Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 11, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5P/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213207568
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213207568.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti Z. E., H.. XX.XX.XXXX B. Z. E. E., H.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, deti rodičov Z. C.D., H.. XX.XX.XXXX, C. D. Č.. XXX, R..Č..
N. N. R. X. K. Ú. B. Ú. , O. XX/XX, XXX XX F. B. M. E., H.. XX.XX.XXXX, C. H. R. XX o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

Súd maloleté deti Z. E., H.. XX.XX.XXXX B. E. E., H.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok.

Otca Z. C., H.. XX.XX.XXXX zaväzuje prispievať na výživu maloletého Z. a výživu maloletej E. od
24.9.2013 sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa

osobitného zákona na každého z nich.

Bežné výživné je splatné do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

Dlh na výživnom za dobu od 24.9.2013 do 30.6.2014 pre maloletého Z. vo výške 244,05 eur a maloletú
E. vo výške 244,05 eur povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10.- eur mesačne na každého z nich spolu
s bežným výživným počnúc bežným výživným za mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí podala na tunajšom súde dňa 24.9.2013 návrh na začatie konania, ktorým
sa domáhala, aby otec maloletých detí bol zaviazaný prispievať na ich výživu vo výške zákonom
stanoveného minimálneho výživného pre každého z nich počnúc dňom podania návrhu na začatie
konania k rukám matky maloletých detí. Svoj návrh odôvodňovala tým, že s otcom maloletých detí žili

ako druh a družka. Počas tohto ich vzťahu sa im narodili dve maloleté deti, maloletý Z., H.. XX.XX.XXXX
B. E., H.. XX.XX.XXXX. Otec maloletých detí 19.11.2007 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody a
predpokladaný termín návratu z výkonu trestu je mesiac november 2015. S otcom detí nie je v žiadnom
kontakte. Všetky potreby detí a ich požiadavky zabezpečuje sama. V súčasnej dobe žije v družnom
vzťahu s G. E. a bývajú spolu u jej otca. Je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi. Iný príjem
okrem dávky v hmotnej núdzi nemá.Vzhľadom na to, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a nie je predpoklad, že by
v spoločnej domácnosti žili po návrate otca detí z výkonu trestu pretože dôvodom, pre ktorý nežijú v
spoločnej domácnosti nie je len to, že otec detí je vo výkone trestu odňatia slobody a medzi rodičmi

nedošlo k uzavretiu dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, teda
o úprave osobnej starostlivosti a o výške výživného, súd uznesením č.k. 5P/68/2013-21 v súlade s
ustanovením § 36 ods. 1 Zákona o rodine a § 81 ods. 1 O.s.p. začal z úradnej povinnosti konanie o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom aj v časti o úprave výkonu osobnej
starostlivosti o maloleté deti Z. E., H.. XX.XX.XXXX B. E. E., H.. XX.XX.XXXX.

Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, oboznámením sa s
obsahom rodných listov maloletých detí, s obsahom správ o príjmoch rodičov a zistil tento skutkový stav:

Rodičmi maloletých detí Z. E. B. Z. E. E. K. M. E. B. Z. C., H.. XX.XX.XXXX. Rodičia maloletých detí nie
sú manželia, nežijú v jednej domácnosti od H. XXXX, kedy otec detí nastúpil do výkonu trestu odňatia
slobody. Matka detí v súčasnej dobe žije už v družnom vzťahu s iným mužom aj s maloletými deťmi Z.
B. E. a bývajú u jej otca v H. R..

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do
svojej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

V zmysle ustanovenia § 24 Zákona o rodine, ktorý sa primerane použije aj pre konania o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, teda aj v tejto právnej veci súd v rozhodnutí upraví
výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, najmä určí, komu maloleté dieťa
zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má
rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo
schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Rodičia maloletých detí nežijú spolu. O maloleté deti sa osobne stará od nástupu otca do výkonu
trestu odňatia slobody matka maloletých detí. Neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by bránili tomu,
aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec bol vypočutý cestou dožiadaného
súdu . Nemal výhrady voči zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník
navrhoval maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a zaviazať otca prispievať na výživu

maloletých detí podľa návrhu matky.

Na základe uvedeného súd maloleté deti Z. B. E. zveril do osobnej starostlivosti matky a zároveň
rozhodol, že ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Z. H.Z. ukončil prvý ročník základnej školy a nastupuje do
druhého ročníka základnej školy v Nižnom Tvarožci. Maloletá E. nastupuje do prvého ročníka základnej
školy. V čase podania návrhu bola žiačkou nultého ročníka na základnej škole v H. R.. Maloleté deti
nezanedbávajú školskú dochádzku. Matka je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške
174,50euramesačneprídavkynadetivovýške46,44eurspolu.Inýpríjemnemá.Vyživovaciupovinnosť

má iba k dvom maloletým deťom. Náklady na uspokojovanie bežných potrieb detí sú na krytie školských
potrieb, hygienických potrieb, zdravotnej starostlivosti, výživy, ošatenia.

Otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody, súhlasil s výživným vo výške zákonom
stanoveného minimálneho výživného s tým, že v súčasnosti nemá žiaden príjem a výživné bude môcť
platiť, až keď bude prepustený z výkonu trestu, keďže sa chce čo najskôr zamestnať alebo brigádovať.
Rozhodnutie vo veci ponechal na súd. Vyživovaciu povinnosť má iba k maloletému Z. B. Z. E.. Nevlastní

žiaden majetok.

Vychádzajúc zo schopností, možností a majetkových pomerov otca maloletých detí súd dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky pre určenie vyššieho výživného, než je zákonom stanovené minimálne
výživné, ktorým musí prispievať na výživu dieťaťa každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti
a majetkové pomery. Z týchto dôvodov súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí len v

zákonom stanovenej výške, rovnajúcej sa výške minimálneho výživného, teda 30 % životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, čo sa v súčasnej dobe rovná sume 27,13
eur na jedno dieťa.

Vzhľadom na to, že návrh na začatie konania bol podaný 24.9.2013 a otec na výživu detí neprispieval
okrem dvoch minimálnych úhrad, ktoré boli poukázané matke počas výkonu jeho trestu odňatia slobody,

súd v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine zaviazal otca prispievať na výživu maloletých
detí spätne za dobu od podania návrhu, teda od 24.9.2013.

Vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti otcovi spätne od 24.9.2013 do 30.6.2014 vznikol otcovi dlh
na výživnom u maloletých a to u maloletého Z. N.o výške 244,17 eur, u maloletej E. vo výške 244,17
eur ako rozdiel medzi súdom určeným výživným za obdobie od 24.9.2013 do 30.6.2014 / 9 mesiacov

x 27,13 eur minimálne výživné + alikvotná časť za 6 dní mesiaca septembra 2013 vo výške 6,30 eur ;
spolu u jedného dieťaťa 250,47 eur/ a výživným, ktoré bolo poukázané deťom z ústavu pre výkon trestu
odňatia slobody z príjmu otca počas výkonu trestu vo výške na obe deti spolu suma 12,95 eur / 1 = 6,46
na jedno dieťa/ . Vzhľadom na terajšie pomery otca nie je predpoklad, aby dlžné výživné mohol zaplatiť
naraz, preto súd povolil otcovi splátky na dlhu na výživnom a zároveň určil podmienky ich splatnosti (§

160 ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. V danom prípade ide o konanie
vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).