danom prípade mal súd na základe vykonaného dokazovania za to, že vzťahy medzi účastníkmi
sú, vzhľadom na to, že spolu intímne nežijú, nevedú spoločnú domácnosť ani spoločne nehospodária
a nekomunikujú, vážne narušené a súčasne, vzhľadom na to, že tento stav trvá už dlhší čas,
trvalo rozvrátené. Príčiny rozvratu pritom súd videl v rozdielnom pohľade manželov na ich vzájomné
spolužitie, na pomoc resp. jej mieru medzi rôznymi členmi rodiny, a v rozdielnosti názorov na vzájomnú

komunikáciu, vzťahy a potreby, a spôsob ich zabezpečovania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil v
podstate problémami počas spoločného pobytu so sestrou odporkyne. Spoločný život v užšom slova
zmysle je nepochybne typickým a najviditeľnejším znakom rodiny. Súčasťou rodiny je však nie len
hmotná, ale aj interpersonálna zložka, a manželstvo má aj svoju kultúrnu a intímnu rovinu. Manželia
sú povinní žiť spolu, a to po všetkých stránkach, a napĺňať tak nielen hmotné, ale aj vzájomné kultúrne

a citové potreby rodiny. Úlohou súdu v tomto prípade nebolo posudzovať správnu mieru a naplnenosť
jednotlivých týchto zložiek a potrieb, ktorá nie je univerzálna, a je v prevažnej miere vždy otázkou
subjektívnou a závislou na individuálnych odlišnostiach a potrebách jednotlivcov a ich vlastnom vnímaní,
a ktoré by, v záujme harmonického a trvalého spolužitia, mali byť vo vzťahu čo najlepšie naplnené.
Inými slovami, čo stačí niektorým po stránke materiálnej, kultúrnej a citovej, nemusí stačiť iným, pre

harmonické a trvalé životné spoločenstvo je však žiaduce, aby bol tento pomer medzi manželmi čo
najviac vyvážený a obdobne akceptovaný. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že manželia majú
rozdielne pohľady na spolužitie. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že príčinou rozvratu vzťahov
medzi manželmi je rozdielnosť pováh, záujmov a názorov manželov. I s poukazom na to obnovenie
riadneho manželského spolužitia podľa súdu v tomto prípade od účastníkov, najmä vzhľadom na

negatívne stanovisko navrhovateľa a na absenciu vzájomnej komunikácie nemožno očakávať. Toto
vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi účastníkmi je pritom v rozpore s účelom manželstva,
ktorým je v zmysle ust. § 18 ZoR vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Nikoho nemožno
nútiť zotrvať vo zväzku, ktorý neplní svoj účel, a keďže navrhovateľ na svojom návrhu trvá a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd jeho návrhu vyhovel a manželstvo

účastníkov rozviedol.

Vo vzťahu k námietke odporkyne týkajúcej sa jej viery súd uvádza, že prístup k cirkevným sviatostiam a
súhlas oboch účastníkov nie sú v zmysle zákona o rodine podmienkou rozvodu manželstva. Tzv. rozluku
slovenský právny poriadok nepozná. V tejto súvislosti, nad rámec právneho odôvodnenia však súd pre
úplnosť pripomína, že podľa katolíckeho učenia civilný rozvod nie je sám o sebe prekážkou na prijatie

Svätého prijímania. Podľa katolíckeho chápania sviatosť manželstva si udeľujú snúbenci sami tým, že si
dajú sľub doživotnej vernosti. Praktickým riešením takejto situácie by mohlo byť, že „rozvedený človek
by mal zostať sám. Potom tu nie je prekážka k prijímaniu sviatostí" (www.katolik.cz).

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§144O.s.p.,podľaktoréhoúčastnícinemajúprávonanáhradu
trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.