Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205648
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114205648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa O.. E. R. nar.
XX.X.N. bývajúceho F. T. K.. Č.. X R. P. zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Veberom so sídlom
na Šoltésovej ul. č. 5 v Košiciach proti odporkyni T. R. nar. XX.X.N. bývajúcej na P. B. Č.. XX R. P.
zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom Belanským so sídlom na Lichardovej ul. č. 2 v Košiciach v
konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo 16.9.2014 č.k. 17C/91/2014-45 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia

vyživovacej povinnosti k odporkyni od 14.2.2014 a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ nemá
právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že naďalej trvá na tom, že
odporkyňa je schopná živiť sa sama. Konštatoval, že začala študovať na J. M. Q. K. R. P., odkiaľ ju
v prvom ročníku vylúčili, následne študovala v I., kde však v štúdiu nepokračovala, pretože štúdium je
tam veľmi drahé, v roku 2014 požiadala o prijatie na vysokú školu v I., kde do začiatku štúdia viac ako
pol roka vykonávala brigádnickú činnosť. Zdôraznil, že zo zarobených peňažných prostriedkov bola na

dovolenke u kamarátky v Q., zatiaľ čo on je dlhodobo vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny. Konštatoval, že jej niekoľko krát radil, aby študovala na Slovensku
alebo v zahraničí, kde jej poskytnú štipendium. Poukázal na nález Ústavného súdu v Českej republike
z 30.9.2014 sp. zn. II. ÚS 2121/14, podľa ktorého je potrebné odlíšiť výživné pre maloleté a pre plnoleté
dieťaťa, pričom treba zohľadniť to, že pokiaľ dieťa študuje na druhej vysokej škole toho istého stupňa,
ktorá nenadväzuje na predošlú, je namieste zaoberať sa otázkou, či ide o racionálnu prípravu na budúce
povolanie, či aktuálne študované vysoká škola má zodpovedajúcu kvalitu a zvyšuje šance na uplatnenie

sa na trhu práce. Vytkol konajúcemu súdu, že sa týmito skutočnosťami absolútne nezaoberal a žiadnym
spôsobom nevyhodnotil príjem odporkyne z brigády. V tejto súvislosti poukázal na to, že on ne rozdiel
od odporkyne nie je schopný zamestnať sa pretože na trhu práce diskriminuje jeho vek a zdravotné
problémy.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výžive pre odporkyňu
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa

riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní,
ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a navrhovateľ ani v priebehu

odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo
veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené

potreby dieťaťa. K odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva, že súdy Slovenskej republiky nie sú pri
svojej rozhodovacej činnosti viazané rozhodnutiami Ústavného súdu Českej republiky. Zdôrazňuje, že
v konaní o výživnom je vždy potrebné individuálne zohľadniť a posúdiť všetky relevantné skutočnosti
a dôsledne vyhodnotiť zistený skutkový stav, nakoľko okolnosti každého prípadu sú odlišné, a nie je
možné na nich plošne aplikovať všeobecné state súdnych rozhodnutí vytrhnuté z kontextu. Konštatuje,

že každý má právo vzdelávať sa v odbore, ktorý ho zaujíma a napĺňa a rovnako má každý právo na omyl
pri hľadaní si životného uplatnenia. Odporkyňa je vo veku, kedy je akceptovateľná zmena študijného
odboru, nakoľko ešte len nedávno nadobudla plnoletosť a jej zázemie, názory a životné postoje, ako
aj budúce uplatnenie sú v procese formovania. V tejto súvislosti dodáva, že v súčasnosti je oveľa
zložitejšie správne sa rozhodnúť pre voľbu budúceho povolania, pretože je nevyhnutné zvažovať ďaleko

viac faktorov, ktoré vznikli zmenou hospodárstva, otvorením pracovného trhu, migráciou pracovnej sily,
čím sa v každom odvetví zvýšila konkurencia ako aj nároky zamestnávateľov. Preto nie je možné
vyhodnotiť štúdium odporkyne v zahraničí ako zbytočné z dôvodu, že trvalo krátku dobu, nakoľko bolo
prospešné minimálne pre zlepšenie jej jazykových schopností a získanie skúseností v odlišnej kultúre
života a práce, čo jej v budúcnosti môže pomôcť pri uplatnení sa na trhu práce a rozšíriť jej možnosti.

Odvolací súd poukazuje na to, že ak by odporkyňa ostala študovať na Technickej univerzite v Košiciach
v súčasnosti by stále mala status študenta a rovnako by sa sústavne pripravovala na budúce povolanie,
preto jej rozhodnutie študovať na inej škole nie je možné vyhodnotiť ako účelové konanie s cieľom
predĺžiť si mladosť a zabezpečiť si príjem formou výživného. Vzhľadom na výšku určeného výživného,
ktoré predstavuje približne 2 Eurá na deň, čo nepostačuje ani na zabezpečenie plnohodnotnej stravy,

neobstojítvrdenienavrhovateľa,žeodporkyňamohlaštudovaťnaSlovensku,prípadnenavysokejškole,
kde by bola zaradená do štipendijného programu, pretože ani tieto skutočnosti by nemali vplyv na výšku
určeného výživného, prípadne na existenciu jeho vyživovacej povinnosti. K námietke ohľadom príjmu
odporkyne z brigád dodáva, že tento príjem nemá trvalý charakter ani dostatočnú výšku na to, aby
odôvodňoval zrušenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča, pretože ho získava prácou vo svojom

voľnom čase popri sústavnej príprave na výkon budúceho povolania a je potrebné na neho prihliadať
ako na formu vreckového, obzvlášť v prípadoch, ak určené výživné nepostačuje na zabezpečenie
odôvodnených potrieb dieťaťa v zmysle Zákona o rodine. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutých výrokoch v výchove a výžive potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.