Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915200045
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5915200045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov

senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. H., nar.
XX. X. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok,
bytom u matky, dieťa rodičov, matka: H. H., nar. X. X. XXXX, bytom K., M.R. Y. XXXX/X a otec: Z. H.,
nar. XX. X. XXXX, bytom F. XXX, zastúpený JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom Z. H.,
D. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok, č.k. 5P/1/2015-38 zo dňa 29. 1. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Výrok, ktorým okresný súd menil výrok v časti určenia výživného rozsudku Okresného súdu
Ružomberok, č.k. 5P/2/2011-87 zo dňa 31. 5. 2011 m e n í tak, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok
Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 6C/13/2011 zo dňa 20. 9. 2011 vo výroku o výživnom na maloletú
H. H..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok rozhodol o zvýšení výživného na maloletú H. H. od
1. 1. 2015 tak, že toto zvýšil na sumu 150,- eur mesačne. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom

za obdobie od 1. 1. 2015 do vyhlásenia rozsudku vo výške 20,- eur, ktoré uložil otcovi zaplatiť k rukám
matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti návrh zamietol a o trovách rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu nepriznal. Vo svojom výroku uviedol, že týmto rozhodnutím
sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 5P/2/2011-87 zo dňa 31. 5. 2011 v časti
určenia výživného.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine,
pričom konštatoval, že od poslednej úpravy výživného v roku 2011 došlo k zmene pomerov jednak

na strane maloletého dieťaťa, ktoré je vyspelejšie, navštevuje 5. ročník základnej školy a zvýšili sa
tak náklady na zabezpečenie základných potrieb. Zmenili sa aj pomery na strane rodičov, keď došlo k
zvýšeniu príjmov, avšak aj k novej vyživovacej povinnosti na strane otca maloletého dieťaťa, ktorému sa
narodila maloletá K. H.. Prvostupňový súd pri zvýšení výživného prihliadal tak na odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. Výživné zo sumy 130,- eur zvýšil od
1. 1. 2015 na sumu 150,- eur mesačne. Vo zvyšnej časti návrh matky, ktorá sa domáhala zvýšenia
výživného až na sumu 350,- eur mesačne, zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie otec
maloletého dieťaťa. Napadol výrok, ktorým súd menil výrok rozsudku Okresného súdu Ružomberok,č.k. 5P/2/2011-87 zo dňa 31. 5. 2011, pričom uviedol, že odvolanie smeruje len proti tej časti výroku,
ktorým sa menilo predchádzajúce rozhodnutie súdu, nie proti výške stanoveného zvýšeného výživného.
V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd pochybil, keď zmenil výrok rozsudku zo dňa 31. 5. 2011, ktorým

síce boli upravované práva a povinnosti rodičov k maloletej H., ale len do času, kým nenadobudol
právoplatnosť rozsudok o rozvode zo dňa 20. 9. 2011 sp. zn. 6C/13/2011 Okresného súdu Ružomberok,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. 10. 2011. Po vydaní tohto rozsudku sa práva a
povinnosti rodičov k maloletej H. na čas po rozvode riadili tam uvedenými výrokmi. Prvostupňový súd
preto mal zmeniť výrok tohto rozsudku, týkajúci sa výšky výživného a nie predchádzajúce rozhodnutie,

ktoré tiež upravovalo práva a povinnosti rodičov, medzitým aj výživné k maloletému dieťaťu, avšak
tam stanovená povinnosť skončila vydaním nového rozhodnutia, ktorým súd upravil výživné na čas po
rozvode manželstva. Uvedený postup súdu považoval odvolateľ za nesprávny. Poukazoval na vadu
v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnutý výrok prvostupňového súdu v časti, v ktorej menil predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že otec
nenapáda výrok, ktorým bolo zvýšené výživné, poukazuje len na „administratívnu nesprávnosť
rozhodnutia“, pričom opatrovník vzhľadom na svoju pôsobnosť a účelnosť v súdnom konaní sa k tejto
technickej záležitosti rozsudku nevyjadruje.

Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane
maloletého dieťaťa od poslednej úpravy výživného v roku 2011, ako aj k zmene pomerov na strane
rodičov. Dieťa je vyspelejšie, navštevuje 5. ročník základnej školy, obom rodičom sa zvýšil príjem,
otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní nespochybnil správnosť
rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým zvýšil výživné na maloletú H. od 1. 1. 2015 na sumu 150,-

eur mesačne. V odvolaní však uviedol, že konanie malo vadu, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd, keďže nie je viazaný rozsahom
odvolania, preskúmaval aj vecnú správnosť napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že síce
prvostupňový súd pochybil, keď vo výroku rozsudku zmenil výrok predchádzajúceho rozhodnutia,
upravujúceho práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, a to aj výšku výživného, ktoré však už

nebolo aktuálne, nakoľko neskôr došlo k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, kde súd na
čas po rozvode opätovne upravil výšku výživného. Rozhodnutie vo veci 5P/2/2011 Okresného súdu
Ružomberok bolo vydané dňa 31. 5. 2011, rozsudok 6C/13/2011 dňa 20. 9. 2011. V obidvoch rozsudkoch
bola stanovená výška výživného sumou 130,- eur mesačne. Pokiaľ súd posudzoval zmenu pomerov,
malo sa tak stať od poslednej úpravy výživného, teda od rozhodnutia o rozvode, kde výživné bolo

upravené na čas po rozvode sumou 130,- eur mesačne. Vzhľadom aj k tejto nesprávnosti však samotné
rozhodnutie vo veci zvýšenia výživného prvostupňového súdu je správne, keď od roku 2011, kedy boli
vydané obe predchádzajúce rozhodnutia, posudzoval zmenu pomerov do času 29. 1. 2015, kedy bolo
vyhlásené rozhodnutie o zvýšení výživného. Hoci došlo k vade v konaní, nemalo to vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia, preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bolo výživné na

maloletú H. zvýšené na sumu 150,- eur mesačne od 1. 1. 2015, potvrdil. Pre napravenie nesprávnosti
rozsudku prvostupňového súdu zmenil časť výroku tak, že týmto rozhodnutím o zvýšení výživného došlo
k zmene rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 6C/13/2011 zo dňa 20. 9. 2011 vo výroku o
výživnom na maloletú H. H..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224
ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov nepriznal, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.