Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510211111
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2510211111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov Mgr.

Dušana Čima a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobcu: Ing. K. V., nar. X. Y. XXXX, bytom T., Q. XXXX/
XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, Holíč, Námestie sv. Martina 3A, proti žalovanej:
E. T., nar. X. R. XXXX, bytom T., E. F. L. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: Mgr. Monika Bartovicová,
Piešťany, E. Belluša 6752/8, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany z 31. októbra 2012 č. k. 12C/52/2010-118 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 67,88 eur k rukám jej
advokátky do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. zamietol návrh (správne žalobu - v tejto súvislosti viď
poslednú vetu § 79 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z. v znení neskorších
zmien a doplnení) a preto aj správne označenie účastníkov konania je žalobca, žalovaná), ktorým sa
žalobca domáhal určenia, že do dedičstva po poručiteľovi R. V., zomrelom XX. E. XXXX patrí 1/2
nehnuteľností: parcely registra „C“ parc. č. 7502 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2,
parc. č. 7503 - záhrady o výmere 645 m2, parc. č. 7504 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
11 m2 a rodinný dom s. č. XXXX postavený na parc. registra „C“ č. 7502 v k. ú. T., zapísané na
LV č. XXXX a II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania a trov právneho

zastúpenia vo výške 522,92 eur k rukám právnej zástupkyne žalovanej, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1 a § 38 ods.
1 a 2 O. z . (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne
tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne a nemožno jej
vyhovieť. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že poručiteľ žil so žalovanou v druhovskom pomere od roku
1986 až do jeho smrti, t. j. viac ako 20 rokov a napokon 19. decembra 2006 uzavreli i manželstvo. Dňa 2.
marca 2007 darovacou zmluvou spísanou do notárskej zápisnice notárom Miroslavom Kupcom daroval

poručiteľ spoluvlastnícky podiel 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach žalovanej, vklad vlastníckeho
práva bol Správou katastra Piešťany povolený 6. marca 2007 pod č. V 514/07. Súd prvého stupňa
mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie, že v čase spísania
darovacej zmluvy bol poručiteľ postihnutý duševnou poruchou, ktorá by ho robila nespôsobilým na
tento právny úkon. Uvedené vylučujú aj výpovede svedkov, a to jednak notára Miroslava Kupca, ktorý
presne popísal postup pri spisovaní notárskych zápisníc v domácom prostredí, ako aj svedkov J. T.,
Ing. V. a E. S., ktorí poručiteľa navštevovali až do jeho smrti a uviedli, že aj v období krátko pred

smrťou bol duševne (psychicky) v poriadku, orientovaný miestom a časom. To, že by nebol jednoznačne
spôsobilý po psychickej stránke na právny úkon nepreukázala ani výpoveď svedkyne MUDr. W., ktoráuviedla, že poručiteľ užíval lieky z dôvodu liečby kardiovaskulárneho systému a tieto lieky podľa nej
mohli spôsobiť choroby jeho úsudku a že poručiteľ mal v poslednom období lucídne obdobia, kedy mal
primerané reakcie a potom mal stavy kedy odpovedal z cesty, teda nemožno vylúčiť jednoznačne, že

v čase spisovania predmetnej notárskej zápisnice nemal poručiteľ (aj vzhľadom na svedeckú výpoveď
notára) lucídne obdobie s primeranými reakciami. Svedkyňa MUDr. W. krátko pred smrťou poručiteľa
vystavila lekárske potvrdenie o spôsobilosti poručiteľa na absolvovanie úradných záležitostí, na základe
jeho zdravotnej dokumentácie a toho, že vedela, že poručiteľ dlhodobo žije so žalovanou, ktorá sa o
neho riadne starala až do jeho smrti. Súd prvého stupňa považoval za nadbytočné a nehospodárne

vykonávanie ďalších dôkazov na zistenie duševného stavu poručiteľa, nakoľko sa nezachovala jeho
zdravotná dokumentácia a zároveň žiaden z doposiaľ vykonaných dôkazov nepotvrdil, že by poručiteľ
v čase spísania predmetnej notárskej zápisnice trpel duševným ochorením, resp. poruchou, ktorá
by ho na tento úkon robila nespôsobilým. Poručiteľ sa nikdy psychiatricky neliečil ani neužíval lieky
tohto charakteru. MUDr. W. uviedla, že zdravotnú dokumentáciu poručiteľa od nej prevzala MUDr. S.,
ktorá po nej prevzala ambulanciu a tiež potvrdila, že po smrti pacienta nemôže lekár jeho zdravotnú

