Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211954
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113211954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Erasmus
Legal, s.r.o. so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: N. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. X, K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného
JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Hlavná 61, Prešov, o zaplatenie 1.121,94 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C 122/2013-64 zo dňa

16. 5. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške
34,60 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Zdeňky Vokálovej v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 799,47 Eur
s tým, že súd žalovanému povolil svoj dlh uhrádzať v splátkach po 25 Eur mesačne, vždy k 15-temu dňu
v príslušnom kalendárnom mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do úplnej úhrady dlhu, pod
následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej zročnej splátky. V prevyšujúcej

časti žalobu zamietol a žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

V rozhodnutí súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že ako to vyplýva z úverovej zmluvy, v konaní bolo
preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 29.07.2009 uzavretá úverová zmluva, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 1.010 Eur. Výška mesačnej splátky bola
stanovená na 4% z dlžnej sumy, ročná úroková sadzba na 26,28 %. Súčasťou úverovej zmluvy sú
aj úverové zmluvné podmienky. Žalovaný na základe úverovej zmluvy čerpal peňažné prostriedky v
celkovejvýške1.160,23Euravrátilpeňažnéprostriedkyvcelkovejvýške360,76Eur.Súdsavysporiadal

s námietkou žalobcu, aby súd rozhodol v konaní rozsudkom na základe uznania nároku podľa § z
153 a O.s.p. Súd prvého stupňa posúdil obsah odporu žalovaného a dospel k záveru, že z jeho
obsahu nevyplýva uznanie dlhu v súlade s predpismi hmotného práva vzhľadom k absencii určenia
právneho dôvodu jeho vzniku. Právny dôvod dlhu (titulu jeho vzniku) musí byť jasný. Ako to vyplýva z
vyjadrenia žalovaného, tento svojím prejavom vôle chcel dosiahnuť iba oddialenie plnenia. Vzhľadom k
jeho neurčitosti prejavu vôle mal súd zato, že žalovaný dlh neuznal.Súd prvého stupňa preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy a dospel k záveru, že sa jedná
o zmluvu o revolvingovom úvere, hoci táto skutočnosť nie je v názve zmluvy zreteľne a jednoznačne
uvedená, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 3 nasl. ZSÚ. Z úverovej zmluvy nevyplýva stanovenie

podmienok, za ktorých môže byť ročná úroková sadzba zmenená a doplnená, ani postup a spôsob
zániku alebo ukončenia zmluvy. Okrem iného má súd zato, že spôsob, akým je v úverovej zmluve
označený veriteľ, nie je v súlade s ustanovením § 4, ods. 2 písm. a) ZSÚ. V záhlaví úverovej zmluvy
je uvedená spoločnosť TESCO, finančné služby, a zároveň drobným písmom uvedené údaje žalobcu.
Takýto spôsob uvedenia veriteľa je v rozpore s požiadavkou vynaloženia odbornej starostlivosti zo strany

dodávateľa. Taktiež podľa názoru súdu prvého stupňa úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4
ods. 1 písm. h) ZSÚ, stanovené pre prípad variabilnej ročnej úrokovej sadzby. Vzhľadom k uvedenému
súd prvého stupňa dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné v súlade s ustanovením § 4, ods.
3 ZSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle uvedeného tak súd prvého stupňa zaviazal
žalovaného uhradiť žalobcovi rozdiel medzi poskytnutou sumou peňažných prostriedkov a sumou, ktorú
žalovaný žalobcovi uhradil. Tento rozdiel predstavuje sumu 799,47 Eur. V prevyšujúcej časti súd prvého

stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom k nepriaznivej finančnej a životnej situácii súd prvého stupňa v súlade s ust. § 160 O.s.p.
umožnil žalovanému uhradiť dlh v splátkach po 25 Eur mesačne s tým, že v prípade neuhradenia zročnej
splátky, nastáva splatnosť celého dlhu.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného
uviedol, že nakoľko v danom prípade nesporne nejde o prípad variabilnej ročnej úrokovej sadzby, má
odvolateľ za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a
zároveň, že rozhodnutie je v časti nepreskúmateľné. Odvolateľ nesúhlasí s tvrdením súdu, že v úverovej

