Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/208/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213213475
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213213475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXXX/XX, N., zastúpeného JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou, kpt. Rašu 4, 841 01 Bratislava,
proti odporcom: 1/ V. G., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, 2/ H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXXX/X, G., 3/ M. G., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, T., 4/ G. A., rod. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. G., G. G. XX, 5/ W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. B. XXX, 6/ K. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., A. XX, 7/ Mgr. H. T., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D. P. XXX, 8/ Mgr. V. C.,
rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D. P. XXX, 9/ Mgr. B. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. N., S.

XX, 10/ Bc. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., G. XXX/X, všetci zastúpení JUDr. Ludevítom Rabayom,
advokátom, so sídlom Jána Smreka 1, 841 08 Bratislava, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a
závetu, o odvolaní odporcov 1/ až 10/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 22.
novembra 2013, č. k. 14C/59/2013-62, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovia1/až10/súpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťnavrhovateľovináhradutrovodvolacieho
konania v sume 67,88 eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk JUDr. Michaely Kajabovej do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom

M. O., nar. XX. D. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. V. XXXX v listine o vydedení, spísané zápisnicou
zo dňa 01.02.1999 pod sp. zn. N16/99, NZ9/99 Notárskym úradom JUDr. Dalmy Nürnbergerovej
nie sú dané a vydedenie navrhovateľa je neplatné. Zároveň určil, že závet poručiteľa M. O., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX spísaný notárskou zápisnicou zo dňa 01.02.1999 pod sp. zn.
N16/99, NZ9/99 Notárskym úradom JUDr. Dalmy Nürnbergerovej je v časti opomenutia navrhovateľa
v rozsahu 1/2 jeho dedičského podielu neplatný a určil odporcom 1/ až 10/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi vo výške 475,10 eur do rúk jeho advokáta

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa podaním
doručeným súdu dňa 02.07.2013 domáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení a závetu z dôvodu, že
je synom poručiteľa M. O., nar. XX.XX.XXXX a teda ako jeho syna aj zákonným dedičom. Dozvedel sa,
že XX. V. XXXX jeho otec zomrel. Dedičské konanie po ňom sa vedie na Notárskom úrade JUDr. Timey
Hájos, v Dunajskej Strede pod sp. zn. 10E/63/2012, Dnot/87/2012. Odporcovia sú pravdepodobnými
dedičmi zo závetu po poručiteľovi M. O.. Poručiteľ dňa 01. februára 1999 na Notárskom úrade v
Šamorínespísallistinuovydedenípodsp.zn.N16/99,NZ9/99,ktorouhoakosynaazákonnéhodedičav

plnomrozsahuvydedilzdôvodu,ževrozporesdobrýmimravmineposkytujepotrebnúpomocvchorobe,
starobe a neprejavuje oňho záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Už v listine o vydedenínesprávne poručiteľ uviedol jeho meno ako svojho syna, ktorého označil ako M. Z.. Dokonca nevedel
ani presný dátum jeho narodenia, keď uviedol len rok. Nikdy s poručiteľom v spoločnej domácnosti nežil,
svojho otca ani nepoznal. V celom svojom živote ho videl asi 3-krát. Poručiteľ oňho ako o syna nikdy

nejavil záujem, nestaral sa oňho. Hoci navrhovateľ v čase detstva jeho starostlivosť potreboval, nakoľko
od roku 1988 až do dosiahnutia plnoletosti v roku XXXX bol v ústavnej starostlivosti. Neposkytovanie
pomocimusíbyťkvalifikovanéakovrozporesdobrýmimravmi.Ťažkokonanienavrhovateľaposúdiťako
v rozpore s dobrými mravmi, keďže jednak v roku 1999 ani netušil, že poručiteľ jeho pomoc potrebuje,
keďže poručiteľ ho nekontaktoval a o pomoc z jeho strany ani nemal záujem. Odporcovia s návrhom

