Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 6Er/181/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210206236
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Gemerová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2012:6210206236.2

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnému E., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 11581/10, na vymoženie pohľadávky vo
výške 950,18 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške

39,83 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnom exekučnom konaní sa vykonávala exekúcia na základe Rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00417/10 zo dňa 24. 05. 2010 (ďalej len "Rozhodcovský rozsudok").
Súd v priebehu konania skúmal, či bol Rozhodcovský rozsudok vydaný subjektom na to oprávneným

a teda či je spôsobilým exekučným titulom na vykonávanie exekúcie. Zo Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru k Zmluve o úvere č. 6030948 uzavretej dňa 26. 03. 2009 medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom (ďalej len "Zmluva o úvere" a "Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru") súd zistil, že obsahujú v bode 18. rozhodcovskú doložku, na základe ktorej všetky spory
vyplývajúce zo Zmluvy o úvere budú riešené buď pred presne vymedzeným rozhodcovským súdom
alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, pričom právo zvoliť si súd bude mať žalobca.

Podľa bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ...Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ... budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. ... ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde ...b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok) ...

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný o dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Podľa ustanovenia § 879m zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len "Občiansky zákonník"), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. júnom 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. júnom 2010

sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 31. mája 2010, ak nie je ustanovené inak.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 05. 2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 05. 2010, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 05. 2010, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi

zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Súd sa pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských vzťahov riadil
ustanovením § 879m Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa ustanoveniami zákona účinného
od 01. 06. 2010 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred týmto dátumom. Vznik týchto právnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. 06. 2010 sa však majú posudzovať podľa predpisov
účinných do 31. mája 2010. V predmetnej veci sa súd zaoberal posudzovaním, či možno Zmluvu o úvere
považovať za spotrebiteľskú zmluvu, ako aj tým, či je uzavretá rozhodcovská doložka neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Keďže sa pri posudzovaní, či ide o spotrebiteľskú zmluvu jednalo o záležitosť,
ktorá sa netýkala vzniku spotrebiteľskej zmluvy ani nárokov uplatnených zo spotrebiteľskej zmluvy, súd

na uvedené aplikoval aktuálne platné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
vzťahov. Čo sa týkalo posudzovania rozhodcovskej doložky a vzniku nároku oprávneného ako veriteľa
na voľbu súdu z tejto rozhodcovskej doložky, tu súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
účinné do 31. 05. 2010 vzhľadom k tomu, že k omeškaniu povinného so splácaním úveru došlo podľa
Rozhodcovského rozsudku dňa 08. 08. 2009.

Súd má za preukázané, že v prípade Zmluvy o úvere išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený vystupoval v predmetnej zmluve ako dodávateľ,
teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. Povinný vystupoval zase ako fyzická osoba, spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a
plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania.

Keďže v prípade Zmluvy o úvere išlo o spotrebiteľskú zmluvu, táto nesmela v zmysle § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o úvere uzavretá medzi povinným
a oprávneným však obsahuje takúto neprijateľnú podmienku, keďže výslovne určuje, že majetkové
spory zo Zmluvy o úvere, alebo s ňou súvisiace spory budú rozhodované podľa voľby žalobcu buď
pred presne určeným rozhodcovským súdom alebo pred všeobecne príslušným súdom SR. Predmetná

rozhodcovská doložka je ustanovením zmluvy, ktorého následkom je znevýhodnenie spotrebiteľa.
Znevýhodnenie spotrebiteľa uvedenou rozhodcovskou doložkou sa prejavuje tým, že si oprávnený
ako veriteľ v Zmluve o úvere výslovne určil rozhodcovský súd, ktorý bude môcť spory zo zmluvy
rozhodovať. Ďalšia značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa vyplývajúca z uvedeného ustanovenia spočíva v tom, že vzhľadom na predmet zmluvy je
veriteľ ten, komu vyplýva zo Zmluvy o úvere väčšina práv v nej dohodnutých a preto je aj subjektom,

ktorý si v prevažnej väčšine prípadov môže uplatňovať svoje práva zo Zmluvy o úvere na súde.
Súdna prax preukazuje, že oprávnený rieši svoje spory s dlžníkmi takmer vždy pred ním vybratým
rozhodcovským súdom a nie pred príslušným súdom Slovenskej republiky, čím súd považuje v úverovej
zmluve zakotvenú možnosť voľby súdu za účelovú, s cieľom zakryť skutočný úmysel oprávneného riešiť
svoje spory zo Zmluvy o úvere pred ním vybraným rozhodcovským súdom. Zároveň je potrebné dodať,

že predmetná rozhodcovská doložka nebola medzi povinným a oprávneným osobitne dojednaná, keďže
sa nachádza v predtlačených Všeobecné podmienky poskytnutia úveru k Zmluve o úvere, čo prakticky
neumožňovalo uskutočniť akýkoľvek zásah do textu tohto tlačiva. Povinný ako spotrebiteľ mal jedinú
možnosť a to buď Zmluvu o úvere a tým aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré boli jej
súčasťou, prijať alebo zmluvu ako takú neuzavrieť.