zmluve chýba údaj o spôsobe zániku alebo ukončení zmluvy, nakoľko tento je zrejmý z ustanovení
Hlavy 8 ÚP s názvom „Ukončenie úverovej zmluvy“. Čo sa týka súdom namietaného označenia
navrhovateľa v úverovej zmluve, nestotožnil sa s názorom súdu, že označenie navrhovateľa nespĺňa
požiadavku odbornej starostlivosti. Spôsob označenia navrhovateľa vychádza z internej spolupráce
medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou Tesco Finančné služby. Poukázal na skutočnosť, že

žalovanému bol zo strany žalobcu poskytnutý úver v predajných miestach spoločnosti Tesco Finančné
služby. Odvolateľ má za to, že ide o najpresnejšie možné označenie žalobcu a domnieva sa, že
nejasnosti by skôr mohlo spôsobiť neuvedenie niektorého z týchto údajov. Podľa ustálenej súdnej praxe
slovenských súdov, ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu
dobu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť

podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že
vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery dlžníkov je vhodné určiť
na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie možno
uskutočniť v splátkach. S poukazom na uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a vyhovel návrhu

žalobcu v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol na padnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniachnič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd

uvádza nasledovné:

V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú účastníci konania uzatvorili
dňa 29.7.2009 a z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok. Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy
spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
vzniku právneho vzťahu (ďalej len ZSÚ) ako lex specialis tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne podčiarkuje, že

ustanovenie § 4 ZSÚ stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne
stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto
náležitostí (napr. presné označenie veriteľa; ročná úroková sadzba, v prípade variabilnej ročnej úrokovej
sadzbymusíobsahovaťjejzmeny,akoajindexaleboreferenčnúsadzbu;výšky,početatermínovsplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov; RPMN) je sankcionovaná tým, že poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že predmetná úverová zmluva
je vo svojej podstate zmluvou o revolvingovom úvere, napriek tomu, že to z jej označenia jednoznačne
nevyplýva, ako aj s tým, že v jej vlastnom texte absentuje stanovenie podmienok, za ktorých môže byť
ročná úroková sadzba zmenená, resp. doplnená, ako aj spôsob zániku alebo ukončenia zmluvy.

Tieto údaje musí obsahovať priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere, a to už v okamihu jej uzatvárania,
pričom majú byť uvedené zrozumiteľne a dostatočne prehľadne (veľkým písmom). Skutočnosť, že
tieto údaje sú uvedené v úverových zmluvných podmienkach a sadzobníku poplatkov a odmien, nie je
dostačujúca. Ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 ZSÚ vyžaduje, aby všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere boli súčasťou zmluvných rokovaní účastníkov, boli presne uvedené v zmluve, ktorá musí mať

písomnú formu. Uvedenie týchto podstatných náležitostí zmluvy v obchodných podmienkach nemožno
považovať za naplnenie tejto zákonnej požiadavky.

Vzhľadom na tieto dôvody súd prvého stupňa správne posúdil, že predmetný úver je podľa § 4 ods.
3 ZSÚ bezúročný a bez poplatkov a to minimálne z dôvodu absencie uvedenia zmien ročnej úrokovej
sadzby v zmluve.

Vo vzťahu k námietke odvolateľa týkajúcej sa povolenia plnenia v splátkach, odvolací súd má za to,
že súd prvého stupňa sa pri svojej úvahe o aplikácii ustanovenia § 160 O.s.p. dostatočne vysporiadal
s hľadiskom, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok. V konaní
preukázaná nepriaznivá finančná a životná situácia žalovaného (strata zamestnania, príjem žalovaného
127 Eur mesačne) uvedený záver nesporne napĺňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavom výroku ako vecne správny (§ 219
ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a
úspešnému žalovanému žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto jej

ich náhrada nebola priznaná.Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal odvolací súd trovy odvolacieho konania, vychádzajúc z
tarifnej hodnoty 360,76 Eur, za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 26,56 Eur (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.), režijný paušál 8,04 Eur, celkom vo výške 34,60 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.