nesúhlasili. Uviedli, že navrhovateľ neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie o tom,
že o poručiteľa prejavil ako potomok ozajstný záujem a že poručiteľ vyslovil príkaz, aby ho už viac
nekontaktoval, teda svojim správaním znemožňoval sám poručiteľ kontakt s navrhovateľom. Nemajú
vedomosť o tom, žeby navrhovateľ v roku 1994 a následne v roku 1996 požiadal poručiteľa o pomoc,
naopak odporcovia 7/ až 10/ môžu potvrdiť, že už ich nebohá matka H. Z. - sestra poručiteľa spolu s
odporcami 1/ až 6/ asi od roku 1985 až do smrti poručiteľa mu poskytovali potrebnú pomoc, na ktorú

bol preukázateľne zo zdravotných dôvodov a neskôr aj z dôvodu staroby odkázaný. Súd prvého stupňa
vec právne posúdil podľa § 101 ods. 1, § 120, § 125, § 132, § 153 ods. 1 O.s.p., podľa § 469a ods.
1 písm. a), b), ods. 2, 3, § 39 Občianskeho zákonníka. Vecne potom súd prvého stupňa skonštatoval,
že nebolo sporné, že navrhovateľ bol synom poručiteľa, o čom svedčí rodný list navrhovateľa. Poručiteľ
dňa 01. februára 1999 spísal formou notárskej zápisnice pod sp. zn. N16/99, Nz9/99 na Notárskom

úrade v Šamoríne notárkou JUDr. Dalmou Nürnbergerovou závet a listinu o vydedení v texte, v ktorom
je uvedené: ja M. O. po dôkladnom uvážení a zo slobodnej vôle rozhodol som sa pre prípad svojej smrti
tento posledný poriadok. Celý svoj majetok, veci hnuteľné i nehnuteľné, majetkové práva prechádzajúce
dedičskou postupnosťou porúčam pre prípad svojej smrti svojim sestrám: V. G. a H. Z., ktoré sa o
mňa starajú už niekoľko rokov, zabezpečujú moje každodenné potreby. Pre poriadok uvádzam, že mám

jedného uznaného syna M. Z., nar. XXXX, ktorý býva pravdepodobne vo S. D. W., presný dátum jeho
narodenia neviem, nakoľko v čase narodenia som uznal otcovstvo a celý život som na neho platil
výživné, nikdy som s ním nežil v spoločnej domácnosti, ktorého týmto zároveň vydeďujem a to z dôvodu,
že v rozpore s dobrými mravmi mi neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe, starobe a neprejavuje o
mňa záujem, ktorý by ako potom mal o mňa prejavovať. K skutkovým okolnostiam formovania vzťahu

navrhovateľa s poručiteľom mal súd k dispozícii výlučne svedecké výpovede navrhovateľa ako aj
odporcov, z tých vyplýva, že k naplneniu plnohodnotného vzťahu otca k dieťaťu nedochádzalo, vôbec
sa nestretávali. V detstve sa o navrhovateľa nemal kto starať, poručiteľ nejavil záujem o poskytovanie
osobnej starostlivosti o navrhovateľa svojho syna, preto bol navrhovateľ od roku 1988 až do dosiahnutia
svojej plnoletosti do roku XXXX umiestnený v ústavnej starostlivosti Detského domova v G.. Poručiteľ

o svojho syna nejavil žiaden záujem okrem platenia súdom určeného výživného. Syna nenavštevoval,
sám navrhovateľ sa vyjadril, že svojho otca za svojho života videl asi 3-krát. Navrhovateľ tvrdil, že v
neskoršom veku po opustení detského domova navštívil poručiteľa, avšak nenadviazali žiadny vzťah,
čo potvrdili v podstate všetky výpovede účastníkov. Tieto skutkové okolnosti sú podstatné pre zistenie
charakteru vzťahu poručiteľa s vydedeným dieťaťom a zistenie príčin takéhoto stavu k obdobiu do

februára 1999. Súd mal preukázané, že medzi nimi k naplneniu kvalifikovaného vzťahu rodiča a
dieťaťa tak, ako to formulujú rodinnoprávne normy nedošlo. Nebol produkovaný žiadny dôkaz, žeby
sa poručiteľ správal k dieťaťu zodpovedajúcim spôsobom. Styk s navrhovateľom nebol konzistentný,
pravidelný, viacdenný, netrávili spoločné dovolenky bez zjavnej objektívnej príčiny. Za stav v tomto
období nesie v plnej miere zodpovednosť poručiteľ v nezvládnutej role otca. V období dospelosti sa

