Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212274
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613212274.2

Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
v Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpeného: JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: T. B., L.. XX. XX.
XXXX, J. E. E., C.Ú. XXX, P..Č.. E. Ú. J. J. - T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO:
42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, ul. J. Kráľa 5/A, o
splnenie povinnosti zaplatiť sumu 941,53 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa z a s t a v u j e.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 21. 11. 2013, sa pôvodný žalobca Profidebt Slovakia, s. r. o. domáhal voči
žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť sumu 941,53 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne
zo sumy 597,13 eur od 03. 05. 2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 344,40 eur a náhrady
trov konania.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11. 06. 2014, č. k. 5C/39/2014-65 súd pripustil,
aby pôvodný žalobca Profidebt Slovakia, s.r.o. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil ako nový
žalobca spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom vo Švajčiarsku. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 02. 07. 2014.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 13. 10. 2014 vzal žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko žalovaná pohľadávka je premlčaná a z dôvodu zmeny
právnej úpravy je súd podľa ust. § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. povinný prihliadať na premlčanie.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanou právnou úpravou súd zastavil konanie
z dôvodu späťvzatia žaloby, ktoré je prejavom dispozičného oprávnenia žalobcu s predmetom konania.
Súd nezisťoval súhlas žalovaného, keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP. Žalobca zavinil zastavenie
konania, keďže nepreukázal, že žalobu vzal späť pre správanie žalovaného. Z uvedeného dôvodu
vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému. Súd mu nepriznal náhradu trov konania, keďže si
ju žalovaný neuplatnil.

Súd tiež nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného.
Trovy právneho zastúpenia súd nepovažuje za účelne vynaložené. Je žiaduce zdôrazniť, že vedľajší
účastník je občianskym združením, ktorého cieľom je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie
žalôb, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v
pozícii vedľajšieho účastníka. Preto v prípade, ak sa označené občianske združenie rozhodne vstúpiť
ako vedľajší účastník v súdnom konaní na podporu spotrebiteľa, majúc na pamäti svoje poslanie,
je úplne prirodzené očakávať, že na pôsobenie v občianskom súdnom konaní (napr. v postavení
vedľajšieho účastníka) je odborne pripravené bez potreby právneho zastúpenia v konaní. Súd pri
posudzovaní účelnosti náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z predpokladu, že vzhľadom na
predmet činnosti vedľajší účastník má vo svojich radoch osoby, ktoré sú schopné v záujme ochrany
spotrebiteľa adresovať súdu kvalifikované podania, prípadne inými procesnými úkonmi v konaní účinne
chrániť práva spotrebiteľa. Tento predpoklad plne korešponduje úmyslu zákonodarcu, aby vedľajší
účastník poskytol kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, keďže ochrana spotrebiteľa je problematikou, ktorá
si vyžaduje osobitnú pozornosť. Súd nemal preukázané, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli iné trovy
konania (okrem trov právneho zastúpenia). Nemožno opomenúť, že žalujúca strana podala na poštovú
prepravu späťvzatie žaloby skôr, ako jej bolo doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka obsahujúce
vznesenú námietku premlčania. Súd preto nemal preukázané, že žalobca vzal žalobu späť v dôsledku
vyjadrenia vedľajšieho účastníka. Pre úplnosť súd uvádza, že v zmysle ust. § 5b Zákona č. 250/2007
Z. z. je súd povinný prihliadnuť na premlčanie, aj keď sa ho spotrebiteľ - dlžník nedovolá. Uvedené
ustanovenie, ktoré má procesný charakter, sa vzťahuje aj na súdne konania začaté pred jeho účinnosťou
(t. j. pred 01. 05. 2014).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.