Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/403/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313222321
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4313222321.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: Z. A., E..X X.X.XXXX,

I.XXXXXD.,K.D.Č..XXX,zast.A..O.A.,E..XX.X.XXXX,I.XXXXXD.,K.D.Č..XXX,protižalovanému:
Z. A., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX J., M. B. Č.. XX, J..Č.. XXX XX P., E. P. Č.. X,o zvýšenie výživného,

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 12.10.2009 pod č.k. 6C/206/2009-31 v časti o
výživnom pre žalobcu tak, že žalovaný j e p o v i n n ý prispievať na výživu žalobcu od 1.9.2013
sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Zaostalé výživné od 1.9.2013 do 16.12.2014 v sume 480 eur žalovaný j e

p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 10 eur, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť prispievať mu na výživu
sumou 210 euro mesačne a aby tým zmenil rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 12.1.2009 č.k.
6C/206/2009-31. Upresnil, že zvýšenie výživného žiada od 1.9.2013.Uviedol že návrh na zvýšenie
výživného podal z dôvodu, že sa zvýšili náklady na zabezpečenie jeho výživy od predchádzajúcej
úpravy výživného. V čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom navštevoval Pedagogickú a
sociálnu akadémiu v Leviciach. Teraz je študentom 3. ročníka Teologického inštitútu v Nitre, Univerzity

Komenského Bratislava. Býva v Nitre v seminári. Domov dochádza raz za dva mesiace, na sviatky, na
letné prázdniny. Ak je potrebné, v niektorých prípadoch ho privezie, odvezie matka. Mesačne platí za
ubytovanie a stravovanie 135 eur, z čoho poplatok za ubytovanie činí 30 eur mesačne. Cestu domov si
hradí sám. Cestovné z Levíc do Nitry stojí 2,50 eur. Zabezpečuje si potrebnú literatúru, učebné pomôcky,
zošity. Pokiaľ nie sú na zapožičanie niektoré knižné tituly v knižnici, literatúru si zakupuje. Mal vážne
zdravotné problémy, keďže v októbri 2013 mu diagnostikovali toxoplazmózu, kvôli čomu musel užívať
antibiotiká, na pečeň, žalúdok. Doplatky na lieky ho vyšli okolo 100 eur mesačne. Kupoval si aj vitamíny,

pričom od februára 2014 si zakupuje už len vitamíny. Má zvýšené náklady aj na ošatenie, ako aj na
kultúrne, športové vyžitie. Nosí aj špeciálne oblečenie, ktoré si zakupuje sám. Jedna reverenda stojí 130
eur. K tomu musí prispôsobiť celé oblečenie. Okrem toho nosí bežné oblečenie. Musí mať prístup na
internet, pričom mesačne platí za to 45 eur. Zvyknú chodiť do divadla, na púte. Ako bohoslovci chodia narôzne stretnutia, primície, cez prázdniny majú povinné organizované tábory s deťmi, pričom cestovné
náklady pri týchto príležitostiach, akciách si hradí sám. Býva spolu s matkou.

Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou, i keď by bol určite ochotný prispievať viac na výživu žalobcu,

avšak nemá na to možnosti. Nezarába tak veľa, aby mohol prispievať vyšším výživným. Má ešte
vyživovaciu povinnosť k Z. 100 eur mesačne. Ak by mal zaplatené už zaostalé výživné pre žalobcu,
tých 10 eur, ktoré na zaostalé výživné uhrádzal, by platil naďalej pre neho naviac. Býva v podnájme,
pričom jeho podiel na nájomnom je 120 eur. Je vyučený kuchár, čašník, ale vykonával rôzne povolania.
Pracoval aj u železničnej spoločnosti, kde vykonával prácu sprievodcu. Bolo to pre neho dosť namáhavé.