dokumentáciu odovzdať jeho rodinným príslušníkom, žalovaná uviedla, že zdravotnou dokumentáciou
poručiteľa nedisponuje. Súd prvého stupňa mal za to, že v konaní vyplynulo, že medzi žalobcom a
poručiteľom neboli veľmi dobré vzťahy, žalobca nebol ani na poručiteľovom pohrebe. Naopak žalovaná s
poručiteľom žila viac ako 20 rokov, starala sa o neho až do smrti a ani z tohto hľadiska neboli preukázané
žiadne skutočnosti o tom, že by poručiteľ uvedený právny úkon vykonal pod nátlakom resp. by sa nemalo

jednať o jeho slobodnú a vážnu vôľu, opak toho je potvrdený aj v notárskej zápisnici. Rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil právne § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p a § 11 ods. 1 písm. a/
Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „advokátska tarifa“), vecne
úspechom žalovanej, z ktorého dôvodu jej priznal náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia
v celkovej sume 522,92 eur a to celkom za 8 úkonov právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia,

písomné vyjadrenie k žalobe, zastupovanie na 6 pojednávaniach (4 úkony v roku 2011 po 57 eur, 4
úkony v roku 2012 po 58,69 eur), 4 x režijný paušál 7,41 eur a 4 x režijný paušál 7,63 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Ako dôvody odvolania uviedol ustanovenia §
205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ a ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p., keď mal za to, že
súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi

a ani s jeho tvrdením, rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ako i to, že mu
bola ako účastníkovi konania postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a bolo poškodené
jeho právo na spravodlivý proces a to z dôvodu, že neboli vykonané dôkazy, ktoré na pojednávaní
navrhoval. Namietal, že súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o tvrdenia žalovanej, jej syna,
susedy a priateľky žalovanej, ktoré svedecké výpovede považuje za účelové a nevysporiadal sa so

svedeckou výpoveďou MUDr. W., ktorú považuje za odborníka v oblasti určenia zdravotného stavu,
ako aj celkového psychického stavu poručiteľa a ktorá bola ošetrujúcou lekárkou poručiteľa od r. 1998
až do jeho smrti. Dodal, že v prípade, že sa odborník z oblasti medicíny vyjadrí, že v čase spísania
darovacej zmluvy nebol poručiteľ v stave spôsobilom pochopiť následky svojho konania, nemôže byť
svedecká výpoveď postavená na roveň svedkov J. T., Ing. V., E. S.. Poukázal na výpoveď svedkyne

MUDr. W., ktorá potvrdila, že poručiteľ trpel stareckou demenciou, liečil sa na vysoký tlak, na rakovinu
hrubého čreva, bol onkologickým pacientom a metastázy mohli zasahovať aj do mozgu a tým ovplyvniť
jeho psychické konanie, pre kardiovaskulárne a cievne ochorenia užíval lieky, ktorých užívanie mohlo
spôsobiť choroby jeho úsudku, za posledné mesiace sa zdravotný stav poručiteľa markantne zhoršoval,
bol veľmi ľahko manipulovateľný a neuvedomoval si dôsledky svojho konania, bol plne odkázaný na

starostlivosť osoby, ktorá sa o neho starala. Takéto jej konštatovanie dostatočne potvrdzuje to, že
poručiteľ nebol v stave spôsobilom pochopiť následky svojho konania, ktoré skutočnosti potvrdil aj
svedok E. V. - vnuk poručiteľa, ktorý za poručiteľom chodil pravidelne. Žalobca poprel, že by jeho vzťah s
poručiteľom bol vážne narušený, poručiteľ pravidelne chodil domov, ich vzťah sa zhoršil keď sa poručiteľ
spoznal so žalovanou, žalobca sa nevedel zmieriť s tým, že si poručiteľ našiel ženu, s ktorou si od

začiatku nerozumel. Vzťah poručiteľa so synmi žalobcu bol výborný, najmä s E., ktorému spomínal, že
prevedie svoj podiel v nehnuteľnostiach na neho, t. j. na E., keď bude plnoletý. Poručiteľ mal pevné
zásady a snažil sa vždy slovo dodržať, preto má žalobca za to, že keď daroval svoj spoluvlastnícky
podiel žalovanej nebol pri plnom vedomí. Jediný dôkaz, ktorý môže použiť je zdravotná dokumentácia a
zdravotné záznamy, tie sa však záhadne stratili, pričom MUDr. W. ich odovzdala MUDr. S. a tá uviedla,