syn nedokázal nakontaktovať so svojim otcom, bol ním odmietaný. Vzhľadom na všetky skutočnosti v
priebehu dokazovania nebolo objektívne zistené, že by poručiteľ prejavoval (vôbec neprejavil) skutočný
záujem s navrhovateľom sa stýkať a udržiavať bežný príbuzenský vzťah a zároveň, že sa tak nestalo
zavinením navrhovateľa. Súd preto určil, že dôvody vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka u navrhovateľa nie sú dané. Obdobne tak rozhodol o naplnení podmienok

vydedenia aj podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) O.z.. Bolo tiež v konaní nesporné, že poručiteľov
zdravotný stav sa od úrazu v roku 1986 začal zhoršovať. Absolvoval operácie spojené s hospitalizáciami,
vyšetrenia, liečbu, rekonvalescenciu. To tú okolnosti objektívne spôsobilé vyvolať potrebu pomoci v
chorobe a vzhľadom na vek poručiteľa neskôr aj v starobe. Opäť ale nestačí takéto všeobecné
konštatovanie. Rozhodujúci je zistený skutkový stav. V prvom rade nebolo preukázané, že navrhovateľ o

takej potrebe vôbec vedel. V bežnom príbuzenskom vzťahu sú potomkovia bezprostredne informovaný
a to priamo a nie prostredníctvom možného informovania sa v dedine pričom treba zopakovať, že
na tomto stave navrhovateľ nemá vinu. Podstatnou skutočnosťou je ďalej to, že v rozhodnom období
zabezpečovali starostlivosť o poručiteľa odporcovia a nebolo preukázané, žeby bol poručiteľa odkázanýeštenapomocpotomkov.Anisamotnýobsahlistinyovydedeníkvalifikovanýmspôsobomnerčujenaakú
konkrétnu pomoc bol poručiteľ odkázaný na navrhovateľa a ktorú neboli schopní zabezpečiť odporcovia
a nakoniec ani v priebehu dokazovania túto skutočnosť odporcovia nevedeli preukázať. Tieto závery

sú v prospech navrhovateľa, ktorý pochádza z mimomanželského vzťahu poručiteľa, ktorý s matkou
navrhovateľa manželstvo neuzavrel. Poručiteľ nebol v živote navrhovateľa prítomný. Platil len povinné
výživné na účet detského domova. Na jeho výchove sa nepodieľali rodičia a poručiteľ nikdy neprejavil
záujem o nadviazanie vzťahu so synom. Takže obsah listiny o vydedení nemá žiadnu oporu v zistenom
skutkovom stave. Poručiteľ neposkytol navrhovateľovi v detstve takmer žiadnu starostlivosť a jediný

preukázaný prejavený záujem zlyhal práve v dôsledku dovtedajšieho vzťahu zavineného poručiteľom.
Poručiteľ tak nemohol oprávnene očakávať prejavenie trvalého opravdivého záujmu, v podstate od
cudzieho človeka. Odporcovia upozorňovali, že konanie navrhovateľa bolo v rozpore s dobrými mravmi
konkrétne, že nevenoval poručiteľovi opravdivý záujem a neposkytol mu pomoc v chorobe a starobe.
Tento stav však nemožno kvalifikovať izolovane, ale len v kontexte kvality vzťahu dieťaťa s otcom počas
celého obdobia života. Obraz vyplývajúci z výpovede navrhovateľa, že otec nevenoval mu ako dieťaťu

najmä v období jeho vývoja dostatočnú pozornosť je fakt, a ani odporcom sa nepodarilo túto skutočnosť
spochybniť. Dôležitosť úlohy rodiča v zdravom vývoji človeka reflektujú nielen právne normy, ale aj
normy kultúrne, spoločenské a mravné. Zanedbanie rodičovskej úlohy je preto ich porušením a naopak
teda konanie poručiteľa pri vydedení syna teda nemôže požívať ochranu ani z tohto uhla pohľadu. V
posudzovanom prípade odporcovia nepresvedčili súd o dôvodnosti vydedenia navrhovateľa poručiteľom