Zistil časom, že to nie je práca pre neho a nastúpil pracovať do nemocnice ako sanitár. Už aj predtým
vykonávalprácuvnemocnici.Doplnilsivzdelanie.Vyštudovalodborsanitárnastrednejzdravotnejškole.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 12.10.2009 č. k. 6C/206/2009-31 vyplýva, že vyživovacia
povinnosť žalovaného k žalobcovi bola stanovená v sume 120 euro mesačne. Týmto rozsudkom bola
stanovená vyživovacia povinnosť žalovaného aj k Z. E.. XX.X.XXXX v sume 80 eur mesačne. Vo veci

bol vyhotovený tzv. skrátený rozsudok, v odôvodnení ktorého nie je uvedené, na aké skutočnosti a
zistenia súd pri rozhodovaní prihliadal. Súd sa preto oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Levice
sp.zn. 6C/206/2009. Súd z uvedeného spisu zistil, že žalobca navštevoval tretí ročník Pedagogickej
a sociálnej akadémie v Leviciach. Matka bola nezamestnaná. Poberala nemocenské dávky 335,50 eur
mesačne. Priemerný čistý mesačný príjem otca podľa potvrdenia Železničnej spoločnosti Slovensko,

a.s. činil 450,23 eur.

Žalobca uviedol, že je študentom Teologického inštitútu v Nitre, Univerzity Komenského Bratislava.
Býva v Nitre v seminári. Domov dochádza raz za dva mesiace, na sviatky, na letné prázdniny. Ak je
potrebné, v niektorých prípadoch ho privezie, odvezie matka. Mesačne platí za ubytovanie a stravovanie
135 eur, z čoho poplatok za ubytovanie činí 30 eur mesačne. Cestu domov si hradí sám. Cestovné z

Levíc do Nitry stojí 2,50 eur. Zabezpečuje si potrebnú literatúru, učebné pomôcky, zošity. Pokiaľ nie sú na
zapožičanie niektoré knižné tituly v knižnici, literatúru si zakupuje. Mal vážne zdravotné problémy, keďže
v októbri 2013 mu diagnostikovali toxoplazmózu, kvôli čomu musel užívať antibiotika, na pečeň, žalúdok.
Doplatky na lieky ho vyšli okolo 100 eur mesačne. Kupoval si aj vitamíny, pričom od februára 2014 si
zakupuje už len vitamíny. Má zvýšené náklady aj na ošatenie, ako aj na kultúrne, športové vyžitie. Nosí

aj špeciálne oblečenie, ktoré si zakupuje sám. Jedna reverenda stojí 130 eur. K tomu musí prispôsobiť
celé oblečenie. Okrem toho nosí bežné oblečenie. Musí mať prístup na internet, pričom mesačne platí
za to 45 eur. Zvyknú chodiť do divadla, na púte. Ako bohoslovci chodia na rôzne stretnutia, primície, cez
prázdniny majú povinné organizované tábory s deťmi, pričom cestovné náklady pri týchto príležitostiach,
akciách si hradí sám. Býva spolu s matkou.

Z potvrdenia Univerzity Komenského, Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty,
Kňazského seminára v Nitre, vyplýva, že žalobca je ubytovaný v Kňazskom seminári v Nitre, kde
mesačné náklady študenta predstavujú 135 eur, z čoho 60 eur je poplatok za ubytovanie a 75 eur je
poplatok za stravu.

Z lekárskej správy A.. W. E. vyplýva, že žalobca sa v infektologickej ambulancii liečil na parazitárne

ochorenie od októbra 2013 do mája 2014. K liečbe bolo potrebné použiť antiparazitiká, ktorých celková
suma doplatku za uvedené obdobie bola približne 65 eur (doplatky za lieky sa menia v závislosti
od lekárne). Liečba bola úspešná, čo potvrdili aj laboratórne výsledky z mája 2014, kedy bola liečba
ukončená.

Matka žalobcu je živnostníčka, vo vykonávaní mimoškolskej vzdelávacej činnosti, čo vyplýva zo

živnostenského listu. Z jej daňového priznania za rok 2013 vyplýva, že jej príjmy činili 6337,57 eur
a výdavky 4935,62 eur, základ dane 1401,95 eur, daň nevykazovala žiadnu. Matka žalobcu spolu sožalobcom bývajú v rodinnom dome. Zálohu na plyn mesačne uhrádza 100 eur, za elektrinu 31,15
eur. Matka je po operácii chrbtice, má chronickú boleriózu. Matka predložila potvrdenie o invalidnom
dôchodku 136,30 eur mesačne.

