Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713213791
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713213791.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu V. O. W. U.. W..,

W. W. Z. XX, XXX XX Ž., IČO: 31 575 951, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter
Kováč s.r.o., 820 05 Bratislava, ul. Mliekarenská č. 10, IČO: 36 857 033, proti žalovanému U. W., K.. XX.
XX. XXXX, K. O. XXX XX Q., G. X/X, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Slávkou
Kalánkovou, pracovníčkou Okresného súdu Martin, v konaní o zaplatenie 41,96 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 21,30 €, spolu s 20 % sankčným úrokom ročne od 03. 03. 2011
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24. 09. 2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 41,96 € spolu so sankčným úrokom vo výške 20 % ročne z tejto sumy od 03. 03. 2011 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 26. 03. 2004 uzavrel v tom čase pod obchodným
menom Dexia banka Slovensko a.s. so žalovaným zmluvu o osobnom účte Axion, ktorou sa zmluvné
strany dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v tejto zmluvy a Všeobecných obchodných
podmienkach žalobcu. Žalovaný neuhradil debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy a preto
žalobca dňa 22. 02. 2011 odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa 02. 03. 2011 je výška

aktuálneho debetného zostatku v sume 41,96 €. Podľa Všeobecných obchodných podmienok banky je
žalobcaoprávnenýnevysporiadanýdebetnýzostatoknaúčtesankcionovaťsankčnouúrokovousadzbou
podľa sadzobníka poplatkov vo výške 20 % ročne.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril , pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa
nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jeho pobytu sa súdu zistiť nepodarilo. Súd
preto žalovanému podľa § 29 ods.2 O. s. p. ustanovil opatrovníčku pre konanie, ktorá žalovaného v
konaní zastupovala.Na pojednávaniach vykonávaných v dňoch 30. 10. 2014 a 04. 12. 2014 súd vykonal dokazovanie čítaním
listín žalobcom pripojených do súdneho spisu, najmä zmluvy o osobnom účte Axion, korešpondencie
medzi účastníkmi, výpisom z tohto účtu a čítaním aktuálnych sadzobníkov poplatkov od vzniku právneho

vzťahu medzi účastníkmi konania.

Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca, v tom čase pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s. so sídlom v Žiline a žalovaný
dňa 26. 03. 2004 uzavreli zmluvu o osobnom účtu Axion podľa § 708 a nasledujúcich Obchodného
zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) a Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko a.s.,
ktoré boli súčasťou zmluvy o osobnom účte. Na základe tejto zmluvy banka zriadila žalovanému dňa

26. 03. 2004 osobný účet Axion čísla uvedeného v zmluve. Účastníci sa dohodli na bezhotovostnom
vložení základného vkladu a polročnom doručovaní účtov, ktoré si žalovaný mal preberať osobne.
Podľa zmluvy banka úročila kreditný alebo debetný zostatok účtu aktuálnou úrokovou sadzbou, pričom
spôsob úročenia a určenia výšky aktuálnej úrokovej sadzby je podrobnejšie stanovený v podmienkach
banky. Banka si vyhradila právo zmeny úrokovej sadzby. Za vykonávanie platobných operácie a ďalšej

služby bola banka oprávnená účtovať si poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov Dexia banky
Slovensko a.s.

Ďalšie podmienky vedenia osobného účtu Axion upravovala časť III - písm. h/ Všeobecných obchodných
podmienok Dexia banky Slovensko a.s.

Podľa všeobecných ustanovení časti III Všeobecných obchodných podmienok banky debetný zostatok

bol klient povinný vysporiadať do dátumu zrušenia účtu, ak sa tak nestane, má banka právo vymáhať
takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou.

Podľa bodu 34 časti III Všeobecných obchodných podmienok banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť
pre podstatné porušenie zmluvy s okamžitou možnosťou zrušenia účtu, ak klient nevysporiadal na účte
nepovolené prečerpanie do 20 dní od jeho vzniku.

Podľa výpisu z účtu Axion, ktorý banka zriadila žalovanému je zrejmé, že poslednú úhradu na tento účet
žalovaný urobil vkladom na účet dňa 18. 09. 2008, vtedy vo výške 928,33 €. Následne z účtu už iba
čerpal, prípadne boli z účtu odpisované bankové poplatky podľa sadzobníka a úroky. Táto skutočnosť
viedla banku k tomu, že listom z 22. 02. 2011 s poukazom na skutočnosť, že od 20. 11. 2008 je na účte
vykazovaný debetný zostatok 38,93 € banka odstúpila od príslušnej zmluvy o účte dňom doručenia tohto

oznámenia v súlade s príslušnými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok, čím zanikli
všetky zmluvy o poskytovaní produktov, ktoré sa viažu výlučné k zrušenému účtu, súčasne bol žalovaný
vyzvaný na úhradu debetného zostatku v lehote do 3 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia s tým, že
po uplynutí tejto lehoty bude účet zrušený.

Podľa výpisu z účtu vykazoval osobný účet žalovaného k 31. 12. 2008 debetný zostatok 1,41 €, k 31.

12. 2009 už 4,78 €, k 30. 06. 2010 debetný zostatok 9,77 €, k 31. 12. 2010 zostatok 36,08 € a k 02. 03.
2011 debetný zostatok 41,96 €. Tento debetný zostatok bol tvorený predovšetkým úrokmi, ktoré žalobca
bližšie nešpecifikoval a to ani na výzvu súdu a poplatkami za vedenie účtu Axion 0,40 € mesačne, ako
aj ďalšími poplatkami, ktoré boli účtované v súlade s aktuálnym cenníkom banky, ktorý žalobca pripojil
do súdneho spisu.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná len čiastočne.Predovšetkým súd dospel k presvedčeniu, že vzhľadom na podanie žaloby dňa 24. 09. 2013 na súd sú
podľa presvedčenia súdu premlčané všetky nároky banky, na ktoré jej vznikol nárok v lehote dlhšej ako
3 roky pred podaním žaloby na súd, teda nároky vzniknuté pred 20. 04. 2010 a to z týchto dôvodov:

Je nutné vychádzať zo skutočností, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom
dodávateľa a spotrebiteľa, kde banka síce uzatvárala zmluvu so žalovaným podľa § 708 a nasl.
Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o bežnom účte, avšak keďže konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol identifikovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ bol vzťah
medzi bankou a žalovaným vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa. Preto na túto zmluvu aj keď jej

základný právny rámec vymedzujú ustanovenia § 708 a nasl. Obch. zák. je nutné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú spotrebiteľského práva, resp. ustanovenia dané na ochranu
spotrebiteľa, konkrétne ustanovenia § 52 až § 54 zák. č. 40/1964 Zb.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Pokiaľ ide o otázku premlčania nárokov zo zmluvy o osobnom účte dodávateľa vo vzťahu k
spotrebiteľovi, je podľa presvedčenia súdu vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. nutné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčania, konkrétne ust. § 100 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V konaní zo strany žalovaného síce nebola vznesená námietka premlčania, avšak od 01.

05. 2014 je účinné ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, z ktorého vypláva,
že súd na premlčanie musí prihliadať ex offo.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúcemu voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa presvedčenia súdu má toto ustanovenie má procesnoprávnu povahu, pretože ukladá povinnosť
orgánu, ktorý práve koná o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, ktorým je v tomto
prípade aj súd prihliadnuť na tam uvedené skutočnosti. Preto je podľa názoru súdu nutné toto

ustanovenie aplikovať odo dňa jeho účinnosti teda od 01. 05. 2014 a to bez ohľadu na to, kedy konanie
pred súdom začalo.

Občiansky zákonník stanovuje dĺžku premlčacej doby pri nárokoch uplatňovaných voči spotrebiteľovi pre
spotrebiteľapriaznivejšienežpríslušnéustanoveniaObchodnéhozákonníka,pretoževustanovení§101
Obč. zák. stanovuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu. Preto podľa presvedčenia súdu vzhľadom

na aplikáciu vyššie citovaných a uvádzaných zákonných ustanovení daných na ochranu spotrebiteľa
je nutné pri posudzovaní nárokov žalobcu prihliadať na prípadne premlčanie nároku žalobcu voči
žalovanému ex offo a vychádzať z trojročnej premlčacej doby, ktorú stanovuje Občiansky zákonník.
Spravujúc sa takými úvahami, súd dospel k presvedčeniu, že nároky žalobcu, ktoré vznikli zo zmluvy
o bežnom účte pred 24. 09. 2010 sú premlčané. Preto sa súd ďalej zaoberal tým, aké nároky v rámci

existujúceho právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vznikli po 24. 09. 2010, teda po dátume, ktoré
ohraničoval trojročnú premlčaciu dobu pred podaním žaloby na súd.

Za nesporné súd považoval len nároky na poplatky za vedenie osobného účtu balík Axion účtované vo
výške 0,40 € od 30. 09. 2010, poplatky za výzvu na úhradu debetu z 01. 12. 2010 v sume 15 € a poplatok
zazaslanúSMSz01.12.2010 vovýške0,07€akoajpoplatokzaosobnéprebratievýpisuzúčtu1,83€a

zo dňa 01. 02. 2011 a 2 € zo dňa 02. 03. 2011. Za nepreskúmateľné súd považoval úroky, ktoré zvyšovali
debetný zostatok a boli pripisované od 30. 09. 2010 až do 02. 03. 2011, pričom nebolo zrejmé v akejsadzbe, z akej listiny sú úroky účtované a o aký typ úroku ide. Žalobca túto skutočnosť súdu neozrejmil
ani po tom, čo mu súd zaslal výzvu pred pojednávaním dňa 04. 12. 2014. Súdu preto nebolo zrejmé, či
žalobca, keďže tieto úroky boli pripisované k debetnému zostatku, z ktorého žalobca požadoval sankčný

úrok, nepožaduje sankčné úroky zo sankčných úrokov a navyše zákonnosť účtovania týchto úrokov
nevedel, vzhľadom na nečinnosť žalobcu, preskúmať. Preto súd za preukázané považoval len nároky
na spomínané bankové poplatky, ktoré nachádzali oporu aj v sadzobníku poplatkov, ktoré žalobca do
spisu pripojil a ich súčet od 30. 09. 2010 do 02. 03. 2011 tvoril sumu 21,30 €,

K istine 21,30 €, ktorú tvoria poplatky, na ktoré podľa výpisu z účtu žalovaného vznikli banke nároky

od 30. 09. 2010 do 02. 03. 2011 súd priznal žalobcovi v súlade s platným cenníkom banky, na ktorý
odkazovala aj zmluva a Všeobecné obchodné podmienky banky 20 % sankčný úrok ročne. Vzhľadom
na vyššie uvedené vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol.

Nároky žalobcu na splatenie poplatkov za poskytovanie bankových služieb nachádza právnu oporu v
ustanoveniach zmluvy a v sadzobníku bankových poplatkov a v ust. § 709 ods. 1 a v ust. § 711 ods. 1
Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Z. z.). Nárok banky na sankčný úrok nachádza právnu oporu opätovne v

Zmluve o osobnom účte a cenníku banky, na ktorú zmluva odkazovala.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. každý z účastníkov bol v konaní úspešný
ale aj neúspešný, pričom približne každý z účastníkov bol úspešný a neúspešný približne v polovici
uplatneného nároku, preto súd rozhodol tak, že ani jeden z účastníkov proti tomu druhému nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.