že ich k dispozícii nemá a že si myslí, že ich poskytla žalovanej. Žalobca dodal, že podľa jeho názoru
má žalovaná celú zdravotnú dokumentáciu a úmyselne ju nechce predložiť, zatajila aj to, že poručiteľbol pred smrťou v doliečovacou ústave, kde by mohla byť aj zdravotná dokumentácia. Dodal, že súd
prvého stupňa si nevyžiadal zdravotnú dokumentáciu, resp. zdravotné záznamy z odborných oddelení
nemocnice a nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania, ktoré dôkazy sú dôležité na objasnenie

skutkového stavu vo veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Súd prvého
stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých spoľahlivo zistil skutkový stav a tento i

správne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Poukázala na
potvrdenie všeobecnej lekárky poručiteľa MUDr. A. W. z 20. februára 2007, z ktorého je zrejmé, že
poručiteľ bol zdravotne spôsobilý a psychicky spôsobilý absolvovať úradné záležitosti, teda bol spôsobilý
na právne úkony. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín a
musísaviazaťnaokamihurobeniaprávnehoúkonu.Pozornosťtrebavenovaťajtomu,čiosobakonajúca
v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih, žalobcom navrhovanými dôkazmi

nie je možné zistiť, či poručiteľ mal alebo nemal v čase spisovania právneho úkonu tzv. jasný okamih.
Uplatnila si právo na náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon a to za vyjadrenie k odvolaniu v sume
60,07 eur a režijný paušál 7,81 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 a 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O. s.
p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 13. mája 2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd
prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové
zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov,
listinných dôkazov, svedeckých výpovedí, žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický

rozpor a vec je i správne právne posúdená. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležite, podrobne
a logicky odôvodnil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1).
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

Odvolací súd nezistil žiaden dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa pojatou ním do
odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä záver o
tom,žežalobavprejednávanejvecinebolapodanádôvodne.Lenpreúplnosťanevyhnutnosťvyporiadať
sa aj s námietkami odvolateľa z jeho odvolania, odvolací súd uvádza nasledovné:

Za správny bolo treba považovať záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení o nespôsobilosti poručiteľa - darcu na uzavretie zmluvy. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov
vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v sporovom konaní (ovládanom
prejednacou zásadou) súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy,
ktoré účastníci navrhli okrem výnimiek podľa § 120 ods. 1 poslednej vety O. s. p.. Dokazovanie,
t. j. vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdeniaúčastníkov konania sú pravdivé. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý
zodpovedá dôkazným tvrdeniam účastníkov konania, skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné
a súd o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti, skutočností, ktoré nie je nutné dokazovať

a skutočností vyplývajúcich z právnych alebo skutkových domnienok, ako aj právnych fikcií. Ak chce
byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok
voči žalovanej a o týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým práva
teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností
preukáže svoje skutkové tvrdenia a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať.

To isté platí aj pre žalovanú ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému
návrhu a ktoré odôvodňujú ňou uplatnenú námietku. V civilnom práve platí princíp voľného hodnotenia
dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá
svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí
aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku
predloženia protidôkazu úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať

takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané. Princíp kontradiktórnosti civilného konania však
neplatí absolútne a preto podľa § 120 ods. 1 veta druhá O. s. p. môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré
neboli navrhnuté, takéto dôkazy môže vykonať len výnimočne, keď je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným

spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Iba samotná skutočnosť,
že odvolateľ sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti.