Žalovaný uviedol, že má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi Z. 100 eur mesačne. Ak by mal zaplatené
už zaostalé výživné pre žalobcu, tých 10 eur, ktoré na zaostalé výživné uhrádzal, by platil naďalej pre
neho naviac. Býva v podnájme, pričom jeho podiel na nájomnom je 120 eur. Je vyučený kuchár, čašník,
ale vykonával rôzne povolania. Pracoval aj u železničnej spoločnosti, kde vykonával prácu sprievodcu.
Bolo to pre neho dosť namáhavé. Zistil časom, že to nie je práca pre neho a nastúpil pracovať do

nemocnice ako sanitár. Už aj predtým vykonával prácu v nemocnici. Doplnil si vzdelanie. Vyštudoval
odbor sanitár na strednej zdravotnej škole.

Zo mzdového listu žalovaného, ktorý je zamestnaný v: Nemocnice s poliklinikami n.o. vyplýva, že jeho
priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 1.9.2013 do 31.10.2014 činil 408,89 eur. Z výpovede
žalovaného vyplýva, že pracovný pomer u zamestnávateľa Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. sám
sa rozhodol ukončiť, keďže práca sprievodcu pre neho bola dosť namáhavá a časom zistil, že to nie je

práca pre neho, že musí toto zamestnanie zmeniť.

Z oznámenia STABILITA doplnková dôchodková spoločnosť vyplýva, že na základe žiadosti žalovaného
dňa 20.3.2014 vyplatila dávku odstupného vo výške 625,57 eur. Výplatou tejto dávky účastnícka zmluva
žalovaného zanikla. Z oznámenia AXA d.s.s., a.s. vyplýva, že zo zmluvy žalovanému nebolo nič
vyplatené.

Z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30.11.2012 č.k. 12P/104/2011-98 vyplýva, že vyživovacia
povinnosť žalovaného k Z., E.. XX.X.XXXX bola zvýšená zo sumy 80 eur mesačne na sumu 100 eur
mesačne. V rozsudku sa tiež konštatuje, že pracovný pomer žalovaného u zamestnávateľa Železničná
spoločnosť Slovensko, a.s. bol ukončený dohodou 12.6.2012.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkového pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 160 ods. 1 O.s.p, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

K zmene súdom schválených dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny
pomerov. Zmena pomerov sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v
čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o
výživnom môže byť len závažnejšia zmena pomerov, t.j. zmena tých okolností na strane oprávneného

alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ktoré výrazne
ovplyvnia ich celkovú situáciu, a to nielen na krátky čas.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane žalobcu, ktorý v čase predchádzajúceho rozhodnutia navštevoval Pedagogickú a sociálnu
akadémiu v Leviciach a v súčasnosti je už študentom Rímskokatolícekj cyrilometodskej bohosloveckej
fakulty, ktorú navštevuje v Nitre. Náklady na jeho výživu sú výrazne vyššie. Súvisia predovšetkým so

zabezpečovaním literatúry, nákladov na ubytovanie a stravovanie v Kňazskom seminári, v súvislosti so
zabezpečovaním špeciálneho oblečenia (predovšetkým reverenda v hodnote 130 eur), s výdavkami,
ktoré si žalobca musí hradiť sám, predovšetkým pokiaľ ide o úhradu cestovného pri rôznych
príležitostiach, akciách vyplývajúcich pre neho v súvislosti s jeho štúdiom, s prípravou na jeho
budúce povolanie. Náklady za ubytovanie a stravovanie v mieste školy v Kňazskom seminári mesačne