v čase spísania notárskej zápisnice, preto súd jednoznačne dospel k záveru, že dôvody vydedenia
v prípade navrhovateľa ako neopomenuteľného dediča nie sú dané. Pokiaľ sa týka závetu tento súd
posudzoval v zmysle ust. § 476 ods. 1,2 a až § 479. Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým
robí poriadok vo svojom majetku pre prípad smrti. Pre platnosť závetu sa vyžaduje splnenie podmienok §
4, 37, 38, 40 ods. 1 O.z. Poručiteľ môže vylúčiť z dedenia iba potomkov a aj tých za splnenia podmienok

§ 469 á vydedením. Ochrana neopomenuteľných dedičov je stanovená tým, že maloletým potomkom
sa musí dostať toľko, koľko robí dedičský podiel zo zákona a plnoletým aspoň toľko, koľko robí 1/2
ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov. Nakoľko súd dospel k záveru, že vydedenie navrhovateľa je neplatné
súd určil, že závet zo dňa 01.02.1999 je v časti opomenutia navrhovateľa v rozsahu 1/2 jeho dedičského

podielu z týchto dôvodov neplatný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
priznal trovy navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v konaní a to trovy za súdny poplatok 99,50
eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 375,60 eur.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podali odvolanie odporcovia 1/ až
10/. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol. Uviedli, že navrhovateľ tvrdil, že potom ako sa stal plnoletým navštívil svojho otca poručiteľa.
Nevedel však opísať okolnosti týchto dvoch stretnutí a taktiež nevedel opísať poručiteľa a miestnosť, kde
sa mali stretnutia uskutočniť. Práve na okolnosti, že sa navrhovateľ nevedel bližšie vyjadriť k okolnostiam
dvoch údajných stretnutí s poručiteľom, mal byť vypočutý svedok, ktorý mal údajne poručiteľa viesť

na stretnutia svojim autom. Odporcovia zhodne uviedli, že poručiteľovi poskytovali potrebnú pomoc
minimálne od roku 1985. Poručiteľ každému tvrdil, že s navrhovateľom nemal žiadny kontakt, preto
majú pochybnosti, či sú tvrdenia navrhovateľa, že poručiteľa 2-krát navštívil pravdivé. Odporkyňa 1/
bola každý deň v osobnom kontakte s poručiteľom. Navrhovateľ nikdy nehľadal cestu k poručiteľovi,
nikdy v tomto smere nekonal. Uviedla, že osobne pozná navrhovateľa, nakoľko v minulosti ho učila na

základnej škole, takže navrhovateľ aj ju mohol vyhľadať a opýtať sa na veci, on to však nikdy neurobil.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že dôvody vydedenia neboli v čase spísania
listiny o vydedení dané a tým nepreukázal svoje tvrdenia o neplatnosti vydedenia a taktiež nepreukázal,
že v rokoch 1994 a 1996 skutočne navštívil poručiteľa. Pokiaľ sa týka poručiteľa, tak tento v roku 1985
prekonal náhlu mozgovú príhodu a následne bol invalidizovaný. V rokoch 1985 až 1989 býval v obci

C., kde mu pomoc poskytovali odporca 6/ so svojou rodinou, ako aj matka odporcov 7/ až 10/. V
roku 1989 sa presťahoval do obce H., kde býval sám v dome až do roku 2010. V tom období pre
dlhodobo závažné zdravotné problémy mu pomoc zabezpečovali jeho sestry odporkyňa 1/ a matka
odporcov 7/ až 10/. V roku 2010 bol umiestnený do ústavnej starostlivosti v Domove sociálnych služieb
pre dospelých C. N. až do jeho smrti. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17.01.2007

sp. zn. 12Ps/2/2006 bol poručiteľ zbavený spôsobilosti na právne úkony. Od roku 1997 bol opakovane
liečený na psychiatrii, ambulante aj ústavne s diagnózou schizofrenitormná porucha, syndróm závislostina alkohole, v dôsledku ktorej choroby nebol schopný spravovať svoje záležitosti vlastným konaním
a bol takmer úplne odkázaný na pomoc inej osoby. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa možno
prísť k záveru, že poručiteľ už od roku 1985 bol odkázaný na pomoc, ktorú mu formou každodennej