Vloženie neprijateľnej podmienky do spotrebiteľskej zmluvy a teda porušenie ustanovenia zákona o tom,
že spotrebiteľská zmluva nesmie takéto neprijateľné podmienky obsahovať, spôsobuje v zmysle zákona
právne následky. Takýmto právnym následkom je neplatnosť ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
takúto neprijateľnú podmienku obsahuje. Jedná sa tu o absolútnu neplatnosť neprijateľnej podmienky,
keďže tento dôvod neplatnosti nie je zaradený medzi taxatívne vymedzené prípady relatívnej neplatnosti

právneho úkonu uvedené v §40a Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
prihliada súd z úradnej povinnosti aj bez toho, že by niekto neplatnosť právneho úkonu namietal.
Absolútnaneplatnosťneprijateľnejpodmienky,vtomtoprípadeuzavretejrozhodcovskejdoložkynastáva
priamo zo zákona. Rozhodcovská doložka je v tomto prípade absolútne neplatná a to o od ex tunc, od
okamihu od ktorého vznikla. Na takúto rozhodcovskú doložku sa hľadí, akoby vôbec nebola uzavretá a

preto v danom prípade neexistuje dohoda medzi stranami Zmluvy o úvere, ktorá by zakladala právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov vzniknutých z tejto zmluvy.

Vzhľadom na to, že neexistuje v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní dohoda strán
Zmluvy o úvere o tom, že na riešenie sporov z nej vzniknutých bude príslušný rozhodcovský súd,
rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci sporu vychádzajúceho zo Zmluvy o úvere konať a ani vydať

rozhodnutie, ktoré je v predmetnom exekučnom konaní označené ako exekučný titul. Na rozhodovanie o
spore zo Zmluvy o úvere je príslušný výlučne súd v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Rozhodnutie rozhodcovského súdu ako nepríslušného subjektu na vydanie takéhoto rozhodnutia preto
nie je spôsobilé ukladať práva a povinnosti oprávnenému a povinnému. Títo nie sú povinní ho
rešpektovať a preto nemôže byť ani exekučným titulom. Keďže Rozhodcovský rozsudok, na podklade

ktorého sa uskutočňuje exekučné konanie, nebol vydaný subjektom na to oprávneným, nie je formálne
ani materiálne vykonateľný a súd ho nepovažuje za spôsobilý exekučný titul, na základe ktorého možno
viesť exekúciu.

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
exekúciuzastavilzdôvodu,žeRozhodcovskýrozsudokniejespôsobilýmexekučnýmtitulom,nazáklade

ktorého možno exekúciu uskutočňovať.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd pri svojom rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z vyššie uvedených ustanovení Exekučného
poriadku. Keďže oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
nespôsobilý exekučný titul, mal súd za to, že oprávnený zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť a preto

mu uložil povinnosť uhradiť exekútorovi trovy exekúcie.

Súd preskúmal správnosť výpočtu trov exekúcie súdneho exekútora podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších
predpisov (ďalej len "vyhláška").

Súdny exekútor si uplatnil odmenu na základe § 14 ods. 1 vyhlášky. Súdny exekútor si vyčíslil trovy

exekúcie nasledovne: Celková výška odmeny súdneho exekútora je podľa jeho vyčíslenia v zmysle § 14
ods. 1 vyhlášky minimálna odmena vo výške 33,19 Eur. Po pripočítaní DPH vo výške 6,64 Eur je výška
odmeny súdneho exekútora vrátane DPH 39,83 Eur. Náhradu hotových výdavkov si exekútor nevyčíslil.

Po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie súdneho exekútora súd zistil, že tieto boli vyčíslené v zmysle
ustanovení vyhlášky a preto priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v ním uvedenej výške 39,83

Eur.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd do Banskej Bystrici a to písomne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.