K námietke odvolateľa ohľadne nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd len dodáva, že
dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci, právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď
§ 120 ods. 1 O. s. p.), nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok
neúplnosť skutkových zistení vedúcu príp. k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, avšak nedochádza
nevykonaním dôkazu k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Námietka nevykonania dôkazu súdom prvého stupňa zabezpečením zdravotnej dokumentácie
poručiteľa sa javí ako nedôvodná. Súd prvého stupňa sa túto síce spočiatku pokúsil zabezpečiť, avšak
ošetrujúcavšeobecnálekárkaporučiteľailekárka,ktoráprevzalajejpraxuviedli,žejukdispozíciinemajú
a súdu nebolo známe, kde by sa táto mohla nachádzať a nebolo zrejmé, od koho ju má prípadne i žiadať.
V ďalšom konaní zjavne z dôvodu, že žiaden z vykonaných dôkazov nepotvrdil, že by poručiteľ v čase

spísania predmetnej notárskej zápisnice trpel duševným ochorením, resp. poruchou, ktorá by ho na
tento úkon robila nespôsobilým a na to, že poručiteľ sa nikdy psychiatricky neliečil ani neužíval lieky tohto
charakteru, súd prvého stupňa dospel k záveru, že vykonanie ďalšieho dokazovania je nadbytočné a
nehospodárne,pretozamietolnávrhnadoplneniedokazovaniazabezpečenímzdravotnejdokumentácie
poručiteľa.

Podľa§19ods.3z.č.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivostiaozmeneniektorýchzákonov,zdravotnú
dokumentáciu vedie ako celok všeobecný lekár. Iný ošetrujúci zdravotnícky pracovník vedie zdravotnú
dokumentáciu v rozsahu ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona, zdravotnú dokumentáciu, ktorú vedie všeobecný lekár, uchováva
poskytovateľ 20 rokov po smrti osoby, ostatnú zdravotnú dokumentáciu 20 rokov od posledného

poskytnutia zdravotnej starostlivosti osobe.Poskytovanie a sprístupňovanie údajom zo zdravotnej dokumentácie upravujú ustanovenia § 24 a § 25
citovaného zákona a z týchto je zrejmé, že celá zdravotná dokumentácia nemôže byť súdu sprístupnená,
môže byť sprístupnená v zmysle § 25 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona znalcovi, ktorého ustanovil súd

aleboktoréhopožiadalaovypracovanieznaleckéhoposudkuniektorázostránnaúčelypriamosúvisiace
s občiansky súdnym konaním alebo s trestným konaním, v rozsahu nevyhnutnom na vyhotovenie
znaleckého posudku; o rozsahu údajov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku rozhoduje
znalec, obdobne sa postupuje ak ide o znalca určeného podľa osobitného predpisu.

Nevykonanie dôkazu vyžiadaním zdravotnej dokumentácie tak bolo správnym a znalecké dokazovanie
sa javilo i odvolaciemu súdu ako nehospodárne a nadbytočné a to vzhľadom k tomu, že nedostatok

spôsobilosti na právne úkony poručiteľa v čase spísania sporného právneho úkonu, len čiastočne
vyplýval iba z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky poručiteľa MUDr. W., avšak bol v príkrom rozpore s jej
písomným lekárskym potvrdením vydaným len krátko pred vykonaním úkonu (20.2.2007), v ktorom na
žiadosť poručiteľa uviedla, že na základe preštudovania jeho zdravotnej dokumentácie a na základe
posúdenia aktuálneho zdravotného stavu poručiteľa potvrdzuje, že poručiteľ je zdravotne spôsobilý a

je aj psychicky spôsobilý absolvovať úradné záležitosti, čím lekárka spochybnila dôveryhodnosť svojich
neskorších tvrdení a zo žiadnych iných dôkazov vykonaných v prejednávanej veci sa nepodáva, že by v
čase vykonania právneho úkonu, spísaného dokonca do notárskej zápisnice, poručiteľ trpel duševným
ochorením, resp. poruchou, ktorá by ho na tento úkon robila nespôsobilým.

Odvolanie žalobcu tak za opísaného stavu vecí bolo bez najmenšej nádeje na úspech a odvolací súd

preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ako vecne
správny potvrdil, to isté platilo aj u rozhodnutia o trovách konania, keď súd prvého stupňa správne
konštatoval plný úspech žalovanej a správne určil tiež výšku trov konania, majúcich sa nahradiť tejto
účastníčke, ktorých výška ani nebola odvolaním spochybnená.

Obdobne o trovách konania rozhodol i odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 a § 151

ods. 1 O. s. p., v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania
tak, ako si ju návrhom uplatnila a to za 1 úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu v zmysle § 11 ods.
1 advokátskej tarify v sume 60,07 eur a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 advokátskej tarify v sume
7,81 eur, teda spolu 67,88 eur, ktorú je povinný žalobca zaplatiť žalovanej k rukám jej advokátky do 3 dní.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.