starostlivosti poskytovali najmä odporcovia 1/ až 5/, ako aj matka odporcov 7/ až 10/. Z uvedeného nie je
možné súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že za vzniknutý stav v posudzovanom období nesie
v plnej miere zodpovednosť poručiteľ v nezvládnutej role otca, keďže tento mal už od roku 1985 ťažké
zdravotné problémy a jeho stav sa zhoršoval do takej miery, že v roku 2007 musel byť rozhodnutím súdu
zbavený spôsobilosti na právne úkony. Ak je pravda, čo tvrdí navrhovateľ, že poručiteľa 2-krát navštívil,

ako aj to, že niektoré informácie o poručiteľovi mal od svojej tety, ktorá bývala v tej istej obci, tak musel
vedieť o tom, že poručiteľ potrebuje pomoc. Informácie mohol získať aj na obecnom úrade, ktorý však
nikdy nenavštívil. Vzhľadom na uvedené majú za to, že dôvody vydedenia v čase spísania notárskej
zápisnice boli jednoznačne dané, keďže navrhovateľ preukázateľne neposkytol poručiteľovi potrebnú
pomoc v chorobe aj starobe i napriek tomu, že poručiteľ bol v jeho živote jediným človekom, ktorý na
jeho výchovu prispieval, keďže do jeho plnoletosti platil na neho včas a riadne výživné, ktoré bolo súdom

určené. Taktiež bolo nesporné, že navrhovateľ o poručiteľa trvalo neprejavil opravdivý záujem, ktorý by
ako potomok prejavovať mal, preto považujú rozsudok za vecne nesprávny. Ďalej poukázali na to, že
súd nevykonal nimi navrhnuté dôkazy a to výsluch svedka M. C., bývalého starostu obce H., ktorý bol v
úzkom kontakte s poručiteľom a tiež nevykonal dôkaz navrhnutým svedkom M. N..

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu, že nebolo

potrebné vo veci vykonať ďalšie dokazovanie. Z výpovedi navrhovateľa i odporcov bolo preukázané, že
poručiteľ nikdy o navrhovateľa ako svoje dieťa nejavil záujem. Odporcovia zhodne uvádzali, že poručiteľ
vedel, že je otcom navrhovateľa, avšak o syna sa nikdy nestaral, nejavil oňho záujem, dokonca sa necítil
byť ani jeho biologickým otcom. Rovnako vedel, že jeho syn je v ústavnej starostlivosti, vedela o tom aj
rodina, ale napriek tomu svojho syna poručiteľ nikdy nenavštívil. Ani jeden z odporcov nemal vedomosť

o tom, že by poručiteľ mal záujem, aby mu syn poskytoval starostlivosť. Jednoznačne bolo preukázané,
že poručiteľ zanedbával výstavbu svojho vzťahu s navrhovateľom tak, ako mu to káže zákon o rodine
a to dokonca ani v situácii, keď navrhovateľ bol maloletý bez akejkoľvek dospelej osoby, ktorá by v
rámci rodiny bola oňho ochotná sa postarať a nakoniec skončil v detskom domove, kde ho otec teda
poručiteľ ani raz nenavštívil, hoci ako tvrdí odporca 10/, bola rodina ochotná poručiteľa na jeho žiadosť

kamkoľvekodviesť.Jezrejmézvýpovedíodporcov,žeporučiteľvôbecpo faktickejstránkenavrhovateľa
ako svojho syna neuznával. Za takejto skutkovej situácie nebolo možné od navrhovateľa očakávať,
aby sa o poručiteľa staral. Jeho konanie nemožno kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Uvedené bolo skutočne len výsledkom neexistencie akéhokoľvek vzťahu medzi navrhovateľom
a poručiteľom bez akéhokoľvek zavinenia zo strany navrhovateľa. Pokiaľ odporcovia uvádzajú, že

zdravotnýstavporučiteľaneboldobrý,bolplneodkázanýnapomocinejosoby,nevedelrozprávaťapod.,
tak navrhovateľ uvádza, že na strane druhej v roku 1999 žil poručiteľ stále sám vo svojej domácnosti,
bol schopný si kúpiť v H. rodinný dom a dokonca prísť k notárovi a vydediť syna a spísať závet. Sama
odporkyňa 7/ vo svojej výpovedi zo dňa 20.09.2013 uviedla, že zdravotný stav poručiteľa nebol v roku
1999 taký zlý.

Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie odporcov 1/ až 10/ nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/59/2013 je určenie, že dôvody
vydedenia uvedené poručiteľom M. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v listine o

vydedení spísanej notárskou zápisnicou zo dňa 01.02.1999 pod sp. zn. N 16/99, Nz 9/99 Notárskym
úradom JUDr. Dalmy Nürnbergerovej nie sú dané a vydedenie navrhovateľa je neplatné, a určenie, žezávet poručiteľa M. O. spísaný tou istou notárskou zápisnicou zo dňa 01.02.1999 je v časti opomenutia
navrhovateľa v rozsahu 1/2 jeho dedičského podielu neplatný.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorým bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právnej posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu

dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý navyše
neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a

ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam odvolací súd
dodáva len toľko, že správne súd prvého stupňa skonštatoval, že výsluch dvoch navrhovaných svedkov
nie je potrebný, nakoľko skutočnosti tvrdené odporcami ohľadne zdravotného stavu poručiteľa neboli
sporné. V spise sa nachádza dostatok dôkazov o zdravotnom stave poručiteľa. Odvolací súd má za to,
že v odvolaní namietané nepreukázanie dvoch návštev navrhovateľa po dovŕšení plnoletosti u poručiteľa

nie je právne relevantné a nie je spôsobilé privodiť akúkoľvek zmenu v zistenom skutkovom stave a v
rozhodnutí súdu prvého stupňa. Odvolací súd má za to, že aj keby predmetné návštevy navrhovateľ u
svojho otca po dovŕšení plnoletosti neuskutočnil, tak rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne
a to z dôvodu, že v predmetnej veci je podstatné, či navrhovateľ prejavil opravdivý záujem o poručiteľa,
ktorýakopotomokprejaviťmal.Vtejtosúvislostijepodstatné,ževkonaníbolojednoznačnepreukázané,

že poručiteľ neprejavil od roku 1976 teda od narodenia svojho syna o tohto absolútne žiaden záujem
a to ani do roku 1985, teda doby, kedy utrpel poručiteľ úraz a ani následne až do roku 2007, kedy bol
zbavený spôsobilosti. Ani raz svojho syna nenavštívil, napriek tomu, že nebol pripútaný na lôžko a bol
mobilný. Ani raz nebolo preukázané, žeby obdaroval svojho syna pri príležitosti sviatkov, narodenín,
menín, Vianoc, že by ho bol zobral počas prázdnin k sebe, žeby sa bol čo i len informoval, či jeho syn

niečo nepotrebuje. Súdom určené výživné, ktoré predstavovalo jedinú formu starostlivosti poručiteľa
o navrhovateľa nemožno považovať za záujem rodiča o dieťa, takže na základe týchto skutočností
nemožno spravodlivo požadovať od navrhovateľa, aby ako syn prejavoval záujem o poručiteľa, navyše,
ak nebolo preukázané, že by poručiteľ o poskytovanie pomoci a starostlivosti od navrhovateľa mal
záujem a o túto by navrhovateľa požiadal. Takže súd prvého stupňa správne všetky vykonané dôkazy

vyhodnotil a správne skonštatoval, že dôvody vydedenia v danom prípade nie sú dané, v dôsledku čoho
je závet v časti, v ktorej bol navrhovateľ ako neopomenuteľný dedič opomenutý neplatný.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia

ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu v sume
67,88 eur titulom trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia za jeden
úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu. Mal nárok na sumu 69,89 eur (jeden úkon 61,85 eur +
režijný paušál 8,04 eur), avšak vyúčtoval si nižšiu sumu 67,88 eur, súd mu preto priznal ním uplatnenú
výšku náhrady trov odvolacieho konania.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom 3 : 0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.