predstavujú sumu 135 eur. Domov žalobca nedochádza často, približne raz za dva mesiace a zvykne
chodievať autobusom, pričom cestovné za jednu cestu stojí 2,50 eur. Sú však prípady, keď ho privezie,
dovezie matka, pokiaľ je to nutné. Žalobca mal zvýšené náklady v súvislosti s liečbou, pričom išlo
o prechodné obdobie liečby, od októbra 2013 do mája 2014, keď bola liečba ukončená. Žalovaný
od poslednej úpravy výživného zmenil zamestnávateľa, pričom išlo o skončenie pracovného pomeru

dohodou. U terajšieho zamestnávateľa dosahuje žalovaný priemerný čistý mesačný príjem nižší, v sume
408,89 eur, ako dosahoval v čase predchádzajúceho rozhodnutia u predchádzajúceho zamestnávateľa,
keď jeho priemerný čistý mesačný príjem vtedy činil 450,23 eur. Súd preto vychádzal pri rozhodovaní
o zvýšení výživného s poukazom na § 75 ods.1 Zák. o rodine pri posudzovaní možností a schopností
žalovaného z priemerného mesačného čistého príjmu žalovaného vo výške 450,23 eur, keď žalovaný

zmenou zamestnávateľa bez dôležitého dôvodu vzdal sa výhodnejšieho zárobku, pretože v terajšom
zamestnaní nie je schopný dosahovať zatiaľ priemerný čistý mesačný príjem aspoň vo výške 450,23
eur. Žalovanému bolo vyplatené odstupné vo výške 625,57 eur 20.3.2014, pričom vyplatenie tejto
sumy prispelo k určitému zlepšeniu celkovej finančnej situácie žalovaného. Žalovaný je povinný
prispievať na výživu Patrika vyššou sumou mesačne o 20 eur v porovnaní s výškou výživného v

čase predchádzajúceho rozhodnutia. U matky žalobcu došlo k zmene pomerov v tom, že sa stala
poberateľkou invalidného dôchodku a súčasne aj podniká. S prihliadnutím na vyššieuvedené zistenia,
zmenu pomerov ktorá nastala u žalobcu v jeho odôvodnených potrebách, prihliadnuc na možnosti a
schopnosti žalovaného, predstavujúce jeho priemerný čistý mesačný príjem 450,23 eur, na jeho ďalšiu
vyživovaciu povinnosť 100 eur mesačne k Z., súd považoval za primerané zvýšenie výživného pre

žalobcu zo strany žalovaného na 150 eur mesačne. Sčasti výživa žalobcu bude naďalej zabezpečovaná
aj výživným zo strany matky. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť žalovaného k žalobcovi na sumu 150
eur mesačne od 1.9.2013, odkedy zvýšenie výživného navrhol žalobca, keď už odvtedy boli pomery na
strane účastníkov zmenené. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, nakoľko nie je primeraným vzhľadom
na odôvodnené potreby žalobcu, možnosti a schopnosti žalovaného predstavujúce jeho priemerný čistý

mesačný príjem 450,23 eur, na ktorý je potrebné prihliadať vzhľadom na vyššieuvedené a s prihliadnutím
na ďalšiu vyživovaciu povinnosť žalovaného k Z. v sume 100 eur mesačne, aby žalovaný prispieval na
výživu žalobcu vyššou sumou než 150 eur. mesačne. Zaostalé výživné od 1.9.2013 do 16.12.2014 súd
vyčíslil z dôvodu zvýšenia výživného a činí celkove 480 eur (za 16 mesiacov po 30 eur).

Na zaplatenie zaostalého výživného súd povolil podľa § 160 ods. 1 O.s.p. splátky po 10 eur mesačne,

keď žalovaný nie je schopný vzhľadom na jeho zárobkové pomery a výšku bežného výživného pre
obidve deti, zaostalé výživné pre žalobcu zaplatiť naraz. Výšku splátok a podmienky zročnosti súd určil
vo výroku rozsudku.Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd rozhodol vzhľadom na čiastočný procesný úspech účastníkov, že účastníci nemajú právo na

náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho

doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných

vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,

ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu.