Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/368/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513223682
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513223682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členiek

senátuJUDr.BlankyMalichovejaJUDr.ZuzanyMališovej,vprávnejvecinavrhovateľa:Dopravnýpodnik
Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č.1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom
Kánom, Nám. Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: I. D., L.. X.X.XXXX, J. T.W. XX, J.,
zastúpená opatrovníčkou K. G., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eur,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19. mája 2014, č. k. 41C
134/2014-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči
odporkyni zaplatenia istiny 50,50 eur a trov konania a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že odporkyňa bola dňa 26.4.2011 kontrolovaná
oprávneným pracovníkom navrhovateľa v dopravnom prostriedku navrhovateľa na linke MHD č. 65,
pričom sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Odporkyňa cenu lístka a úhradu nezaplatila ani na
mieste a ani na základe upomienky zo dňa 6. 6. 2011, kde jej bola poskytnutá dodatočná lehota na
úhradu vzniknutej pohľadávky žalobcu. Návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 4.7.2013. Z
takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že navrhovateľ návrhom na začatie

konania uplatňoval práva z prepravy, ktoré mohol uplatniť na súde prvý raz dňa 27. 4.2011 a tento deň
začala plynúť aj jednoročná premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák.. Plynutie premlčacej doby sa podľa
§ 122 ods. 2 Obč. zák. skončilo dňa 27.4.2012. Navrhovateľ uplatnil svoje právo na súde dňa 4.7.2013.
Opatrovníčka odporkyne teda podľa názoru súdu prvého stupňa vzniesla dôvodnú námietku premlčania,
a preto súd prvého stupňa návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudokzrušilavecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Vytýkalsúduprvéhostupňanesprávne

právne posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. Bol názoru, že povinnosť zaplatiť úhradu vznikla odporkyni v zmysle § 9 písm. b/ v
spojení s § 11 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a teda nepatrí
medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 168/1996
Z. z. o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez
cestovného lístka, mal za to, že je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe.
Preto podľa názoru navrhovateľa jeho pohľadávka voči odporkyni nebola v čase podania návrhu navydanie platobného rozkazu dňa 4.7.2013 premlčaná. Navrhovateľ v závere svojho odvolania poukázal
na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd
v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu.

Opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie

žalovanej istiny so zreteľom na opatrovníčkou odporkyne vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1
O. s. p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O. s. p. dospel k správnemu
právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po
uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah

odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku

súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také
nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také
vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka (ďalej Obč. zák.), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu,

ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta
určenia riadne a včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu

a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej
prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).

Podľa § 108 Obč. zák., práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať.

Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom
inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k
uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po
neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade
oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní so značným časovým odstupom.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 2 zákona o cestnej
doprave zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave.Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovenia §
101 Obč. zák., v zmysle ktorého začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108
Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania

v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku mestskej
hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom
poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť
cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím
ktorejsadlhstanesplatným,takjesosplatnosťoudlhuspojenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Súdna
prax zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zák. povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď
mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva

nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa cestovala dňa 26.4.2011 v Bratislave na linke MHD č. 65
a na vyzvanie revízora sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovateľ uplatňuje svoje nároky z titulu, že odporkyňa cestovala bez cestovného lístka na linke
MHD č. 65, súd prvého stupňa správne v prejednávanej veci aplikoval zákon č. 168/1996 Z.z. o

cestnej doprave. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 26.4.2011 vyplýva,
že odporkyňa odmietla zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,50 eur a
postihu 50,00 eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie
nárokunavrhovateľanasúdetakzačalaplynúťdňa27.4.2011auplynuladňa27.4.2012.Vtejtosúvislosti
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri lehotách určených podľa rokov platí, že začiatok lehoty je

určený tak ako pri počítaní podľa dní, tzn. že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po
dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná
skutočnosťsadolehotynezapočítava,ajkebyktejtoskutočnostidošlozačiatkomtohtodňa.Prezačiatok
plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti a to i vtedy, ak by týmto
dňom bola sobota, nedeľa alebo sviatok. Žalobca podal žalobu na súd dňa 4.7.2013, t.j. oneskorene, po

uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák.. Keďže opatrovníčka odporkyne vzniesla námietku
premlčania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcovi premlčané právo nepriznal (§ 100
ods. 1 posledná veta Obč. zák.).

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho
nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na

zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov
preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák.. Nárok na zaplatenie
úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho
uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle

§101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach
odvolaniu navrhovateľa vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre
rozhodovanie iných odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania

prezentovaným v týchto rozhodnutiach.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p. Odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.